Najvyšší súd

4 Obo 110/2009

Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

  Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: M., s. r. o., Ž. proti

žalovanému v 1. rade: M. D., S. a žalovanému v   2. rade: M. Z., P.,

o   zaplatenie 376,09 Eur / 11 330 Sk / s prísl., o   odvolaní žalovaného v   2. rade proti

rozsudku Krajského súdu v   Košiciach zo dňa 29. októbra 2008 č. k. 14 Cb 634/1997-65,

takto

r o z h o d o l :

  Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa

29. októbra 2008   č. k. 14 Cb 634/1997-65 v napadnutej časti úroku   z r u š u j e a vec mu  

v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

  Krajský súd v   Košiciach napadnutým rozsudkom uložil žalovaným v   1. a 2. rade

povinnosť zaplatiť žalobcovi 11 330 Sk s 23 % úrokom od 17. 04. 1995 do zaplatenia

a nahradiť trovy konania 500 Sk s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká záväzok

druhého žalovaného v rozsahu plnenia.

  Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 11 330 Sk

s 23 % úrokom od 17. 04. 1995 do zaplatenia spoločne a nerozdielne. Dlh vznikol z úverovej

zmluvy č. X..

  Žalovaný v 2. rade vo svojom odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že z dôvodu

výkonu trestu nie je zaradený do zamestnania, preto nemôže dlžnú sumu z úveru zaplatiť.

Súd vykonal dokazovanie a zistil, že na základe úverovej zmluvy č. X. zo dňa 30. júla

1993 bol žalovanému v 1. rade poskytnutý úver 8 000 Sk v hotovosti s dohodnutým úrokom

18,5 % ročne. Úver mal dlžník splácať v mesačných splátkach po 300 Sk počnúc mesiacom september 1993 a končiac septembrom 1996. Žalovaný úverovú zmluvu podpísal ako ručiteľ

a dňa 30. júla 1993 podpísal aj vyhlásenie ručiteľa.

  Súd mal za preukázané, že žalovaný v 1/ rade porušil podmienky úverovej zmluvy,

úver nesplácal. Žalovanému v 2. rade ako ručiteľovi tak vznikla povinnosť pohľadávku

veriteľa uspokojiť. Súd nárok posudzoval podľa § 497, § 502 a § 303 Obch. zák.  

  Na základe uvedeného súd žalobe vyhovel a žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť

uplatnenú sumu spolu s úrokom zaplatiť.

  O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že úspešnému žalobcovi

priznal trovy konania vo výške 500 Sk / súdny poplatok /.

  Žalovaný v 2. rade podal proti rozsudku v časti týkajúcej sa úrokov odvolanie

podaním zo dňa 19. decembra 2008 v   ktorom uviedol, že s dlhom 11 330 Sk súhlasí,

ale nesúhlasí s 23 % úrokom, lebo úver bol poskytnutý vo výške 8 000 Sk a úrok bol

dohodnutý 18,5 % ročne. Súhlasil i so zaplatením trov konania.

  V doplnenom odvolaní zo dňa 5. októbra 2009 uviedol, že odvolanie smeruje len proti

23 % úroku a v ostatnom odkázal na svoje odvolanie.

  Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalovaný v 2. rade ako ručiteľ

ručí za celý neplatený dlh, teda aj za úrok dohodnutý v úverovej zmluve. Navrhol odvolanie

zamietnuť.

  Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec ako súd odvolací / § 10 ods.

2 O. s. p. / podľa § 212 ods. 2 písm. c/ O. s. p. a zistil, že odvolanie je dôvodné.

  Predmetom odvolacieho konania je posúdenie opodstatnenosti žaloby v časti 23 %

úroku v súvislosti s nesplatením poskytnutého úveru. Rozsudok v časti uloženej povinnosti

zaplatiť 11 330 Sk, nebol napadnutý odvolaním ani jedným z účastníkov.

V konaní nebolo spochybnené, že žalovanému v 1. rade bol poskytnutý hotovostný

úver vo výške 8 000 Sk,   ktorý nebol úverovým dlžníkom / žalovaný v 1. rade / splatený. Úver bol zabezpečený ručiteľským záväzkom žalovaného v 2. rade. V prípade nesplnenia

záväzku z úverovej zmluvy dlžníkom, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ručiteľa

a to v rozsahu nesplateného úveru vrátane dohodnutých úrokov.

  Ustanovenie § 157 O. s. p., určuje obsahové náležitosti rozsudku a ich správnosť

a úplnosť je predpokladom vykonateľnosti a   preskúmateľnosti rozhodnutia. Štruktúra

odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu

podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Súd pri odôvodňovaní rozhodnutia musí

postupovať spôsobom záväzne určeným v § 157 ods. 2 O. s. p., ak daným spôsobom

nepostupuje dochádza k nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov alebo

ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené

reálnym obsahom. Pokiaľ súd v odôvodnení neuvedie, ktoré skutočnosti mal za preukázané,

o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov

spravoval, nie   je možné v odvolacom   konaní preskúmať vecnú správnosť rozhodnutia.

V preskúmavanej veci zo žaloby vyplýva, že žalovaní dlhujú žalobcovi titulom úveru

č. X. sumu 11 330 Sk a žalobca žiadal, aby súd vydal platobný rozkaz, ktorým

by uložil žalovaným povinnosť zaplatiť 11 330 Sk s 23 % úrokom od 17. 04. 1995 do zaplatenia.

K žalobe bola priložená kópia úverovej zmluvy, doklad o vyplatení sumy 8 000 Sk

žalovanému v 1. rade, ručiteľské vyhlásenie žalovaného v 2. rade, upomienka žalovanému

v 1. rade a upozornenie ručiteľa.

Zo žaloby však nie je jednoznačné, čo je obsahom žalovanej sumy, okrem istiny úveru

/ 8 000 Sk / poskytnutej žalovanému v 1. rade, i keď z hľadiska jej priznania žalobcovi nebola

napadnutá odvolaním a ani nie je predmetom preskúmavania, ale pre posúdenie odvolania

proti 23 % úroku je nutné zistiť všetky skutočnosti súvisiace s nárokom uplatneným v žalobe,

predovšetkým aký úrok je predmetom žaloby / nie je označený ako úrok z omeškania,

ani ako o úrok podľa čl. II bod 1/ príp. v spojení s bodom 3/ úverovej zmluvy /. Zo spisu

ani s vykonaného dokazovania pred prvostupňovým súdom teda nie je zrejmé, zaplatenie

akého úroku žalobca žaluje, taktiež ani výška nebola predmetom dokazovania a v rozhodnutí

nebola ani riadne zdôvodnená. Žaloba v jej dôvodoch   tieto zásadné právne skutočnosti taktiež neobsahuje a prvostupňový súd rozhodol bez toho, aby dostatočne   zistil skutkový

a právny stav veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedených skutočností rozsudok

v napadnutej časti úrokov z omeškania podľa § 221 ods. 1 písm. h/, ods. 2 O. s. p. zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude musieť doplniť dokazovanie v naznačenom smere.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

V Bratislave 26. februára 2010

  JUDr. Jana Zemaníková, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková