ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Praženkovej, členiek senátu JUDr. Gabriely Mederovej a JUDr. Aleny Priecelovej, v spore žalobcu: Sigmus, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Ľudovíta Fullu 3069/5, IČO: 36 790 346, zastúpeného advokátskou kanceláriou AG LEGAL, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Ulica 29. augusta 32/B, proti žalovanému JUDr. Antonovi Tichému, so sídlom v Pezinku, M.R. Štefánika 20, správcovi konkurznej podstaty úpadcu Stavebné bytové družstvo Viktória, so sídlom v Bratislave, Miletičova 1, IČO: 31 397 425, o vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Cbi/8/2016-91 zo dňa 25. júna 2020, takto
rozhodol:
I. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 25. júna 2020 č. k. 3Cbi/8/2016-91 p o t v r d z u j e.
II. Žalovanému proti žalobcovi p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „krajský súd“) rozsudkom z 25. júna 2020, č. k. 3Cbi/8/2016-91 rozhodol tak, že žalobu zamietol.
2. Žalobou podanou na súd dňa 1.06.2016 sa žalobca domáhal voči žalovanému vylúčenia nehnuteľnosti
- nebytového priestoru č. X/XX o výmere 16,08 m2, podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach 1608/591115, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. L. H., z konkurznej podstaty úpadcu SBD Viktória. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že vlastnícke právo k dotknutej nehnuteľnosti nadobudol na základe kúpnej zmluvy uzavretej s G. Ž. ako predávajúcim. Vklad vlastníckeho práva H.- XXXXX/XX bol povolený dňa 3.12.2013. Kúpna cena bola predávajúcemu v celom rozsahu uhradená. Uviedol, že žalobu podal z preventívnych dôvodov, nakoľko prvotným vlastníkom danej nehnuteľnostibol úpadca SBD Viktória.
3. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril nasledovne: uviedol, že vylúčenie nebytového priestoru č. X/XX je predmetom súdneho konania vedeného na Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 10Cbi/23/2004 na základe žaloby podanej dňa 30.03.2004 pôvodným vlastníkom G. Ž., od ktorého žalobca nehnuteľnosť v roku 2013 kúpil. Ďalej bolo uvedené, že rozsudkom vydaným v konaní sp. zn. 10Cbi/23/2004 bolo (o.i.) konanie v časti vylúčenia nebytového priestoru č. X/XX zastavené. Rozsudok č.k. 10Cbi/23/2004-359 zo dňa 29.3.2016 nadobudol právoplatnosť dňa 15.8.2017. Podľa žalovaného mal žalobca na základe procesného úkonu ako nový vlastník nehnuteľnosti vstúpiť do vyššie uvedeného konania.
4. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie ustálil skutkový stav tak, že uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4K 22/03 zo dňa 24.09.2003 bol vyhlásený konkurz na majetok Stavebného bytového družstva Viktória. Správca konkurznej podstaty zaradil do súpisu (o.i.) nebytový priestor č. X/XX o výmere 16,08 m2, podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach 1608/591115, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. L. H.. Výzvou zo dňa 26.2. 2004 bol vtedajší vlastník nehnuteľnosti G. Ž. vyzvaný na podanie žaloby v zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb., o konkurze a vyrovnaní v lehote 30 dní od prevzatia výzvy. Túto žalobu vlastník nehnuteľnosti podal, a to dňa 30.3.2004 na príslušný súd. Žaloba bola vedená Krajským súdom v Bratislave v konaní sp. zn. 10Cbi/23/2004. Následne dňa 29.10.2013 uzavrel žalobca ako kupujúci a G. Ž. ako predávajúci, kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva nebytového priestoru a spoluvlastníckeho podielu na pozemku, predmetom ktorej bol (aj) nebytový priestor č. X/XX o výmere 16,08 m2, podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach 1608/591115, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. L. H.. Vklad vlastníckeho práva na základe predmetnej kúpnej zmluvy bol príslušnou správou katastra povolený dňa 3.12.2013. V súdnom konaní sp. zn. 10Cbi/23/2004 zobral žalobca G. Ž. písomným podaním zo dňa 22.3.2016 žalobu v časti o vylúčenie nebytového priestoru X-XX a príslušného podielu späť, na základe čoho Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 10Cbi/23/2004- 359 zo dňa 29.3.2016 (o.i.) konanie v časti o vylúčenie nebytového priestoru X-XX s príslušenstvom zastavil. Žalobca podal dňa 31.5.2016 na súd novú žalobu, ktorou sa domáhal vylúčenia dotknutého nebytového priestoru z konkurznej podstaty úpadcu.
5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba bola podaná oneskorene. K uvedenému dospel na základe toho, že po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu SBD Viktória bol pôvodný vlastník nebytového priestoru výzvou zo dňa 26.2.2004 vyzvaný na podanie žaloby v zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb., o konkurze a vyrovnaní v lehote 30 dní od prevzatia výzvy. Túto žalobu vlastník nehnuteľnosti podal, a to dňa 30.3.2004 na príslušný súd. Po prevode vlastníckeho práva k nebytovému priestoru mal nový vlastník (žalobca v tomto konaní) možnosť vstúpiť do prebiehajúceho konania sp. zn. 10Cbi/23/2004, ktoré sa viedlo na základe žaloby o vylúčenie nehnuteľnosti podanej včas na základe výzvy súdu, urobenej podľa § 19 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. Ak žalobca podal novú žalobu, a to dňa 31.5.2016, doručenú súdu dňa 1.6.2016, súd prvej inštancie musel len konštatovať nesplnenie lehoty na podanie vylučovacej žaloby, čo malo za následok zamietnutie žaloby z dôvodu jej oneskoreného uplatnenia na príslušnom súde.
6. Súd prvej inštancie uviedol, že predmetnú žalobu nebolo možné posúdiť ani ako návrh na pristúpenie žalobcu do konania sp. zn. 10Cbi/23/2004, nakoľko podanie žalobcu je vyslovene označené ako,, návrh na vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty ? a nemožno ho podľa jeho obsahu posudzovať ako návrh na pristúpenie žalobcu do konania 10Cbi/23/2004. Uvedené vyplynulo aj zo samotnej textácie návrhu na vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty, nakoľko navrhol, aby súd vydal rozsudok, ktorým,, vylúči z konkurznej podstaty daný nebytový priestor?. Okrem iného bolo poukázané, že predmetný návrh na vylúčenie veci, ktorý žalobca žiadal posúdiť ako návrh na vstup do konania sp. zn. 10Cbi/23/2004 bol podaný na poštovú prepravu dňa 31.5.2016, teda v čase, kedy v konaní sp. zn. 10Cbi/23/2004, bolo rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.3.2016 na základe čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom G. Ž. rozhodnuté o zastavení konania o vylúčenie predmetného nebytového priestoru.
7. Vzhľadom na to, že vyzvaný vlastník predmetnej nehnuteľnosti (predtým G. Ž.) podal žalobu už dňa 30.3.2004 včas, pričom ju neskôr vzal späť, je zrejmé, že žalobcom podaná žaloba o vylúčenie daného nebytového priestoru z konkurznej podstaty zo dňa 31.5.2016, bola podaná oneskorene, a preto ju súd prvej inštancie zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, keďže bol v konaní v celom rozsahu úspešný.
8. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom dňa 21. augusta 2020 majúc za to, že v danom prípade sú splnené všetky dôvody na podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP a s poukazom na ustanovenie § 389 CSP navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky predmetný rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
9. V súvislosti s uplatneným § 19 od. 2 Zákona o konkurze a vyrovnaní namieta, že mu nikdy nebola súdom uložená lehota na podanie žaloby o vylúčenie veci z konkurznej podstaty podľa vyššie uvedeného ustanovenia proti žalovanému. Konkrétne mu nebola doručená žiadna výzva na podanie žaloby o vylúčenie nebytového priestoru, s ktorým je nerozlučne spojený spoluvlastnícky podiel zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu. Vzhľadom na to, nemohol podať žalobu po uplynutí lehoty na jej podanie, nakoľko mu žiadna lehota nezačala plynúť, pričom žalobu podával sám a z preventívnych dôvodov. Ak by mu bola doručená výzva, samozrejme by dodržal všetky súdom stanovené lehoty, nakoľko ide o ochranu jeho vlastníckeho práva, ktorého ochrany sa dožaduje. V dôsledku daného má za to, že žaloba nebola podaná po uplynutí lehoty.
10. Ohľadne návrhu na pristúpenie do súdneho konania pôvodného vlastníka žalobca namieta to, že podal žalobu, ktorú je podľa neho potrebné posudzovať ako návrh na jeho pristúpenie do konania, ktorý bol uskutočnený v čase pred tým, ako súd prvej inštancie právoplatne rozhodol o čiastočnom späťvzatí žaloby pôvodného vlastníka zdôrazňujúc na to, že podanie je potrebné posudzovať podľa obsahu v zmysle § 124 ods. 1 CSP. Uviedol, že podal žalobu, na základe ktorej zamýšľal vstúpiť do súdneho konania pôvodného vlastníka po tom, čo mu predmetné čiastočné späťvzatie oznámil pôvodný vlastník. Žalovaný mal za to, že petit žaloby pôvodného vlastníka môže byť v nadväznosti na predmetné čiastočné späťvzatie zúžený, a preto uviedol v žalobe žalobný petit tak, že žiada vylúčiť z konkurznej podstaty úpadcu nebytový priestor, s ktorým je nerozlučne spojený spoluvlastnícky podiel, čím chcel v súdnom konaní pôvodného vlastníka uplatniť aj petit týkajúci sa nebytového priestoru, s ktorým je nerozlučne spojený spoluvlastnícky podiel. Podľa žalobcu, žalobu je nutné posudzovať ako návrh na vstup ďalšieho subjektu do konania- súdneho konania pôvodného vlastníka, a nie ako návrh na začatie nového konania, nakoľko interpretácia žaloby ako návrhu na nové konanie by vážne poškodzovala práva žalobcu, pričom jeho úmysel bol vstúpiť do už prebiehajúceho konania o vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu, t. j. súdneho konania pôvodného vlastníka.
11. Z vyššie uvedených dôvodov odvolateľ navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.
1 2. Žalovaný k odvolaniu žalobcu zaslal vyjadrenie podaním zo dňa 8. septembra 2020, v ktorom navrhol aby odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol. Žalovaný v rámci svojho podania odkázal na svoje predošlé vyjadrenia, na ktorých zotrval.
13. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ďalej aj „odvolací súd“) (§ 470 ods. 1, 4 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), vo veci samej oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie bez nariadenia pojednávania, viazaný rozsahom odvolania, odvolacími dôvodmi a zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie (§ 379, § 380 ods. 1, § 383 CSP), prejednal odvolanie a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné potvrdiť ako vecne správne.
14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
1 5. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 16. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb., o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov ( ďalej „ ZKV“), súd uloží tomu, kto uplatňuje, že sa vec nemala do súpisu zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal žalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz. V prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, že vec je do súpisu zahrnutá oprávnene.
17. Odvolací súd po prejednaní veci v prvom rade konštatuje, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo vykonané dokazovanie v dostatočnom rozsahu, a to najmä listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, z ktorých súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu správne ustálil skutkový stav v prejednávanej veci a ten následne aj správne právne posúdil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne odkazuje. V tejto súvislosti odvolací súd zároveň poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. 350/09 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 170/2005, v zmysle ktorých pri potvrdení rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je potrebné, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a preto je postačujúce len odkázať cez § 387 ods. 2 CSP na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie.
18. Najvyšší súd však na doplnenie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a k odvolacím námietkam žalobcu uvádza v bodoch nižšie ďalšie dôvody.
19. Žalobca odôvodnil svoje odvolanie tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP), a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Z obsahu odvolania je zrejmé, že žalobca namieta v prvom rade záver súdu prvej inštancie, že žaloba o vylúčenie veci z konkurznej podstaty bola podaná po uplynutí lehoty v zmysle § 19 ods. 2 Zákona o konkurze a vyrovnaní. Žalobca tiež namieta záver, že žalobu nemožno podľa obsahu považovať za návrh žalobcu na pristúpenie žalobcu do súdneho konania vedeného Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 10Cbi/23/2004.
20. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/ odvolací súd v prvom rade uvádza, že pod porušením práva na spravodlivý proces sa rozumie nesprávny (vadný) procesný postup súdu, spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení procesných ustanovení, ktoré sa vymykajú zákonnému, ale aj ústavnému procesno-právnemu rámcu a ktorý tak zároveň znamená aj porušenie procesných práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky. Pod pojmom „procesný postup“ (čo vyplýva aj z doteraz platnej konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR k ust. § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. a judikatúry Ústavného súdu SR) sa rozumie faktická (ne)činnosť súdu znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení, resp. možnosť jej aktívnej účasti v spore, predchádzajúca vydaniu súdneho rozhodnutia, avšak nie samotné rozhodnutie súdu vo veci a ani jeho odôvodnenie, funkciou ktorého je vysvetliť podstatné dôvody, so zreteľom na ktoré súd vo veci rozhodol. Obsahom práva na spravodlivý proces (článok 46 ods. 1 Ústavy SR) je umožniť každému, bez akejkoľvek diskriminácie, reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu právana spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 22/04) a ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (sp. zn. I. ÚS 50/04).
21. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie nezistil žiadnu vadu v jeho procesnom postupe, ktorá by mala za následok porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces. Stranám sporu bolo v priebehu konania umožnené predkladať návrhy, vyjadrenia, návrhy na vykonanie, či doplnenie dokazovania, s ktorými sa súd prvej inštancie náležite vysporiadal aj v odôvodnení napadnutého rozsudku, kde viedol, z akých dôkazov vychádzal, aké dôkazy navrhli strany sporu a odôvodnil z nich zistený skutkový stav i právne posúdenie zistených skutkových okolností. Postup súdu prvej inštancie odvolací súd preto vyhodnotil ako procesne čistý, rešpektujúci príslušné procesné ustanovenia, ako aj právo strán sporu na spravodlivý súdny proces. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že žaloba o vylúčenie veci z konkurznej podstaty bola v danom prípade podaná po lehote. Z obsahu spisu a na základe dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie jednoznačne vyplynulo, že žaloba bola podaná oneskorene poukazujúc na to, že výzvou zo dňa 26.2.2004 bol vtedajší vlastník nehnuteľnosti G. Ž. vyzvaný na podanie žaloby v zmysle § 19 ods. 2 ZKV, ktorý žalobu v zmysle danej výzvy aj podal v stanovenej lehote na príslušný súd. Táto žaloba bola vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 10 Cbi/23/2004. Súdne konanie v danej veci bolo však v časti zastavené rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č. k. 10Cbi/23/2004-359 zo dňa 29. marca 2016 (právoplatného dňa 15. augusta 2017, viď č.l.24), a to v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že predmetná nová žaloba žalobcu na vylúčenie veci z konkurznej podstaty bola podaná až dňa 31.5.2016, teda po lehote, ako aj po rozhodnutí súdu o čiastočnom zastavení konania sp. zn. 10Cbi/23/2004. Námietku žalobcu spočívajúcu v tom, že jemu nebola doručená výzva na podanie žaloby o vylúčenie veci z konkurznej podstaty v zmysle § 19 ods. 2 ZKV, a že mu teda žiadna lehota nemohla uplynúť, odvolací súd považuje za nedôvodnú. Súd prvej inštancie správne uviedol, že výzva v zmysle zákona o konkurze a vyrovnaní bola zrealizovaná podľa pravidiel uvedených v zákone o konkurze a vyrovnaní (ZKV), konkrétne podľa § 19 ods. 2, a teda súdom určená lehota plynula v zmysle § 19 ods. 2 ZKV voči osobe, ktorá si na vec zapísanú do konkurznej podstaty úpadcu uplatnila námietku, že nemala byť do podstaty zapísaná (v tom čase išlo o pôvodného vlastníka G. Ž., ktorý následne ako žalobca 1/ viedol spolu s W. F. a G.. U. F. na Krajskom súde v Bratislave voči správcovi konkurznej podstaty úpadcu - Stavebné bytové družstvo Viktória - žalobu o vylúčenie vecí- vrátane predmetného nebytového priestoru - z konkurznej podstaty pod sp. zn. 10Cbi/23/2004). Späťvzatie žaloby o vylúčenie veci z konkurznej podstaty podľa § 19 ods. 2 ZKV (i čiastočné) má rovnaké účinky akoby žaloba podaná nebola (v prípade čiastočného späťvzatia tak v rozsahu späťvzatej časti). Tým nastane právna domnienka (ako aj v prípade nepodania žaloby v stanovenej lehote), že vec bola do súpisu zaradená oprávnene. Uvedená právna domnienka nastala aj v predmetnej právnej veci, a to na základe čiastočného späťvzatia žaloby týkajúcej sa vylúčenia predmetnej nehnuteľnosti z konkurznej podstaty vedenej na KS v Bratislave pod sp. zn.10Cbi/23/2004. Žalobca predmetnú nehnuteľnosť nadobudol kúpnou zmluvou od G. Ž. (podľa vyjadrenia žalovaného - správcu konkurznej podstaty úpadcu k prevodu došlo už po zapísaní veci do konkurznej podstaty a bez vedomia správcu konkurznej podstaty) povolením vkladu dňa 3.12.2013 a prešli tak neho všetky práva a povinnosti spojené s vlastníctvom prevádzanej nehnuteľnosti. S vlastníctvom veci totiž prechádzajú na nadobúdateľa všetky subjektívne práva (užíva, držať, nakladať) a povinnosti (spojené s konkrétnymi vlastníckymi vzťahmi a vyplývajú zo stretu s inými vlastníckymi právami a aj s verejným záujmom), ktoré pre subjekty vlastnícko-právnych vzťahov vyplývajú z objektívneho vlastníckeho práva, vrátane práva na ochranu proti akémukoľvek neoprávnenému zásahu do vlastníckeho práva. Na nadobúdateľa spolu s vlastníctvom veci prechádzajú aj súčasti, teda práva a povinnosti spojené s vlastníctvom k veci, ťarchy viaznuce na veci (záložné právo ) i nebezpečenstvo náhodnej skazy. Vkladom vstupuje nový vlastník do všetkých práv a povinnosti vlastníka pôvodného, nie však do práv pôvodného vlastníka pred podaním návrhu na vklad.
22. Nárok na podanie žaloby na vylúčenie veci z konkurznej podstaty má osoba, ktorej svedčí právo k veci zaradenej do podstaty a uplatňuje ho voči správcovi konkurznej podstaty. Nový vlastník veci, priktorej predchádzajúci vlastník podal žalobu na vylúčenie veci z konkurznej podstaty nemusí podávať novú žalobu, ale môže ak na dôvodoch vylúčenia trvá, vstúpiť do už začatého súdneho konania. Je to tak aj v záujme dosiahnutia účelu konkurzného konania v čo možno najkratšom čase (jeho nepredlžovaním v dôsledku prevodov, či prechodov vlastníckeho práva k veciam zaradeným do konkurznej podstaty a podávaním nových žalôb na ich vylúčenie z konkurznej podstaty v rôznych štádiách konkurzného konania), ako aj v záujme nehromadenia súdnych konaní pôvodných a nových vlastníkov veci. Vylučovacia žaloba je žalobou procesnej povahy; právo podať ju nastáva účinnosťou vyhlásenia konkurzu a končí uplynutím stanovenej lehoty súdom, najneskôr však v prípade, že nedošlo k výzve podľa § 19 ods. 2 ZKV do speňaženia predmetnej veci z konkurznej podstaty. Osoba, ktorá tvrdí, že vec do podstaty nepatrí, môže podať vylučovaciu žalobu bez ohľadu na to, či k podaniu žaloby bola konkurzným súdom vyzvaná alebo nie. Legitimácia k vylučovacej žalobe je už tým, že vec bola správcom zaradená do súpisu podstaty. Súd takejto osobe uloží lehotu len vtedy, ak tak dosiaľ neurobila z vlastnej iniciatívy (viď Stanovisko Občianskoprávneho a obchodného kolégia NS ČR z 17.6.1998 č. 7/98). Pokiaľ dotknutá osoba neuplatnila námietky a súd jej neurčil lehotu na podanie žaloby, nie je vylúčené, že určovacou žalobou (napr. o určenie vlastníckeho práva), o ktorej už nebude rozhodovať konkurzný súd, môže byť rozhodnuté, že vec nepatrí úpadcovi. Hrozba speňaženia by mala dostatočne osvedčovať naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Zápisom veci do konkurznej podstaty sa totiž nikdy nemení jej skutočný vlastník, či už je ním úpadca alebo iná osoba. V predmetnej veci pôvodný vlastník uplatnil námietky voči zapísaniu predmetných nehnuteľností do konkurznej podstaty a konkurzný súd ho riadne vyzval na podanie príslušnej žaloby o vylúčenie veci z konkurznej podstaty na súd. Pôvodný vlastník túto žalobu aj podal (vedená na KS v Bratislave pod sp. zn. 10Cbi/23/2004). Súd prvej inštancie správne argumentoval tým, že žalobcovi nebránilo nič vstúpiť do prebiehajúceho konania sp. zn. 10Cbi/23/2004 poukazujúc na to, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudol do vlastníctva povolením vkladu dňa 3.12.2013, z čoho sa dá usúdiť, že do rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č. k. 10Cbi/23/2004-359 zo dňa 29. marca 2016 (do čiastočného zastavenia konania, resp. do čiastočného späťvzatia žaloby) mal dostatočný časový priestor na vykonanie procesného úkonu podľa § 92 OSP účinného do 30.6.2016 a mohol vstúpiť do súdneho konania sp. zn.10Cbi/23/2004 namiesto pôvodného žalobcu G. Ž.. Splnenie povinnosti vyplývajúcej z pôvodne včas podanej vylučovacej žaloby pôvodným vlastníkom, by mal nový vlastník zachovanú (v prípade, že by sa stal účastníkom daného súdneho konania) a mohol sa úspešne domôcť v prípade, že mu svedčí vlastnícke právo k nehnuteľnosti, vylúčenia veci z konkurznej podstaty. Odvolací súd v danej súvislosti dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt" t.j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv, ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov." (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 65/2011). Odvolací súd tiež konštatuje, že konkurzný súd si riadne splnil povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 19 ods. 2 ZKV, pričom danú povinnosť už nemal aj voči žalobcovi ako nasledujúcemu vlastníkovi predmetnej nehnuteľnosti (naviac správca konkurznej podstaty o prevode vlastníctva nevedel a voči nemu uplatnil nárok predchádzajúci vlastník, pričom toto uplatnenie nároku na vec zapísanú do konkurznej podstaty, má dôsledky aj voči novému nadobúdateľovi veci - vstúpil do týchto práv a povinností pôvodného vlastníka a mohol v nich úspešne pokračovať aj v konaní na súde začatom na základe žaloby o vylúčenie veci z konkurznej podstaty pôvodným vlastníkom nehnuteľnosti). Vzhľadom na vyššie uvedené má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie sa riadne zaoberal námietkami žalobcu a dal k nim odpoveď vo svojom rozhodnutí.
23. Po preskúmaní dôvodnosti odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP dospel odvolací súd k záveru, že ani jeho uplatnenie nebolo zo strany žalobcu dôvodné. Po preskúmaní obsahu spisu, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie uvádza, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam. Argumentácia žalobcu spočívajúca v tom, že žalobca podal žalobu, na základe ktorej zamýšľal vstúpiť do súdneho konania pôvodného vlastníka po tom, čo mu predmetné čiastočné späťvzatie oznámil pôvodný vlastník, je v danom prípade irelevantná,nakoľko ako už uviedol súd prvej inštancie, z predloženej žaloby zrozumiteľne vyplýva úmysel a vôľa žalobcu podať žalobu o vylúčenie veci z konkurznej podstaty, pričom uvedené súd prvej inštancie nemohol posúdiť inak iba ako žalobu o vylúčenie veci z konkurznej podstaty, a to podľa obsahu v súlade s § 124 ods. 1 CSP, nakoľko po obsahovej stránke z daného podania nevyplynul úmysel vstúpiť do súdneho konania pôvodného vlastníka. Hypoteticky aj keby súd prihliadol na podanie ako na vstup do konania pôvodného vlastníka, dané by už nebolo možné z dôvodu rozhodnutia o zastavení konania o vylúčenie predmetnej nehnuteľnosti na základe čiastočného späťvzatia žaloby pôvodným vlastníkom.
2 4. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), odvolaciemu súdu nie je celkom zrejmé, čo odvolateľ uvedeným tvrdením sledoval, pretože túto odvolaciu námietku bližšie nešpecifikoval. Odvolací súd sa preto môže len domnievať, že v prípade nesprávneho právneho posúdenia veci ide o námietku, či súd prvej inštancie postupoval v prejednávanej veci správne podľa zákona č. 328/1991 Zb., a či si tento správne vyložil. Podľa odvolacieho súdu na prejednávanú vec súd prvej inštancie správne aplikoval zákon č. 328/1991 Zb., o konkurze a vyrovnaní, pretože konkurz na majetok úpadcu (z ktorého podstaty má byť predmet žaloby vylúčený) bol vyhlásený dňa 24. septembra 2003 a podľa § 206 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., o konkurze a reštrukturalizácii účinného od 1.7.2005 konkurzy a vyrovnania vyhlásené alebo povolené pred účinnosťou tohto zákona, ako aj právne vzťahy s nimi súvisiace sa spravujú podľa doterajších právnych predpisov (pozn. predchádzajúcim právnym predpisom bol zák. č. 328/1991 Zb., účinný od 1.10.1991 do 30.6.2005). Súd prvej inštancie preto správne aplikoval zák. č. 328/1991 Zb., ako aj správne ustanovenia tohto zákona, a to § 19 ods. 1 a 2 ZKV. Ak nesprávnym právnym posúdením odvolateľ mal na mysli nesprávne právne posúdenie včasnosti podanej žaloby, tak k uvedenej otázke najvyšší súd ako súd v tomto prípade odvolací súd uviedol dôvody už vyššie.
25. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že odvolacie námietky žalobcu sú nedôvodné a súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, preto rozhodnutie v celom rozsahu podľa § 387 CSP potvrdil.
26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, v nadväznosti na § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že ho priznal v plnom rozsahu žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný voči žalobcovi, ktorý úspešný nebol. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie zákonom stanoveným postupom.
27. Rozsudok prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je dovolanie prípustné (§ 420 CSP), ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 421 ods. 1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Oprávneným subjektom na podanie dovolania je strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 v spojení s § 424 CSP).
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia veci (§ 432 CSP).
Podľa ust. § 429 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.