Najvyšší súd Slovenskej republiky

4 Obdo/7/2009

 

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu P. Š.,   P., B., IČO: X., vedľajší účastník na strane žalobcu V. F., s. r. o., V., B., proti žalovanému A. – S., a. s., D., B., IČO: X., o zaplatenie 52 758 Sk ( 1 751,24 Eur ) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 27Cb/94/2005, na dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu Bratislava z 25. novembra 2008 č. k. 6Cob 58/2008-146, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie žalovaného o d m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo 6. decembra 2007, č. k. 27Cb/94/2005-120 zamietol návrh žalobcu o zaplatenie 52 758 Sk s prísl., ktoré žalobca uplatnil ako bezdôvodné krátenie poistného plnenia z poistnej udalosti. Súd prvého stupňa tak rozhodol s odôvodnením, že žalovaný mal právny dôvod pre zníženie poistného plnenia, zníženie o 10 % bolo primerané závažnosti porušenia všeobecne záväzného právneho predpisu. Okolnosť, že žalobca konal v rozpore so zákonom o premávke na pozemných komunikáciách, nemala síce vplyv na vznik poistnej udalosti podľa § 809 Občianskeho zákonníka, ale mala vplyv na zväčšenie jej následkov v dôsledku porušenia zmluvných povinností vyplývajúcich zo všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku, ako aj zo zmluvných dojednaní k poisteniu osobných motorových vozidiel.

Na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O. s. p. ) rozsudkom z 25. novembra 2008 č. k. 6Cob 58/2008-146 prvostupňový rozsudok zmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 41 970 Sk s 12 % ročným úrokom z omeškania od 14. júla 2004 do zaplatenia, 4 323 Sk na náhradu trov prvostupňového konania a 2 519 Sk náhradu trov odvolacieho konania.

Podľa odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu došlo k porušeniu § 93 ods. 5 zák. č. 315/1996 Z. z. žalobcom, lebo v čase odcudzenia osobného motorového vozidla sa v ňom nachádzalo i osvedčenie o evidencii vozidla. Dospel však k záveru, že zníženie plnenia za porušenie tejto povinnosti je v rozpore s § 809 Občianskeho zákonníka, pretože konanie žalobcu žiadnym spôsobom neprispelo k vzniku poistnej udalosti a ani k zväčšeniu rozsahu jej následkov. Zo strany poisťovne tak neboli splnené podmienky pre primerané zníženie plnenia z poistnej zmluvy podľa čl. 12 zmluvných dojednaní v nadväznosti na § 809 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Preto v časti o zaplatenie 41 970 Sk s príslušenstvom podľa § 220 O. s. p. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a žalobe vyhovel.

Odvolací súd opomenul do výroku rozhodnutia uviesť potvrdenie rozsudku v časti o zaplatenie 10 788 Sk, ktoré zamietnutie v odôvodnení považoval za vecne správne s tým, že v tejto časti rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil ( strana 3, 4 odsek rozhodnutia odvolacieho súdu ).

O príslušenstve pohľadávky odvolací súd rozhodol podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Výrok o trovách konania zmenil odvolací súd s poukazom na úspešnosť žalobcu v konaní ( § 224 ods. 2 a § 142 ods. 2 O. s. p. ).

Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa 29. decembra 2008.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie. Dovolanie odôvodnil poukazom na ustanovenie § 238 ods. 1 O. s. p. a § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. s tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Namietal, že článok 12 zmluvných dojednaní neodporuje zákonu, je dostatočne určitý a zrozumiteľný a nemožno ho vykladať v súvislosti s ustanovením § 809 Občianskeho zákonníka tak, ako to urobil odvolací súd. Žiadal, aby dovolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.

Žalobca sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ) prejednal dovolanie v zmysle § 243a ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že dovolanie nie je prípustné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa ( § 236 ods. 1 O. s. p. ).

Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu upravujú ustanovenia § 237 a § 238 O. s. p.

Podľa § 238 ods. 5 O. s. p. dovolanie nie je prípustné ani vo veciach, v ktorých bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo sa neprihliada. Ak je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky, dovolanie nie je prípustné, ak výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa prvej vety. Na určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde.  

V prejednávanej veci žalobca uplatnený nárok odvodzuje z poistnej zmluvy ( č. l. 46 spisu ) uzavretej 9. mája 2004. Z jej obsahu nepochybne vyplýva, že túto zmluvu uzavrel so žalovaným ako fyzická osoba podnikateľ v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou. Prejednávaná vec je preto vecou obchodnou. V čase podania návrhu na súd prvého stupňa dňa 26. januára 2005 bola výška minimálnej mzdy 6 500 Sk ( zákon č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde a nariadenie vlády č. 525/2004 Z. z. s účinnosťou od 1. októbra 2004 do 1. októbra 2005. Z uvedeného je zrejmé, že suma 41 970 Sk, ktorá je predmetom dovolania, neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy. Preto dovolanie podľa § 238 ods. 5 O. s. p. nie je prípustné.

Z obsahu spisu dovolací súd nezistil, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237 O. s. p., ktoré zakladá prípustnosť dovolania proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu.

Na základe uvedeného dovolací súd dovolanie žalovaného ako neprípustné podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odmietol.

Úspešnému žalobcovi v dovolacom konaní trovy nevznikli, preto mu dovolací súd náhradu trov dovolacieho konania nepriznal.  

Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 9. decembra 2009   JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková