Najvyšší súd
4 Obdo 8/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ž. S. C., a. s., B., IČO: X.,
zastúpený R., s. r. o., B., proti žalovaným: 1/ I., s. r. o., B., IČO: X., zastúpený advokátom
JUDr. A. B., B., 2/ D., B., o určenie vlastníckeho práva k hnuteľným veciam a právam
a návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia, na dovolanie žalovaného 1/ proti
uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 3 Cob 424/2011-93 z 31. 10. 2011, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu
v Bratislave č. k. 3 Cob 424/2011-93 z 31. októbra 2011 o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave odmietol odvolanie žalovaného 1/ podané proti výroku
uznesenia Okresného súdu Bratislava I. č. k. 27 Cb 272/2010-35 zo 16. novembra 2010
týkajúceho sa žalovaného 2/.
V odôvodnení uviedol, že súd prvého stupňa uznesením nariadil predbežné opatrenie,
ktorým uložil obom žalovaným zdržať sa nakladania s vecami a právami vymenovanými
vo výroku uznesenia a povinnosť zdržať sa ich scudzenia a akéhokoľvek zaťaženia
do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Žalovanému 2/ uložil povinnosť zdržať
sa výkonu záložného práva za účelom uspokojenia pohľadávky z titulu rozhodnutia
žalovaného 2/ o zariadení záložného práva k hnuteľnému majetku žalovaného 1/ a registrácie
takto zriadeného záložného práva v Notárskom centrálnom registri záložných práv, na základe
ktorého sa žalovaný stal záložným veriteľom týchto hnuteľných vecí.
Krajský súd v Bratislave uznesením z 31. 01. 2011 č. k. 3 Cob 7/2011-55
na odvolanie žalovaného 1/ uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že nárok na nariadenie predbežného opatrenia proti žalovanému 1/ zamietol a v odôvodnení konštatoval, že žalovaný
2/ sa voči nariadenému predbežnému opatreniu neodvolal preto v časti určenia povinnosti
zdržať sa výkonu záložného práva je nariadené predbežné opatrenie právoplatné,
takže dočasná úprava pomerov medzi žalobcom a žalovaným 1/ by bola nadbytočná.
Odvolací súd následne uznesením č. k. 3 Cob 7/2011-65 zo 17. 03. 2011 zamietol
návrh žalovaného 2/ na doplnenie uznesenia č. k. 3 Cob 7/2011-55 z 31. 01. 2011
s odôvodnením, že právo podať odvolanie patrí len tomu účastníkovi, ktorému bola
rozhodnutím súdu spôsobená určitá ujma. V danej veci sa odvolal len žalovaný 1/, a preto
odvolací súd mohol rozhodovať len o tej časti výroku, ktorá sa týkala priamo odvolateľa.
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 4 Obdo 29/2011-89 z 30. 06. 2011
na dovolanie žalovaného 1/ uznesenie o zamietnutí návrhu na doplnenie uznesenia zrušil
a vrátil vec odvolaciemu súdu na ďalšie konanie s odôvodnením, že nerozhodol o celom
predmete odvolacieho konania.
Napadnutým uznesením odvolací súd s poukazom na § 218 ods. 1 písm. b/ O. s. p.
a § 166 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 2 O. s. p. odvolanie žalovaného 1/ proti výroku, ktorý
sa týka žalovaného 2/ odmietol z dôvodu, že touto časťou napadnutého uznesenia nemohla
byť žalovanému 1/ spôsobená na jeho právach negatívna ujma, a preto na podanie odvolania
v tejto časti nebol oprávnený.
Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť 16. 11. 2011.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal žalovaný 1/ dovolanie s poukazom
na existenciu dovolacieho dôvodu podľa § 237 písm. f/ O. s. p. Tvrdil, že mu uvedeným
uznesením bola odňatá možnosť konať pred súdom. Nesúhlasil s argumentáciou odvolacieho
súdu, že žalovaný 1/ nie je osobou oprávnenou k podaniu odvolania voči uzneseniu, ktorým
súd zakázal žalovanému 2/ dispozíciu s vecami vo vlastníctve žalovaného 1/. Podľa jeho
názoru pod ujmou treba rozumieť ujmu formálnu aj materiálnu. Materiálna ujma sa určuje
tým, či vydané rozhodnutie svojím obsahom znevýhodňuje osobu podávajúcu opravný
prostriedok a či právne účinky rozhodnutia zhoršujú jej právne postavenie. Existenciu
materiálnej ujmy rozhodnutím súdu prvého stupňa o predbežnom opatrení voči žalovanému
1/ vidí v tom, že aj vo vzťahu k žalovanému 2/ sa týka obmedzenia jeho zákonných dispozícií s hnuteľnými vecami a právami vo vlastníctve žalovaného 1/. Žalovaný 1/ nevlastní
iný významný majetok ako veci, ktoré sú predmetom konania, a preto je legitímnym záujmom
žalovaného 1/ uhradiť daňový dlh práve z tohto majetku. Žalovaný 1/ má právny záujem
na tom, aby sa oslobodil od daňového dlhu, ktorý vymáha žalovaný 2/ a je v záujme
žalovaného 1/, aby daňový dlh bol uspokojený v celom rozsahu z časti hodnoty predmetných
vecí. Vyhovením návrhu na nariadenie predbežného opatrenia voči žalovanému 2/
je znemožnené žalovanému 1/ uhradiť daňový dlh a tým na dlhú dobu trvania konania
je žalovaný 1/ paralyzovaný. Vyhovením návrhu voči žalovanému 2/ vznikla žalovanému
1/ materiálna ujma, to znamená, že je dotknutý na právach, a preto sa odvolaním domáha
práva na súdnu ochranu aj vo vzťahu k oprávneniam žalovaného 2/ voči majetku žalovaného
1/. Postup odvolacieho súdu, ktorý vyústil do odmietnutia odvolania možno považovať
za odňatie možnosti žalovanému 1/ konať pred súdom. Navrhol aby dovolací súd uznesenie
odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že sa nestotožňuje s argumentmi
žalovaného 1/ obsiahnutými v dovolaní a stotožnil sa s názorom odvolacieho súdu,
že povinnosti boli uznesením uložené žalovanému 2/ a preto iba žalovanému 2/ vznikla
možnosť podať v tejto časti odvolanie. Uznesenie súdu prvého stupňa v časti týkajúcej
sa povinnosti uložených žalovanému 2/ žiadnym spôsobom právne neznevýhodnilo
postavenie žalovaného 1/. Práva žalovaného 1/ sa žiadnym spôsobom nezúžili a rovnako
tak sa nerozšírili ani jeho povinnosti. Je potrebné rozlišovať medzi skutočnosťou keď právne
účinky rozhodnutia zhoršujú právne postavenie účastníka v tomto prípade žalovaného
2/ a skutočnosťou, keď právne účinky zhoršujúce právne postavenie žalovaného 2/ môže
mať teoreticky dôsledky na ekonomické postavenie žalovaného 1/. Skutočnosť, že povinnosť
uložená žalovanému 2/ môže mať určité dôsledky na ekonomické postavenie žalovaného
1/ v žiadnom prípade nezakladá subjektívne oprávnenie žalovaného 1/ na podanie odvolania
proti uzneseniu v časti týkajúcej sa povinnosti uložených žalovanému 2/. Žalovaný 1/
si zrejme neuvedomuje zásadný rozdiel medzi ekonomickým záujmom žalovaného 1/
a subjektívnym oprávnením žalovaného 1/ na podaní odvolania. Z uvedených dôvodov
navrhol aby dovolací súd dovolanie odmietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací podľa § 10a ods. 1 O. s. p.
po zistení, že dovolanie podal účastník konania v zákonom stanovenej lehote ( § 240 ods. 1 O. s. p. ) skúmal, či smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto
mimoriadnym opravným prostriedkom.
Podľa § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie
odvolacieho súdu pokiaľ to zákon pripúšťa.
Občiansky súdny poriadok pripúšťa dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu
v prípadoch uvedených v § 239 ods. 1, 2 O. s. p. a z dôvodov taxatívne uvedených v § 237
písm. a/ až g/ O. s. p.
V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým
odmietol odvolanie. Proti uvedenému rozhodnutiu dovolanie v zmysle § 239 O. s. p.
nie je prípustné.
Dovolaním z dôvodov uvedených v § 237 O. s. p. je možno napadnúť každé
rozhodnutie odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho formu, obsah alebo povahu predmetu
konania. Podľa § 237 písm. f/ O. s. p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu
dovolacieho súdu ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom.
Žalovaný 1/ v dovolaní namietal, že odvolací súd nedôvodne napadnutým uznesením
odmietol jeho odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa a týmto nesprávnym postupom
mu odňal možnosť konať pred súdom.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožní
účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných Občianskym súdnym poriadkom
za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí ísť
o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol
pred súdom uplatniť a z ktorých v dôsledku nesprávneho postupu súdu bol vylúčený. O vadu,
ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ významná ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval
v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto
postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa uznesením uložil žalovanému 2/
do právoplatného rozhodnutia vo veci samej povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva
za účelom upokojenia pohľadávky, z titulu rozhodnutia žalovaného 2/ o zriadení záložného
práva k hnuteľnému majetku žalovaného 1/ a registrácie takto zriadeného záložného práva
v Notárskom centrálnom registri záložných práv, na základe ktorého sa žalovaný 2/
stal záložným veriteľom týchto hnuteľných vecí. Proti uvedenému rozhodnutiu podal
žalovaný 1/ odvolanie tvrdiac, že je osobou oprávnenou na podanie odvolania z dôvodu,
že rozhodnutie sa týka jeho majetku, postihuje jeho práva a je neurčité. Vzhľadom na závažný
zásah do jeho práv navrhol uznesenie súdu prvého stupňa v tejto časti zmeniť a návrh
zamietnuť.
Podľa § 201 veta prvá O. s. p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého
stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.
Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je oprávnený
napadnúť odvolaním predovšetkým účastník konania, ak mu bola rozhodnutím spôsobená
ujma na jeho právach.
Nariadením predbežného opatrenia súd prvého stupňa obmedzil len právo žalovaného
2/ ako záložného veriteľa, nie právo žalovaného 1/, ktorý je záložným dlžníkom, preto
sa dovolací súd stotožnil s názorom odvolacieho súdu, že žalovanému 1/ napadnutým
uznesením nebola spôsobená ujma na jeho právach, aj keď sa predbežné opatrenie týka
výkonu záložného práva k jeho hnuteľným veciam. Žalovaný 1/ v zmysle citovaného
ustanovenia nie je osobou oprávnenou napadnúť odvolaním rozhodnutie, ktorým súd prvého
stupňa návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vo vzťahu k žalovanému 2/ vyhovel.
Odvolací súd správne odmietol odvolanie žalovaného podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O. s. p.
a postupom v súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku neodňal žalovanému
1/ možnosť konať pred súdom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že dovolanie nie je prípustné
podľa § 239 O.s.p. ani v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p., preto dovolanie žalovaného 1/ proti
uzneseniu odvolacieho súdu odmietol podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1
písm. c/ O. s. p. ako neprípustné odmietol.
O trovách dovolacieho konania dovolací súdu rozhodol podľa § 243b ods. 5 O. s. p.
v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p a § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že úspešnému žalobcovi trovy
dovolacieho konania nepriznal, nakoľko si ich náhradu v zmysle § 151 ods. 1 O. s. p.
neuplatnil.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. februára 2012
JUDr. Alena Priecelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková