Najvyšší súd 4 Obdo 8/2007 Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: S.P., s.r.o., M.N., X., B., zast. advokátkou JUDr. D.R., T.X., B., proti žalovanému: S.Z.P., a.s., O.X., B., o zaplatenie 184.460,15 Sk s prísl., o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Cob 115/2006-102 zo dňa 28. decembra 2006, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolacie konanie z a s t a v u j e.
Účastníkom náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava II. rozsudkom zo dňa 20. júna 2006 č. k. 42Cb 30/2004-88 žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 111.898,28 Sk a trovy konania 13.699,- Sk. V časti o 72.561,87 Sk konanie zastavil.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej istiny titulom nezaplatenia poplatku z omeškania vo výške 0,1% denne za oneskorené zaplatenie faktúry.
Žalovaný nárok neuznal a namietal, že mu nebolo oznámené postúpenie predmetnej pohľadávky na žalobcu.
Súd vykonal dokazovanie a zistil, že zmluvou o postúpení pohľadávok žalobca získal pohľadávku od postupcu, ktorý ako prevádzkovateľ neštátneho zdravotníckeho zariadenia poskytol lieky a zdravotnícke pomôcky poistencom žalovaného. Žalobca na pojednávaní dňa 15.12.2004 a dňa 20.6.2006 vzal žalobu v časti 72.561,87 Sk späť a navrhol v tejto časti konanie zastaviť.
Súd s poukazom na § 10 ods. 1 zákona č. 98/1995 Z.z., § 38 ods. 1, 2, 3, 4, § 38a zákona č. 273/1994 Z.z. mal za preukázané, že žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanému zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 3.6.2004 a námietku žalovaného o neprípustnosti postúpenia pohľadávok v tomto prípade neakceptoval z dôvodu, že nebol predložený dôkaz o tom, že by sa zmluvné strany v zmluve o poskytovaní zdravotnej starostlivosti dohodli na nemožnosti postúpenia vzájomných pohľadávok.
Na základe uvedeného súd žalobe vyhovel tak, ako vyplýva z výroku rozsudku a v časti späťvzatia žaloby konanie podľa § 96 O.s.p. zastavil.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p.
Žalovaný podal proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie podaním zo dňa 16. augusta 2006.
V odôvodnení odvolania uviedol, že pohľadávky z práva súkromného a pohľadávky z práva verejného, nie sú pohľadávkami rovnakého druhu, preto ich postúpenie na úhradu pohľadávok tretích osôb na uspokojenie dlhov z práva súkromného, neprichádza do úvahy.
Žalovaný svoj názor opiera o výklad § 38a ods. 2 zák.č. 273/1994 Z.z. s poukazom na rozsudok NS SR sp.zn. Sž-o-KS 87/03 (judikát č.8/2005), podľa ktorého z ust. § 38a ods. 2 možno vyvodiť len prístupnosť dohody o postúpení pohľadávok, ktoré vzniknú v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti medzi zdravotníckymi zariadeniami a poisťovňou, nie však medzi ďalšími subjektmi súkromného práva.
Navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a žalobu zamietnuť.
Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 29. novembra 2006 č.k. 4Cob 115/2006- 102 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že podľa § 38a ods. 2 zák.č. 273/1994 Z.z. je možné pripustiť dohodu o postúpení pohľadávok, ktoré vzniknú v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti medzi zdravotníckymi zariadeniami a poisťovňou, nie však medzi ďalšími subjektmi súkromného práva. V konaní nebolo preukázané, že na žalobcu prešla pohľadávka verejnoprávneho charakteru, a že žalobca je poskytovateľom zdravotníckych služieb. Zmluvou o postúpení pohľadávok preto mohol postupca platne a účinne postúpiť svoju pohľadávku voči žalovanému len vtedy, ak ju uzavrel so zdravotníckym zariadením.
Na základe uvedeného rozsudok v napadnutej časti zmenil a žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 224 ods. 2 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
V zákonom stanovenej lehote podal žalobca proti tomuto rozhodnutiu dovolanie dňa 29. januára 2007 podľa § 238 ods. 1 a § 241 ods. 2 písm. b/, c/ O.s.p. V dovolaní uviedol, že sa nestotožňuje s názorom vysloveným odvolacím súdom, nakoľko pohľadávky vznikli v rámci podnikateľskej činnosti postupcu a ich postúpenie neodporuje § 525 ods.1,2 Obč.zák. Nesúhlasí ani s výkladom § 38a ods. 2 zák.č. 273/1994 Z.z., ako ho interpretoval odvolací súd. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Podaním doručeným súdu dňa 9. februára 2007 vzal žalobca svoje dovolanie v celom rozsahu späť.
Podľa § 243b ods. 4 O.s.p. ustanovenia § 218 ods. 1, § 224 ods. 1, § 225 a § 226 platia pre konanie na dovolacom súde obdobne. Ak dovolateľ vezme dovolanie späť, dovolací súd konanie uznesením zastaví.
Pretože dovolanie bolo vzaté späť, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací v zmysle § 243b ods. 4 O.s.p. dovolacie konanie uznesením zastavil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol o trovách dovolacieho konania podľa § 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 224 ods. l O.s.p. a § l46 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a tak, že účastníkom náhradu trov dovolacieho konania nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 12. februára 2008
JUDr. Jana Zemaníková, v.r. predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: