4 Obo 110/2011

Najvyšší súd   Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v konkurznej veci úpadcu : I. T. S., s. r. o., M., IČO: X., o konečnej správe, na odvolanie konateľa úpadcu a veriteľa úpadcu - Ing. A. Z.

proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 3K 38/2003–100 zo dňa 28. októbra 2011,

takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 3K 38/ 2003–100 zo dňa 28. októbra 2011   z r u š u j e   a vec mu   v r a c i a na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením konkurzný súd schválil konečnú správu s vyúčtovaním

odmeny a náhrady výdavkov.

V odôvodnení uviedol, že správca konkurznej podstaty predložil súdu dňa

12. 09. 2011 konečnú správu o speňažení a správe majetku a o vyúčtovaní odmeny

a výdavkov správcu konkurznej podstaty. Konečná správa bola od 22. 09. 2011 vyvesená

na úradnej tabuli súdu do 10. 10. 2011 a úpadca i veritelia boli o tom upovedomení

s poučením, že do 15 dní môžu podať proti nej námietky. Námietky proti konečnej správe

nepodal žiaden z veriteľov. Pred pojednávaním, po uplynutí 15-dňovej lehoty na podanie

námietok (§ 29 ods. 3 ZKV), podal žiadosť štatutár úpadcu, aby mu bola odpustená zmeškaná

lehota na podanie námietok a zároveň namietol výšku uspokojenia oddeleného veriteľa. Súd

sa nezaoberal vyššie uvedeným podaním úpadcu vzhľadom na to, že postupuje podľa

špeciálneho zákona, ktorým je Zákon o konkurzne a vyrovnaní č. 328/1991 Zb. v znení

noviel, na základe čoho nie je možné v tomto prípade aplikovať predpis, ktorým je Občiansky

súdny poriadok. Na pojednávanie sa bez predvolania dostavil aj veriteľ č. 13 - oddelený veriteľ Ing. A. Z., ktorý sa vyjadril, že v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote síce nepodal

námietky, avšak namieta výšku uspokojenia svojho nároku. Súd preskúmal spisovný materiál,

listinné dôkazy a pri absencii námietok veriteľov nezistil nejasnosti a chyby v predloženej

konečnej správe, a preto po jej prejednaní ju podľa § 29 ods. 4 ZKV schválil.

Proti uzneseniu podal konateľ úpadcu - Ing. P. H. a veriteľ - Ing. A. Z. odvolanie.

Úpadca vo svojom odvolaní poukazuje na § 3 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze

a vyrovnaní, podľa ktorého platí, že pre konkurz a vyrovnanie sa použijú ustanovenia

Občianskeho súdneho poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa jeho názoru tento

špeciálny predpis nevylučuje možnosť podania žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty v konkurznom konaní. V uznesení, ktorým konkurzný súd zverejnil, že je možné nahliadať

do návrhu konečnej správy, pripustil možnosť podania námietok aj zo strany úpadcu. Toto

právo využil, a preto súd mal jeho podané námietky pred schválením konečnej správy

prejednať a až potom schváliť konečnú správu.

Správca konkurznej podstaty počas trvania konkurzného konania nevykonával inú

činnosť ako vymáhanie existujúcich pohľadávok voči jednotlivým dlžníkom úpadcu, nakoľko

nehnuteľný majetok úpadcu bol predaný na dražbe v rámci exekučného konania ešte

pred vyhlásením konkurzu na úpadcu. Je potom otázne, akým spôsobom mohlo dôjsť k tak

vysokým nákladom, súvisiacim s konkurzným konaním, pokiaľ s vymáhaním pohľadávok sú

spojené náklady ako trovy konania – súdneho poplatku, ktoré sa z dôvodu konkurzného

konania neuhrádzajú a správca je od nich oslobodený - náklady súvisiace s cestovaním

na jednotlivé pojednávania, ktoré sú vyčíslené osobitne pod písmenom a) častí B/ výdavkov

vo výške 65 176,-- Sk. Iné výdavky podľa názoru úpadcu v spojení s vymáhaním pohľadávok

vzniknúť nemohli a nemali. Správca nepredložil súdu potrebné doklady o právnom titule,

vyúčtovaní položiek a uvedením výšky ceny. Pritom položka za spotrebný materiál vo výške

16 222,73 eur je najvyššou položkou v časti výdavkov bez doloženia potrebného

dokladovania. Taktiež nie je zrejmé zo správy, ako mohlo dôjsť k nárastu nákladov na konci

konkurzného konania o viac ako 35 443,21 eur. Správca konkurznej podstaty neodôvodnil náklady a/ na účtovnícke práce vo výške 388 806,-- Sk, t.j. 12.905,99 eur, a to za „úschovu

písomností“, výdaj vo výške 289 796,-- Sk, t.j. 9 619,46 eur. V prípade, ak správca

konkurznej podstaty získal v rámci konkurznej podstaty výťažok - príjem vo výške 1 913 597,-- Sk, t.j. 63 519,78 eur, tak aby došlo k splneniu účelu konkurzného konania

a uspokojeniu veriteľov čo v najväčšej časti, je potrebné ukončiť konkurzné konanie čím skôr

a nenavyšovať výdavkovú časť, čím by došlo k vyššej miere uspokojenia nielen oddelených,

ale aj veriteľov v I. triede.

Na základe vyššie uvedeného odvolateľ žiada, aby odvolací súdu zrušil uznesenie

Krajského súdu v Košiciach, ktorým schválil konečnú správu spolu s vyúčtovaním odmeny

a náhrady výdavkov správcu a vrátil vec na nové konanie.

Veriteľ - Ing. A. Z. vo svojom odvolaní uviedol, že konkurzný súd sa jeho vznesenými

námietkami na pojednávaní o prejednaní konečnej správy nezaoberal, napriek tomu, že

namietal výšku svojho uspokojenia prihlásenej pohľadávky. Taktiež sa pripojil v celom rozsahu k námietkam, ktoré predložil konateľ úpadcu na predmetnom pojednávaní, a ktoré sú

obsahovo totožné aj v rámci podaného odvolania úpadcu voči schválenej konečnej správe.

Na základe vyššie uvedeného odvolateľ žiada, aby odvolací súdu zrušil uznesenie

Krajského súdu v Košiciach, ktorým schválil konečnú správu spolu s vyúčtovaním odmeny

a náhrady výdavkov správcu a vrátil vec na nové konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s.p.) prejednal

odvolanie úpadcu a veriteľa podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania

v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s. p. a dospel k záveru, že odvolanie odvolateľov je dôvodné.

Konkurzný súd vyhlásil konkurz na majetok úpadcu - I. T. S., s. r. o., S., uznesením č.

k. 3K/38/2003-21 zo dňa 29. 09. 2003 v zmysle zákona č. 328/1991 Zb. v znení zmien

o konkurze a vyrovnaní (ďalej ZKV). Správca konkurznej podstaty – JUDr. J. M. predložil

súdu konečnú správu o speňažení majetku spolu s vyúčtovaním svojej odmeny a výdavkov

dňa 12. 09. 2011 (§ 29 ods. 1 ZKV).

Podľa § 29 ods. 3 ZKV súd preskúma konečnú správu o speňažení majetku z podstaty a o vyúčtovaní odmeny a výdavkov, odstráni po vypočutí správcu zistené chyby alebo

nejasnosti a upovedomí o konečnej správe a vyúčtovaní úpadcu a konkurzných veriteľov.

Upozorní pritom, že do 15 dní odo dňa, keď konečná správa a vyúčtovanie boli vyvesené na úradnej tabuli súdu, môžu proti nim podať námietky. Súd je povinný oznámiť veriteľom

na úradnej tabuli súdu a v Obchodnom vestníku, kedy bude konečná správa vyvesená

na úradnej tabuli súdu s tým, že od tohto termínu môžu podávať námietky. Jedná sa

o procesnú lehotu. Po uplynutí 15-dňovej lehoty súd nariadi pojednávanie na prejednanie

konečnej správy (§ 29 ods. 4 O. s. p.).

Súd je povinný predvolať na pojednávanie úpadcu a správcu a ak boli podané

námietky, aj veriteľov, ktorí námietky podali. Zákon o konkurze a vyrovnaní neupravuje

bližšie postup súdu pri prejednávaní konečnej správy. Pri prejednávaní podaných námietok

veriteľov môžu   vzniknúť rozpory a nedostatky správy, čo by mohlo mať vplyv na zmenu

správy, prípadne vyúčtovanie odmeny a výdavkov, a preto konkurzný súd môže len schváliť

alebo neschváliť predloženú konečnú správu, resp. jej časť. O schválení, resp. neschválení

konečnej správy súd rozhoduje uznesením. Proti tomuto uzneseniu môže podať odvolanie

každý účastník konania, vrátane správcu. To znamená aj úpadca alebo veritelia, ktorí nepodali

námietky v 15-dňovej lehote v zmysle § 29 ods. 3 ZKV.

Zo spisu vyplýva, že úpadca, ako aj veriteľ č. 13 – Ing. A. Z. podali námietky voči

konečnej správe, ktoré boli doručené konkurznému súdu v deň pojednávania o prejednaní

konečnej správy dňa 28. 10. 2011 (č. l. 98), obidvaja sa zúčastnili tohto pojednávania

a zároveň požiadali o odpustenie zmeškanej lehoty pre podanie námietok. Napriek tomu, že

úpadca, ako aj veriteľ boli obligatórnymi účastníkmi tohto pojednávania, súd ich námietky

neprejednal.

Napadnuté uznesenie neobsahuje taktiež absolútne žiadne relevantné dôvody

neakceptovania, resp. neprejednania podaných námietok oprávnenými osobami konkurzného

konania.

Súd prvého stupňa sa pri vyhotovení napadnutého uznesenia sa neriadil ustanovením

§ 169 ods. 1 O. s. p., v spojení s § 157 ods. 2 O. s. p., keďže predmetné uznesenie náležite

neodôvodnil. Súd dbá na to, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé, racionálne, spravodlivé,

zrozumiteľné a pre verejnosť prijateľné. Súd musí v rozhodnutí uviesť dostatočné a relevantné dôvody, na základe ktorých rozhodol. V napadnutom uznesení súdu prvého stupňa však všetky tieto skutočnosti a postupy absentujú a toto rozhodnutie je preto

nepreskúmateľné, neodôvodnené a celkovo nepresvedčivé.  

Keďže rozhodnutie o schválení konečnej správy je právnym základom pre rozvrhové

uznesenie,   napadnuté uznesenie je pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné, Najvyšší súd

Slovenskej republiky ako súd odvolací uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f/ a ods. 2 O. s. p.).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 29. februára 2012

JUDr. A. Priecelová, v. r.   predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová