4Obdo/69/2021

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: MEDIDERMA spol. s r.o., so sídlom Dlhá 118, Nitra 949 01, IČO: 31 415 806, zastúpeného advokátom: KOTRUSZ - BENČÍK, s.r.o., so sídlom Štefánikova 57, Nitra 949 01, IČO: 47 237 252, proti žalovanému: Geodetika, s.r.o., so sídlom Robotnícka 4417/9, 903 01 Senec, IČO: 35 941 464, zastúpenému advokátom: JUDr. Peter Dobrovodský & spol., s. r. o., so sídlom Česká 7, 831 03 Bratislava, IČO: 45 235 929, o zaplatenie 3.038,17 eur, vedenom na Okresnom súde Pezinok, pod sp. zn. 36Cb/45/2013, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Cob/20/2020-278 z 25. marca 2021, takto

rozhodol:

I. Dovolanie o d m i e t a.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Pezinok (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom č. k. 36Cb/45/2013-215 z 30. septembra 2019 žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu vo výške 3.038,17 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 3.038,17 eur od 13.06.2008 do zaplatenia. Súčasne priznal žalobcovi voči žalovanému náhradu trov súdneho konania.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzavreli písomnú zmluvu o dielo podľa § 536 Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu zhotoviť hydroizoláciu na plochej streche bytového domu a záväzok žalovaného zaplatiť odplatu. Nebolo sporné zhotovovanie diela žalobcom ale žalovaný v konaní namietal, že nedošlo k jeho riadnemu ukončeniu a odovzdaniu. V zmluve o dielo bol v čl. 9 dohodnutý spôsob odovzdania a prevzatia diela, teda výlučne tam uvedeným spôsobom mohlo dôjsť k odovzdaniu diela a následne podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka by vznikol nárok na cenu za dielo. Odovzdanie diela mal súd prvej inštancie preukázané z listu žalovaného žalobcovi zo dňa 24.2.2009, kde jeho prevzatie žalovaný potvrdil, aj keď dielo nebolozhotovené riadne. Žalobcovi teda vznikol nárok na zaplatenie ceny za dielo. Existencia vád diela sa mala vyriešiť v rámci uplatnenia si nárokov z vád diela, avšak nebolo preukázané, že by si žalovaný zákonom upraveným spôsobom uplatnil zľavy z ceny diela, pričom žalobca odstránil len funkčné vady izolácie. Samotná existencia vád diela spočívajúca v nalepení fľakov a v znížení estetickej hodnoty strechy, vzhľadom na prevzatie diela žalovaným, potom nemala vplyv na existenciu nároku žalobcu na zaplatenie ceny diela. Z výpovedí svedkov mal súd preukázané, že zatekanie cez hydroizoláciu v roku 2015 bolo v dôsledku vady, ktorá sa vyskytla po odovzdaní diela, teda nebola v čase odovzdania diela. Pokiaľ išlo o žalovaným tvrdené čiastočné plnenie, toto mal súd za nepreukázané, keď pán E. nebol osobou, ktorá konaním zaväzovala žalobcu podľa § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka. Pokiaľ išlo o ultimatívne kladenie podmienky zaplatenia preddavku p. E., toto nebolo preukázané, hoci patrila takáto požiadavka k podnikateľskej kultúre v stavebníctve. Uvedené však bolo bez právneho významu, keď pán E. nebol vypočutý a nebol odstránený rozpor či ide o E. alebo E..

3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že pokiaľ išlo o nezrovnalosti, že podľa zmluvy o dielo práce pre fakturačné účely preberal pán D. E., pričom na Príjmovom pokladničnom doklade zo dňa 28.5.2008 bol uvedený p. E. a vypočutý bol p. Q. E., bolo vecou žalovaného, ktorý tvrdil zaplatenie časti ceny za dielo, aby navrhol dôkazy, z ktorých sa odstránia uvedené nezrovnalosti. Takéto dôkazy však neboli navrhnuté. K tvrdeniam žalobcu o skolaudovaní stavby, kde je dielo umiestnené, súd prvej inštancie uviedol, že tento administratívny úkon vypovedá len o splnení požiadaviek na užívanie z pohľadu stavebno-technického, nie o splnení podmienok podľa zmluvy o dielo. K tvrdeniam žalobcu, že po jeho pracovníkoch na stavbe boli pracovníci dodávajúci iné stavebné prvky a že k nalepeniu kamienkov mohlo dôjsť ich činnosťou súd uviedol, že takýto vznik vád diela bol vylúčený a to vzhľadom na technologický postup vykonávania diela. K pretrhnutiu hydroizolácie došlo existenciou nečistôt pod hydroizoláciou ich pretlačením a nie nečistotami nachádzajúcimi sa na hydroizolácii. Úroky z omeškania súd priznal žalobcovi z ceny za dielo podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, a to ku dňu omeškania žalovaného so zaplatením peňažného plnenia, teda v zákonnej výške 14,25 % ročne. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „C. s. p.„ ).

4. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „odvolací súd“) rozsudkom z 25. marca 2021, sp. zn. 4Cob/20/2020 rozsudok súd prvej inštancie potvrdil a žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Odvolací súd považoval za nesporne preukázané, že predmetom diela bola dodávka a montáž hydroizolácie plochej strechy bytového domu Senec pomocou strešného systému Firestone. Žalovaný faktúru za dielo nezaplatil, pričom základom jeho argumentácie bolo spochybnenie prevzatia diela s poukazom na skutočnosť, že protokol o odovzdaní a prevzatí ukončenia prác, nebol podpísaný štatutárnym zástupcom spoločnosti žalovaného. K tomu odvolací súd poukázal na argumentáciu žalobcu ako i obsah komentáru Mária Patakyová a kolektív, Obchodný zákonník komentár, ktorí uvádzajú, že v podnikateľskej praxi často dochádza k zneužitiu postupu dohodnutého v zmluve a bezdôvodnému odopieraniu podpísania zápisnice o odovzdaní predmetu diela s následkom vo väzbe na splatnosť ceny za dielo. Aj vzhľadom na uvedené odvolací súd považoval námietku žalovaného, že protokol o odovzdaní a prevzatí ukončenej stavby do dnešného dňa nebol podpísaný štatutárnym zástupcom spoločnosti, za nedôvodnú. K námietkam žalovaného, že dielo nebolo zhotovené kvalitne, odvolací súd poukázal na list žalovaného zo dňa 24.2.2009, v ktorom žalovaný uviedol, že dielo preberá s vadami. Uvedená skutočnosť sporná nebola, pretože žalovaný sám uviedol, že žalobca síce odstránil príčiny nefunkčnosti diela, ale znehodnotil jeho estetickú funkciu. Nebola bez významu skutočnosť, že žalovaný, po odovzdaní a prevzatí diela, pokračoval v jeho ďalšej úprave - v stavebných prácach a dostatočným spôsobom nepreukázal, že zhotovené dielo malo vady, za ktoré by zodpovedal žalobca. K námietke žalovaného, že súd prvej inštancie sa riadne nevysporiadal s otázkou vyplatenia zálohy vo výške 50.000,- Sk, odvolací súd uviedol, že predmetné konanie nebolo konaním ovládaným zásadou vyšetrovacou. Súd totiž nemá povinnosť z vlastnej iniciatívy zisťovať skutkový stav. Za výsledok konania boli zodpovedné sporové strany, pričom žalobcu i žalovaného zaťažovalo dôkazné bremeno, ktorého neunesenie malo za následok stratu sporu. Nakoľko na príjmovom pokladničnom doklade predloženom žalovaným bolo uvedené prijatie sumy 50.000,- Sk, pričom podľa zmluvy o dielo bola dohodnutá záloha 23.000,- Sk, ako aj s ohľadom na tvrdenie, že odtlačok pečiatky v časti organizácie nebol identický s odtlačkom pečiatky, ktorú používala spoločnosť v čase realizáciediela, odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal zaplatenie ním uvedenej zálohy. Aj svedok, pán Q. E., potvrdil, že nevyplácal peniaze v súvislosti s predmetnou zákazkou. Odvolací súd o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p.

5. Rozsudok odvolacieho súdu napadol včas dovolaním žalovaný (ďalej aj ako „dovolateľ“), ktorý poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Cob/331/2015-114, ktorý zrušil rozsudok súdu prvej inštancie s tým, že jeho úlohou bude posúdiť otázku vzniku nároku žalobcu na zaplatenie ceny za dielo, ustáliť, ako bolo dielo vykonané a odovzdané a posúdiť existenciu vád. Dovolateľ mal za to, že súd prvej inštancie tak nepostupoval a dospel k záverom, ktoré nevyplývali z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, ani zo svedeckých výpovedí a vyjadrení žalovaného. K výpovedi svedka Q. E., ktorý tvrdil, že dielo prevzal, dovolateľ uviedol, že súd prvej inštancie neskúmal právnu legitimáciu tohto svedka k vykonávaniu úkonov v mene spoločnosti. Dovolateľ opätovne poukázal na to, že protokol o odovzdaní a prevzatí ukončenej stavby nebol štatutárnym zástupcom spoločnosti podpísaný. Na základe vyššie uvedeného tak súd prvej inštancie nesprávne dospel k záveru, že úmyslom žalovaného bolo dielo prevziať, aj keď nebolo zhotovené riadne. Opakovane zdôraznil, že vzťahy medzi stranami sa riadili zmluvou o dielo č. 01-05-28-032. S poukazom na čl. 9 ods. 1 a 2 uvedenej zmluvy poukazoval žalovaný na to, že žalobca nepredložil zápis o preberaní diela. K samotnému zhotoveniu diela dovolateľ poukázal na to, že dielo nebolo zhotovené kvalitne, ani v zmysle technologického predpisu výrobcu. Uvedené malo byť preukázané znaleckým posudkom 09/2009 zhotoveným znalcom Ing. B. Q.. Tiež bol dovolateľ presvedčený, že súd prvej inštancie sa riadne nevysporiadal s otázkou vyplatenia zálohy vo výške 50.000,- Sk. Navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zmenil a žalobu žalobcu zamietol.

6. Žalobca sa k dovolaniu vyjadril podaním zo dňa 21.9.2021 a uviedol, že žalovaný v dovolaní nevymedzil žiadne dovolacie dôvody, ktorými by preukázal prípustnosť dovolania. Uvádzal len všeobecne tie skutočnosti, na ktoré už poukazoval v odvolaní a s ktorými sa súd prvej inštancie už zaoberal. Hoci žalovaný poukázal na vady konania a následné nesprávne posúdenie veci, ďalej nešpecifikoval namietané vady konania ani nesprávne právne posúdenie, ktoré možno spájať s § 421 v spojení s § 432 ods. 1 a 2 C. s. p. V zmysle zákonnej úpravy nebolo možné dovolací dôvod vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie a odvolacím súdom. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaný v dovolaní neuviedol, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania, ani náležitým spôsobom neoznačil a nevymedzil dovolací dôvod. Vzhľadom na uvedené preto navrhol, aby dovolací súd dovolanie podľa § 447 písm. d) a písm. f) C. s. p. odmietol, prípadne podľa § 448 C. s. p., zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.), zastúpená v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 a contrario C. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je potrebné odmietnuť (§ 447 písm. d) C. s. p.). Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3, veta prvá C. s. p.) dovolací súd uvádza nasledovné:

8. Podľa ustanovenia § 419 C. s. p., proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

9. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 C. s. p. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky za ktorých sa môže dovolacie konanie uskutočniť, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.

10. Podľa ustanovenia § 428 C. s. p., v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

11. Dovolacími dôvodmi sa rozumejú dovolacie dôvody uvedené v ustanoveniach § 431 a § 432 C. s. p. Pre dovolacie dôvody, a to dovolací dôvod podľa ust. § 431 ods. 1 C. s.p. (vady zmätočnosti podľa §420 C. s. p.) platí, že môže byť odôvodnený len spôsobom uvedeným v § 431 ods. 2 C. s. p., a dovolací dôvod podľa § 432 ods. 1 C. s. p. (nesprávne právne posúdenie podľa ust. § 421 ods. 1 C. s. p.) môže byť odôvodnený len spôsobom uvedeným v § 432 ods. 2 C. s. p.

12. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v prípade dovolania podaného po nadobudnutí účinnosti C. s. p. (1.07.2016), dovolací súd je povinný posudzovať náležitosti podaného dovolania, jeho prípustnosť a jednotlivé dovolateľom vymedzené dovolacie dôvody podľa nového procesného kódexu, ktorým je Civilný sporový poriadok.

13. Dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu, vydanému po 1.07.2016, musí obsahovať náležitosti uvedené v ustanovení § 428 C. s. p., a musí sa opierať o dovolacie dôvody upravené v ustanoveniach § 431 a § 432 C. s. p. Prípustnosť podaného dovolania v takom prípade posudzuje dovolací súd podľa ustanovení § 419 a nasl. C. s. p.

14. Práve splnenie všetkých zákonných náležitosti má zabezpečiť povinné právne zastúpenie dovolateľa advokátom, vrátane spísania samotného dovolania advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). Zákonodarca pri koncipovaní uvedenej povinnosti vychádzal z toho, že advokát s poukazom na dosiahnuté vzdelanie a odbornú prax dokáže spísať dovolanie tak, aby obsahovalo všetky zákonom požadované náležitosti, ktoré vyžaduje platná a účinná právna úprava v čase uskutočnenia procesného úkonu advokátom, urobeného za ním zastúpenú stranu sporu, uvedomujúc si následok zanedbania svojej povinnosti v podobe odmietnutia dovolania. Uvedené vyplýva z článku 11 ods. 3 Základných princípov Civilného sporového poriadku, podľa ktorého advokát ako osoba s vysokoškolským právnickým vzdelaním, ktorý sa verejne hlási k určitej profesii, sa považuje za schopného konať s náležitou znalosťou veci, spojenou s touto odbornosťou, ako aj z ustanovenia § 18 ods. 2 Zákona č. 586/2003 Z.z., o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/11991 Zb., o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je advokát povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. To znamená, že všetky úkony uskutočnené advokátom majú obsahovať všetky náležitosti úkonov stanovených zákonom (vrátane náležitosti dovolania a vymedzenia dovolacích dôvodov).

15. Úlohou dovolacieho súdu nie je nahrádzať pasivitu dovolateľa, resp. nahrádzať úkony, ktoré bol povinný uskutočniť jeho právny zástupca ako osoba znalá práva (viď uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 3Obdo/19/2017 z 24.08.2017).

16. V prípade dovolania, podaného za účinnosti Civilného sporového poriadku, závisí predovšetkým od samotného dovolateľa a od úrovne spísaného dovolania, či obsahuje všetky zákonnom predpísané náležitosti, pričom absenciu zákonom predpísaných náležitosti zákon sankcionuje odmietnutím dovolania. 1 7. V posudzovanom prípade dovolanie žalovaného neobsahuje zákonom predpokladané náležitosti uvedené v ustanovení § 428 C. s. p. Z dovolania nie je zrejmé, z akých zákonných dovolacích dôvodov sa rozhodnutie odvolacieho súdu považuje za nesprávne, teda či v konaní došlo k vade uvedenej v § 420 C. s. p., alebo dovolateľ namieta nesprávne právne posúdenie podľa § 421 C. s. p., keď z obsahu dovolania nevyplývala žiadna právna otázka, ktorú mal dovolací súd vyriešiť. Všeobecná nespokojnosť dovolateľa so zisteným skutkovým stavom ako právnym posúdením veci, či nespokojnosť dovolateľa s hodnotením dôkazov súdom prvej inštancie, nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle ust. § 420 alebo ust. § 421 C. s. p.

18. Pokiaľ dovolanie neobsahuje zákonom stanovené obligatórne náležitosti, súd v zmysle C. s. p., nemá povinnosť dovolateľa vyzývať na odstránenie zistených vád dovolania, pretože absenciu zákonom predpísaných náležitosti dovolania sankcionuje jeho odmietnutím. S poukazom na to, že dovolanie žalovaného neobsahuje zákonom stanovené náležitosti dovolania (§ 428 C. s. p.), dovolací súd dovolanie žalobcu odmietol podľa ust. § 447 písm. d) C. s. p.

19. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods.3, druhá veta C. s. p.).

20. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné dovolanie.