Najvyšší súd
4Obo/113/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: Č., a. s., P., N., Č., IČO: X. vo veci organizačnej zložky: Č., a. s. pobočka zahraničnej banky S., M., B., IČO: X., proti odporcovi: J., D., B., zast. Mgr. P.K., advokát, so sídlom Š., X. B., o žiadosti odporcu o oslobodenie od súdnych poplatkov, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 50 Cb 84/1996–383 zo dňa 16. 09. 2008, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 50 Cb 84/1996–Sn-383 zo dňa 16. 09. 2008 p o t v r d z u j e.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 50 Cb 84/1996-383 zo dňa 16. 09. 2008 rozhodol tak, že odporcovi oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal. V dôvodoch uznesenia s poukazom na rozhodnutia krajského súdu a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorým, nebolo odporcovi priznané právo na oslobodenie od súdnych poplatkov, konajúci súd vyzval odporcu na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie. Keďže odporca v zákonom určenej lehote, súdny poplatok za dovolanie, nezaplatil, krajský súd dovolacie konanie zastavil. S poukazom na opätovnú žiadosť odporcu doručenú dňa 08. 09. 2008 o oslobodenie od súdnych poplatkov, v ktorej odporca uviedol, že jeho majetkové pomery mu neumožňujú zaplatiť súdny poplatok, nakoľko ukončil pracovný pomer so spoločnosťou I., s. r. o. a v súčasnosti nemá žiadny príjem, ani hnuteľný majetok, nehnuteľný majetok, konajúci súd konštatoval, že vzhľadom na to, že odporca opätovne žiada o oslobodenie od súdnych poplatkov na základe tých istých dôvodov a tých istých skutočností, o ktorých už krajský súd a aj Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol, dospel k záveru, že u odporcu nie sú splnené zákonné podmienky pre oslobodenie na rozhodnutie od súdnych poplatkov. S odkazom na ustanovenie § 138 ods. 1 O. s. p. preto rozhodol tak, že odporcovi právo na oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal.
Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote, podaním doručeným súdu 06. 10. 2008 sa odvolal odporca, napadnuté uznesenie označil za nesprávne, nakoľko podľa jeho názoru v danom prípade jeho právo na oslobodenie od súdnych poplatkov dostatočne súd neskúmal a obmedzil sa na predchádzajúce rozhodnutie o návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov. V tejto súvislosti odporca poukázal na prieťahy v konaní, v trvaní troch rokov a fakt, že pri návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov je potrebné skúmať aktuálny stav a objektívne vyhodnotiť majetkové pomery účastníka. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu, je právne nedôvodné.
Základnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania je, či tak ako tvrdí odporca opätovne o právo na oslobodenie od súdnych poplatkov požiadal z úplne iných dôvodov, s ktorými sa súd nezaoberal a jeho žiadosť o oslobodenie od poplatkovej povinnosti neposúdil v súlade s ustanovením § 138 O. s. p. Z predložených dokladov je zrejmé, že odporca podaním doručeným súdu 04. 03. 2005 žiadal o oslobodenie platenia od súdnych poplatkov z dôvodov, že jeho pomery a finančná situácia, mu neumožňujú zaplatiť súdny poplatok vo výške 600.000,– Sk, nakoľko ku dňu 31. 07. 2004, ukončil pracovný pomer so spoločnosťou I., s. r. o. a v súčasnosti nemá žiadny stály príjem, k čomu doložil doklad o skončení pracovného pomeru zo dňa 23. 07. 2004. Uviedol, že odporca nemá žiadny hnuteľný, ani nehnuteľný majetok v rozsahu, ktorý by mu umožňoval zaplatiť súdny poplatok za dovolanie, o čom svedčí aj zistenie predbežnej správkyne Krajského súdu v Banskej Bystrici o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu na odporcu sp. zn. 46-24K 281/98, a že osobný automobil Š., ktorý je uvedený ako zistený majetok v odôvodnení tohto uznesenia, odporca nevlastní, nakoľko mu bol odcudzený dňa 24. 09. 1992, o čom predkladá potvrdenie Policajného zboru SR o podaní trestného oznámenia. Z návrhu na oslobodenie uviedol, že je splnená aj druhá podmienka uvedeného ustanovenia nakoľko, splnenie podmienky, že nejde o zrejme bezúspešné bránenie práva, je preukázané tiež z dôvodu, že v doterajšom priebehu konania bol odporca z väčšej časti úspešný, keď z pôvodne žalovanej sumy 64.126.276,55 Sk bolo priznaných 10.679.295,76 Sk. Zároveň poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II, v ktorom mu bolo priznané právo na oslobodenie od súdnych poplatkov. O tomto návrhu rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 5 Cob 84/ 96-Ko–360 zo dňa 18. 05. 2005 tak, právo na oslobodenie od súdnych poplatkov, nepriznal. Zo zdôvodnenia uznesenia prvostupňového súdu je zrejmé, že skúmal listiny predložené odporcom, zvážil, ak skutočnosť, že žaloba bola podaná proti odporcovi ako fyzickej osobe podnikateľovi, a že z uvedeného dôvodu je žaloba spojená s podnikateľskou činnosťou, s ktorou je spojené riziko neúspechu, s ktorým žiadny podnikateľ má rátať a ktoré nemôže byť prenesené na inú osobu, to jest ani na štát a to ani formou oslobodenia od platenia súdnych poplatkov. V uznesení prvostupňového súdu je uvedené, že aj fakt, že živnostenské oprávnenie odporcu zaniklo, nie je dôvodom na prenášanie zodpovednosti fyzickej osoby na štát. O odvolaní proti tomuto rozhodnutiu ako odvolací súd rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 4 Obo 233/2005–368 zo dňa 28. 09. 2005, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 50 Cb 84/96-Ko-360 zo dňa 18. 05. 2005 potvrdil. Krajský súd v Banskej Bystrici z 28. 07. 2008, vyzval odporcu zaplatiť súdny poplatok za dovolanie vo výške 600.000,– Sk. Podaním doručeným súdu 08. 09. 2008 odporca zaslal žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 ods. 1 O. s. p., v ktorej poukázal na jeho finančnú situáciu z dôvodu, že ku dňu 31. 07. 2004 ukončil pracovný pomer so spoločnosťou I., s. r. o., z dôvodu, že nemá žiadny stály príjem, z dôvodu, že nemá hnuteľný ani nehnuteľný majetok o čom svedčí zistenie predbežnej správkyne v návrhu na vyhlásenie konkurzu po sp. zn. 46-24K 281/998-145. V návrhu na oslobodenie taktiež uviedol, že je splnená druhá podmienka pre oslobodenie od súdnych poplatkov, a že Okresný súd Bratislava II ho od platenia súdnych poplatkov oslobodil.
Na základe obsahu žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že v obidvoch žiadostiach o oslobodenie od súdnych poplatkov, sú uvedené totožné dôvody a nie je pravdou, že konajúci súd sa nezaoberal novými skutočnosťami, keďže žiadne nové skutočnosti v opätovnej žiadosti o oslobodenie od poplatkovej povinnosti, uvedené neboli.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil s vysloveným právnym názorom uvedenom v prvostupňovom rozhodnutí, nakoľko ide skutočne tie isté dôvody, ktoré uviedol odporca ako zakladajúce pre oslobodenie od súdnych poplatkov. O jeho práve na oslobodenie od súdnych poplatkov z uvedených dôvodov bolo už právoplatne rozhodnuté, a preto nebol dôvod tieto skutočnosti opätovne skúmať, ako navrhuje odporca v jeho odvolaní proti uzneseniu 50 Cb/84/1996–Sn-383 zo dňa 16. 09. 2008. Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým uznesením rozhodol v súlade so zákonom, keď odporcovi v postavení navrhovateľa o jeho žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov nevyhovel a právo na oslobodenie od súdnych poplatkov, mu nepriznal.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedených dôvodov odvolanie odporcu označil za právne irelevantné a napadnuté uznesenie z jeho správnych dôvodov potvrdil.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 30. novembra 2009
JUDr. Jana Zemaníková, v. r.
predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková