4Obdo/65/2017

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: N.Á. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom X. G. XX, XXX XX X. G., právne zast. VÁLKY PARTNERS s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Muškátová 36, Bratislava, IČO: 36 861 839, proti žalovanému: SCIORONTO, a. s., so sídlom Tatranská Javorina č. 27, IČO: 44 446 672, o určenie popretej pohľadávky, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 63Cbi/17/2016, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 23. marca 2017, č. k. 41CoKR/12/2017-50, takto

rozhodol:

I. Dovolanie o d m i e t a.

II. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Banská Bystrica ako súd prvej inštancie uznesením z 23. januára 2017, č. k. 63Cbi/17/2016-33 žalobu odmietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 26. augusta 2016 sa žalobca domáhal určenia popretej pohľadávky, prihlásenej v reštrukturalizácii žalovaného, vedenej na Okresnom súdu Banská Bystrica pod sp. zn. 2R/2/2016. Súd prvej inštancie výzvou z 08. septembra 2016 vyzval žalobcu na zvolenie advokáta, s poučením, že ak tak žalobca v lehote určenej súdom neurobí, na jeho úkony sa nebude prihliadať. Žalobca bol opätovne uznesením súdu prvej inštancie zo 07. decembra 2016, č. k. 63Cbi/17/2016-30 vyzvaný na zvolenie advokáta, pokiaľ sám nemá vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. Žalobca súdom uloženú povinnosť v lehote stanovenej súdom nesplnil, preto súd prvej inštancie v zmysle § 129 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“) pre neodstránenie vád podania vo veci samej žalobu odmietol.

3. Žalobca podal proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolanie s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/ a d/ C. s. p. Zároveň v odvolaní uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o odmietnutí žaloby prevzala dňa 01. februára 2017 manželka žalobcu, bez toho, aby bolo na takéto prijímanie písomností za žalobcu oprávnená. Namieta nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie, keďže advokátasi na základe výzvy súdu riadne zvolil a súdu zaslal oznámenie o zvolení právneho zástupcu žalobcu datované na 27. septembra 2016, ktorého prílohou bolo splnomocnenie zo dňa 26. septembra 2016. Žalobcovi nebolo zrejmé, prečo sa uvedené podanie v súdnom spise nenachádza. Za účelom zistenia dôvodu nedoručenia uvedeného podania súdu, podal žalobca reklamáciu na príslušnej pošte. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby odvolaním napadnuté rozhodnutie pre jeho nesprávnosť zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením z 23. marca 2017, č. k. 41CoKR/12/2017-50 odvolanie žalobcu odmietol ako oneskorene podané a žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že žalobcovi bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie riadne doručené dňa 30. januára 2017, o čom svedčí doručenka založená v súdnom spise (na č. l. 35), kde je vedľa nečitateľného podpisu, uvedená doložka „osobne“. Žalobcovi uplynula lehota na podanie odvolania dňa 14. februára 2017, ktorý bol riadnym pracovným dňom. Žalobca podal odvolanie na poštovú prepravu dňa 15. februára 2017, teda po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie odvolania. Odvolací súd zároveň vo vzťahu k námietkam žalobcu o prevzatí zásielky manželkou žalobcu poukázal na ust. § 111 ods. 1 C. s. p., podľa ktorého sa zásielka do vlastných rúk doručuje tak, že adresát potvrdí prijatie písomnosti a údaje na doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je preukázaný opak. Žalobca nepriložil k odvolaniu žiadne dôkazy spochybňujúce jeho podpis na doručenke.

5. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca, odvodzujúc jeho prípustnosť z ust. § 420 písm. f/ C. s. p., namietajúc, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Uvedené pochybenie súdu vidí dovolateľ v tej skutočnosti, že rozhodnutie súdu prvej inštancie napadnuté odvolaním žalobcu, bolo prevzaté žalobcovou manželkou, bez toho, aby táto bola na prevzatie písomností do vlastných rúk za žalobcu splnomocnená. Uznesenie súdu prvej inštancie teda nebolo nikdy žalobcovi riadne doručené, preto mu ani nemohla začať plynúť lehota na podanie odvolania. Napriek uvedenej skutočnosti, žalobca (tvrdiac, že z dôvodu opatrnosti) podal proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolanie. Odvolací súd sa naviac nezaoberal námietkami žalobcu vo vzťahu k tvrdeniu súdu prvej inštancie o neodstránení vád podania. Žalobca na výzvu zaslal súdu prvej inštancie oznámenie o zvolení právneho zástupcu z 27. septembra 2016, ktorého prílohou bolo splnomocnenie udelené advokátovi na zastupovanie v tomto konaní. Žalobca ďalej uviedol, že právnemu zástupcovu žalobcu bolo po doručení rozhodnutia odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania doručená výzva Okresného súdu Banská Bystrica v inej veci (sp. zn. 62Cbi/9/2016), v ktorej súd informuje o doručení splnomocnenia zo dňa 26. septembra 2016 udeleného N. J. advokátskej kancelárii VÁLKY PARTNERS s. r. o. na zastupovanie v konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. 63Cbi/17/2016. Podľa názoru žalobcu preto prišlo k založeniu splnomocnenia do iného súdneho spisu, v dôsledku čoho vydal súd prvej inštancie zmätočné rozhodnutie. Na základe uvedeného navrhuje žalobca dovolaciemu súdu, aby napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu ako aj rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Žalovaný sa k dovolaniu žalobcu nevyjadril.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.), po zistení, že dovolanie podal včas riadne zastúpený dovolateľ ( § 429 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia pojednávania (§ 443 C. s. p.) dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustný, preto je dovolanie žalobcu potrebné odmietnuť (§ 447 písm. c/ C. s. p.).

8. Dovolateľ vyvodzuje nesprávny procesný postup súdu podľa § 420 písm. f/ C. s. p. (na ktorom zakladá prípustnosť ako aj dôvodnosť svojho dovolania) z nesprávneho záveru odvolacieho súdu o oneskorenom podaní odvolania. Tvrdí, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo ním riadne prevzaté, že podpis na doručenke mu nepatrí a že zásielku, ktorej obsahom bolo toto rozhodnutie, prevzala za žalobcu manželka, ktorá na to nebola oprávnená.

9. Podľa § 111 ods. 1 C. s. p. do vlastných rúk sa doručuje tak, že adresát potvrdí prijatie písomnosti na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len „doručenka“); údaje v doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Doručenka je verejnou listinou.

10. Tak ako správne uviedol odvolací súd, doručenka je v zmysle ust. § 111 ods. 1 C. s. p. verejnou listinou a údaje na nej uvedené sa považujú za pravdivé, pokiaľ nie je v konaní preukázaný opak. Uvedené ustanovenie teda upravuje vyvrátiteľnú právnu domnienku o pravdivosti údajov na doručenke.

11. Ak je údaj na doručenke spochybnený, sporová strana je povinná o tom súdu predložiť dôkaz, a týmto spôsobom preukázať svoje tvrdenie (viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/240/2010 a 8Cdo/18/2013). Žalobca v priebehu doterajšieho konania nepredložil konajúcim súdom žiaden dôkaz preukazujúci opodstatnenosť jeho tvrdení, pritom bolo jeho povinnosťou v prípade vyvrátiteľnej právnej domnienky kvalifikovaným spôsobom podložiť jej spochybnenie. Len návrh na vykonanie výsluchu manželky nepostačuje, keď žalobca mohol súdu preukázať, že sa v čase doručovania na danej adrese nezdržiaval a tým vylúčiť možnosť, že zásielku si sám osobne prevzal. Rovnako mohol súdu predložiť vyhlásenie manželky, že zásielku prevzala ona. Len samotné ničím nepodložené tvrdenie žalobcu vyznieva účelovo, aj s prihliadnutím na tú skutočnosť, že porovnaním podpisov žalobcu obsiahnutých v súdnom spise (napr. doručenka pri uznesení súdu prvej inštancie, ktorým bol vyzvaný na zvolenie advokáta, založená v súdnom spise na č. l. 32, oznámenie o zvolení právneho zástupcu na č. l. 36, splnomocnenie na č. l. 43) nie je zreteľná odlišnosť týchto podpisov, od podpisu na spornej doručenke a podpisy sú zjavne podobné. Žalobcu v spornej otázke doručenia rozhodnutia súdu prvej inštancie zaťažovalo bremeno tvrdenia ako aj dôkazné bremeno, pričom pasivitu žalobcu v tomto smere konajúci súd nemôže nahrádzať, v opačnom prípade by mohlo dôjsť k popretiu princípu rovnosti sporových strán.

12. Odvolací súd sa v prípade zistenia o oneskorenom podaní odvolania nemohol zaoberať dôvodnosťou odvolacích námietok týkajúcich sa nedostatku právneho zastúpenia žalobcu v konaní pred súdom prvej inštancie, ale jeho povinnosťou bolo v zmysle § 386 písm. a/ C. s. p. odvolanie odmietnuť. Preto nemožno ani žalobcovu dovolaciu námietku spočívajúcu v tvrdení o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia odvolacieho považovať za dôvodnú. Odvolací súd sa naopak riadne a v dostatočnom rozsahu zaoberal včasnosťou podania odvolania, a to aj vo vzťahu k žalobcom vytýkanému nesprávnemu postupu pri doručovaní rozhodnutia súdu prvej inštancie napadnutého odvolaním.

13. Najvyšší súd preto konštatuje, že viazaný žalobcom vymedzenými dovolacími dôvodmi (§ 440 C. s. p.) dovolateľom tvrdenú vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f/ C. s. p. nezistil, preto bolo potrebné dovolanie žalobcu podľa § 447 písm. c/ C. s. p. ako neprípustné odmietnuť.

14. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.). O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C. s. p).

15. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.