Najvyšší súd
4 Obo 110/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: M., s. r. o., Ž. proti
žalovanému v 1. rade: M. D., S. a žalovanému v 2. rade: M. Z., P.,
o zaplatenie 376,09 Eur / 11 330 Sk / s prísl., o odvolaní žalovaného v 2. rade proti
rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29. októbra 2008 č. k. 14 Cb 634/1997-65,
takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa
29. októbra 2008 č. k. 14 Cb 634/1997-65 v napadnutej časti úroku z r u š u j e a vec mu
v r a c i a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom uložil žalovaným v 1. a 2. rade
povinnosť zaplatiť žalobcovi 11 330 Sk s 23 % úrokom od 17. 04. 1995 do zaplatenia
a nahradiť trovy konania 500 Sk s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká záväzok
druhého žalovaného v rozsahu plnenia.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 11 330 Sk
s 23 % úrokom od 17. 04. 1995 do zaplatenia spoločne a nerozdielne. Dlh vznikol z úverovej
zmluvy č. X..
Žalovaný v 2. rade vo svojom odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že z dôvodu
výkonu trestu nie je zaradený do zamestnania, preto nemôže dlžnú sumu z úveru zaplatiť.
Súd vykonal dokazovanie a zistil, že na základe úverovej zmluvy č. X. zo dňa 30. júla
1993 bol žalovanému v 1. rade poskytnutý úver 8 000 Sk v hotovosti s dohodnutým úrokom
18,5 % ročne. Úver mal dlžník splácať v mesačných splátkach po 300 Sk počnúc mesiacom september 1993 a končiac septembrom 1996. Žalovaný úverovú zmluvu podpísal ako ručiteľ
a dňa 30. júla 1993 podpísal aj vyhlásenie ručiteľa.
Súd mal za preukázané, že žalovaný v 1/ rade porušil podmienky úverovej zmluvy,
úver nesplácal. Žalovanému v 2. rade ako ručiteľovi tak vznikla povinnosť pohľadávku
veriteľa uspokojiť. Súd nárok posudzoval podľa § 497, § 502 a § 303 Obch. zák.
Na základe uvedeného súd žalobe vyhovel a žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť
uplatnenú sumu spolu s úrokom zaplatiť.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že úspešnému žalobcovi
priznal trovy konania vo výške 500 Sk / súdny poplatok /.
Žalovaný v 2. rade podal proti rozsudku v časti týkajúcej sa úrokov odvolanie
podaním zo dňa 19. decembra 2008 v ktorom uviedol, že s dlhom 11 330 Sk súhlasí,
ale nesúhlasí s 23 % úrokom, lebo úver bol poskytnutý vo výške 8 000 Sk a úrok bol
dohodnutý 18,5 % ročne. Súhlasil i so zaplatením trov konania.
V doplnenom odvolaní zo dňa 5. októbra 2009 uviedol, že odvolanie smeruje len proti
23 % úroku a v ostatnom odkázal na svoje odvolanie.
Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalovaný v 2. rade ako ručiteľ
ručí za celý neplatený dlh, teda aj za úrok dohodnutý v úverovej zmluve. Navrhol odvolanie
zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec ako súd odvolací / § 10 ods.
2 O. s. p. / podľa § 212 ods. 2 písm. c/ O. s. p. a zistil, že odvolanie je dôvodné.
Predmetom odvolacieho konania je posúdenie opodstatnenosti žaloby v časti 23 %
úroku v súvislosti s nesplatením poskytnutého úveru. Rozsudok v časti uloženej povinnosti
zaplatiť 11 330 Sk, nebol napadnutý odvolaním ani jedným z účastníkov.
V konaní nebolo spochybnené, že žalovanému v 1. rade bol poskytnutý hotovostný
úver vo výške 8 000 Sk, ktorý nebol úverovým dlžníkom / žalovaný v 1. rade / splatený. Úver bol zabezpečený ručiteľským záväzkom žalovaného v 2. rade. V prípade nesplnenia
záväzku z úverovej zmluvy dlžníkom, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ručiteľa
a to v rozsahu nesplateného úveru vrátane dohodnutých úrokov.
Ustanovenie § 157 O. s. p., určuje obsahové náležitosti rozsudku a ich správnosť
a úplnosť je predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Štruktúra
odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Súd pri odôvodňovaní rozhodnutia musí
postupovať spôsobom záväzne určeným v § 157 ods. 2 O. s. p., ak daným spôsobom
nepostupuje dochádza k nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov alebo
ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené
reálnym obsahom. Pokiaľ súd v odôvodnení neuvedie, ktoré skutočnosti mal za preukázané,
o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov
spravoval, nie je možné v odvolacom konaní preskúmať vecnú správnosť rozhodnutia.
V preskúmavanej veci zo žaloby vyplýva, že žalovaní dlhujú žalobcovi titulom úveru
č. X. sumu 11 330 Sk a žalobca žiadal, aby súd vydal platobný rozkaz, ktorým
by uložil žalovaným povinnosť zaplatiť 11 330 Sk s 23 % úrokom od 17. 04. 1995 do zaplatenia.
K žalobe bola priložená kópia úverovej zmluvy, doklad o vyplatení sumy 8 000 Sk
žalovanému v 1. rade, ručiteľské vyhlásenie žalovaného v 2. rade, upomienka žalovanému
v 1. rade a upozornenie ručiteľa.
Zo žaloby však nie je jednoznačné, čo je obsahom žalovanej sumy, okrem istiny úveru
/ 8 000 Sk / poskytnutej žalovanému v 1. rade, i keď z hľadiska jej priznania žalobcovi nebola
napadnutá odvolaním a ani nie je predmetom preskúmavania, ale pre posúdenie odvolania
proti 23 % úroku je nutné zistiť všetky skutočnosti súvisiace s nárokom uplatneným v žalobe,
predovšetkým aký úrok je predmetom žaloby / nie je označený ako úrok z omeškania,
ani ako o úrok podľa čl. II bod 1/ príp. v spojení s bodom 3/ úverovej zmluvy /. Zo spisu
ani s vykonaného dokazovania pred prvostupňovým súdom teda nie je zrejmé, zaplatenie
akého úroku žalobca žaluje, taktiež ani výška nebola predmetom dokazovania a v rozhodnutí
nebola ani riadne zdôvodnená. Žaloba v jej dôvodoch tieto zásadné právne skutočnosti taktiež neobsahuje a prvostupňový súd rozhodol bez toho, aby dostatočne zistil skutkový
a právny stav veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedených skutočností rozsudok
v napadnutej časti úrokov z omeškania podľa § 221 ods. 1 písm. h/, ods. 2 O. s. p. zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude musieť doplniť dokazovanie v naznačenom smere.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.
V Bratislave 26. februára 2010
JUDr. Jana Zemaníková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková