Najvyšší súd  

4 Obo 102/2011

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd SR v právnej veci úpadcu: R., spol. s r. o.,   L.N., správca konkurznej podstaty JUDr. M.C., N.Š., o schválenie konečnej správy o speňažení majetku z konkurznej podstaty a o vyúčtovaní odmeny a výdavkov správcu, na odvolanie veriteľa C.C., a. s., B.M., zastúpeného JUDr. Ing. Ľ.N., PhD., advokátom so sídlom v B.M., proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave, č. k. 2K 162/1997- 308 zo dňa 30.11.2010, takto

r o z h o d o l:

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave, č. k. 2K 162/1997-308 zo dňa 30.11.2010 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e:

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením schválil konečnú správu zo dňa 21.12.2009, doručenú súdu 30.12.2009 a dodatok ku konečnej správe zo dňa 18.05.2010, doručený súdu 31.05.2010, o speňažení konkurznej podstaty a vyúčtovaní odmeny a výdavkov správcu tak, ako ich predložil správca konkurznej podstaty JUDr. M.C..

V odôvodnení uviedol, že podaním zo dňa 30.12.2009 predložil správca konkurznej podstaty úpadcu konečnú správu o speňažení majetku z konkurznej podstaty a vyúčtovaní odmeny a výdavkov správcu. Konečná správa bola vyvesená na úradnej tabuli súdu dňa 22.01.2010. Úpadca a konkurzní veritelia boli upovedomení o vyvesení konečnej správy prostredníctvom Obchodného vestníka dňa 22.01.2010. Podaním doručeným súdu dňa 31.05.2010 správca konkurznej podstaty predložil súdu dodatok ku konečnej správe, ktorý bol na úradnej tabuli vyvesený dňa 15.06.2010 a zverejnený v Obchodnom vestníku dňa 16.06.2010 pod č. 115B.

Na pojednávaní o konečnej správe, konanom dňa 20.04.2010, súd uložil správcovi konkurznej podstaty prepracovať konečnú správu /vzhľadom k neúplnosti a nezrovnalostiam údajov v konečnej správe/ v tom zmysle, aby presne určil príjmy a náklady.

Dodatok č. 1 ku konečnej správe bol vyvesený na úradnej tabuli súdu dňa 15.06.2010, uverejnený v Obchodnom vestníku č. 115B bol dňa 16.06.2010.

Proti dodatku ku konečnej správe podal námietky veriteľ C.C., a. s., Bratislava, ktorý namietal spôsob výpočtu a aj výšku odmeny správcu konkurznej podstaty.

Súd prvého stupňa konštatoval, že námietky veriteľa voči výpočtu odmeny sú neoprávnené. Správca konkurznej podstaty si výšku odmeny vypočítal v správnej výške, základom pre výpočet odmeny bola suma 2 418 651 Sk /80 284,50 eur/, pričom správca postupoval podľa § 7 ods. 1 vyhl. č. 389/2001 Z. z. Súd preto konečnú správu zo dňa 21.12.2009 a dodatok ku konečnej správe zo dňa 18.05.2010 schválil tak, ako ich predložil správca konkurznej podstaty.  

Proti uzneseniu podal odvolanie konkurzný veriteľ C.C., a. s., Bratislava.

Uviedol, že odmena správcu konkurznej podstaty, priznaná napadnutým uznesením, predstavuje sumu 12 376,35 eur a výška uspokojenia veriteľov sumu 3 272,79 eur. Výpočet odmeny správcu konkurznej podstaty považuje za nesprávny. S poukazom na ustanovenie § 6 písm. a/ vyhl. č. 493/1991 Zb. uvádza, že základ pre určenie odmeny správcu pozostáva z dvoch zložiek, a to sumy, ktorá bola v konkurze získaná speňažením konkurznej podstaty a sumy, určenej na uspokojenie veriteľov, ktorá bola získaná pri výkone funkcie správcu. Sumou, určenou na uspokojenie veriteľov, ktorá bola získaná pri výkone funkcie správcu, sa rozumie suma, získaná iným spôsobom ako speňažením, pričom logickým výkladom slovného spojenia suma určená na uspokojenie veriteľov sa rozumie zohľadnenie pohľadávok proti podstate, čiže suma, získaná pri výkone funkcie správcu, sa ponižuje o pohľadávky proti podstate. Pre dosiahnutie sumy určenej na uspokojenie veriteľov, ako základu pre výpočet odmeny správcu, je potrebné od nej odpočítať výdavky potrebné na dosiahnutie základu určeného pre výpočet odmeny. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR. Táto logická zásada je prenesená aj do novej právnej úpravy výpočtu odmeny správcu konkurznej podstaty v § 13 ods. 2 vyhlášky č. 665/2005 Z. z.

V konečnej správe a ani jej dodatku sa súd nezaoberal námietkou veriteľa S., a. s., týkajúcou sa uspokojenia oddelených veriteľov, považuje za potrebné pre ďalší postup v konaní uviesť, že k danej problematike sa pridržiava svojho stanoviska zo dňa 17.02.2010, doručenému súdu dňa 24.02.2010, ktoré vychádza zo zásady, že pre konkurzné konanie platia ustanovenia zákona o konkurze a vyrovnaní /§ 28/ ako lex specialis, v dôsledku čoho nie je možné postupovať podľa zákona č. 511/1992 Zb., na ktorý odkazuje veriteľ S., a. s.

Navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že určuje odmenu správcu konkurznej podstaty vo výške 4 847,97 eur a uspokojenie oddeleného veriteľa C.C., a. s. vo výške 10 801,17 eur.

Správca konkurznej podstaty vo vyjadrení k odvolaniu konkurzného veriteľa uviedol, že podľa jeho názoru odvolanie smeruje proti odôvodneniu rozhodnutia, a preto nie je prípustné.

Podstatou námietok veriteľa je spôsob výpočtu odmeny správcu, ktorá by pri výpočte podľa námietok predstavovala sumu 907 000 Sk /30 106,88 eur/, s čím nie je možné súhlasiť. V praxi bývalo bežné, že do konkurzu sa dostali aj nehnuteľnosti s nájomníkmi, resp. nevysporiadané nehnuteľnosti, čo sa stalo aj v danom prípade. Bolo preto potrebné zabezpečiť prísun financií za účelom speňaženia predmetných nehnuteľností. Zo spisu je možné zistiť, že pohľadávky proti podstate boli tvorené najmä nákladmi na prevádzku budovy a jej správu. Považuje preto za krajne nespravodlivé a v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, aby základ odmeny správcu netvorili aj príjmy z nájmu, keďže bez týchto príjmov by nebolo možné dosiahnuť taký výťažok z predaja nehnuteľností, ako bol dosiahnutý.

Navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil alebo odvolanie veriteľa odmietol ako neprípustné.

Najvyšší súd SR po prejednaní veci podľa § 212 ods. 1 O. s. p. a § 214 ods. 2 O. s. p. dospel k záveru, že sú dané dôvody pre zrušenie napadnutého rozhodnutia.

Veriteľ C.C., a. s. namieta v odvolaní nesprávne právne posúdenie veci /§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p./ súdom prvého stupňa vo vzťahu k priznanej výške odmeny správcu konkurznej podstaty, ako aj výške sumy určenej na jeho uspokojenie ako oddeleného veriteľa. Odvolanie nesmeruje proti odôvodneniu rozhodnutia, ako to uvádza správca konkurznej podstaty vo svojom vyjadrení.

Pokiaľ ide o výšku odmeny správcu, súd prvého stupňa sa v napadnutom uznesení obmedzil na konštatovanie, že odmena bola vypočítaná správne podľa § 7 ods. 1 vyhlášky č. 389/2001 Z. z. Touto vyhláškou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 493/1991 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o konkurze a vyrovnaní a uvedené ustanovenie obsahuje pásma pre výpočet odmeny správcu v závislosti od výšky základu, dosiahnutého spôsobom, uvedeným v § 6 ods. 1 písm. a/. Základ pre určenie odmeny správcu podľa § 6 ods. 1 písm. a/ vyhlášky tvorí suma, ktorá bola v konkurze získaná speňažením konkurznej podstaty a suma určená na uspokojenie veriteľov, ktorá bola získaná pri výkone funkcie správcu. Súd prvého stupňa konštatoval správnosť výšky odmeny, vypočítanej správcom konkurznej podstaty, s poukazom na ustanovenie § 7 ods. 1 vyhlášky, bez toho, aby skúmal dôvodnosť výšky základu pre jej určenie (§ 6 ods. 1 písm. a/). V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že pri určení výšky základu odmeny správcu, pokiaľ ide o jej druhú časť - t. j. sumu určenú na uspokojenie veriteľov, ktorá bola získaná pri výkone funkcie správcu, je potrebné zohľadniť výdavky potrebné na dosiahnutie základu pre výpočet odmeny. Napadnuté rozhodnutie neobsahuje ohľadom správnosti výšky správcom uvádzaného základu pre výpočet odmeny žiadne odôvodnenie, v dôsledku čoho je nepreskúmateľné. Rovnako súd nezaujal žiadne stanovisko k námietke odvolateľa, týkajúcej sa uspokojenia jeho pohľadávky ako oddeleného veriteľa.

Ako vyplýva z výroku napadnutého uznesenia, súd prvého stupňa schválil konečnú správu, predloženú dňa 21.12.2009 a rovnako aj jej dodatok zo dňa 18.05.2010, s rozdielnymi obsahovými náležitosťami. V ďalšom konaní preto bude potrebné odstrániť aj zmätočnosť výroku napadnutého rozhodnutia.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie /§ 221 ods. 2 O. s. p./.

P o u č e n i e:   Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. januára 2012

JUDr. Viera Pepelová, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová