4Obdo/69/2020

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: LiNi, s. r. o., Moravský Svätý Ján 7, 908 71 Moravský Svätý Ján, IČO: 47 574 101, zast. URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s. r. o., advokátska kancelária, Havlíčkova 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 244 895, proti žalovanému: EUBIRAC a.s., (predtým EURO-BUILDING, a. s.), Podunajská 23, 821 06 Bratislava, IČO: 35 683 066, zast. Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK, s. r. o., Štefánikova 7, 949 01 Nitra, IČO: 36 868 876, o zaplatenie 17 333,50 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 22Cb/53/2016, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 23. apríla 2020 č. k. 2Cob/32/2020-620, takto

rozhodol:

I. Dovolanie o d m i e t a.

II. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Bratislava II (ďalej aj ako súd prvej inštancie alebo „okresný súd“) uznesením zo dňa 13. januára 2020 č. k. 22Cb/53/2016-530 návrh žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie č. k. 22Cb/53/2016-448 zo dňa 09. 12. 2019 zamietol.

2. V odôvodnení uviedol, že súd prvej inštancie návrh žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol, nakoľko súdu nepreukázal, že pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie podľa § 278 C. s. p., zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu. Podľa názoru súdu žalobca nevyvinul dostatočné úsilie na to, aby ospravedlnil svoju neprítomnosť na predmetnom konaní resp. určil za seba náhradu. V prvom rade súd poukazuje na tú skutočnosť, že právny zástupca žalobcu - advokátska kancelária má troch advokátov a osem koncipientov, preto mohol poveriť niekoho z nich. Právny zástupca však tak neučinil a ani nedoručil súdu ospravedlnenie svojej neprítomnosti, a to ani po tom, čo odpadol dôvod pre ktorý zmeškal pojednávanie. Ďalej súd poukázal na to, že právny zástupca žalobcu mal dostatok času, aby zabezpečil za seba náhradu aj vzhľadom na skutočnosť, že predmetomsporu je peňažné plnenie vo vyššej sume (17 333,50 eur) a tak chrániť záujmy klienta. Ako dôvod na zrušenie rozsudku pre zmeškanie uviedol, že v ranných hodinách sa mu náhle zhoršil zdravotný stav, kvôli čomu musel navštíviť svojho imunológa/alergiológa. Do spisu založil priepustku potvrdenú lekárom, ktorá obsahuje dátum, ale neobsahuje však v akom čase sa dostavil na ošetrenie a či mu zdravotný stav neumožňoval sa zúčastniť sa pojednávania. Z uvedenej priepustky nevyplýva, že jeho zdravotný stav bol taký vážny, že mu neumožnil aspoň ospravedlniť svoju neprítomnosť na súde, prípadne telefonicky požiadať bezodkladne o ospravedlnenie resp. pracovníci jeho advokátskej kancelárie. Keďže sa žalobca nedostavil na pojednávanie, na ktorom súd vydal rozsudok pre zmeškanie a súčasne neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami, súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie nemí oporu v zákone, a preto ho zamietol.

3. Krajský súd v Bratislave (ďalej ako „súd odvolací“) uznesením z 23. apríla 2020 č. k. 2Cob/32/2020- 620 potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne. Žalovanému priznal proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

4. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že na pojednávanie konané dňa 09.12. 2019 o 11,15 hod., sa bez ospravedlnenia nedostavil žalobca ani jeho právny zástupca, pričom súd prvej inštancie konštatoval, že právny zástupca žalobcu termín pojednávania zobral na vedomie a svoju neúčasť neospravedlnil. Právny zástupca žalovaného, ktorý bol prítomný na pojednávaní navrhol súdu, aby rozhodol rozsudkom pre zmeškanie podľa § 278 C. s. p. Podaním zo dňa 12.12.2019 žalobca požiadal súd o zrušenie rozsudku pre zmeškanie z dôvodu, že pojednávania sa nezúčastnil z ospravedlniteľného dôvodu, dôkazom čoho majú byť dve priepustky zo dňa 09.12.2020 a 10.12.2020 vydané G.. B. C.. Z ustanovenia § 281 C. s. p. vyplýva, že súd na návrh žalobcu zruší rozsudok pre zmeškanie, ak žalobca zmeškal pojednávanie z ospravedlniteľného dôvodu. Nie je pritom rozhodujúce, či svoju neúčasť vopred ospravedlnil, stačí ak preukáže ospravedlniteľný dôvod v zákonom stanovenej lehote. Existenciu ospravedlniteľného dôvodu je povinný preukázať listinnými dôkazmi, pričom vážnosť okolností, ktorými žalobca ospravedlňuje svoju neprítomnosť na pojednávaní, posudzuje súd. Za ospravedlniteľný dôvod možno vo všeobecnosti považovať náhle zhoršenie zdravotného stavu, ktorý však musí byť preukázaný. Podľa právneho zástupcu žalobcu pojednávanie zmeškal z dôvodu akútneho zhoršenia zdravotného stavu, čo sa prejavovalo dusivým kašľom a problémami s dýchaním, v dôsledku čoho navštívil alergiológa, ktorý mu nariadil dva dni kľudový režim. Ako dôkaz predložil dve priepustky, na deň, kedy sa konalo pojednávanie a nasledujúci deň s odtlačkom pečiatky lekára s uvedením poznámky celý deň. Z predmetných priepustiek totiž nevyplýva jeho tvrdenie, že došlo k akútnemu zhoršeniu zdravotného stavu, ktoré znemožnilo jeho účasť na pojednávaní a vyžadovalo kľud v domácom prostredí. Podľa odvolacieho súdu nie je úlohou súdu, aby zisťoval u ošetrujúceho lekára dôvod návštevy právneho zástupcu žalobcu a bolo jeho povinnosťou predložiť taký listinný dôkaz, ktorým jednoznačne preukáže zhoršenie zdravotného stavu v deň pojednávania a odporúčanie kľudového režimu. Zároveň dáva do pozornosti, že ide o advokáta, ktorý si musí byť vedomý, že ak chce svojím návrhom podľa § 281 ods. 2 C. s. p. uspieť, je povinný svoje tvrdenia preukázať. K rozhodnutiam na ktoré v odvolaní žalobca poukázal sp. zn. 6Co/46/2018 zo dňa 28. 02. 2018 a sp. zn. 4Cob/135/2017 zo dňa 21. 06. 2018, odvolací súd uviedol, že v obidvoch prípadoch rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo zrušené, ktorým bol návrh na zrušenie rozsudku zamietnutý, a to z dôvodu, že existencia ospravedlniteľného dôvodu bola dotknutou osobou jednoznačne preukázaná - lekárskou správou, z ktorej bolo zrejme nariadenie kľudového režimu. Opačne v rozhodnutí zo dňa 15. 07. 2019 sp. zn. 2Cob/78/2018 mal odvolací súd za to, že existencia ospravedlniteľného dôvodu nebola preukázaná. Vo všetkých uvedených rozhodnutiach, súd skúmal existenciu ospravedlniteľného dôvodu a pre posúdenie konkrétneho prípadu je rozhodujúce, či sporová strana tieto skutočnosti preukáže. Ako vyplýva zo súdnej praxe existenciu ospravedlniteľného dôvodu pre prekážku náhleho zhoršenia zdravotného stavu je možné preukázať lekárskou správou, ktorá obsahuje tento údaj.

5. V spornom prípade žalobca sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil a jeho správanie možno vyhodnotiť ako pasívne, čím došlo k strate sporu. Ustanovenie § 278 C. s. p., nedáva súdu možnosť rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, výslovne uvádza, že na návrh žalovaného za splnenia zákonných predpokladov žalobu zamietne. Dosiahnuť zrušenie rozsudku pre zmeškanie možnoiba v prípade, ak žalobca preukáže, že zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu, čo v predmetnom prípade nepreukázal. Mal odvolateľ zákonnú možnosť preukázať existenciu ospravedlniteľného dôvodu a zvrátiť tak rozhodnutie vydané v jeho neprospech. Keďže žalobca svoje tvrdenia nepreukázal, súd prvej inštancie správne jeho návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol, a preto odvolací súd sa nestotožnil s jeho námietkou, že sa jedná o arbitrárne a nespravodlivé rozhodnutie.

6. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C. s. p., potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p.

7. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 05. 2020.

8. Uznesenie odvolacieho súdu napadol včas dovolaním žalobca (ďalej ako „dovolateľ“) a to z dôvodu podľa § 420 písm. f/ Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „ C. s. p.“) a s poukazom na § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p. Navrhol aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

9. Dovolateľ má za to, že konajúce súdy o zrušení rozsudku pre zmeškanie zvolili výlučne formalistický a čisto gramatický výklad ust. § 274 C. s. p. Absolútne nesprávne právne vec posúdili, keď nezohľadnili materiálne podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie. Počas celej doby bol žalobca aktívnou stranou v spore a pojednávanie zmeškal z vážneho dôvodu, o čom svedčí zdravotná dokumentácia. Súdy nevzali do úvahy základné princípy vymedzené v čl. 2 ods. 1, 2, 3 v spojení s čl. 5 C. s. p., pri výklade § 274 C. s. p. V rámci dovolania odkazuje na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR ako aj rozhodnutia ČR a ich citáciu (napr. sp. zn. I.ÚS 2656/12, sp. zn. III.ÚS 428/04, sp. zn. I. ÚS 233/2019, sp. zn. IV. ÚS 3143/15), kde je dostatočne a zrozumiteľne vyložená jednak povaha rozsudku pre zmeškanie a ako aj dôvody. Súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 ods.1 písm. f/ C. s. p.). V zmysle ust. § 432 ods. 1 C. s. p., dovolanie možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení (§ 421 C. s. p.). Všeobecné súdy v občianskom súdnom konaní (viď. sp. zn. 1Cdo/48/2010, sp. zn. I.ÚS 233/2019) nemajú poskytovať formálny či formalistický výklad a aplikáciu práva, ale majú postupovať tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov konania. 10. V danej veci žalobca zmeškal prvé súdne pojednávanie z dôvodu akútneho a nečakaného zdravotného stavu. Jeho zhoršený zdravotný stav si vyžiadal poskytnutie okamžitej zdravotnej starostlivosti, naordinovanie liekov, kľudový režim v trvaní min. dvoch pracovných dní. To, že navštívil lekára špecialistu, preukázal priloženými lekárskymi priepustkami. Vzhľadom na to, že informácie o zdravotnom stave sú dôverného charakteru, obsah ktorých by tretie subjekty nemali poznať, preto nepovažoval za potrebné predkladať kompletnú lekársku správu, ale vyjadril súhlas na to, aby súd ak to bude považovať za potrebné overil uvedený zdravotný stav u ošetrujúceho špecialistu. Odvolací súd na uvedené skutočnosti nereagoval. Dovolateľ je toho názoru, že ak by išlo o „bežnú“ návštevu lekára špecialistu, zdravotná starostlivosť bez výmenného lístka od všeobecného lekára by mu nebola poskytnutá. Preto tvrdenie obidvoch sudov, že priepustkami nepreukázal, že došlo v jeho prípade k nečakanému a podstatne zhoršeniu zdravotného stavu, nemôže obstáť. Taktiež neobstojí tvrdenie súdu, že sa mohol dať zastúpiť na predmetné pojednávanie substitútom, pretože v konaní, ktoré sa začalo v roku 2016 konal ako samostatný advokát a iba on detailne poznal právnu problematiku.

11. Vzhľadom na to, že dovolateľ bol v súdnom konaní od počiatku aktívnou stranou, procesné povinnosti si plnil riadne a včas, zúčastnil sa predbežného prejednania sporu, predkladal písomné vyjadrenia, navrhoval dôkazy na vykonanie a konal hospodárne v záujme rýchleho prejednania veci, preto súd nenaplnil zákonné požiadavky na riadne a presvedčivé súdne rozhodnutie a postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.

12. Dovolateľ má za to, že je daný aj dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p., v zmysle ktorého konajúce súdy nesprávne právne vec posúdili tým, že na danú vec v rozpore so zákonomneaplikovali a nepoužili okrem formálnych podmienok aj súčasne i materiálne (vecné podmienky) pre vydanie rozsudku pre zmeškanie. V tejto súvislosti poukazuje na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. IV.ÚS 3143/15 a Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS 233/19 a čl. ods. 1, 2, 3, a 5 C. s. p.

13. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhuje uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň sa domáha náhrady trov dovolacieho konania vo výške 100 %. 14. Žalovaný zaslal písomné vyjadrenie zo dňa 10.07.2020 k dovolaniu žalobcu a navrhol dovolanie odmietnuť a priznať mu náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu. Poukázal na to, že obidva súdy sa náležite vysporiadali s argumentáciou žalobcu aj v intenciách naznačených v uznesení ústavného súdu sp. zn. I.ÚS 233/2019, a preto nie je daný dovolací dôvod v zmysle ust. § 420 písm. f / C. s. p.

15. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.), po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C. s. p.) preskúmal spor a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je potrebné odmietnuť podľa § 447 písm. c/ C. s. p.

16. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

17. Podľa § 420 C. s. p., je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

18. Podľa § 431 ods. 1 C. s. p., dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (ods. 2).

1 9. Predmetom dovolacieho prieskumu je napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým rozhodnutím bolo potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Z tohto dôvodu je dovolanie voči napadnutému rozhodnutiu prípustné podľa § 420 C. s. p., pretože ide o rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým sa konanie v danom procesnom štádiu končí. 20. Podľa názoru žalobcu je jeho mimoriadny opravný prostriedok prípustný podľa § 420 písm. f/ C. s. p., v zmysle ktorého ustanovenia je dovolanie prípustné, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú túto procesnú vadu, sú: a) zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby (procesnou aktivitou) uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.

21. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky.

22. Z obsahu dovolania je zrejmé, že za nesprávny procesný postup dovolateľ považuje tú skutočnosť, že neboli splnené procesné podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie, nakoľko tento procesný inštitút slúži na sankcionovanie tých strán sporu, ktoré nejavia o spor záujem, čo však nebol prípad žalobcu. Dovolateľ mal za to, že bol v súdnom konaní od počiatku aktívnou stranou, procesné povinnosti si plnil riadne a včas a súdne pojednávanie zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu - akútnezhoršenie zdravotného stavu.

2 3. Podľa § 278 C. s. p., na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a/ na návrh žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak a) sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

24. Podľa § 281 ods. 1 C. s. p., ak žalobca z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalobcu tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie.

25. Rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia, ktorý predstavuje následok procesnej pasivity procesných strán v sporovom konaní. V prípadoch, keď bol kontumačný rozsudok vydaný na pojednávaní (§ 278 C. s. p.), na ktorom sa nezúčastnil žalobca, môže žalobca za zákonom stanovených podmienok požiadať súd o zrušenie kontumačného rozsudku. Prvotným predpokladom na zrušenie kontumačného rozsudku je, že žalobca zmeškal pojednávanie, na ktorom došlo k vyhláseniu kontumačného rozsudku, z ospravedlniteľného dôvodu. Tento ospravedlniteľný dôvod je žalobca povinný preukázať, pretože bude predmetom posudzovania súdu. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016. s. 1001 až 1007).

26. Nemožno vylúčiť, že na strane žalobcu môže dôjsť pred pojednávaním k neočakávanej udalosti objektívneho charakteru, alebo k okolnosti spôsobenej samotným žalobcom, resp. inak zavinenej, v dôsledku ktorej zmešká nariadené pojednávanie, resp. ktoré mu zabránia, aby včas ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní. Účelom zákonnej úpravy je zabezpečiť žalobcovi súdnu ochranu aj v prípade, ak sa z ospravedlniteľného dôvodu neustanoví na pojednávanie, na ktorom súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie. V tomto konaní sa súd nezaoberá tým, či boli splnené zákonné predpoklady pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, ale je oprávnený posúdiť len to, či okolnosti uvádzané a preukázané žalobcom (zistené súdom), ne/možno považovať za ospravedlniteľný dôvod neprítomnosti žalobcu na pojednávaní. Príčina zmeškania pojednávania žalobcom musí mať s ohľadom na povahu, nepredvídateľnosť, závažnosť, rozsah alebo z iných dôvodov aspekt ospravedlniteľnosti (toho, čo je možné v danej veci ospravedlniť).

27. Vychádzajúc z účelu a povahy tohto procesného inštitútu možno vyvodiť, že ospravedlniteľným dôvodom v zmysle § 281 ods. 1 C. s. p., sú len také okolnosti, ktoré na strane žalobcu nastali neočakávane, boli príčinou, že sa nemohol na pojednávanie dostaviť, prípadne svoju neúčasť vopred riadne ospravedlniť a ktoré za danej situácie možno považovať za dôvod ospravedlňujúci zmeškanie konania.

28. Žalobca pred okresným súdom a ani pred odvolacím súdom nepreukázal ospravedlniteľnosť dôvodu, pre ktorý sa na pojednávanie nedostavil. Pojem „ospravedlniteľný dôvod“ nie je právnou normou definovaný, je iba na úvahe súdu, ktoré okolnosti v intenciách toho-ktorého prípadu posúdi ako okolnosti hodné ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní. Odpoveď odvolacieho súdu na to, či žalobcom tvrdené okolnosti zmeškania pojednávania sú ospravedlniteľné, je v napadnutom rozhodnutí vyjadrená jasne a presvedčivo. Za ospravedlniteľný dôvod možno považovať vo všeobecnej rovine náhle zhoršenie zdravotného stavu, ktorý musí však preukázať listinnými dôkazmi žalobca. Z predložených dvoch priepustiek vystavených na meno právneho zástupcu žalobcu s dátumom 09. 12.2019 a 10.12. 2019 (č. l. 473- 474, č. l. 510-511) v kolónke „ má dovolené opustiť pracovisko“ a s odtlačkom pečiatky lekára - imunológa a alergiológa s poznámkou celý deň, absolútne nie je zrejme, že sa jednalo o náhle zhoršenie zdravotného stavu, ktoré si vyžiadalo poskytnutie okamžitej zdravotnej starostlivosti, naordinovanie liekov, kľudový režim v trvaní min. dvoch pracovných dní ako to tvrdí dovolateľ. Nebolo potrebné predkladať celú zdravotnú dokumentáciu, ale potvrdenie ošetrujúceho lekára z obsahu, ktorého bude vyplývať existencia náhleho zhoršenia zdravotného stavu, (čas návštevy lekára), ktorý objektívne bránilprávnemu zástupcovi osobne sa zúčastniť pojednávania resp. aspoň ospravedlniť akoukoľvek formou neúčasť na pojednávaní. Žalobca bol povinný preukázať relevantnými listinnými dôkazmi existenciu ospravedlniteľného dôvodu zmeškania. Preto námietka dovolateľa, že súd mal v prípade nedostatočného dôkazu, overiť resp. urobiť dožiadanie u ošetrujúceho lekára ohľadne jeho zdravotného stavu je irelevantná.

29. V kontradiktórnom procese majú byť nositeľom procesnej iniciatívy sporové strany - žalobca iniciuje konanie a má mať záujem na efektívnom vedení „svojej právnej veci“, a rovnako žalovaný, ak má v spore procesne obstáť, musí vyvíjať iniciatívu vo forme svojej procesnej obrany. Žalobca je subjekt obzvlášť dotovaný tzv. procesnou diligenciou, teda zodpovednosťou za priebeh sporu. Z povahy veci bude možné rozsudok pre zmeškanie žalobcu vydať iba na nariadenom pojednávaní, a iba na návrh žalovaného. V kontradiktórnom konaní je procesná zodpovednosť za vedenie sporu na sporových stranách. Ak teda žalobca nerešpektuje súdom uložené povinnosti (v tomto prípade ide o povinnosť zúčastniť sa na nariadenom pojednávaní), zodpovedá tomu i forma rozhodnutia (rozsudok pre zmeškanie žalobcu).

30. Podľa názoru dovolacieho súdu, odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu je dostatočne jasné a zrozumiteľné. Zároveň sa odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal aj s relevantnými odvolacími dôvodmi uplatnenými žalobcom v odvolaní, ktoré boli podstatné a rozhodujúce (kľúčové) pre rozhodnutie odvolacieho súdu. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I.ÚS 46/05, II.ÚS 76/07, obdobne Kraska proti Švajčiarsku, rozhodnutie ESĽP z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B). Podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú námietku, pripomienku či poznámku strany sporu, ktorá ju nastolila. Postačujúce je, aby reagovalo na podstatné a relevantné argumenty účastníka konania a aby mu dalo jasnú odpoveď na riešenie konkrétneho právneho problému, resp. ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa odpoveď práve na tento argument (II.ÚS 410/06). V posudzovanom prípade odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu - podľa názoru dovolacieho súdu - nie je nedostatočné, arbitrárne, pretože spolu s rozhodnutím súdu prvej inštancie ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia rozhodnutia a nie je v rozpore s nálezom ústavného súdu sp. zn. I.ÚS 233/2019, ktorý sa týkal pasivity žalovaného a vydania rozsudku podľa ust. § 274 C. s. p.

31. Záverom dovolací súd dopĺňa, že posudzovanie právnych otázok je dôvodom prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 C. s. p., za splnenia striktných zákonných podmienok. Podľa uvedeného ustanovenia dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Z ustanovenia § 421 ods. 2 C. s. p. vyplýva, že dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Na základe vyššie uvedeného dovolací súd konštatuje, že dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie (§ 357 písm. h/ C. s. p.) nie je prípustné.

32. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd dospel k záveru, že dovolateľ nedôvodne namietal existenciu vady uvedenej v § 420 písm. f/ C. s. p. Preto dovolací súd dovolanie žalobcu proti napadnutému uzneseniu odvolacieho súdu, podľa § 447 písm. c/ C. s. p., ako procesne neprípustné odmietol.

33. V dovolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 453 ods. 1 C. s. p. v spojení § 255 ods. 1 C. s. p.). Podľa § 262 ods. 2 C. s. p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z., o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.