UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: Allfin s.r.o., so sídlom Popradská 54, 040 01 Košice, IČO: 36 217 484, zast. Advokátska kancelária Taragel a Akram, s.r.o., so sídlom Starosaská 11, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 50 413 091, proti žalovanej: Ing. Adriena Alexová - EKOFIN, s miestom podnikania Obrody 2355/27, 040 11 Košice - Západ, IČO: 33 697 451, zast. advokátkou JUDr. Danielou Sokol, so sídlom Kuzmányho 57, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, o nariadenie neodkladného opatrenia a o späťvzatí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 29Cb/88/2020, na dovolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 4Cob/182/2020-59 zo dňa 12. 01. 2021, takto
rozhodol:
I. Dovolanie žalobcu o d m i e t a.
II. Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Košice I ako súd prvej inštancie (ďalej tiež „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) uznesením č. k. 29Cb/88/2020-27 zo dňa 08. 12. 2020 uložil žalovanej povinnosť bezodkladne vydať žalobcovi všetky účtovné, daňové a obchodné doklady vzťahujúce sa na účtovnú jednotku žalobcu, vrátane prístupových kódov a hesiel žalobcu na prístup do informačných systémov a databáz Finančného riaditeľstva SR (prvý výrok prvoinštančného uznesenia). Druhým výrokom priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania voči žalovanej a napokon tretím výrokom určil, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobca sa návrhom zo dňa 04. 11. 2020 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by sa žalovanej uložila povinnosť bezodkladne vydať žalobcovi všetky účtovné, daňové a obchodné doklady vzťahujúce sa na účtovnú jednotku žalobcu, vrátane prístupových kódov a hesiel žalobcu
na prístup do informačných systémov a databáz Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky. Súd vec právne posúdil podľa ustanovení článku 2 ods. l, § l, § 324 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. c/, d/, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) a dospel k záveru, že existuje naliehavá potreba nariadenia neodkladného opatrenia, pričom potreba dočasne upraviť pomery medzi stranami je naliehavá z dôvodu, aby sa zamedzilo vzniku ujmy žalobcovi konaním žalovanej. Súd prvej inštancie preto návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.
3. Uznesenie súdu prvej inštancie bolo doručené žalobcovi a žalovanej dňa 10. 12. 2020. Podaním, súdu prvej inštancie doručeným dňa 15. 12. 2020, teda v priebehu lehoty na podanie odvolania, vzal žalobca svoj návrh na začatie konania v celom rozsahu späť bez uvedenia dôvodu a žiadal konanie zastaviť. Ďalším podaním, súdu prvej inštancie doručeným dňa 16. 12. 2020, podala voči prvoinštančnému uzneseniu odvolanie žalovaná v celom rozsahu. Odvolanie odôvodnila odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/, g/ a h/ C. s. p. Navrhla uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a konanie zastaviť. Súčasne si uplatnila náhradu trov konania. Podaním zo dňa 08. 01. 2021 žalovaná so späťvzatím návrhu súhlasila.
4. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd posúdil účinnosť späťvzatia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bez nariadeného pojednávania (385 ods. 1 C. s. p.) a dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre rozhodnutie o pripustení späťvzatia.
5. Odvolací súd poukázaním na § 144, § 145 ods. 1 a § 370 ods. 1, 2 C. s. p., § 13 ods.1, 2 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObchZ“) konštatoval, že žalobcom je právnická osoba, spoločnosť s ručením obmedzeným a žalovanou stranou je fyzická osoba, živnostníčka. Z výpisu z obchodného registra žalobcu vyplýva, že spoločníkom a konateľom žalobcu sú Ing. Miroslav Bernát a Stanislav Valigura, ktorí sú oprávnení konať v mene spoločnosti žalobcu samostatne. Žalovaná nie je spoločníkom ani konateľom žalobcu. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podal v mene spoločnosti žalobcu JUDr. Martin Špak, advokát, na základe plnej moci zo dňa 21. 10. 2020, ktorú za žalobcu udelil jeho konateľ Stanislav Valigura. Späťvzatie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podal v mene spoločnosti žalobcu jeho konateľ Ing. Miroslav Bernát, a teda osoba oprávnená konať v mene žalobcu. Tento koná len za spoločnosť žalobcu a nie je aj v opačnom procesnom postavení, a teda nedošlo v súdnom konaní k stretu záujmov žalobcu a jej konateľa. Konštatujúc uvedené odvolací súd zdôraznil, že žalobca vzal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia účinne späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, skôr, ako uznesenie nadobudlo právoplatnosť. Keďže žalovaná vyjadrila so späťvzatím súhlas, odvolací súd v súlade s § 370 C. s. p., späťvzatie návrhu pripustil, uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil. Odvolací súd sa nezaoberal dôvodnosťou odvolania podaného žalovanou, pretože v prípade späťvzatia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia po rozhodnutí súdu prvej inštancie je povinnosťou odvolacieho súdu rozhodnúť o pripustení späťvzatia, rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a konanie zastaviť.
6. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p., v spojení s § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p., a žalovanej priznal plnú náhradu trov konania voči žalobcovi, ktorý zavinil zastavenie konania tým, že vzal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia späť bez udania dôvodu, resp. bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovanej, preto nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanej.
7. Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 15. 02. 2021.
8. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal v zákonom stanovenej lehote dovolanie žalobca (č. l. 86 - 87), prípustnosť ktorého odôvodnil vadou zmätočnosti podľa § 420 písm. f/ C. s. p. Dovolaciemu súdu navrhol, aby uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 4Cob/182/2020-59 zo dňa 12. 01. 2021 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil náhradu trov dovolacieho konania.
9. Žalobca odvolaciemu súdu vytkol, že nesprávne vyhodnotil tú okolnosť, či nedošlo k stretu záujmov žalobcu, za ktorého koná Stanislav Valigura a druhého konateľa Ing. Miroslava Bernáta. Tvrdí, že zobsahu spisu vyplýva a tieto informácie mal k dispozícii aj odvolací súd, že hoci Ing. Miroslav Bernát nie je opačnou procesnou stranou, nariadenie neodkladného opatrenia je v rozpore s jeho záujmami, resp. je v súlade s jeho záujmami zastavenie konania a zrušenie neodkladného opatrenia. Žalobca v dovolaní zopakoval dôvody uvedené v návrhu, pre ktoré sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia a vyslovil názor, že žalovaná koná v rozpore so záujmami spoločnosti žalobcu a asistuje spoločníkovi a konateľovi žalobcu Ing. Miroslavovi Bernátovi v krokoch, ktoré sú v rozpore s právnymi predpismi ako aj spoločenskou zmluvou žalobcu a ktorými vzniká žalobcovi škoda. Žalobca má za to, že odvolací súd mal pri vyhodnocovaní späťvzatia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia analogicky aplikovať ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Dôsledkom porušenia tohto zákazu je absolútna neplatnosť právneho úkonu, v danom prípade späťvzatia návrhu žalobcom. Podľa názoru žalobcu je potrebné tiež analogicky aplikovať závery uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obo 89/96 zo dňa 16. 05. 1996, v zmysle ktorého, ak štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným je viac konateľov a každý z nich je oprávnený konať v mene spoločnosti samostatne, v spore medzi žalobcom - spoločnosťou, proti žalovanému - konateľovi tejto spoločnosti, nemôže žalovaný úspešne vziať žalobu späť, ktorú podala právnická osoba
- obchodná spoločnosť, pretože aj keď je štatutárnym orgánom žalobcu, sú záujmy žalobcu a žalovaného v konaní rozdielne. Žalobca uviedol, že konanie síce nie je vedené voči konateľovi Ing. Miroslavovi Bernátovi, ale jeho záujmy a záujmy žalobcu sú v konaní rozdielne. Konateľ Ing. Miroslav Bernát má eminentný záujem na tom, aby zmluva o výkone činnosti žalovanej pre žalobcu trvala a aby sa žalobcovi neodovzdali a nesprístupnili doklady z účtovníctva v plnom rozsahu (napr. doklady, ktoré predkladá na zaúčtovanie konateľ Ing. Miroslav Bernát). Žalobca považuje za neprípustné a krajne nespravodlivé, aby sa nemohol v súdnom konaní domáhať svojich práv, pretože jeden z konateľov, s ktorého záujmami je súdne konanie v rozpore, vezme návrh späť. Ak by bol takýto právny úkon konateľa vyhodnotený ako dovolený a platný, žalobca nikdy nemá možnosť domôcť sa svojich nárokov na súde, pretože aj v prípade, že podá na súd nový návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, tento postup sa bude s veľkou pravdepodobnosťou opakovať. Zhrnúc vyššie uvedené má žalobca za to, že odvolací súd mal vyhodnotiť právny úkon, ktorým žalobca prostredníctvom konateľa Ing. Miroslava Bernáta zobral späť návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ako neplatný a na tento nemal prihliadnuť.
10. K dovolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, a to písomným podaním zo dňa 08. 07. 2021 (č. l. 115 - 116), v ktorom, stotožňujúc sa s odôvodnením odvolacieho súdu v napadnutom rozhodnutí, navrhla dovolanie odmietnuť, súčasne si uplatnila náhradu trov dovolacieho konania. Žalovaná okrem iného poukázala na to, že ku dňu 30. 06. 2021 došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami a dňa 06. 07. 2021 konateľovi žalobcu, Ing. Miroslavovi Bernátovi a pani Y. X., splnomocnenkyni konateľa žalobcu, Stanislava Valiguru, odovzdala účtovnú a ďalšiu evidenciu, ktorú mala k dispozícii.
11. Písomné vyjadrenie žalovanej zaslal súd prvej inštancie postupom podľa § 436 ods. 4 C. s. p., žalobcovi (doručenka na č. l. 130). Ďalšie vyjadrenia sporových strán nenasledovali.
12. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.) po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.), zastúpená advokátom v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 veta pred bodkočiarkou C. s. p.) preskúmal vec a dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok žalobcu treba odmietnuť.
13. Na stručné odôvodnenie svojho rozhodnutia (§ 451 ods. 3 veta prvá C. s. p.) dovolací súd uvádza nasledovné:
14. Podľa § 419 C. s. p., je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa. Uvedené znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie proti tomu-ktorémurozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 C. s. p. Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.
15. Podľa § 420 C. s. p., je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád konania vymenovaných v písm. a/ až f/ predmetného ustanovenia (zakotvujúce tzv. vady zmätočnosti). Základným (a spoločným) znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné podľa § 420 C. s. p., je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej, alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. V prípade, že dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 420 C. s. p., dovolací súd skúma prednostne, či ide o rozhodnutie v ňom uvedené; k preskúmaniu opodstatnenosti argumentácie dovolateľa o existencii procesnej vady konania v zmysle § 420 písm. a/ až f/ C. s. p., pristupuje dovolací súd len vtedy, ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. a/ až f/ C. s. p., irelevantné, či k dovolateľom namietanej procesnej vade skutočne došlo alebo nedošlo.
16. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).
17. V danom prípade žalobca (ďalej tiež „dovolateľ“) dôvodí prípustnosťou dovolania v zmysle § 420 písm. f/ C. s. p., podľa ktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolaním napadol uznesenie, ktorým odvolací súd podľa § 370 C. s. p., rozhodol o pripustení späťvzatia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, zrušil uznesenie vydané súdom prvej inštancie č. k. 29Cb/88/2020-27 zo dňa 08. 12. 2020 a konanie zastavil. Hoci uznesenie odvolacieho súdu nerieši podstatu sporu z hľadiska skutkového, ani hmotnoprávneho, ide nepochybne o (procesné) rozhodnutie, ktorým sa konanie (právoplatne) skončilo (viď publikáciu Civilný sporový poriadok, Komentár, C. H. Beck, Praha, 2016, str. 1355 - 1356) a ide teda o rozhodnutie, ktoré je spôsobilým predmetom dovolania.
18. Dovolací súd z obsahu s vecou súvisiaceho súdneho spisu zistil, že žalobcom je obchodná spoločnosť Allfin s.r.o., so sídlom Popradská 54, Košice, IČO: 36 217 484, ktorého spoločníkmi sú (a aj v čase podania návrhu na súd boli) Ing. Miroslav Bernát a Stanislav Valigura, ktorí sú zároveň aj konateľmi spoločnosti. Podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Košice I, písomnosti zakladajúce práva a povinnosti spoločnosti podpisujú konatelia samostatne a to tak, že k písanému alebo tlačenému obchodnému menu spoločnosti pripoja svoj vlastnoručný podpis.
19. V zmysle článku 18 ods. 4 úplného znenia Spoločenskej zmluvy o založení spoločnosti s ručením obmedzeným (č. l. 9 spisu), písomnosti zakladajúce práva a povinnosti spoločnosti podpisujú konatelia samostatne a to tak, že k písanému alebo tlačenému obchodnému menu spoločnosti pripoja svoj vlastnoručný podpis.
20. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 324 a nasl. C. s. p., podal na prvoinštančný Okresný súd Košice I dňa 09. 11. 2020, pôvodný advokát žalobcu JUDr. Martin Špak, na základe plnomocenstva udeleného dňa 21. 10. 2020 konateľom žalobcu, Stanislavom Valigurom.
21. Okresný súd Košice I uznesením č. k. 29Cb/88/2020-27 zo dňa 08. 12. 2020, vec právne posúdiac podľa ustanovení článku 2 ods. l, § l, § 324 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. c/, d/ C. s. p., dospel k záveru,že existuje naliehavá potreba nariadenia neodkladného opatrenia a návrhu žalobcu vyhovel.
22. Dňa 16. 12. 2020 bolo do spisu Okresného súdu Košice I doručené podanie žalobcu, konajúceho druhým konateľom, Ing. Miroslavom Bernátom, obsahom ktorého je späťvzatie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Predmetné podanie bolo podané opäť právnym zástupcom žalobcu JUDr. Martinom Špakom (č. l. 35 - 36). Súdu prvej inštancie bolo zároveň doručené aj odvolanie žalovanej (č. l. 41 - 42). Spis bol následne predkladacou správou na č. l. 53 spisu, predložený na rozhodnutie o pripustení späťvzatia žaloby Krajskému súdu v Košiciach ako súdu odvolaciemu. Na výzvu odvolacieho súdu zo dňa 29. 12. 2020 (č. l. 56 spisu) žalovaná Krajskému súdu v Košiciach oznámila, že so späťvzatím návrhu súhlasí (č. l. 58 spisu).
23. Následne odvolací súd uznesením č. k. 4Cob/182/2020-59 zo dňa 12. 01. 2021 späťvzatie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripustil, uznesenie prvoinštančného súdu č. k. 29Cb/88/2020-27 zo dňa 08. 12. 2020 zrušil a konanie zastavil. Súčasne priznal žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
24. Podľa § 133 ods. 1ObchZ, štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
25. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia správne konštatoval, že v spoločnosti žalobcu pôsobia dvaja spoločníci, ktorí sú aj jeho konateľmi, pričom obidvaja konajú samostatne (bod 13. dovolaním napadnutého uznesenia). Z výpisu z obchodného registra spoločnosti žalobcu, ako aj jeho spoločenskej zmluvy nepochybne vyplýva, že obidvaja spoločníci, konatelia, sú oprávnení samostatne konať, vrátane samostatného podpisovania listín. Zo spisu je zrejmé, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podal advokát JUDr. Martin Špak, na základe splnomocnenia spoločníkom, konateľom spoločnosti žalobcu, Stanislava Valiguru (plnomocenstvo na č. l. 4). Späťvzatie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podal ten istý advokát, JUDr. Martin Špak, menom druhého konateľa, Ing. Miroslava Bernáta (viď údaj o navrhovateľovi na tlačive na č. l. 35). Pozornosti dovolacieho súdu neuniklo, že splnomocnenie na vykonanie tohto úkonu, ako procesný predpoklad toho, aby mohol účastníka/stranu sporu, v konaní zastupovať, v spise síce absentuje, nejedná sa však o taký nedostatok, ktorý by mal za následok žalobcom požadované zrušenie rozhodnutia odvolacieho súdu. Totiž plnomocenstvo na č. l. 4 spisu udelil advokátovi JUDr. Špakovi dňa 21. 10. 2020 konateľ Stanislav Valigura, čím v podstate splnomocnil advokáta na konanie za spoločnosť žalobcu ako takú (bez ohľadu na to, či bude písomné podania realizovať jeden alebo druhý z konateľov). Navyše, v texte plnomocenstva sa uvádza „...splnomocňujeme....“ (v množnom čísle), ktorá formulácia ešte viac „zvýrazňuje“ tú skutočnosť, že podpísaním plnomocenstva Stanislavom Valigurom bol splnomocnený advokát oprávnený zastupovať spoločnosť ako celok, konajúcu jedným či druhým konateľom, v obidvoch prípadoch v plnom rozsahu. Správne preto odvolací súd uviedol, že pokiaľ späťvzatie návrhu podal v predmetnom spore Ing. Miroslav Bernát, podala ho osoba oprávnená konať v mene žalobcu.
26. Je zrejmé, že v prípade žalobcu ide o spory vo vnútri spoločnosti, táto okolnosť však nie je dôvodom na to, aby odvolací, resp. dovolací súd neprihliadli na oprávnenie Ing. Miroslava Bernáta, spoločníka žalobcu a jeho konateľa zároveň, podpisovať písomnosti zakladajúce práva a povinnosti spoločnosti (vrátane späťvzatia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia), ktoré oprávnenie mu vyplýva z výpisu z obchodného registra a zo spoločenskej zmluvy. Dovolací súd v tejto súvislosti upozorňuje, že v prípade, ak niektorý zo spoločníkov spoločnosti porušuje závažným spôsobom svoje povinnosti (povinnosťou spoločníka sa rozumie, okrem iného, resp. prioritne, konať v záujme spoločnosti), hoci na ich plnenie bol vyzvaný a na možnosť vylúčenia bol písomne upozornený, spoločnosť sa môže domáhať na súde vylúčenia takého spoločníka postupom podľa § 149 ObchZ.
27. Dovolací súd pre úplnosť k dôvodeniu dovolateľa uznesením sp. zn. 3Obo 89/96 uvádza, že toto naprejedávanú vec aplikovateľné nie je, nakoľko predmetným uznesením sa rozhodovalo v spore, v ktorom boli záujmy konateľov spoločnosti rozdielne s tým, že títo boli v procesnom postavení žalobcu a žalovaného (a teda boli na opačných procesných stranách). Hoci aj v tu prejednávannom spore (najpravdepodobnejšie) sú záujmy obidvoch konateľov rozdielne, ich procesné postavenie však rozdielne nie je.
28. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností dovolací súd dospel k záveru, že v konaní pred odvolacím súdom k dovolateľom namietanej vade zmätočnosti uvedenej v § 420 písm. f/ C. s. p. nedošlo, preto dovolanie žalobcu podľa § 447 písm. f/ C. s. p. odmietol, a to bez toho, aby sa zaoberal otázkou vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia.
29. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.; § 453 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p. ). O výške náhrady trov konania žalovanej rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C. s. p).
30. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p. a § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. 05. 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.