UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: KK KUBANKA, spol. s r. o., Sedmokrásková 16100/5, 821 01 Bratislava, IČO: 35 826 975, zast. Janka Hazlingerová, advokátka, Nobelova 9, 831 02 Bratislava, proti žalovanému: MAXIN, spol. s r. o., Pri Suchom Mlyne 9, 811 04 Bratislava, IČO 17 329 884, zast. Capitol Legal Group, advokátska kancelária s. r. o., Digital Park III, Einsteinova 19, 851 01 Bratislava, IČO: 47 257 211, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 34Cb/60/ 2009, na dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24. 05. 2018 č. k. 4Cob/94 /2015 - 607 takto,
rozhodol:
I. Dovolanie žalovaného o d m i e t a.
II. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Bratislava I ako súd prvej inštancie (ďalej len ako „súd prvej inštancie alebo okresný súd“) rozsudkom č. k. 34Cb/60/2009-536 zo dňa 18.12.2014 prvým výrokom zrušil rozhodcovský rozsudok Bratislavského rozhodcovského súdu pod č. k. lRci/5003/-10 zo dňa 16.02.2009 podľa § 40 ods. 1 písm. g) zákona č. 244/2002 Z. z. Druhým výrokom vo zvyšku žalobu zamietol. Tretím výrokom žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v určenej výške.
2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Bratislavského rozhodcovského súdu pod č. k. lRci /5003/08.10 zo dňa 16.02.2009 podľa ust. § 40 ods. 1 písm. c), d), g) a h) zákona č. 244/2002 Z. z. Súd prvej inštancie poukázal na to, že Krajský súd v Bratislave zrušil jeho skoršie rozhodnutie, ktorým konajúci súd zrušil rozhodcovský rozsudok podľa § 40 ods. 1 písm. c), d), g), h) a f) zákona č. 244/2002 Z. z. Odvolací súd sa nestotožnil s posúdením neplatnosti rozhodcovskej doložky v bode 3 Protokolu o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 02.12.2008 a uviedol, že z bodu 3 vyplýva jednoznačná písomná dohoda zmluvných strán, že všetky spory vyplývajúce z ichvzájomných právnych vzťahov sa predložia na rozhodnutie rozhodcovskému súdu označenému Obchodným vestníkom XIV/1A/2006 zo dňa 02.01.2006 a vyslovil názor, že takto prejavená vôľa nepochybne predstavuje platne dohodnutú rozhodcovskú zmluvu, preto v tejto časti závery súdu prvého stupňa nie sú vecne správne. Zároveň uložil prvoinštančnému súdu, aby doplnil dokazovanie vyžiadaním originálu spisu Bratislavského rozhodcovského súdu, pretože tento bol zaslaný súdu len vo fotokópii.
3. Žalobca popieral platnosť rozhodcovskej zmluvy. Tvrdil, že zmluvné strany mali upravené vzájomné vzťahy, práva a povinnosti v Zmluve o dielo zo dňa 22.07.2007 (ďalej len "zmluva o dielo"), kde sa v článku XI. bodu 5. výslovne dohodli, že prípadné vzniknuté rozpory budú riešiť na úrovni štatutárnych zástupcov a až po neúspešných rokovaniach sa so svojimi nárokmi obrátia na príslušný obchodný súd. Podľa čl. XI. bodu 2 tejto zmluvy o dielo bolo možné akýkoľvek článok zmluvy o dielo zmeniť iba na základe písomného dodatku. Zmluvné strany však žiaden takýto dodatok k zmluve o dielo nepodpísali, a preto nikdy nedošlo k zmene tohto ustanovenia zmluvy o dielo, a to že vzniknuté spory zo zmluvy o dielo budú riešené iba pred všeobecným súdom na území Slovenskej republiky. Žalobca mal za to, že podpísaním protokolu dňa 02.12.2008 došlo iba k preukázaniu splnenia záväzkov zo zmluvy o dielo zhotoviteľom (žalobcom) objednávateľovi (žalovanému) a v žiadnom prípade text uvedený v bode 3 v druhej vete protokolu, nemôže byť dohodou o zmene zmluvy o dielo. Druhú vetu bodu 3 protokolu považoval za neplatný právny úkon, pretože prejav vôle nebol vážny, určitý a zrozumiteľný, a tento text bol do protokolu vložený zámerne podvodným spôsobom. Tiež namietal, že v konaní bola porušená zásada rovnosti účastníkov konania podľa § 17 zák. č. 244/2002 Z. z. Poukazoval na to, že rozhodcovský súd mu nedoručil žalobu a neumožnil mu ani sa k nej vyjadriť, predložiť dôkazy, nenariadil pojednávanie a nevynaložil žiadne úsilie na zistenie skutkového stavu, ako aj na doručenie mu všetkých písomností.
4. Preto konajúci súd dospel k záveru, že bol splnený dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. g) zák. č. 244/2002 Z. z., z dôvodu porušenia zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania tým spôsobom, že rozhodcovský súd nepostupoval podľa § 29 ods. 1, 2 a 3 Rokovacieho poriadku a § 25 ods. 1 a 2 zák. č. 244/2002 Z. z. Ak sa rozhodcovskému súdu nepodarilo doručiť žalobcovi písomnosti, na nijakom známom mieste ani pri vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti, mal ich doručovať do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikania, či miesta trvalého pobytu doporučenou zásielkou, alebo iným spôsobom, ktorý umožní overiť snahu doručiť písomnosť. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., a skonštatoval, že žalobca mal v konaní plný úspech.
5. Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej súd zamietol žalobu, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a v časti, v ktorej bolo žalobe vyhovené a v časti náhrady trov konania podal odvolanie žalovaný.
6. Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č. k. 34Cb/60/2009-536 zo dňa 18.12.2014 v časti prvého výroku zmenil tak, že žalobu zamietol. V časti druhého výroku ho zmenil tak, že zrušil rozhodcovský rozsudok Bratislavského rozhodcovského súdu pod č. k. IRci 5003/08-10 zo dňa 16.02.2009 podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z., účinného do 30.06.2009 a vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že strany sporu nemajú právo na náhradu trov konania.
7. Odvolací súd vo veci nenariadil pojednávanie z dôvodu, že súd prvej inštancie správne a dostatočne zistil skutkový stav veci, ale jeho rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalovaného a žalobcu a vyjadreniami sporových strán dospel k záveru, že rozhodnutie je potrebné zmeniť.
8. V prvom rade sa odvolací súd vysporiadal s novelou zák. č. 244/2002 Z. z., účinnou od 01.01.2015 s poukazom na ust. § 54b predmetného zákona. Odvolací súd dospel k záveru, že ustanovenia rozhodcovského zákona v znení novely č. 336/2014 Z. z., sa použijú len na rozhodcovské konania ešte právoplatne neukončené, resp. stále prebiehajúce, pričom následné preskúmavanie rozhodcovskéhorozsudku už nepodlieha aj na všeobecnom súde právnej úprave, účinnej od 1.1.2015. Odvolací súd poukázal na to, že v znení zákona č. 244/2002 Z. z., účinného v čase, kedy prebiehalo rozhodcovské konanie, vydal sa rozhodcovský rozsudok a žalobca podal na súd návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Hoci tento zákon a s ním aj úprava rozhodcovského konania, prešiel zásadnou zmenou v podobe jeho novelizácie k dátumu účinnosti 01.01.2015, odvolací súd má za to, že pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku v tomto konaní je nutné vychádzať z pôvodnej úpravy. V zmysle prechodných a záverečných ustanovení (vyššie citované ustanovenie § 54b v znení novely č. 336/2014 Z. z.) sa ustanovenia tohto (novelizovaného) zákona použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015. V kontexte znenia tohto ustanovenia je ale zrejmé, že rozhodcovské konania ukončené ešte za účinnosti pôvodnej úpravy (v znení do 31.12.2014) budú naďalej všeobecným súdom preskúmavané v intenciách pôvodného znenia zákona. Ustanovenia v znení novely č. 336/2014 Z. z., sa použijú len na rozhodcovské konania ešte právoplatne neukončené, resp. stále prebiehajúce.
9. Pokiaľ ide o námietky žalovaného vo vzťahu k doručovaniu žaloby a výzvy na vyjadrenie sa v rozhodcovskom konaní, odvolací súd dal za pravdu jeho argumentácii s poukazom na ustanovenia § 25 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z. z., účinného v čase rozhodcovského konania, § 28 ods. 4, § 29 ods. 1, 2 písm. a), § 30 ods. 1 Rokovacieho poriadku. V danom prípade žaloba spolu s výzvou bola žalobcovi zasielaná doporučene, do vlastných rúk s opakovaným doručením, ktorú skutočnosť odvolací súd považoval za preukázanú z doručenky. Zásielka bola žalobcovi doručovaná na adresu sídla zapísaného v obchodnom registri dňa 22.12.2008 a opakovane dňa 23.12.2008, pričom rozhodcovskému súdu ako odosielateľovi bola vrátená s poznámkou poštového doručovateľa, že zásielka bola neprevzatá v odbernej lehote. Z predmetnej zásielky odvolací súd považuje za preukázané, že bol dodržaný určený postup pre jej doručovanie, teda zásielka bola prvýkrát doručovaná dňa 22.12.2008, išlo o neúspešný pokus o doručenie tejto zásielky a žalobcovi bola nechaná výzva o opakovanom doručovaní zásielky, ktoré bolo vykonané dňa 23.12.2008, kedy zásielka opäť doručená nebola, preto od dňa 23.12.2008 do dňa 14.01.2009 bola zásielka uložená na pošte, ale nebola prevzatá jej adresátom, teda žalobcom v odbernej lehote. Zásielka bola žalobcovi doručovaná na adresu sídla zapísanú v obchodnom registri a na ktorej následne prevzal aj vydaný rozhodcovský rozsudok. Ak teda v danom prípade zásielka bola adresátovi doručovaná doporučene s opakovaným doručením, využitie inštitútu opakovaného doručenia rozhodcovským súdom je potrebné považovať za vynaloženie primeraného úsilia na doručenie zásielky. Zásielka bola doručovaná na adresu sídla zapísanú v obchodnom registri a vrátená bola ako nedoručená a neprevzatá v odbernej lehote. Odvolací súd má potom zato, že v danom prípade nenastala situácia, že „nemožno doručiť písomnosť" predpokladanú v § 25 zákona o rozhodcovskom konaní, resp. § 29 ods. 2 písm. a) Rokovacieho poriadku. Adresátovi bolo možné doručiť písomnosť na tejto adrese, čo potvrdil aj samotný žalobca, keď uviedol, že požiadal príslušnú poštu o doposielanie zásielok na adresu P.O.BOX 14, 820 03 Bratislava a tiež to odvolací súd považoval za preukázané aj tým, že následne prevzal vydaný rozhodcovský rozsudok na tejto adrese.
10. Čo sa týka argumentácie súdu prvej inštancie, že vo veci nebolo nariadené ústne pojednávanie v danom prípade neexistuje dohoda účastníkov o forme rozhodcovského konania, a teda nariadenie ústneho pojednávania bola len fakultatívne, teda bolo na uvážení rozhodcovského súdu, či konanie bude písomné alebo nie. Postup, ktorý rozhodcovský súd zvolil, keď pojednávanie nenariadil, preto nemožno považovať za porušenie zásady rovnakého zaobchádzania sa účastníkmi konania.
11. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu, že sú dané dôvody, pre ktoré možno žiadať obnovu konania, pretože v konaní pred rozhodcovským súdom nemohol žalobca predložiť žiadne dôkazy, toto nie je dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 0ods. 1 písm. h) zákona o rozhodcovskom konaní, nakoľko bolo odvolacím súdom vyššie konštatované, že všetky písomnosti boli žalovanému doručované v súlade so zákonom a rokovacím poriadkom, a teda bola mu daná možnosť uplatňovať svoje procesné práva. Odvolací súd dodáva, že vyššie uvedené závery platia len za predpokladu, že rozhodcovské konanie bolo rozhodcovským súdom, ktorý bol na to oprávnený v zmysle rozhodcovskej zmluvy, pričom jej platnosťou sa odvolací súd zaoberal nižšie.
12. Čo sa týka námietky žalobcu, že rozhodcovská zmluva nebola platne uzatvorená, odvolací súdpoukazuje na to, že súd prvej inštancie bol viazaný názorom odvolacieho súdu vysloveným v jeho predchádzajúcom rozhodnutí, preto uvedenú skutočnosť nemohol posúdiť odlišne. Pokiaľ ide o záväznosť takéhoto právneho názoru vo vzťahu k odvolaciemu súdu rozhodujúcom o ďalšom odvolaní po vrátení veci, odvolací súd má za to, že tým nie je viazaný a môže k danej otázke zaujať aj iné právne stanovisko. Z ustanovení C. s. p., vyplýva príkaz viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu v prípade zrušenia prvoinštančného rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie prejednanie len vo vzťahu k súdu prvej inštancie. Zo žiadneho ustanovenia C. s. p., nevyplýva, že odvolací súd je viazaný názorom vysloveným v predchádzajúcom rozhodnutí, a preto po prehodnotení veci môže dospieť k inému záveru. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28Cdo/3342/2007 zo dňa 24.10.2007 ako aj na nález Ústavného súdu SR z 03. 09. 2013, sp. zn. III. ÚS 46/2013.
13. Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd opätovne zaoberal námietkou žalobcu týkajúcou sa neplatnosti rozhodcovskej zmluvy. Protokol o odovzdaní a prevzatí diela bol vyhotovený v zmysle Zmluvy o dielo zo dňa 22.07.2007 uzatvorenej medzi zmluvnými stranami MAXIN, spol. s r. o. a KK KUBÁNKA, spol. s r. o. V zmysle bodu 3 protokolu sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory vyplývajúce z ich právnych vzťahov predložia na rozhodnutie rozhodcovskému súdu oznámenému Obchodným vestníkom XIV/1A/2006 dňa 02.01.2006. Podľa čl. III bod 7 zmluvy o dielo zhotoviteľ sa zaviazal odovzdať objednávateľovi dielo na základe písomného protokolu o odovzdaní a prevzatí diela, pričom takýto protokol je dokladom o riadnom odovzdaní diela a splnení povinností na strane zhotoviteľa. Z uvedeného potom vyplýva, že preberací protokol nadviazal na povinnosť uloženú v čl. III bod 7 zmluvy o dielo, a teda primárnym účelom tohto dokumentu bolo potvrdiť odovzdanie diela zhotoviteľom v zmysle uvedeného článku zmluvy a k tomuto následku smerovala aj vôľa sporových strán. Odvolací súd pripúšťa, že nie je vylúčené, aby si v takomto dokumente zmluvné strany dohodli rozhodcovskú doložku a bolo by tiež možné prijať záver o tom, že takéto dojednanie o rozhodcovskej doložke môže predstavovať dodatok k zmluve o dielo bez toho, aby bol ako "dodatok" označený samotný dokument, avšak z jeho textu musí jednoznačne vyplývať, že ide o dodatok ku konkrétnej zmluve a musí byť aj zrejmá vôľa zmeniť alebo doplniť ustanovenia zmluvy. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal na to, že podľa čl. XI bod 5 Zmluvy o dielo sa zmluvné strany dohodli na tom, že v prípade rozporov ohľadne zmeny alebo zrušenia záväzku vyplývajúceho z tejto zmluvy budú najprv riešiť vzniknutý rozpor na úrovni štatutárnych zástupcov a až po neúspešných rokovaniach sa so svojimi nárokmi obrátia na príslušný obchodný súd. V prípade, ak mali zmluvné strany vôľu zmeniť toto ustanovenie zmluvy tak, že spory budú prejednané pred rozhodcovským súdom, táto vôľa mala byť prejavená jednoznačne v texte rozhodcovskej doložky, z ktorej by vyplývalo, že sa vzťahuje na zmluvu o dielo a nahradzuje ustanovenie čl. XI bod 5 tejto zmluvy.
14. Zo znenia textu, podľa ktorého sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory vyplývajúce z ich vzájomných vzťahov predložia na rozhodnutie rozhodcovskému súdu, jednoznačne nevyplýva, na aké právne vzťahy sa má rozhodcovská doložka vzťahovať. Záver, že má ísť o všetky spory vyplývajúce zo zmluvy o dielo, podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné vyvodiť len z úvodnej vety preberacieho protokolu, že bol vyhotovený v zmysle zmluvy o dielo, pretože z tejto formulácie vyplýva len to, že sa preberací protokol vyhotovil v nadväznosti na znenie čl. III bod 7 za účelom zdokladovania riadneho odovzdania diela. Podľa odvolacieho súdu toto dojednanie nemá povahu dodatku k zmluve o dielo, pretože v konaní nebola preukázaná vôľa zmluvných strán takouto formou zmeniť znenie predmetnej zmluvy. Určitosť právneho úkonu je potrebné posudzovať vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam daného prípadu, pričom pre interpretáciu obsahu záväzkového vzťahu je rozhodujúca skutočná vôľa obidvoch zmluvných strán v dobe uzavretia zmluvy, pričom z okolností prípadu má odvolací súd za to, že vôľou zmluvných strán bolo potvrdiť odovzdanie diela predmetným protokolom.
15. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z., v znení účinnom do 30.06.2009 rozhodcovská ~ zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Odvolací súd má za to, že ak účastníci nedojednali rozhodcovskú doložku priamo v zmluve o dielo a neskôr mali vôľu takúto zmluvu uzavrieť, bolo potrebné vypracovať samostatnú rozhodcovskú zmluvu, z ktorej by bolo zrejmé,že sa vzťahuje na spory vyplývajúce zo zmluvy o dielo, a nie vložiť formuláciu do preberacieho protokolu, ktorý má predstavovať len doklad o odovzdaní a prevzatí diela. Odvolací súd má za to, že znenie Protokolu o odovzdaní prevzatí diela zo dňa 02.12.2008 je nezrozumiteľné, keďže predstavuje akúsi kombináciu zmluvy a dokladu o odovzdaní diela, ktorý má potvrdzovať splnenie povinností zhotoviteľa. Rozhodcovská zmluva zakomponovaná do textu protokolu vyvoláva pochybnosti o tom, na aké právne vzťahy sa má vzťahovať, či na právne vzťahy týkajúce sa zodpovednosti za vady a za škodu odovzdávaného diela, na ktoré odkazuje odsek 2 protokolu, alebo na právne vzťahy zo zmluvy ako celku, pričom treba mať na zreteli, že zmluva o dielo sa mala meniť len písomnými dodatkami, pričom znenie rozhodcovskej zmluvy žiadnym spôsobom neodkazuje na čl. XI bod 5, v ktorom bolo upravené riešenie rozporov medzi zmluvnými stranami. Odvolací súd dospel k záveru, že zmluvné strany nedojednali zmenu uvedeného článku zmluvy o dielo, aj preto nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy (doložky).
16. Odvolací súd na základe vyššie uvedených skutočností rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 388 C. s. p., zmenil tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.
17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, 2 v spojení s ust. § 255 ods. 1 C. s. p. Dospel k záveru, že v konaní mal sčasti úspech a sčasti neúspech tak žalobca ako aj žalovaný, nakoľko žalobcovmu návrhu nebolo vyhovené v plnom rozsahu, keď k zrušeniu rozhodcovského rozsudku došlo len z jedného dôvodu, pričom žalobca žiadal o jeho zrušenie z viacerých dôvodov, v ktorých bol naopak úspešný žalovaný. Vzhľadom na to odvolací súd nepriznal právo na náhradu trov konania žiadnej strane sporu.
18. Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa 26. 09. 2018.
19. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu dovolanie, prípustnosť ktorého odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p., a odvolaciemu súdu vytkol nesprávne právne posúdenie veci (§ 432 C. s. p.) a dovolaním napadol výrok II. a III. predmetného rozsudku (§ 428 C. s. p.).
20. Dovolateľ namietal závery odvolacieho súdu (neplatnosť rozhodcovskej doložky), ktoré považoval za absurdne formalistické na zjavný úkor vôle zmluvných strán vyjadrenej obsahom právneho úkonu (t. j. uvedeného dodatku obsiahnutého v protokole), ktorý naviac predložil ako návrh práve žalobca, pričom tieto závery nemajú žiadny základ v platnej právnej úprave a vyslovil názor, že odvolací súd pri kreovaní svojho právneho názoru na prejednávanú vec síce správne aplikoval príslušné ustanovenia Rozhodcovského zákona, avšak tieto nesprávne interpretoval a vyložil. Dovolateľ je toho názoru, že zo zákonného znenia Rozhodcovského zákona v znení platnom do 30.06.2009 vyplýva, že jedinou formálnou náležitosťou rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky je zachovanie písomnej formy (§ 4 ods. 2 a 3 Rozhodcovského zákona). V prípade rozhodcovskej doložky dojednanej v rámci Protokolu o odovzdaní a prevzatí diela uzavretého medzi žalobcom a žalovaným dňa 02.12.2008, bola podľa jeho názoru celkom zrejme písomná forma zachovaná, keďže listina, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku bola podpísaná žalobcom a žalovaným, pričom žalobca svoj podpis nikdy nespochybnil. Dovolateľ mal za to, že ak odvolací súd spochybnil, na ktoré právne vzťahy sa má rozhodcovská doložka vzťahovať, či na právne vzťahy týkajúce sa zodpovednosti za vady a za škodu odovzdávaného diela, na ktoré odkazuje odsek 2 protokolu, alebo na právne vzťahy zo zmluvy o dielo ako celku, dovolateľ poukazuje na ust. § 3 ods. 1 Rozhodcovského zákona. (Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.) a teda, ak znela rozhodcovská doložka v článku 3 predmetného protokolu: „Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory vyplývajúce z ich vzájomných právnych vzťahov predložia na rozhodnutie rozhodcovskému súdu oznámenému Obchodným vestníkom XIV/1A/2006 dňa 02.01.2006 „bolo zrejmé, že obsahové náležitosti požadované ust. § 3 ods. 1 Rozhodcovského zákona sú v celom rozsahu splnené a rozhodcovská doložka je platná. Z tohto znenia rozhodcovskej doložky bolo bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že sa táto vzťahovala plošne na všetky vzájomné právne vzťahy žalobcu ažalovaného vrátane predmetnej zmluvy o dielo, ale aj akýchkoľvek iných zmlúv a dohôd, ktoré si vzájomne dojednali.
21. V tejto súvislosti žalovaný považoval za potrebné opätovne poukázať na skutočnosť, že nie konaním žalovaného, ale práve konaním žalobcu sa do dispozície žalovaného dostal podpísaný návrh predmetného protokolu aj so zapracovanou rozhodcovskou doložkou. Žalovaný s jeho znením (vrátane rozhodcovskej doložky) vyjadril súhlas tým, že celý protokol podpísal a zabezpečil jeho doručenie žalobcovi. Zároveň poukázal na ust. § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého ak by existovala pochybnosť, že prejav vôle niektorého z účastníkov v protokole o odovzdaní a prevzatí diela (vrátane rozhodcovskej doložky) nebol jednoznačne určitý a zrozumiteľný, alebo pripúšťal rôzny výklad (čo si dovolateľ nemyslí), takýto prejav vôle by sa mal vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila. A teda vzhľadom na uvedené skutočnosti na ťarchu žalobcu.
22. Uviedol, že so žalovaným viedol niekoľko súdnych sporov, v ktorých žalobca namietal platnosť rozhodcovských rozsudkov, pričom Krajský súd Bratislava opakovane rozhodol o platnosti totožnej rozhodcovskej doložky vo viacerých konaniach a teda v prospech dovolateľa viď. KS Bratislava sp. zn. 3Cob /195/2011, 1Cob / 409/2013, 2Cob /217/2011.
23. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 Ústavy SR v spojení s čl. 51 Ústavy SR). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom, ktorý predpisuje zákon (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 115/03).
24. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci. Všeobecné súdy v občianskom súdnom konaní nemajú poskytovať formálny či formalistický výklad a aplikáciu práva, ale majú poskytovať taký výklad a aplikáciu práva, ktorý je materiálnou ochranou zákonnosti, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (NS SR sp. zn. lCdo 48/2010).
25. Dovolateľ preto navrhol dovolaciemu súdu, aby vydal rozsudok, ktorým zmení Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4 Cob 94/2015-607 zo dňa 24.05.2018 tak, že žalobu zamietne a dovolateľovi prizná náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania a dovolacieho konania.
26. K dovolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca (č. l. 665) a v plnom rozsahu sa stotožnil s právnym názorom odvolacieho súdu a navrhol dovolanie zamietnuť ako nedôvodné. Žalobca trvá na tom, že spory zo zmluvy o dielo mali byť prejednané výlučne pred riadnymi súdmi Slovenskej republiky, ako to bolo v zmluve dohodnuté. Zmluva o dielo nebola nikdy zmenená, ani doplnená. Neplatnosti dojednania rozhodcovskej doložky sa môže dovolávať predovšetkým žalobca, pretože tento text preberacieho protokolu nepripravoval, nevyhotovil a ani dovolateľovi nepredložil. 27. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.) po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.), zastúpená advokátom v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 veta pred bodkočiarkou C. s. p.) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je potrebné odmietnuť.
28. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je nepochybne tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie,sa v občianskoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011).
29. Podľa § 419 C. s. p., je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa. Uvedené znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 C. s. p.
30. V prípade, ak dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 C. s. p., má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 C. s. p.) kľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie prípustnosti dovolania v tomto prípade závisí od toho, ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky a že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto ustanovenie. V dôsledku uvedenej viazanosti dovolacieho súdu dovolacím dôvodom, dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom (uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/59/2017 z 08. 06. 2017).
31. Žalovaný v dovolaní prípustnosť dovolania vymedzil ustanovením § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p., teda že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. 32. Pre úspešnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/ (ale aj ďalšie písm. a/ a c/) C. s. p., musí dovolateľ vymedziť právnu otázku, pretože len konkrétne označenie právnej otázky, ktorú podľa dovolateľa riešil odvolací súd nesprávne, umožňuje dovolaciemu súdu posúdiť, či ide skutočne o otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu. Keďže súd pri právnom posúdení veci rieši právne otázky, nemožno dovolanie podané pre nesprávne právne posúdenie veci odôvodniť spochybnením skutkových záverov súdu. Dovolací súd skutkové závery nie je oprávnený preskúmavať, pretože v zmysle § 442 C. s. p., je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd.
33. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (viď uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo/222/2009 z 26. februára 2010).
34. Právnou otázkou je otázka, ktorá je rozhodujúca pre splnenie zákonnej podmienky prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 C. s. p., a možno ňou rozumieť tak otázku hmotnoprávnu, ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce a pod., ako aj otázku procesnoprávnu, ktorej riešenie záviselo od aplikácie a interpretácie procesných ustanovení (3Cdo/158/2017).
35. V posudzovanom prípade žalovaný vo vzťahu k prípustnosti svojho dovolania v zmysle § 421 ods.1 písm. b/ C. s. p., dôvodí nesprávnym záverom odvolacieho súdu o neplatnosti rozhodcovskej doložky, z dôvodu prílišného formalistického výkladu na vec sa vzťahujúcich ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní a na zjavný úkor vôle zmluvných strán vyjadrenej obsahom právneho úkonu (t. j. uvedeného dodatku obsiahnutého v Protokole o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 02.12. 2008), ktorý realizoval arbitrárnym spôsobom, popierajúcim právo na spravodlivé rozhodnutie.
36. Z obsahu dovolania žalovaného je zrejme, že právna otázka nebola dostatočne identifikovaná resp. absentuje právna otázka, od ktorej vyriešenia záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu. Dovolateľ je povinný pripraviť jasné, vecné a zmysluplné vymedzenie namietaného nesprávneho posúdenia právnej otázky a nie je úlohou dovolacieho súdu dotvárať resp. formulovať dovolaciu otázku na úkor procesnej protistrany ( II.ÚS 291/21).
37. Právna otázka, ktorú riešil odvolací súd v odvolacom konaní nesúvisela so splnením formálno- právnych náležitostí rozhodcovskej doložky (§ 421 ods. 1 C. s. p., t. j, že rozhodnutie odvolacieho súdu od nej záviselo) a ani nespochybnil tvrdenie žalovaného, že na platnosť doložky je potrebná písomná forma, čo nesporne vyplýva z jeho rozhodnutia (viď. bod 45). Rozhodujúcou otázkou bola interpretácia doložky v kontexte skutkových zistení súvisiacich s uzatvorením predmetnej doložky a neplatnosť vyvodil pre jej nezrozumiteľnosť (neurčitosť), a nedostatku vôle na strane žalobcu, takouto formou zmeniť znenie pôvodnej zmluvy o dielo (čl. XI bod 5 zmluvy), čo je dostatočne odôvodnené v bodoch 45 až 48 napadnutého rozhodnutia.
38. Žalovaný sa v dovolaní domáha aplikácie princípu contra proferentem (formulovanie právneho úkonu, prejav a úmysel konajúcej strany) s poukazom na ustanovenie § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka, napriek tomu, že táto skutočnosť nebola predmetom dokazovania a namieta ju až v dovolaní, čo je zrejme aj z vyjadrenia žalobcu k podanému dovolaniu.
39. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky útoku a prostriedky procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 C. s. p.). Prostriedkami procesného útoku sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky (§ 149 C. s. p. ).
40. Zhrnúc všetky vyššie uvedené skutočnosti, dovolací súd konštatuje, že dovolateľom tvrdený dovolací dôvod podľa § 432 ods. 1 C. s. p. - nesprávne právne posúdenie, v zmysle ktorého by malo byť dovolanie prípustné podľa § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p., nie je vymedzený v súlade s ustanovením § 432 ods. 2 C. s. p. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto podľa § 447 písm. f/ C. s. p., dovolanie žalovaného odmietol bez toho, aby sa dovolací súd zaoberal dôvodnosťou podaného dovolania, a teda otázkou vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu. 41. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.; § 453 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p. ). O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C. s. p).
42. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p., a § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z z., o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. 05. 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.