Najvyšší súd
4Obo/117/2008
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Zemaníkovej a členiek Mgr. Ľubomíry Kúdelovej a JUDr. Evy Hudobovej v právnej veci žalobcu: J., r. č. X., M., B., zast. JUDr.H.H., advokátkou, V., B., proti žalovanému: A., a. s., D., B., zast. JUDr.A.M., advokátom, Advokátska kancelária, R., B., o zaplatenie 1 620 000,– Sk, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05. mája 2008 č.k. 4 Cb 14/2003-726, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05. mája 2008 č.k. 4 Cb 14/2003-726 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 1 620 000,-- Sk a trovy konania 385 342,-- Sk.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca sa domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 1 700 000,-- Sk s príslušenstvom, titulom nezaplateného odstupného podľa § 669 Obch. Z.
Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že pri posudzovaní nároku na odstupné a jeho výšku je potrebné brať na zreteľ všetky relevantné okolnosti, ako aj tie, ktoré nie sú uvedené priamo v zákone. Poukázal na neuzavretie konkurenčnej doložky v zmluve podľa § 672a Obch. Z., preto odstupné žalobcovi nepatrí.
Súd v novom konaní doplnil vykonal dokazovanie v odôvodnení rozsudku (na str. 4) uvedenými písomnými dôkazmi a zistil, že predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie odstupného v súvislosti s ukončením zmluvy o obchodnom zastúpení podľa § 669 ods. 1 Obch. Z. Súd pri posudzovaní nároku vychádzal so zákonných ustanovení § 652, § 669 ods. 1 písm. a/, b/, § 669 ods. 2 Obch. Z. (v texte odôvodnenia rozhodnutia zrejme omylom uvedené „O.s.p.“). Účastníci konania dňa 10. januára 1997 uzavreli zmluvu o obchodnom zastúpení, na základe ktorej žalobca vykonával pre žalovaného sprostredkovanie poistenia podľa čl. IV. zmluvy. Žalovaný zmluvu vypovedal dňa 24. mája 2002 bez udania dôvodu, na základe čoho žalovaný žiadal odstupné podľa § 669 ods. 1 Obch. Z. vo výške 1 734 547,70 Sk, ktoré vypočítal z celkovej výšky získaných provízií za 5 rokov (8 672 738,53 Sk), po vrátení veci na nové konanie žalobca žiadal vyplatiť sumu 1 620 000,-- Sk.
Medzi účastníkmi zostal sporný nárok na vyplatenie odstupného podľa § 669 ods. 2 Obch. Z., ktoré ustanovenie má kogentný charakter. Po skončení zmluvy má podľa uvedeného ustanovenia zástupca nárok na odstupné, pokiaľ splnil predpoklady podľa § 669 ods. 1 Obch. Z., ktoré predstavuje akúsi formu odškodnenia (nie však v zmysle vyrovnania utrpenej škody), ide o zvláštnu v peniazoch vyjadriteľnú odmenu za výsledok činnosti obchodného zástupcu pre zastúpeného, ktorý sa prejavuje v postavení zastúpeného na trhu v dobe ukončenia obchodného zastúpenia, z ktorého trvá prínos pre obchody zastúpeného a tento prínos presiahne ukončenie obchodného zastúpenia. Ak je preukázateľne splnená táto podmienka, zákon ustanovuje i splnenie ďalšej podmienky pre úspešné uplatňovanie takéhoto nároku, a to, aby bolo vyplatenie odstupného jednoznačne posúdené ako spravodlivé, teda všeobecne zodpovedajúce zásadám poctivého obchodného styku so zreteľom na všetky okolnosti vzťahu medzi účastníkmi, pričom treba brať na zreteľ i to, či bola alebo nebola dohodnutá konkurenčná doložka.
Z uvedeného vyplýva, že sa má prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, z ktorých zákon vyslovene uvádza províziu, ktorú obchodný zástupca stráca a taktiež použitie či nepoužitie konkurenčnej doložky. Princíp spravodlivosti má byť uplatnený jednak voči zastúpenému, ale aj voči zástupcovi. Pokiaľ ide o konkurenčnú doložku, treba vychádzať z toho, že jej použitie predstavuje obmedzenie budúcej činnosti obchodného zástupcu, ktoré je možné v jeho takto kompenzovať a naopak, ak nebola dohodnutá.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný vypovedal zmluvu bez udania dôvodu dňa 24. 05. 2002.
Podľa § 669a Obch. Z. právo na odstupné nevznikne, ak zastúpený odstúpi od zmluvy pre porušenie zmluvného záväzku obchodným zástupcom, ktoré zakladá právo na odstúpenie od zmluvy.
Podľa § 668 ods. 2 Obch. Z. zmluvu dohodnutú na neurčitý čas, môže ukončiť ktorákoľvek zo strán výpoveďou.
Citované ustanovenia upravujú spôsoby skončenia zmluvy so zreteľom na dôvody, ktoré by niektorú zo strán ku skončeniu zmluvného vzťahu viedli. Aj samotná zmluva o obchodnom zastúpení zo dňa 10. 01. 1997, výslovne rozlišuje obidva spôsoby skončenia zmluvy vo svojich ustanoveniach, pričom v ust. čl. VII upravuje výpoveď a v čl. VIII. upravuje odstúpenie od zmluvy s tým, že pri tomto spôsobe skončenia zmluvy vymenúva i dôvody, ktoré môžu viesť zastúpeného k odstúpeniu. Zákon i zmluva rozlišuje ukončenie zmluvy výpoveďou bez povinnosti uviesť dôvody a odstúpením od zmluvy, pre ktoré musia existovať dôvody.
Zmluva o obchodnom zastúpení skončila výpoveďou podľa čl. VII bez toho, aby bol uvedený dôvod ukončenia zmluvného vzťahu, a z tohto titulu vzniká nárok na odstupné, teda nedošlo k skončeniu zmluvy odstúpením, podľa čl. VIII pre porušenie zmluvy resp. inej skutočnosti zakladajúcej právo na odstúpenie od zmluvy a vylučujúce právo na odstupné. Podľa obsahu žaloby výška odstupného predstavovala priemernú ročnú províziu, vypočítanú z priemeru provízií, ktoré žalobca ako obchodný zástupca v priebehu piatich rokov získal.
Ustanovenie § 669 ods. 1 písm. a/ Obch. Z. upravuje primeranú náhradu provízie, ktorú by obchodný zástupca vzhľadom na výsledok svojej činnosti mohol získať, pokiaľ by obchodné zastupovanie neskončilo a súčasne predstavuje aj určité vyrovnanie prínosu činnosti obchodného zástupcu pre zastúpeného na danom trhu a jeho zvýhodnenie, preto pre vznik práva na odplatu sú určené podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne. Prvou podmienkou je, že obchodný zástupca pre zastúpeného získal nových zákazníkov alebo významne rozvinul obchod s doterajšími zákazníkmi a prospech z tejto činnosti obchodného zástupcu, musí trvať aj v dobe skončenia zmluvy o obchodnom zastúpení. To znamená, že odplata obchodnému zástupcovi patrí len za činnosť, ktorá spočíva v jeho aktívnej účasti na získaní nových klientov. Druhou podmienkou je skutočnosť, že odplata musí byť posúdená ako spravodlivá, teda zodpovedajúca poctivému obchodnému styku a obchodnej morálke.
Pokiaľ ide o maximálnu výšku odstupného, je obmedzená v ust. § 669 ods. 2 Obch. Z. na priemer provízie získanej obchodným zástupcom v priebehu posledných piatich rokov.
Rozpor medzi účastníkmi konania bol v oblasti zaradenia pre výpočet odstupného. Nebolo spochybnené, že žalovaný uzavrel s s. r. o. L. dňa 03. 02. 1998 zmluvu o poistení motorových vozidiel. Súd doplnil dokazovanie o svedecké výpovede svedkov a prehľadom peňažných plnení žalobcovi a zistil, že so žalovaným vyhovených províznych listov, predstavujúcich prehľad peňažných plnení, ktoré boli sporné medzi účastníkmi a z listov o priznaní bonifikácie žalobcovi, ako aj z vyjadrenia žalovaného k predpokladom na dosiahnutie funkčného stupňa generálny reprezentant, v ktorom bol žalobca zaradený, mal súd za preukázané, že žalovaný pričinením žalobcu získal značný prospech a neuveril tvrdeniam žalovaného, že žalobca svoje povinnosti neplnil.
Súd mal za preukázané, že nárok žalobcu je podľa § 669 Obch. Z. oprávnený, nakoľko podľa výkazov mal súd za preukázané, že žalobca pre žalovaného získal resp. rozvinul obchody, z ktorých mal podstatné výhody. Žalobca za uvedené obchody získal 8 672 738,53 Sk provízie za päť rokov, ktoré žalovaný vyplatil bez výhrad. Žalobca bol trvale vyhodnocovaný ako jeden z najlepších reprezentantov zastupujúcich žalovaného, preto tvrdenie žalovaného, že zmluvu zrušil z dôvodu porušovania zákona žalobcom, nemal súd za preukázané.
Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že právo na odstupné žalobcovi patrí len vtedy, ak je použitá konkurenčná doložka. Podľa názoru súdu, dôležitým momentom pre posudzovanie spravodlivosti vyplatenia odstupného je práve provízia, ktorú zástupca, ktorý bol u žalovaného už v pozícii generálneho reprezentanta, čomu zodpovedala aj sadzba a výška provízií vyplácaných žalovaným za uzavreté resp. sprostredkované poistné zmluvy. Táto skutočnosť bola podľa názoru súdu tiež rozhodujúca pri posudzovaní vplyvu použitej resp. nepoužitej konkurenčnej doložky na spravodlivosť vyplácania odstupného. Súd mal za to, že i v prípade pôsobenia žalobcu v inej spoločnosti, predmetom ktorej je sprostredkovateľská činnosť v poisťovníctve, nemožno predpokladať dosiahnutie provízií porovnateľných s tými, ktoré žalobca ukončením zmluvy o obchodnom zastúpení stratil. Na druhej strane tým, že medzi účastníkmi nebola dohodnutá konkurenčná doložka, nemožno posudzovať ako porušenie akýchkoľvek zmluvných dojednaní skutočnosť, že žalobca po skončení platnosti zmluvy o zastúpení so žalovaným, mal pracovať v inej spoločnosti, ktorej predmetom činnosti je sprostredkovateľská činnosť v poisťovníctve.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobcovi vzniklo právo na odstupné podľa § 669 ods. 1 Obch. Z., nakoľko splnil zákonom stanovené podmienky, preto rozhodol tak, ako vyplýva z výroku rozsudku. Do výpočtu odstupného nie je zahrnutá provízia získaná žalobcom za starostlivosť o poistný kmeň, nakoľko táto nebola vyplácaná ako provízia za uzatvorené poistné zmluvy. Za základ pre určenie výšky bola použitá vyplatená provízia, ktorú žalovaný žalobcovi vyplácal. Súd ďalej dospel k záveru, že aj provízie vyplácané z poistných zmlúv uzavretých podľa Dohôd o poistení motorových vozidiel zo dňa 03. 02. 1998, boli vyplácané dôvodne. Spochybňovanie dôvodnosti vyplatenia provízií, v súčasnom období nie je opodstatnené. V tejto súvislosti bolo poukázané i na ďalšie aktivity zo strany žalobcu, preukazujúce jeho vplyv na uzatváranie poistných zmlúv v prospech žalovaného napr. v prípade leasingu ojazdených áut žalobca vykonával ohliadky poisťovaných vozidiel, podpisoval odovzdávacie protokoly i poistné podmienky. Žalobca ďalej sprostredkoval obchody s následným uzavretím poistných zmlúv medzi L. a inými predajcami áut (napr. A., s. r. o., A., s. r. o., A., a. s., T., s. r. o.). Súd sa nestotožnil ani s vyjadrením žalovaného, ktoré pripojil k prehľadu vyplácaných provízií, v ktorom zavádza keď v čl. II ods. 1 písm. b/ uvádza: provízia priebežná alebo provízia za starostlivosť o kmeň. Provízia za starostlivosť podľa názoru súdu nie je totožná s províziou priebežnou. Žalobca vo vyjadrení na pojednávaní 18. 06. 2004, sa dotkol iba provízie za starostlivosť o poistný kmeň, a to v záujme odstránenia možných sporných vecí. Je nesporné, že sa to týkalo iba provízií osobitne uvádzaných vo vyúčtovaniach ako provízia za starostlivosť. Súd má za to, že ostatné provízie sú províziami za činnosť žalobcu ako obchodného zástupcu a jednoznačne vyplývajú zo zmluvy o obchodnom zastúpení.
Na základe uvedeného súd žalobe vyhovel tak, ako vyplýva z výroku rozsudku.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu účelne vynaložených trov konania (súdny poplatok, trovy právneho zastúpenia, vrátane trov v novom konaní).
Žalovaný podal proti rozsudku v zákonnej lehote odvolanie podaním zo dňa 27. júna 2008.
V odôvodnení odvolania uviedol, že rozsudok nie je správny z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nerešpektovania právneho názoru odvolacieho súdu podľa ust. § 226 O. s. p., nesprávnych skutkových zistení, hoci vykonal navrhované dôkazy, rozsudok má tiež vady, ktoré môžu mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, najmä je nepreskúmateľný pre nedostatočné odôvodnenie a nezrozumiteľnosť a súd neúplne zistil skutkový stav veci.
V odvolaní cituje z odôvodnenia odvolacieho rozhodnutia a poukázal na to, že v novom rozhodnutí prvostupňový súd riadne neuviedol, ktoré skutočnosti mal za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa riadil. Súd v odôvodnení neuviedol, ako stanovil priemernú ročnú províziu, ktorá je maximálnou hranicou odstupného, ani ako dospel k sume 1 620 000,-- Sk.
Naďalej trvá na tom, že ani v novom konaní neboli žalobcove tvrdenia preukázané. Ďalej poukázal na to, že pri stanovovaní odstupného nebola vôbec zohľadnená skutočnosť (z odôvodnenia to nevyplýva), že zmluva o obchodnom zastúpení neobsahovala konkurenčnú doložku. Nezohľadnením nepoužitia konkurenčnej doložky a skutočnosti, že žalobca pôsobil a pôsobí v oblasti sprostredkovania poistenia po skončení zmluvy o obchodnom zastúpení doteraz, ako ďalšej okolnosti, ktorá ovplyvňuje spravodlivé určenie odstupného, a ktoré bolo potrebné v prospech žalovaného zohľadniť prinajmenšom znížením odstupného, čo považuje za nesprávne právne posúdenie.
Odvolateľ považuje za nesprávne, že došlo k zahrnutiu priebežnej provízie do základu pre výpočet odstupného a záver súdu, že do základu pre výpočet odstupného pre žalobcu boli zahrnuté všetky ostatné platby, okrem provízie za starostlivosť, teda aj priebežné provízie, považuje za nesprávny. Súd podľa odvolateľa nesprávne právne kvalifikoval aj priebežnú províziu ako odplatu zástupcovi za uzavretie poistných zmlúv.
Ďalej v odvolaní uviedol, že bolo preukázané, že Dohoda o poistení motorových vozidiel s V., s. r. o., bola uzavretá bez pričinenia žalobcu. Odvolateľ popiera odôvodnenosť podanej žaloby žalobcom a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania, ktoré písomne vyčíslil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2) prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 a v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. v platnom znení od 15. 10. 2008 a zistil, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.
Predmetom odvolacieho konania je posúdenie, či súd prvého stupňa v novom konaní rozhodol v súlade s právnym predpisom, keď žalobe vyhovel tak, ako vyplýva z výroku rozsudku.
Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie odstupného v súvislosti s ukončením zmluvy o obchodnom zastúpení (§ 669 ods. 1 Obch. Z.).
Medzi účastníkmi konania bola dňa 10. januára 1997 uzavretá zmluva o obchodnom zastúpení, predmetom ktorej bol výkon sprostredkovania poistenia podľa čl. IV. žalobcom v prospech žalovaného.
Žalovaný zmluvu uzavretú so žalobcom vypovedal výpoveďou zo dňa 24. mája 2002 bez udania dôvodu.
Na základe ukončenia zmluvy o obchodnom zastúpení sa žalobca domáhal voči žalovanému vyplatenia odstupného, ktoré vyčíslil vo výške 1 734 547,70 Sk a to výpočtom z celkovej výšky provízií získaných za posledných päť rokov (8 672 738,53 Sk, pričom predmetom konania zostala suma 1 620 000,-- Sk.
Medzi účastníkmi konania sporný nárok na vyplatenie odstupného upravuje ust. § 669 a nasl. Obch. Z.
Podľa § 669 ods. 1 písm. a/, b/ Obch. Z. má obchodný zástupca v prípade skončenia zmluvy právo na odstupné, ak pre zastúpeného získal nových zákazníkov alebo významne rozvinul obchod s doterajšími zákazníkmi a zastúpený má podstatné výhody vyplývajúce z obchodov s nimi a vyplatenie odstupného s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä na províziu, ktorú obchodný zástupca stráca, a ktorá vyplýva z obchodov uskutočnených s týmito zákazníkmi, je spravodlivé, tieto okolnosti zahŕňajú aj použitie alebo nepoužitie konkurenčnej doložky podľa § 672a.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok, ako i konanie prvostupňového súdu, ktoré mu predchádzalo a dospel k názoru, že súd prvého stupňa v novom konaní doplnil dokazovanie, na základe ktorého vyslovil právny názor a svoje rozhodnutie i náležite odôvodnil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Úspešnému žalobcovi trovy odvolacieho konania nepriznal, pretože si žiadne nevyčíslil, a ani mu žiadne účelne vynaložené trovy tohto odvolacieho konania nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
V Bratislave 19. mája 2009
JUDr. Jana Zemaníková, v.r.
predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková