4Obdo/68/2021

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Priecelovej a členiek senátu JUDr. Gabriely Mederovej a JUDr. Lenky Praženkovej, v spore žalobcu: Stanislav Ťapaj ml., s miestom podnikania 027 12 Vitanová 284, IČO: 37 670 271, zastúpeného advokátom JUDr. Ľubomírom Kubošom, so sídlom Bernolákova 18, 028 0l Trstená, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenému advokátom JUDr. Baltazárom Mucskom, so sídlom Vajnorská 55, 831 03 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, o zaplatenie 60.386,21 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 5Cb/48/2015, na dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 13Cob/41/2020-350 zo dňa 25. 11. 2020, takto

rozhodol:

I. Dovolanie žalobcu o d m i e t a.

II. Žalovaný m á n á r o k voči žalobcovi na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Námestovo ako súd prvej inštancie (ďalej tiež ako „prvoinštančný súd“ alebo „okresný súd“) rozsudkom č. k. 5Cb/48/2015-309 zo dňa 19. 11. 2019, v prvom výroku žalobu zamietol a druhým výrokom priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na vykonané dokazovanie, z neho zistený skutkový stav, ktorý právne posúdil a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

2. Na odvolanie žalobcu proti proti rozsudku prvoinštančného súdu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/ a h/ Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“), Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, rozsudkom č. k. 13Cob/41/2020-350 zo dňa 25. 11. 2020, prvoinštančný rozsudok v napadnutom prvom výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá, ako vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p., potvrdil. V druhom výroku, ktorým súd prvej inštancie priznal žalovanému protižalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, odvolací súd napadnutý prvonštančný rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. c/ C. s. p., zrušil a v tejto časti ho podľa § 391 ods. 2 C. s. p., vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa 01. 01. 2021.

4. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca (č. l. 370 - 375), dôvodiac prípustnosťou dovolania podľa § 420 písm. f/ a § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p. Navrhol rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.

5. Žalovaný sa k dovolaniu žalobcu vyjadril písomným podaním zo dňa 21. 06. 2021 (č. l. 427 - 428), v ktorom navrhol dovolanie odmietnuť, alternatívne zamietnuť a uplatnil si náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.

6. Písomné vyjadrenie žalovaného zaslal súd prvej inštancie postupom podľa § 436 ods. 4 C. s. p. žalobcovi, ktorý sa k nemu vyjadril písomným podaním zo dňa 27. 07. 2021 (č. l. 444 - 446), ktoré prvoinštančný súd zaslal žalovanému. Tento súdu zaslal ďalšie svoje písomné vyjadrenie zo dňa 19. 08. 2021 (č. l. 453 - 454), ktoré súd prvej inštancie opäť zaslal žalobcovi (doručenka na č. l. 460), ktorého ďalšie vyjadrenie v spore nenasledovalo.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.) po zistení, že dovolanie podala strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 veta pred bodkočiarkou C. s. p.) skúmal najskôr, či dovolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote na podanie dovolania.

8. Podľa § 427 ods. 1, 2 C. s. p., dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

9. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty; ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca (§ 121 ods. 3 C. s. p.). Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň (§ 121 ods. 4 C. s. p.).

10. Podľa § 447 písm. a/ C. s. p., dovolací súd odmietne dovolanie, ak bolo podané oneskorene.

11. Z doručenky na č. l. 359 spisu vyplýva, že dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu bol žalobcovi doručený cestou jeho právneho zástupcu elektronicky dňa 01. 01. 2021. Posledným dňom lehoty, v ktorej mohol žalobca podať dovolanie, bol tak 01. 03. 2021, ktorý deň pripadol na pondelok. Dovolanie zo dňa 09. 04. 2021 žalobca odoslal ako elektronický dokument dňa 12. 04. 2021 (potvrdenie o odoslaní podaia na č. l. 391) a Okresnému súdu Námestovo bolo doručené, ako vyplýva z dátumu na doručenke na č. l. 392 spisu, v rovnaký deň, t. j. 12. 04. 2021. Z výsledku informatívneho overenia podpisov a pečatí v elektronickej správe na č. l. 393 spisu taktiež vyplýva, že dovolanie a ďalšie jeho prílohy boli podpísané elektronickým podpisom dňa 12. 04. 2021.

12. Pokiaľ teda žalobca podal dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu dňa 12. 04. 2021, podal ho po uplynutí lehoty dvoch mesiacov odo dňa doručenia dovolaním napadnutého rozsudku oprávnenému subjektu, t. j. osobe žalobcu, cestou jeho právneho zástupcu, ktorého žalobca splnomocnil na zastupovanie svojej osoby, najmä na spísanie a podanie dovolania proti rozsudkuKrajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/41/2020 zo dňa 25. 11. 2020 a všetky úkony s tým spojené (plnomocenstvo zo dňa 08. 04. 2021 na č. l. 389 spisu).

13. Najvyšší súd Slovenskej republiky len pre úplnosť, vzhľadom na zdravotnú krízu súvisiacu so šírením ochorenia COVID-19 v uplynulých dvoch rokoch, dodáva, že na zmienenú zdravotnú situáciu reagoval aj právny poriadok Slovenskej republiky modifikovaním procesných práv a povinností sporových strán a súdov, a to prijatím zákona č. 62/2020 Z. z., o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý nadobudol účinnosť dňom jeho vyhlásenia, t. j. 27. marca 2020. Avšak ani s prihliadnutím na tento zákon nemožno v posudzovanom prípade konštatovať včasnosť podania dovolania žalobcu, nakoľko k prerušeniu plynutia procesných lehôt (vrátane lehoty na podanie dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku), došlo v období od 27. marca 2020 do 30. apríla 2020, ktorá okolnosť dopad na posúdenie včasnosti dovolania žalobcu, nemá žiadny.

14. Vzhľadom na vyššie konštatované dôvody, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu podľa § 447 písm. a/ C. s. p., ako oneskorene podané odmietol.

15. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.; § 453 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p. ). O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C. s. p).

16. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p., a § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z., o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. 05. 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.