4Obdo/63/2013

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: MONAQ Leasing, a. s., so sídlom: Panská 13, Bratislava, IČO: 35 864 001, zast.: Čarnogurský ULC, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom: Tvarožkova 5, Bratislava, IČO: 35 975 016, proti odporcovi: Poštová banka, a. s., so sídlom: Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, zast. advokátom JUDr. Michalom Luknárom, so sídlom: Zvolenská 8, Nitra (adresa na doručovanie: Grösslingova 45, Bratislava), o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 23. 11. 2012 a 30. 11. 2012, vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 9Cb/61/2013, na dovolanie navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. 13Cob/211/2013-1366 zo dňa 11. júla 2013, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľa o d m i e t a. Vstup spoločnosti Office - assistance, s. r. o., so sídlom: Hattalova 12/C, Bratislava, IČO: 45 000 034, ako odporcu v 2. rade a spoločnosti INVEST-KAPITAL, a. s., so sídlom: Hattalova 12/C, Bratislava, IČO: 35 871 334, ako odporcu v 3. rade, popri odporcovi v 1. rade do dovolacieho konania vedeného na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 4 Obdo 63/2013, n e p r i p ú š ť a. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov dovolacieho konania v sume 80,78 eur.

Odôvodnenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš ako súd prvého stupňa uznesením č. k. 9Cb/61/2013-539 zo dňa 27. 05. 2013 uložil odporcovi:

I. povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k výkonu záložného práva zriadeného v prospech odporcu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve navrhovateľa, zapísaných na LV č. XXXX, katastrálne územie M., obec M., okres M., a to pozemkov KN-C parcely číslo 3459/1, o výmere 195 m2, zastavané plochy a nádvoria, KN-C parcely číslo 3459/3, o výmere 37 m2, zastavané plochy a nádvoria, KN-C parcely číslo 3531, o výmere 251 m2, zastavané plochy a nádvoria, ktoré vlastnícke právo navrhovateľa je k týmto nehnuteľnostiam pod poradovým číslom „B“1 v podiele 1/1-iny, zriadených na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 023/05/550088/A/048 zo dňa 24. 11. 2008 a Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 023/05/550088/A/049 zo dňa

09. 03. 2009, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej,

povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k výkonu záložných práv, pôvodne zabezpečujúcich Zmluvu o úvere č. 023/05/550088 zo dňa 28. 11. 2005 a Zmluvu o úvere č. 021/06/550088 zo dňa 31. 10. 2006, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej,

zákaz konať v mene navrhovateľa, ako aj vykonávať akékoľvek úkony smerujúce k zmene vlastníctva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve navrhovateľa, zapísaných na LV č. XXXX, katastrálne územie M., obec M., okres M., a to pozemkov KN-C parcely č. 3459/1, o výmere 195 m2, zastavané plochy a nádvoria, KN-C parcely č. 3459/3, o výmere 37 m2, zastavané plochy a nádvoria, KN-C parcely č. 3531, o výmere 251 m2, zastavané plochy a nádvoria, ktoré vlastnícke právo navrhovateľa je k týmto nehnuteľnostiam pod poradovým číslom „B“1 v podiele 1/1-iny, zriadených na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 023/05/550088/A/048 zo dňa 24. 11. 2008 a Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 023/05/550088/A/049 zo dňa 09. 03. 2009, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej,

povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k výkonu záložného práva zaregistrovaného v Notárskom registri centrálnych záložných práv (správne malo znieť „v Notárskom centrálnom registri záložných práv“ v zmysle § 73d a nasl. zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov) pod č. 17289/2005 dňa 29. 11. 2005, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej,

povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k výkonu záložného práva zaregistrovaného v Notárskom registri centrálnych záložných práv (správne malo znieť „v Notárskom centrálnom registri záložných práv“ v zmysle vyššie citovaného ustanovenia Notárskeho poriadku) pod č. 21546/2006 dňa 31. 10. 2006, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej,

VI. zákaz prijímať akékoľvek plnenia (inkasá) od dlžníkov navrhovateľa, uhrádzaných na základe jednotlivých zmlúv o nájme s následnou možnosťou kúpy prenajatej veci, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej,

VII. povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k uplatneniu nárokov ako oprávneného z Notárskej zápisnice napísanou notárkou JUDr. Agátou Wiegerovou, so sídlom Notárskeho úradu Lamačská cesta 3, Bratislava, dňa 28. 11. 2012 (správne malo znieť „28. 11. 2005“) pod č. N 220/2005, Nz 57697/2005, NCRls 57120/2005, z Notárskej zápisnice napísanou notárkou JUDr. Agátou Wiegerovou dňa 31. 10. 2006 pod č. N 271/2006, Nz 42977/2006, NCRls 42834/2006, a to najmä podania návrhu na vykonanie exekúcie, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

Samostatným výrokom súd prvého stupňa uložil navrhovateľovi, aby v lehote do 30 dní od doručenia predbežného opatrenia podal na Okresný súd Liptovský Mikuláš návrh na začatie konania.

V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, že navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 26. 11. 2012 podal na Okresný súd Liptovský Mikuláš návrh na nariadenie predbežného opatrenia pred začatím konania, ktorým sa voči odporcovi domáhal predbežných a dočasných opatrení, špecifikovaných v návrhu s tým, že vo veci samej sa proti odporcovi mieni domáhať určenia zániku záložného práva.

Písomným podaním zo dňa 30. 11. 2012, doručeným okresnému súdu dňa 03. 12. 2012, navrhovateľ svoj pôvodný návrh na nariadenie predbežného opatrenia doplnil (rozšíril) o ďalšie nehnuteľnosti v jeho vlastníctve, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX a XXXX, katastrálne územie, obec a okres E., ako aj na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie, obec a okres M..

Okresný súd Liptovský Mikuláš návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia pôvodne viedol pod sp. zn. 9Cb/232/2012. Procesným uznesením č. k. 9Cb/232/2012-224 zo dňa 28. 11. 2012,právoplatným v rovnaký deň a uznesením č. k. 9Cb/232/2012-322 zo dňa 04. 12. 2012, rovnako právoplatným v ten istý deň, podľa § 112 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) vylúčil na samostatné konanie návrh, týkajúci sa všetkých vyššie označených nehnuteľností, nachádzajúcich sa mimo územného obvodu okresného súdu. Návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia, týkajúci sa nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie M., obec M., okres M., bol po vylúčení zapísaný na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 9Cb/254/2012 a vec bola podľa § 105 ods. 1 a 2 O. s. p. postúpená na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Pezinok. Okresný súd Pezinok, ktorý tento návrh viedol pod sp. zn. 36Cb/200/2012, podľa § 105 ods. 3 O. s. p. s postúpením veci vyslovil nesúhlas a vec dňa 28. 01. 2013 predložil na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave. Tento uznesením č. k. 3Ncb/7/2013-74 zo dňa 31. 01. 2013 rozhodol, že miestne príslušným súdom na rozhodnutie o návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 23. 11. 2012, doplnený podaním zo dňa 30. 11. 2012, týkajúci sa nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie, obec a okres M., je Okresný súd Liptovský Mikuláš. Následne Okresný súd Pezinok dňa 18. 03. 2013 postúpil vec na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Liptovský Mikuláš.

Keďže navrhovateľ návrh na nariadenie predbežného opatrenia podal súbežne na viaceré okresné súdy, súd prvého stupňa bol povinný pre samotné rozhodnutie o návrhu zisťovať stav jednotlivých konaní na príslušných okresných súdoch a taktiež aj právny stav dotknutých nehnuteľností v katastri nehnuteľností, nakoľko na výpise z listu vlastníctva došlo zo strany príslušnej správy katastra k vyznačeniu plômb (č. l. 87). Od Okresného súdu Dunajská Streda zistil, že tento svojím uznesením č. k. 11Cb/116/2012-223 zo dňa 30. 11. 2012, právoplatným a vykonateľným dňa 22. 12. 2012, rozhodol o totožnom návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 23. 11. 2012, a to tak, že návrh v celom rozsahu zamietol. Menovaný súd však doposiaľ nerozhodol o nehnuteľnostiach obsiahnutých v rozšírenom návrhu navrhovateľa zo dňa 30. 11. 2012 (č. l. 354, 395 a 396), teda nerozhodol o nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX a XXXX, katastrálne územie, obec a okres E. a na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie, obec a okres M..

Od Okresného súdu Prievidza súd prvého stupňa zistil, že menovaný súd uznesením č. k. 14Cb/177/2012-322 zo dňa 10. 12. 2012, v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 16Cob/59/2013-1250 zo dňa 04. 04. 2013, právoplatným dňa 12. 04. 2013 (č. l. 300, 303), rozhodol o totožnom návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 23. 11. 2012 a 30. 11. 2012, ale len vo vzťahu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území B., nakoľko do rozhodnutia odvolacieho súdu navrhovateľ vzal v časti ostatných nehnuteľností návrh späť.

Vo vzťahu k miestnej príslušnosti a právomoci vo veci rozhodnúť prvostupňový súd uviedol, že túto mal danú na základe uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Ncb/7/2013-74 zo dňa 31. 01. 2013 a taktiež preto, že pôvodný návrh na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 23. 11. 2012, v nadväznosti na jeho rozšírenie zo dňa 30. 11. 2012, bol podaný na Okresný súd Liptovský Mikuláš dňa 26. 11. 2012 o 07:42:08 hodine, pričom totožný návrh bol podaný aj na Okresný súd Dunajská Streda dňa 26. 11. 2012, ale o 12:53:03 hodine, teda z časového hľadiska neskôr.

Navrhovateľ svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnil tým, že dňa 28. 11. 2005 uzavrel s odporcom Zmluvu o úvere č. 023/05/550088 v znení jej neskorších dodatkov, na základe ktorej mu bol odporca povinný poskytnúť úver vo výške 459 800 000,--Sk. Navrhovateľ s odporcom dňa 31. 10. 2006 uzavrel druhú Zmluvu o úvere č. 021/06/550088 v znení jej neskorších dodatkov, na základe ktorej mu odporca bol povinný poskytnúť úver vo výške 130 000 000,-- Sk. Na zabezpečenie obidvoch úverových zmlúv účastníci uzavreli viacero zabezpečovacích zmlúv, najmä zmluvy o zriadení záložného práva k pohľadávkam, dohodu o vydaní a vyplnení bianco zmenky a záložné zmluvy k jednotlivým nehnuteľnostiam, ktoré po poskytnutí jednotlivých tranží úverov tvorili predmety financovania prostredníctvom leasingu poskytnutého navrhovateľom tretím osobám. Za účelom zabezpečenia úverových pohľadávok odporcu z prvej úverovej zmluvy bola dňa 28. 11. 2005 notárkou JUDr. Agátou Wiegerovou spísaná Notárska zápisnica č. N 220/2005, Nz 57697/2005, NCRIs 57120/2005 a na zabezpečenie úverových pohľadávok z druhej úverovej zmluvy bola tou istou notárkou dňa 21. 10. 2006spísaná Notárska zápisnica č. N 271/2006, Nz 42977/2006, NCRIs 42834/2006.

Podľa navrhovateľa, odporca mu od 22. 01. 2009 v rozpore s obidvomi úverovými zmluvami neposkytol žiadne finančné prostriedky na financovanie jednotlivých leasingových prípadov, čím navrhovateľovi spôsobil škodu vo výške vyčíslenej v znaleckom posudku č. 12/2012 sumou 11 692 820,-- eur. Túto peňažnú sumu si navrhovateľ započítal voči odporcovi na nesplatené pohľadávky z prvej a druhej úverovej zmluvy. Odporca listom zo dňa 02. 11. 2012 navrhovateľovi oznámil, že započítanie pohľadávok neuznáva, listom zo dňa 06. 11. 2012 mu oznámil predčasnú splatnosť úverových pohľadávok zo zmlúv a listom zo dňa 20. 11. 2012 mu oznámil začatie výkonu záložného práva k 34-om záložným zmluvám o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam. Navrhovateľ tvrdí, že odporca neuznáva zánik jednotlivých záložných práv titulom zániku pohľadávok odporcu voči nemu započítaním, čoho dôsledkom je skutočnosť, že odporca pristúpil k výkonu záložného práva k pohľadávkam registrovaného v Notárskom centrálnom registri záložných práv č. 17289/2005 zo dňa 29. 11. 2005 a č. 21546/2006 zo dňa 31. 10. 2006, ako aj k nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve, zriadeného na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 021/06/550088/A/001 zo dňa 29. 05. 2005. Na základe doterajšieho konania odporcu bol navrhovateľ dôvodne presvedčený, že prípadným výkonom záložného práva zo strany odporcu mu preukázateľne hrozí bezprostredná ujma tým, že odporca do právoplatného skončenia konania súdu o veci samej o tom, či došlo k zániku záložného práva, môže samotný výkon záložného práva uskutočniť. Navrhovateľ ako klient odporcu mal za to, že predbežné opatrenie je jediným účinným právnym prostriedkom, ako možno odporcovi zakázať vykonať úkony, ktoré by zaťažili práva tretích osôb a spôsobili značnú ujmu navrhovateľovi, vrátane vzniku majetkovej a nemajetkovej škody. Rovnako mal za to, že predbežné opatrenie je primerané povahe danej veci a sledovanému účelu konania, kde ochrana záujmov zúčastnených subjektov bude v spravodlivej rovnováhe.

Súd prvého stupňa sa so skutkovými a právnymi dôvodmi uvedenými v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia stotožnil v celom rozsahu, preto návrhu navrhovateľa podľa § 74 ods. 1, § 75 ods. 2, § 76 ods. 1 písm. f/ a § 76 ods. 4 O. s. p. vyhovel. Súčasne podľa § 76 ods. 3 O. s. p. navrhovateľovi uložil, aby v lehote do 30 dní od doručenia predbežného opatrenia podal návrh na začatie konania. V tejto súvislosti prvostupňový súd uviedol, že navrhovateľ dňa 18. 01. 2013 podal na súde návrh na začatie konania o určenie, že záložné právo zaniklo, ktoré konanie je aktuálne vedené pod sp. zn. 9Cb/14/2013 (č. l. 526 - 538). Súčasne však zdôraznil, že tento návrh sa týka určovacieho nároku len vo vzťahu k nehnuteľnostiam katastrálneho územia, obce a okresu Y., zapísaným na LV č. XXXX a k nehnuteľnostiam katastrálneho územia Q., obec N., okres N. zapísaným na LV č. XXX. Tento návrh navrhovateľ podal na základe povinnosti uloženej v uznesení o nariadení predbežného opatrenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 9Cb/232/2012-323 zo dňa 12. 12. 2012 a č. k. 9Cb/275/2012- 50 zo dňa 04. 01. 2013.

Na odvolanie odporcu proti prvostupňovému uzneseniu, Krajsky súd v Žiline ako súd odvolací uznesením č. k. 13Cob/211/2013-1366 zo dňa 11. 07. 2013, po prejednaní veci podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., uznesenie prvostupňového súdu postupom podľa § 211 ods. 2 O. s. p., §103, § 104 ods. 1 veta prvá., § 159 ods. 3 a § 167 ods. 2 O. s. p., vo výrokoch č. II., IV., V., VI. a VII. zrušil a konanie o nariadenie predbežného opatrenia v tejto časti zastavil. Uznesenie súdu prvého stupňa vo výrokoch č. I.aIII. podľa § 220 O. s. p. zmenil tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Odvolací súd vo vzťahu k vecnému postupu na preskúmanie odvolania odporcu uviedol, že bola splnená podmienka uložená súdom prvého stupňa v napadnutom uznesení, keďže navrhovateľ v lehote 30 dní od doručenia predbežného opatrenia podal na Okresný súd Liptovský Mikuláš návrh na začatie konania (§ 77 ods. 1 písm. a/ O. s. p.). Túto skutočnosť mal preukázanú z prezentačnej pečiatky prvostupňového súdu zo dňa 25. 06. 2013, kedy bola súdu doručená žaloba, ktorou sa navrhovateľ domáhal určovacieho výroku, že záložné právo zaniklo, rovnako zanikli aj pohľadávky odporcu zo Zmlúv o úvere č. 023/05/550088 zo dňa 28. 11. 2005 a č. 021/06/550088 zo dňa 31. 10. 2006.

Vo vzťahu k odporcom tvrdenej prekážke litispendencie odvolací súd poukázal na konanie vedené na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 38C/257/2012, Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 34Cb/95/2012, Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 19C/222/2012 a 26Cb/113/2012, Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 15Cb/61/2012, Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 11Cb/116/2012, Okresnom súde Košice-okolie pod sp. zn. 17Cb/60/2012, Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 60Cb/207/2012, Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 6C/211/2012, Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 8Cb/107/2012, Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 14Cb/l77/2012 a Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 12Cb/50/2012. Odvolaciemu súdu z jeho rozhodovacej činnosti vo veci vedenej pod sp. zn. 13Cob/16/2013 bolo známe, že návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia bol Okresnému súdu Žiar nad Hronom doručený dňa 06. 12. 2012 o 09:42:31 hod. V rámci ďalšieho konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 13Cob/16/2013 zistil, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľ podal aj na Okresný súd Spišská Nová Ves dňa 26. 11. 2012 o 09:36:27 hod. a bol vedený pod sp. zn. 15Cb/61/2012. Na Okresnom súde Banská Bystrica bol návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia zapísaný pod sp. zn. 60Cb/207/2012 a doručený mu bol dňa 26. 11. 2012 o 10:56:54 hod.. Na Okresnom súde Košice - okolie bolo konanie o návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia pred začatím konania zastavené, a to uznesením sp. zn. 17Cb/60/2012 zo dňa 16. 01. 2013, rovnako konanie o návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia zastavil Okresný súd Košice I uznesením sp. zn. 38C/257/2012 zo dňa 14. 12. 2012. Na Okresný súd Dunajská Streda bol návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia podaný dňa 26. 11. 2012 s tým, že uznesením č. k. 11Cb/116/2012- 223 zo dňa 30. 11. 2012 konanie zastavil. Okresný súd Bratislava I v konaní o návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia rozhodol uznesením sp. zn. 34Cb/95/2012 zo dňa 12. 12. 2012 tak, že zmenu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nepripustil a samostatným výrokom konanie v časti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zastavil. Rovnako konanie o návrhu navrhovateľa zastavil Okresný súd Bratislava III svojím uznesením sp. zn. 26Cb/113/2012 zo dňa 18. 12. 2012. Z dôvodu, že uvedené zistenia boli odvolaciemu súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti v konaní vedenom pod sp. zn. 13Cob/16/2013, v ktorom bola predsedníčkou senátu rovnako W. E. O., odvolací súd ich nepovažoval za potrebné opätovne zisťovať a dokazovať, ale za aplikácie § 121 O. s. p. mal za postačujúce na ne poukázať v dôvodoch tohto rozhodnutia. Z prehľadu konaní na vyššie uvedených súdoch a dátumov doručovania návrhov navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia, odvolací súd vyhodnotil námietku litispendencie podanú odporcom za nerelevantnú.

Za neopodstatnenú vyhodnotil odvolací súd aj ďalšiu námietku odporcu, týkajúcu sa miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Liptovský Mikuláš nariadiť predbežné opatrenie výrokmi I. a III., ktoré sa týkajú záložných práv k pohľadávkam podľa zmlúv o záložných právach k pohľadávkam v časti týkajúcej sa nehnuteľností mimo obvodu Okresného súdu Liptovský Mikuláš. Vo vzťahu k splneniu podmienky miestnej príslušnosti Okresného súdu Liptovský Mikuláš odvolací súd poukázal na uznesenie prvostupňového súdu č. k. 9Cb/232/2012-322 zo dňa 04. 12. 2012 o vylúčení návrhu navrhovateľa v časti nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území M. na samostatné konanie, ďalej nesúhlas Okresného súdu Pezinok s postúpením veci, ako aj uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Ncb/7/2013-74 zo dňa 31. 01. 2013 o tom, že miestne príslušným súdom je Okresný súd Liptovský Mikuláš (§ 11 ods. 1, 2 O. s. p.). Z titulu zákonnej úpravy vyplývajúcej z § 105 ods. 3 O. s. p. bol rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave viazaný nielen Okresný súd Liptovský Mikuláš, ktorému bola vec postúpená a ktorý o návrhu navrhovateľa konal, ale v záujme zachovania princípu právnej istoty bol rozhodnutím o miestnej príslušnosti viazaný aj Krajský súd v Žiline v rámci odvolacieho konania. Odvolací súd pre úplnosť zdôraznil, že neexistuje zákonný prostriedok, ktorým by bolo možné zo strany odvolacieho súdu vstupovať do tohto už právoplatne vyriešeného záveru podmienky miestnej príslušnosti Okresného súdu Liptovský Mikuláš.

Za neopodstatnenú odvolací súd vyhodnotil aj námietku odporcu vo vzťahu k dohodnutej právomoci rozhodcovského súdu zriadeného pri obchodnej spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a. s., IČO: 35 862 882. Uviedol, že z dôvodu zákonných kritérií pri podaní námietky prejednania veci v rozhodcovskom konaní nebolo namieste v rámci konania o nariadenie predbežného opatrenia vyhodnocovať námietku odporcu cez zákonnú úpravu, obsiahnutú v § 106 O. s. p., pretoževyriešenie tejto námietky je závislé od samotného posúdenia nielen zmluvného dojednania, týkajúceho sa prejednania veci v rámci rozhodcovského konania, ale aj od správania sa a prejavenej vôle účastníkov (§ 106 ods. 1 O. s. p.), čo však už bude posúdením v rámci veci samej. Odvolací súd mal za to, že v štádiu konania o nariadenie predbežného opatrenia predmetná námietka nemohla byť s relevanciou vyhodnocovaná, a tým ani netvorila nedostatok v súvislosti s nariadením predbežného opatrenia.

Poukázaním na § 76 ods. 4 O. s. p. za nerelevantnú vyhodnotil odvolací súd i námietku odporcu, týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia uznesenia prvostupňového súdu. Z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 23. 11. 2012 v spojení s rozšíreným návrhom odvolaciemu súdu vyplynulo, že navrhovateľ opísal skutkové okolnosti a právne dôvody pre nariadenie predbežného opatrenia, čím návrh spĺňal náležitosti návrhu podľa § 75 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 79 ods. 1 O. s. p., z dôvodu ktorého súd prvého stupňa mohol postupovať v zmysle § 76 ods. 4 O. s. p. Poukázaním na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uverejnené pod č. 25 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a súdov Slovenskej republiky R 3/2011, odvolací súd za dôvodnú vyhodnotil námietku odporcu o existencii prekážky rei iudicatae vo vzťahu k výrokom č. II., IV., V., VI. a VII. napadnutého prvostupňového uznesenia. Odvolací súd zdôraznil, že na prekážku rozsúdenej veci musí súd prihliadať v každom období konania z úradnej povinnosti. Porovnaním znenia návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 23. 11. 2012 (č. l. 3-24) v spojení s rozšírením návrhu zo dňa 30. 11. 2012 (č. l. 26 - 66) s uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 9Cb/275/2012-50 zo dňa 04. 01. 2013, potvrdené uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/49/2013 zo dňa 05. 03. 2013, ako aj ďalším uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 9Cb/232/2012-323 zo dňa 12. 12. 2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/16/2013 zo dňa 19. 02. 2013 odvolací súd zistil, že výroky č. II., IV., V., VI. a VII. prvostupňového súdu sa týkajú rovnakých účastníkov a rovnakého predmetu konania a vychádzajú aj z rovnakých skutkových okolností. Tým, že výroky II., IV., V., VI. a VII. boli predmetom tak právoplatného uznesenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 9Cb/275/2012-50, ako aj ďalšieho uznesenia toho istého súdu č. k. 9Cb/232/2012-323, predstavovali predmetné rozhodnutia v tejto časti prekážku veci rozhodnutej pre konanie o návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 23. 11. 2012 v spojení s rozšírením návrhu zo dňa 30. 11. 2012.

Vo vzťahu k výrokom č. I. a III. uznesenia prvostupňového súdu odvolací súd poukázal na dikciu ust. § 75 ods. 2 veta prvá O. s. p. a konštatoval, že pre vyhovenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musia byť kumulatívne splnené dve podmienky, a to dôvodnosť nároku a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, pričom ak nie je splnená niektorá z týchto dvoch podmienok, tak návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nemožno vyhovieť.

Pri preskúmavaní splnenia prvej kumulatívnej podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia odvolací súd vychádzal z dôvodov pôvodného návrhu zo dňa 23. 11. 2012. Vo vzťahu k napadnutým výrokom I. a III. uznesenia prvostupňového súdu vyslovil názor, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia má súvis s vecou samou, keďže v predmetnom návrhu navrhovateľ vyjadril, že sa mieni domáhať určenia zániku záložného práva. Predbežným opatrením žiadal uložiť odporcovi povinnosť zdržať sa úkonov smerujúcich k výkonu tohto záložného práva, zároveň poskytol tvrdenie, že disponuje pohľadávkou proti odporcovi titulom náhrady škody, ktorú použil na započítanie voči vzájomnej pohľadávke odporcu. Odvolací súd poukázal na to, že predbežné opatrenie sa nariaďuje, pokiaľ sú osvedčené aspoň základné skutočnosti, pre ktoré navrhovateľ navrhuje takéto predbežné opatrenie nariadiť, pričom je potrebné stupeň osvedčenia skúmať z hľadiska skutkového i právneho. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 56/01 a zdôraznil, že pre nariadenie predbežného opatrenia spravidla neprebieha dokazovanie na nariadenom pojednávaní, preto z hľadiska skutkového i právneho je postačujúce, ak z tvrdených skutočností a listín doložených k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sú primerane osvedčené okolnosti obidvoch kumulatívnych podmienok. Len v prípade zjavnej a bez potreby ďalšieho dokazovania danej neopodstatnenosti žaloby by nemohlo byť konštatované splnenie tejto podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia. Dodal, že k určovaciemu žalobnému petitu navrhovateľa bude potrebné vykonať rozsiahle dokazovanie ohľadom existencie, resp. neexistencie a tým dôvodnosti, resp. nedôvodnosti tvrdeného nároku na náhradu škody navrhovateľa,súčasne pohľadávok odporcu vo väzbe na žalobou vymedzený petit.

Vo vzťahu k naplneniu druhej kumulatívnej podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia odvolací súd konštatoval, že cieľom predbežných opatrení v občianskom súdnom konaní je provizórna, t. j. dočasná úprava pomerov účastníkov konania za stavu osvedčenia kumulatívnych podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia. V tejto súvislosti opätovne poukázal na uznesenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 9Cb/275/2012-50 a č. k. 9Cb/232/2012-323, ktoré boli potvrdené Krajským súdom v Žiline ako súdom odvolacím, na základe ktorých práva a povinnosti navrhovateľa a odporcu už boli upravené. Odvolací súd sa stotožnil so záverom odporcu, že nariadením následného, ďalšieho predbežného opatrenia (na ďalšie nehnuteľnosti), vo vzťahu ku ktorým v rozšírenom návrhu navrhovateľa nebola tvrdená iná hrozba ujmy, by došlo k neprimeranému zásahu do práv odporcu. Uviedol, že pokiaľ bolo predbežné opatrenie voči odporcovi nariadené už vyššie označenými uzneseniami (spočívajúce v zákaze úkonov smerujúcich k realizácii záložného práva formou priameho predaja založeného majetku na záloh, ako aj zákazu vykonávať akékoľvek úkony smerujúce k zmene vlastníctva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve navrhovateľa a zákazu prijímať plnenia od dlžníkov navrhovateľa), potom tieto vydané zákazy sú dostatočné a primerané právam a povinnostiam tak navrhovateľa, ako aj odporcu. Odvolací súd vyslovil názor, že prebiehajúca vec sama si už potrebu dočasnej úpravy pomerov navrhovateľa a odporcu nevyžaduje, súčasne že podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia v predchádzajúcich konaniach sú totožné i vo vzťahu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území M. na LV č. XXXX, špecifikovaným vo výroku I. a III. napadnutého uznesenia prvostupňového súdu. Dospel k záveru, že navrhovateľ vo vzťahu k rozšírenému návrhu, ktorý bol predmetom napadnutých výrokov I. a III. uznesenia prvostupňového súdu, dostatočne neosvedčil naliehavosť predbežného opatrenia s tým, že bolo potrebné zachovať i určitú proporcionalitu medzi právami a povinnosťami tak navrhovateľa, ako aj odporcu. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Obo/270/94 a uviedol, že predbežné opatrenie musí byť navrhované tak, aby súd nemal pochybnosti, či v dôsledku predbežného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma druhému účastníkovi, inými slovami, ujma, ktorá by bola spôsobená odporcovi, nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením predbežného opatrenia dočasne získa navrhovateľ. V danom prípade sa odvolací súd nestotožnil s hodnotením súdu prvého stupňa pri závere, že navrhované predbežné opatrenie vyššie uvedené kritériá pre jeho nariadenie v napadnutých výrokoch I. a III. spĺňa. Na základe uvedeného, t. j. pre nesplnenie druhej kumulatívnej podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, odvolací súd považoval za nevyhnutné rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch I. a III. podľa § 220 O. s. p. zmeniť.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval s poukazom na právnu úpravu v ust. § 224 ods. 1 O. s. p., vo väzbe na ust. § 145 O. s. p.

Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 09. 08. 2013.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote dovolanie navrhovateľ (ďalej tiež ako „dovolateľ“), ktorý jeho prípustnosť odôvodnil existenciou vady konania podľa § 237 písm. f/ O. s. p. tvrdiac, že ako účastníkovi konania sa mu postupom súdu odňala možnosť pred ním konať (č. l. 909 - 917).

Navrhovateľ vo svojom dovolaní poukázal na skutočnosť, že z dôvodu naliehavej potreby ochrany svojich práv v súlade s § 75 ods. 2 O. s. p. podal dňa 26. 11. 2012 na 12-ich rozličných okresných súdoch návrh na nariadenie predbežného opatrenia proti odporcovi. Vecnú príslušnosť určil podľa § 9 ods. 1 O. s. p. Pri určovaní miestnej príslušnosti vychádzal z nejednoznačnej dikcie § 11 ods. 2 v spojení s § 88 ods. 1 písm. h/ O. s. p. Keďže procesný predpis nehovorí o tom, či je potrebné žalovať každú nehnuteľnosť samostatne, resp. postačí, ak bude podaný jeden spoločný návrh, navrhovateľ z dôvodu procesnej opatrnosti podal návrhy na rôzne okresné súdy, v obvode ktorých sa nachádzajú nehnuteľnosti, pri ktorých odporca oznámil začatie výkonu záložného práva. Poukázal na to, že samotné konajúce súdy posudzovali a aplikovali podmienky konania a príslušnosť súdu nejednotne. Súčasne vyslovil, že výlučná miestna príslušnosť Okresného súdu Liptovský Mikuláš bola jednoznačne založenádňa 26. 11. 2012 podaním prvého návrhu na nariadenie predbežného opatrenia spomedzi ostatných neskorších návrhov.

Vo vzťahu k procesnej vade konania podľa § 237 písm. f/ O. s. p. navrhovateľ namietol nesprávne posúdenie prekážky res iudicata, nesprávne posúdenie vzťahu prekážky litispendencie k prekážke res iudicata, ako aj nedodržanie princípu právnej istoty odvolacím súdom. Tento podľa jeho názoru v predmetnom konaní nezohľadnil prekážku litispendencie, ktorá nastala skôr ako prekážka res iudicata. Pripomenul, že jeho návrh na nariadenie predbežného opatrenia sp. zn. 9Cb/61/2013, bol na Okresnom súde Liptovský Mikuláš vedený pôvodne pod sp. zn. 9Cb/232/2012. Uznesením č. k. 9Cb/232/2012-322 zo dňa 04. 12. 2012 Okresný súd Liptovský Mikuláš vylúčil návrh navrhovateľa v časti nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX, k. ú. M. na samostatné konanie a návrh postúpil Okresnému súdu Pezinok. Z dôvodu jeho nesúhlasu s postúpením veci Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 3Ncb/7/2013-74 zo dňa zo dňa 31. 01. 2013 rozhodol, že miestne príslušným vo veci je Okresný súd Liptovský Mikuláš, na ktorom bola vec po jej vrátení zaevidovaná pod sp. zn. 9Cb/61/2013. Navrhovateľ ďalej poukázal na uznesenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 9Cb/232/2012-323 a č. k. 9Cb/275/2012-50, ktorých výroky č. II., IV., V., VI. a VII. sú totožné s výrokmi uznesenia menovaného okresného súdu č. k. 9Cb/61/2013-539, napriek tomu Krajský súd v Žiline uznesenie č. k. 9Cb/275/2013-50 v časti výrokov II., IV., V., VI. a VII. nezrušil a konanie z dôvodu res iudicata nezastavil, ale uznesenie potvrdil. Navrhovateľ má za to, že je neprípustné, aby ten istý odvolací súd pri zachovaní rovnakých skutkových okolností vydával rôzne rozhodnutia, pretože takýto postup je v rozpore s princípom právnej istoty.

Vo vzťahu ku konaniu vedenému na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 11Cb/116/2012 navrhovateľ poukázal na to, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia adresovaný Okresnému súdu Liptovský Mikuláš, bol tomuto súdu doručený dňa 26. 11. 2012 o 07:42:08 hod. (konanie vedené pod sp. zn. 9Cb/232/2012), kým návrh na nariadenie predbežného opatrenia adresovaný Okresnému súdu Dunajská Streda bol menovanému súdu doručený dňa 26. 11. 2012 o 12:53:03 hod. (konanie vedené pod sp. zn. 11 Cb/116/2012). Okresný súd Dunajská Streda v predmetnom konaní rozhodol tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, hoci podľa navrhovateľa mal konanie s poukazom na existenciu prekážky začatej veci zastaviť. Navrhovateľ má za to, že na účinky prekážky res iudicata podľa § 159 ods. 3 O. s. p. v posudzovanom konaní nie je možné prihliadať, jednak preto, že rozhodnutie, od ktorého sa vznik tejto prekážky odvodzuje (uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda), je postihnuté prekážkou litispendencie, ako aj preto, že právoplatnosť uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda v časti, v ktorej nebolo napadnuté odvolaním (dňa 22. 12. 2012) nastala až po tom, čo bolo navrhovateľovi doručené uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 9Cb/232/2012-323 (dňa 18. 12. 2012). V tejto súvislosti navrhovateľ poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 21Cob/101/2013-834 zo dňa 07. 06. 2013, ktorým na odvolanie navrhovateľa zrušil uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 5Cb/123/2012-56 zo dňa 14. 02. 2013 a vec mu vrátil na ďalšie konanie so záverom, že skúmanie niektorých podmienok konania (litispendencie a prekážky právoplatne rozhodnutej veci) nie je v konaní o nariadení predbežného opatrenia dôvodné.

Okresnému súdu Dunajská Streda navrhovateľ ďalej vytkol, že jeho uznesenie nadobudlo právoplatnosť (22. 12. 2012) bez toho, aby rozhodol o rozšírení návrhu na základe jeho podania zo dňa 30. 11. 2012, čím mu podľa jeho názoru odňal možnosť konať pred súdom. V dôsledku toho, že Okresný Liptovský Mikuláš o rozšírenom návrhu rozhodoval, kým Okresný súd Dunajská Streda na tento procesný úkon navrhovateľa nereagoval, nemožno hovoriť o veci totožnej, a preto nemohla vzniknúť ani prekážka res iudicata. Navrhovateľ má za to, že jednotlivé prekážky a podmienky konania o nariadenie predbežného opatrenia nie je možné posudzovať samostatne, ale vo vzájomnej súvislosti, pričom posudzovaním prekážky res iudicata je potrebné prioritne sa zaoberať pri konaní o novom návrhu, nie pri paralelne prebiehajúcich konaniach, ktoré boli začaté v ten istý deň. Tvrdí, že hoci v prvom rade je nevyhnutné posudzovať prekážku litispendencie, je zjavné, že Okresný súd Dunajská Streda, na rozdiel od iných súdov rozhodujúcich o návrhoch navrhovateľa, možný vznik tejto prekážky vôbec neskúmal.

Vo vzťahu k námietke o nedodržaní princípu právnej istoty navrhovateľ odvolaciemu súdu vytkol, že včasti jeho rozhodnutia, ktorým zmenil uznesenie súdu prvého stupňa v časti výrokov I. a III. tak, že návrh navrhovateľa zamietol, sa výrazne odklonil od rozhodnutí iných krajských súdov, ktorí rozhodovali o odvolaní v obdobných veciach medzi tými istými účastníkmi konania. Tvrdí, že dôvody pre nariadenie predbežného opatrenia boli v jeho pôvodnom návrhu zo dňa 23. 11. 2012 uvedené dostatočne a niektoré nehnuteľnosti neboli v ňom uvedené len nedopatrením, brániac sa tým, že sa jedná o väčší počet nehnuteľností. Preto aj v prípade rozšírenia návrhu zo dňa 30. 11. 2012 ostali skutkové okolnosti a dôvody pre nariadenie predbežného opatrenia rovnaké.

V závere dovolania navrhovateľ odvolaciemu súdu vytkol jeho nesprávne konštatovanie v napadnutom uznesení spočívajúce vo vyjadrení, že navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu nevyjadril. Navrhovateľ poukázal na svoje podanie zo dňa 25. 07. 2013, súdu prvého stupňa doručené dňa 26. 07. 2013, ktorým sa k odvolaniu odporcu písomne vyjadril a ktorú skutočnosť potvrdzuje kópia doručenky (č. l. 1542).

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené námietky a tvrdenia dovolateľ dovolaciemu súdu navrhol, aby napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Navrhovateľ svojím ďalším písomným podaním zo dňa 04. 10. 2013, súdu prvého stupňa doručeným dňa 07. 10. 2013 (č. l. 1547 - 1554), dovolaciemu súdu navrhol, aby pripustil vstup spoločností Office - assistence s. r. o. a INVEST-KAPITAL, a. s. do dovolacieho konania ako odporcov v 2. a v 3. rade popri odporcovi v 1. rade. Svoj návrh odôvodnil tým, že odporca na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej dňa 28. 08. 2013 medzi odporcom ako postupcom a obchodnou spoločnosťou Office - assistance, s. r. o., so sídlom: Hattalova 12/C, Bratislava, IČO: 45 000 034, ako postupníkom, postúpil svoju pohľadávku voči navrhovateľovi zo Zmluvy o úvere č. 021/06/550088 v znení jej neskorších dodatkov, so všetkými právami a zabezpečením s ňou spojenými na spoločnosť Office - assistance, s. r. o., ktorá sa tak stala novým veriteľom navrhovateľa z predmetnej zmluvy. Menovaná spoločnosť ako procesný aj hmotnoprávny nástupca odporcu z označenej zmluvy, dražbou prostredníctvom dražobníka, spoločnosti INVEST-KAPITAL, a. s., so sídlom: Hattalova 12/C, Bratislava, IČO: 35 871 334, realizuje výkon záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve navrhovateľa, a to napriek existencii vykonateľného súdneho zákazu, uloženého uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 9Cb/232/2012-323, potvrdeného uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/16/2013. Uvedená skutočnosť, teda že menované spoločnosti konajú v súlade so záujmami odporcu, zakladá podľa názoru navrhovateľa dôvod, aby súd jeho návrhu na pripustenie vstupu menovaných spoločností do konania ako účastníkov na strane odporcu, vyhovel.

K dovolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca, a to podaním zo dňa 04. 10. 2013, prvostupňovému súdu doručené dňa 08. 10. 2013 (č. l. 1572 - 1576). Odporca dovolaciemu súdu navrhol dovolanie zamietnuť, súčasne si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 275,33 eur, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za odvolanie voči prvostupňovému uzneseniu v sume 33,-- eur a trov právneho zastúpenia v celkovej sume 242,33 eur.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), ktorý je zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 veta druhá O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) najskôr skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Z príslušných ustanovení O. s. p. je zrejmé, že dovolaním ako jedným z mimoriadnych opravných prostriedkov nemožno napadnúť každé rozhodnutie súdu, ale možno ním napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).

V prejednávanej veci Krajský súd v Žiline ako súd odvolací rozhodol uznesením. Vyplývajúc z obsahu jeho prvého výroku, uznesenie súdu prvého stupňa vo výrokoch č. II., IV., V., VI. a VII. zrušil a konanie o nariadenie predbežného opatrenia v tejto časti zastavil. Vo zvyšnej časti, t. j. vo výrokoch č. I. a III. uznesenie prvostupňového súdu zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

V ustanoveniach § 239 ods. 1 a 2 O. s. p., sú uvedené rozhodnutia odvolacieho súdu vydané v procesnej forme uznesenia, proti ktorým je dovolanie prípustné. Je tomu tak v prípade, ak je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo zmenené uznesenie súdu prvého stupňa (§ 239 ods. 1 písm. a/ O. s. p.), alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska s tým, že dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ (§ 239 ods. 1 písm. b/ O. s. p.). Podľa § 239 ods. 2 O. s. p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm. a/ O. s. p.), ďalej ak ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), alebo ak ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením (§ 239 ods. 3 O. s. p.).

Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu sa týka predbežného opatrenia, vo veci ktorej s poukazom na vyššie citované ust. § 239 ods. 3 O. s. p. dovolanie prípustné nie je.

So zreteľom na obsah dovolania a tiež povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p. ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p. (či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O. s. p., ale skúmal tiež, či v konaní odvolacieho súdu nedošlo k procesnej vade konania v zmysle § 237 O. s. p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia, majúcich za následok tzv. zmätočnosť rozhodnutia. Ak je totiž konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až písm. g/ O. s. p., možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O. s. p. vylúčené. Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237 O. s. p. pritom nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že k vade vymenovanej v tomto ustanovení došlo, ale rozhodujúcim je zistenie, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Dovolateľ procesné vady uvedené v § 237 písm. a/ až e/ a písm. g/ O. s. p. nenamietal a keďže vady tejto povahy v dovolacom konaní ani nevyšli najavo, zameral sa dovolací súd na vadu konania namietanú dovolateľom podľa § 237 písm. f/ O. s. p.

Pojem „odňatie možnosti konať pred súdom“ zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení nedefinuje ani nešpecifikuje. Pod odňatím možnosti konať pred súdom je preto potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký procesne nesprávny postup súdu, priečiaci sa zákonu alebo inému všeobecne záväznému právnemu predpisu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka občianskeho súdneho konania.

Dovolateľ vo vzťahu k procesnej vade konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. namietol nesprávne posúdenie prekážky res iudicata, resp. vzťahu prekážky litispendencie vo vzťahu k prekážke res iudicata, vrátane nedodržania princípu právnej istoty odvolacím súdom, opodstatnenosť ktorých tvrdení však dovolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, nezistil.

Zamerajúc sa na námietku odporcu v odvolacom konaní o existencii prekážky rei iudicatae vo vzťahu kvýrokom č. II., IV., V., VI. a VII., odvolací súd z porovnania návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 23. 11. 2012, súdu prvého stupňa doručené dňa 26. 11. 2012 (č. l. 3 - 25) v spojení s rozšírením návrhu zo dňa 30. 11. 2012, súdu prvého stupňa doručené dňa 03. 12. 2012 (č. l. 26 - 66), uznesenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 9Cb/232/2012-323 zo dňa 12. 12. 2012, potvrdené uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/16/2013 zo dňa 19. 02. 2013, ako aj ďalšieho uznesenia toho istého okresného súdu č. k. 9Cb/275/2012-50 zo dňa 04. 01. 2013, potvrdené uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/49/2013 zo dňa 05. 03. 2013 a v neposlednom rade i uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 11Cb/116/2012-223 zo dňa 27. 05. 2013, vyvodil správne zistenie o existencii prekážky právoplatne rozhodnutej veci. Vo vzťahu k tejto neodstrániteľnej prekážke konania dovolací súd vo všeobecnosti uvádza, že táto nastáva momentom právoplatnosti rozhodnutia. Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže byť v rozsahu záväznosti výroku rozhodnutia táto vec prejednávaná znova. To však platí len potiaľ, pokiaľ je daná „totožnosť veci“. Za tú istú vec v zmysle § 159 ods. 3 O. s. p. treba v novom konaní považovať ten istý nárok, o ktorom sa už prv právoplatne rozhodlo, ak sa opiera o ten istý právny dôvod, vyplývajúci z totožného skutkového stavu. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený, t. j. ide o nárok založený na rovnakom právnom dôvode a vyplývajúci z rovnakých skutkových okolností. Pre posúdenie, či je daná prekážka právoplatne rozhodnutej veci, nie je významné, ako bol skutok, ktorý bol predmetom konania, posúdený po právnej stránke. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, keď bol skutok súdom posúdený po právnej stránke nesprávne alebo neúplne. Pokiaľ ide o totožnosť účastníkov, nie je samo osebe významné, ak majú tí istí účastníci v rôznych konaniach rozdielne procesné postavenie (napr. ak v jednom konaní vystupujú ako odporcovia a v druhom ako navrhovatelia). Tých istých účastníkov sa konanie týka aj vtedy, ak v neskoršom konaní vystupujú právni nástupcovia účastníkov (z dôvodu singulárnej alebo univerzálnej sukcesie), ktorí sú (boli) účastníkmi už skončeného konania. Pokiaľ ale po vydaní uznesenia zamietajúceho návrh na nariadenie predbežného opatrenia dôjde k zmene pomerov (k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie), nezakladá už právoplatné rozhodnutie zamietajúce návrh na nariadenie predbežného opatrenia prekážku veci rozhodnutej (§ 159 ods. 3 O. s. p.) a súd môže rozhodnúť o novom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, i keby prípadne išlo o návrh toho istého účastníka s petitom identickým, ako bol petit návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý bol skôr (pred zmenou pomerov) právoplatne zamietnutý uznesením súdu.

Z obsahu spisu je nepochybné, že všetky vyššie označené konania, t. j. konania vedené na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 9Cb/232/2012 a 9Cb/275/2012, konanie vedené na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 11Cb/116/2012, ako aj posudzované konanie vedené na prvostupňovom súde pod sp. zn. 9Cb/61/2013, sa týkajú rovnakých účastníkov s rovnakým procesným postavením, a to spoločnosti MONAQ Leasing, a. s., so sídlom: Panská 13, Bratislava, IČO: 35 864 001, na strane navrhovateľa a Poštovej banky, a. s., so sídlom: Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, na strane odporcu. Predmetom konania vo všetkých veciach je návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia pred začatím konania.

Z porovnania vyššie označených rozhodnutí Okresného súdu Liptovský Mikuláš, vydaných v konaniach sp. zn. 9Cb/232/2012 a 9Cb/275/2012, ako aj rozhodnutia vydaného Okresným súdom Dunajská Streda v konaní sp. zn. 11Cb/116/2012 je zrejmé, že navrhovateľ sa aj v týchto konaniach domáhal nariadenia rovnakého predbežného opatrenia, než aké navrhol vo svojom návrhu zo dňa 23. 11. 2012 v spojení s jeho rozšírením zo dňa 30. 11. 2012 v konaní prvostupňového súdu sp. zn. 9Cb/61/2013 a o ktorom súd rozhodol uznesením č. k. 9Cb/61/2013-539 zo dňa 27. 05. 2013 vo výrokoch č. II., IV., V., VI. a VII..

S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd vyvodil správny právny záver (s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje aj súd dovolací), keď konštatoval, že v čase rozhodovania súdu prvého stupňa existovala prekážka právoplatne rozhodnutej veci, na ktorú je súd povinný prihliadať v každom štádiu konania. Tým, že odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v označených výrokoch zrušil a následne konanie v tejto časti zastavil, odvolací súd len rešpektoval materiálny účinok právoplatného súdneho rozhodnutia, ktorý vyjadruje, že medzi účastníkmi, medzi ktorými má táto právoplatnosťúčinky, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku (rei iudicatae), v ktorom nemožno znovu konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom.

Vo vzťahu k tvrdeniu navrhovateľa o nezákonnosti uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda z dôvodu, že ignoroval prekážku litispendencie, súčasne že nerozhodol o rozšírenom návrhu podanom navrhovateľom, v dôsledku ktorých tvrdení nemohla vzniknúť prekážka res iudicata, dovolací súd zdôrazňuje, že uvedené námietky mohol navrhovateľ uplatniť priamo v konaní vedenom na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 11C/116/2012. Bol to navrhovateľ ako účastník konania, ktorý pokiaľ sa cítil byť ukrátený na svojich právach, mohol proti namietanému uzneseniu podať odvolanie ako riadny opravný prostriedok. Tým, že navrhovateľ túto možnosť nevyužil, nadobudlo uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda právoplatnosť, ktorým momentom (dňom 22. 11. 2012) sa toto rozhodnutie stalo nezmeniteľné a záväzné pre všetkých účastníkov konania i všetky orgány. Skutočnosť, ktorú priznáva sám navrhovateľ na strane 7 svojho dovolania (č. l. 1489), a to že „...ďalší osud konania na Okresnom súde Dunajská Streda ponechal bez povšimnutia...“ automaticky priniesla so sebou následok vo forme právoplatnosti uznesenia menovaného súdu č. k. 11Cb/116/2012-223. Navrhovateľ si musel byť vedomý toho, aký účinok táto skutočnosť vyvolá (v podobe prekážky rei iudicatae), o to viac, že v konaní bol (a naďalej aj je) zastúpený právnym zástupcom. Pre odvolací súd bola v posudzovanom konaní relevantná skutočnosť o existencii právoplatného súdneho rozhodnutia, bez ohľadu na jeho zákonnosť či nezákonnosť (ktorú skutočnosť nebol odvolací súd oprávnený posudzovať, rovnako tak nemôže učiniť ani dovolací súd v tomto konaní). Navrhovateľ svoju nečinnosť v jednom súdnom konaní nemôže zhojiť v druhom súdnom konaní.

Vo vzťahu k časti dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, v ktorej uznesenie súdu prvého stupňa vo výrokoch č. I. a III. zmenil tak, že návrh navrhovateľa v tejto časti zamietol, dovolací súd súhlasne s názorom odvolacieho súdu má za to, že v posudzovanej veci nie je splnený jeden zo zákonných predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia, a to osvedčenie naliehavosti potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo osvedčenie obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, t. j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Nesplnenie uvedeného zákonného predpokladu je bez ďalšieho dôvodom pre zamietnutie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Prihliadnuc na rovnováhu vzťahov medzi navrhovateľom a odporcom, odvolací súd nesplnenie uvedeného predpokladu aj náležite vysvetlil, akceptujúc ústavnoprávnu požiadavku preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia ako finálneho produktu občianskeho súdneho konania. Navrhovateľ vo svojom rozšírenom návrhu zo dňa 30. 11. 2012, v ktorom označil nehnuteľnosti v katastrálnom území M. zapísané na LV č. XXXX a ktoré boli predmetom výrokov č. I. a III. prvostupňového uznesenia, dôvodil tým, že tieto nezahrnul do pôvodného návrhu zo dňa 23. 11. 2012 nedopatrením. V rozšírenom návrhu však neuviedol žiadne také ďalšie konkrétne relevantné okolnosti, ktoré by naliehavosť potreby nariadenia ďalšieho predbežného opatrenia osvedčovali, rovnako pokiaľ ide o návrh zo dňa 23.11.2012, v tomto uviedol dôvody, na základe ktorých Okresný súd Liptovský Mikuláš predbežné opatrenie v prospech navrhovateľa už nariadil svojimi skoršími uzneseniami č. k. 9Cb/232/2012-323 a 9Cb/275/2012-50. Keďže okolnosti, z ktorých pri nariadení predbežného opatrenia súd vychádzal v označených veciach, sú totožné aj vo vzťahu k nehnuteľnostiam v katastrálnom území M., má dovolací súd za to (zhodne s názorom súdu odvolacieho), že nariadením ďalšieho predbežného opatrenia v prospech navrhovateľa by bola ohrozená proporcionalita medzi ochranou navrhovateľa poskytnutou mu nariadeným predbežným opatrením a obmedzením uloženým týmto predbežným opatrením odporcovi.

Vo vzťahu k tvrdeniu navrhovateľa o tom, že sa k odvolaniu odporcu písomne vyjadril, a teda že nie je pravdivé konštatovanie odvolacieho súdu v napadnutom uznesení, dovolací súd poukazuje na skutočnosť, že odvolací súd rozhodol uznesením dňa 11. 07. 2013, kým vyjadrenie navrhovateľa (zo dňa 25. 07. 2013 na č. l. 1377 - 1389) bolo súdu prvého stupňa doručené dňa 26. 07. 2013, ktorá skutočnosť nepochybne znamená, že odvolací súd vyjadrením navrhovateľa v čase jeho rozhodovania nedisponoval. V odôvodnení svojho uznesenia odvolací súd mohol uviesť len skutočnosti, ktoré mu boli známe v čase rozhodovania, nijako nemohol predvídať, že navrhovateľ sa po jeho rozhodnutí k odvolaniu odporcu dodatočne vyjadrí. Námietku dovolateľa preto dovolací súd nemôže vyhodnotiť inak, než ako nedôvodnú.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, keďže v posudzovanej veci dovolanie navrhovateľa proti uzneseniu odvolacieho súdu nie je podľa § 239 O. s. p. prípustné a vada uvedená v § 237 písm. f/ O. s. p. (ani žiadna iná procesná vada v zmysle citovaného ustanovenia) zistená nebola, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací, dovolanie navrhovateľa podľa § 243b ods. 5 veta prvá O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p., ako neprípustné odmietol. So zreteľom na odmietnutie dovolania pre jeho neprípustnosť, nezaoberal sa dovolací súd otázkou vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.

Dovolací súd súčasne rozhodol o nepripustení vstupu ďalších účastníkov - spoločností Office - assistence, s. r. o. a INVEST-KAPITAL, a. s. ako odporcov v 2. a 3. rade do dovolacieho konania.

Navrhovateľ žiadal vstup vyššie označených účastníkov do dovolacieho konania ako účastníkov popri odporcovi v 1. rade, ktorý procesný postup upravuje Občiansky súdny poriadok v § 92 ods. 1, v zmysle ktorého na návrh účastníka môže súd pripustiť, aby do konania vstúpil ďalší účastník (prvá veta citovaného ustanovenia, použitie ktorého je však vzhľadom na ust. § 243c O. s. p. pre konanie na dovolacom súde vylúčené).

Ustanovenia, na ktoré navrhovateľ vo svojom návrhu poukazuje (§ 92 ods. 2, 3 O. s. p. a § 93 ods. 1 a 3 O. s. p.) upravujú inú procesnú situáciu (zámenu účastníkov, resp. vstup vedľajšieho účastníka do konania).

Dovolací súd k tvrdeniu navrhovateľa o tom, že pristúpením nových účastníkov do konania nastala zmena účastníctva na strane odporcu, v dôsledku ktorej skutočnosti nie je daná totožnosť subjektov, dodáva, že predbežné opatrenie je dočasným zabezpečovacím prostriedkom a pre rozhodnutie o ňom je rozhodujúci stav existujúci v čase jeho nariadenia (resp. zamietnutia návrhu). K postúpeniu pohľadávky z odporcu na spoločnosť Office - assistence, s. r. o., došlo na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky dňa 28. 08. 2013, a teda po nariadení predbežného opatrenia (uznesením zo dňa 27. 05. 2013). Uvedené znamená, ktorú skutočnosť dovolací súd osobitne zdôrazňuje, že v čase nariadenia predbežného opatrenia totožnosť účastníkov daná bola. Rozhodovanie o vstupe označených účastníkov do konania o nariadení predbežného opatrenia je preto v súčasnom štádiu konania bezpredmetné a bude vecou prvostupňového súdu o vstupe týchto účastníkov rozhodnúť v konaní o veci samej, a to na základe osobitného návrhu navrhovateľa (keďže jeho návrh zo dňa 04. 10. 2013 sa vzťahuje na vstup označených spoločností do dovolacieho konania).

O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 243b ods. 5 veta prvá O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p. Odporca bol v dovolacom konaní úspešný, a preto mu patrí náhrada trov dovolacieho konania, ktoré účelne vynaložil.

V dovolacom konaní odporcovi vznikli trovy za právne zastupovanie právnym zástupcom JUDr. Michalom Luknárom s tým, že dovolací súd za účelne vynaložené trovy pokladal jeho písomné vyjadrenie k dovolaniu navrhovateľa, prvostupňovému súdu doručené dňa 08. 10. 2013 (č. l. 1572 - 1576). Pri určení výšky základnej sadzby tarifnej odmeny dovolací súd aplikoval ust. § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (hodnotu veci alebo práva nie je možné vyjadriť v peniazoch). Náhrada trov právneho zastúpenia tak pozostáva z tarifnej odmeny 60,08 eur (1/13-ina výpočtového základu, ktorého výška na rok 2013 bola určená sumou 781,-- eur) a sumy 7,81 eur ako paušálnej náhrady hotových výdavkov stanovenej pre rok 2013 podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Keďže si odporca vo svojom vyjadrení k dovolaniu navrhovateľa uplatnil tarifnú odmenu 60,07 eur, súd pri výpočte trov prihliadol na ním uplatnenú sumu. Spolu s 19%-nou DPH uplatnenou odporcom podľa § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. (12,90 eur), predstavuje odmena právneho zástupcu sumu 80,78 eur.

Dovolací súd nepriznal odporcovi náhradu za prvý úkon právnej služby spočívajúci v prevzatí a prípravezastúpenia (vrátane prvej porady s klientom podľa § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z.), keďže trovy s tým súvisiace nepovažoval za účelne vynaložené trovy v dovolacom konaní. Odporca advokáta JUDr. Michala Luknára splnomocnil na zastupovanie v predmetnom súdnom konaní na základe plnomocenstva zo dňa 13. 05. 2013 (č. l. 586), z obsahu ktorého vyplýva, že právny zástupca bol splnomocnený, „...zastupovať splnomocniteľa...vo všetkých súdnych a iných konaniach, vrátane konaní o opravných prostriedkoch a mimoriadnych opravných prostriedkoch...“. Keďže právny zástupca v predmetnej veci zastupoval odporcu už pred odvolacím súdom, bol s problematikou sporu náležite oboznámený (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/125/2011 zo dňa 20. 12. 2011).

Dovolací súd nepriznal odporcovi ani náhradu trov odvolacieho konania (za odvolanie odporcu zo dňa 17. 06. 2013 voči uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 27. 05. 2013), nakoľko sa s rozhodnutím o týchto trovách vysporiadal odvolací súd vo svojom uznesení č. k. 13Cob/211/2013-1366 zo dňa 11. 07. 2013, a to poukázaním na ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 145 O. s. p.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.