4 Obdo 62/2013

Najvyšší súd   Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší   súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu   JUDr. M. R., správca úpadcu G., spol. s r. o., M., IČO: X., so sídlom správcu: Š., zast. JUDr. S. D., advokátom,

Š., proti žalovanému: Ing. I. P., nar. X., V.,   o vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu,

vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 26Cbi/12/2010, na dovolanie žalobcu proti

rozsudku Krajského sudu v Košiciach č. k. 2CoKR/16/2013-186 zo dňa 20. mája 2013, takto

r o z h o d o l :  

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k.

2CoKR/16/2013-186 zo dňa 20. mája 2013   z r u š u j e   a vec mu   v r a c i a   na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I rozsudkom č. k. 26Cbi/12/2010-164 zo dňa 30. 11. 2012, žalobu

zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania.

V odôvodnení uviedol, že žalobca sa predmetnou žalobou domáhal neúčinnosti

právneho úkonu voči konkurzným veriteľom - zmluvy o poskytnutí peňažnej pôžičky, ktorú

uzavrel úpadca G., spol. s r. o., IČO: X., ako veriteľ so žalovaným Ing. I. P., na základe ktorej

poskytol úpadca G., spol. s r. o., žalovanému sumu 42.684,14 eur. Súd zistil, že Okresný súd

Košice I, uznesením č. k. 26K/2/2010-180 zo dňa 22. 03. 2010 vyhlásil na majetok dlžníka

G., spol. s r. o., K., konkurz a účinky vyhlásenia nastali podľa ustanovenia § 23 z. č. 7/2005

dňom 26. 03. 2010. Naliehavý právny záujem na podanie tejto žaloby vyplýva priamo

z ustanovení § 57 a nasl. zák. č. 7/2005 Z. z., ktoré za splnenia podmienok v nich stanovených

umožňujú podať žalobcovi ako správcovi odporovaciu žalobu. Pred tým, než súd pristúpil

k posúdeniu, či došlo k vráteniu pôžičky, resp. vysporiadaniu záväzkov žalovaného voči

úpadcovi iným spôsobom (napr. započítaním) a posúdeniu, či došlo k ukráteniu veriteľov

v konkurze, súd v zmysle pokynov nadriadeného súdu ako predbežnú otázku skúmal platnosť

predmetnej zmluvy o pôžičke zo dňa 01. 03. 2008. Zmluva o pôžičke je reálny kontrakt, to

znamená, že pri jej uzavretí musí dôjsť k odovzdaniu veci (v danom prípade peňazí) zo strany

veriteľa dlžníkovi. Z výpovedí svedkov Ing. V., p. V., ako aj žalovaného súd zistil, že pri

uzavretí predmetnej zmluvy o pôžičke nedošlo k odovzdaniu peňazí zo strany veriteľa

žalovanému ako dlžníkovi. K uzavretiu zmluvy o pôžičke dňa 01. 03. 2008 teda nedošlo.

Tento právny úkon mal len zastrieť iné právne úkony, na základe ktorých žalovaný postupne

v priebehu troch rokov vyberal z účtu úpadcu peniaze ako zálohy, aby mohol vykonávať ako

konateľ činnosť v prospech spoločnosti. Na základe uvedených skutočností súd dospel

k záveru, predmetná zmluva je neplatná. Keďže zmluva je neplatná, nemohol z nej mať

prospech žalovaný a nemôže byť vyslovená jej neúčinnosť vo vzťahu k veriteľom v konkurze.

Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, preto ju zamietol.

o trovách konania rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1 O. s. p.

Proti rozsudku podal odvolanie žalobca.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) dospel k záveru, že

odvolanie je potrebné odmietnuť podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O. s. p. ako oneskorene podané.

Odvolaním napadnutý rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 08. 01. 2013 táto skutočnosť

vyplýva z doručenky, a to aj obsahu odvolania žalobcu. Účastníci konania boli súdom riadne

poučení o možnosti podania odvolania proti rozsudku do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Žalobca podal odvolanie elektronickým podaním, ktoré Okresnému súdu Košice I došlo

24. 01. 2013, pričom l5-dňová lehota pre podanie odvolania skončila dňa 23. 01. 2013.

Pretože žalobca podal odvolanie po uplynutí lehoty pre podanie odvolania, teda oneskorene,

odvolací súd odvolanie žalobcu ako oneskorene podané odmietol.

Rozhodnutie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 17. 06. 2013.

Proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach podal žalobca dovolanie. Ako dovolací

dôvod uviedol odňatie možnosti konať pred súdom, čo zakladá prípustnosť dovolania podľa

§ 237 písm. f/ O. s. p.

Je toho názoru, že odvolanie, smerujúce proti rozsudku Okresného súdu Košice I, bolo

podané včas. Rozsudok súdu prvého stupňa prevzal 08.01. 2013 a odvolanie podal dňa

23. 01 2013 prostredníctvom elektronického portálu E- žaloby, o čom svedčí aj listinný

dôkaz, ktorý prikladá v prílohe, a to potvrdenie o tom, že odvolanie bolo zaslané do systému

a bolo mu pridelené číslo 0900249013. S poukazom na ustanovenie § 42 ods. 1 O. s. p. a § 57

ods. 3 O. s. p. uvedený dátum je určujúci pre posúdenie dodržania zákonnej lehoty

na vykonanie opravného prostriedku. Treba rozlišovať dôjdenie elektronického podania

od jeho vybavenia (spracovania). Za jeho dôjdenie treba považovať okamih jeho prijatia

elektronickou podateľňou bez ohľadu na to, kedy bude príslušným pracovníkom súdu

spracovaný. Ani oznámenie Ministerstva spravodlivosti SR na webovej stránke, ani vyhláška

č. 136/2009 Z. z. Národného bezpečnostného úradu, ani vyhláška Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre súdy

v znení neskorších predpisov, nestanovuje, kedy sa elektronické podanie považuje

za doručené súdu. V žiadnom prípade z nich nemožno vyvodiť, že podania, ktoré boli prijaté

mimo stanovený čas, sa za prijaté považujú až nasledujúcim pracovným dňom. Všetky

krajské a okresné súdy sú napojené na jedinú elektronickú podateľňu spravovanú

ministerstvom. Všetky podania, adresované na adresy zverejnené na webovej stránke

ministerstva, dôjdu na jeden server – systém overovania elektronických zaručených podpisov.

Ten automaticky odošle na mailové adresy podateľni súdov oznámenie o prijatí dokumentu

a samotný text mailu. Časy dôjdenia podaní do elektronickej podateľne zostávajú v systéme

zachované.

S poukazom na uvedené skutočnosti navrhujeme Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky, aby napadnuté uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 20. 05. 2013, č. k.

2CoKR/16/2013-186 podľa § 243b ods. 1 O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.  

Žalovaný sa k dovolaniu žalobcu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), zastúpený advokátom (§ 241

ods. 1 O. s. p.),   bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.), najskôr

skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento

opravný prostriedok prípustný.  

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).

V zmysle ustanovenia § 239 O. s. p. platí, že ak dovolanie smeruje proti uzneseniu, je

prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/

O. s. p.), alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O. s. p.).

Podľa § 239 ods. 2 O. s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia

na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky.

Podľa ust. § 239 ods. 3 O. s. p. ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie

o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znaleckom tlmočnom,

o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach tykajúcich sa práva

duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených

zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým

bolo odmietnuté odvolanie dovolateľa proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa ako oneskorene

podané s poukazom na ustanovenie § 218 ods. 1 písm. a/ O. s. p.

S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 druhá veta O. s. p. ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

O. s.p. bez ohľadu, či to účastník namieta alebo nie, zaoberal sa dovolací súd otázkou, či je

dovolanie prípustné podľa § 237 O. s. p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie

proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je

postihnuté jednou z procesných vád, t. j. ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej

istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Žalobca v dovolaní namieta, že mu ako účastníkovi konania bola postupom

odvolacieho súdu odňatá možnosť konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení

s § 237 písm. f/ O. s. p.).

Pojem „odňatie možnosti konať pred súdom“ zákon bližšie v žiadnom zo svojich

ustanovení nedefinuje ani nešpecifikuje. Pod odňatím možnosti konať pred súdom je preto

potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní,

ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky

súdny poriadok priznáva za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O. s. p. významná, ide najmä

vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne

záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné

práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Citované ustanovenie odňatie možnosti konať  

pred súdom výslovne dáva do súvisu s faktickou činnosťou súdu a nie s jeho právnym

hodnotením veci, vysloveným v napadnutom rozhodnutí. Z hľadiska § 237 písm. f/ O. s. p.

nie je rozhodujúce, či účastník konania konal pred súdom osobne alebo prostredníctvom

zástupcu, ale len to, či bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu ukrátený na svojich

procesných právach.

O postup odnímajúci účastníkovi možnosť konať pred súdom ide tiež v prípade, ak

súd odmietne odvolanie podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O. s. p., hoci podmienky pre tento postup

neboli splnené.

Účastníci konania robia procesné úkony formou podaní a   môžu ich urobiť

v akejkoľvek forme predpísanej pre určité podanie, pokiaľ zákon pre niektoré úkony

nepredpisuje určitú formu (§ 41 ods. 1 O. s. p.).

Podľa § 42 ods. 1 O. s. p. podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice,

elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie, obsahujúce návrh vo veci samej

alebo návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými

prostriedkami, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní;

podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, doplniť netreba. Podanie

urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho originálu.

Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.

V spornom prípade dovolateľ podal opravný prostriedok – odvolanie (§ 204 ods. 1

O. s. p.), elektronickou formou, čo mu umožňuje ustanovenie § 42 ods. 1 O. s. p.

Procesný poriadok nestanovuje všeobecné pravidlo pre určenie kedy (ktorým

okamihom) sa procesný úkon voči súdu považuje za urobený (kedy došiel súdu). Spôsob

dôjdenia na súd je daný a vyplýva z charakteru formy, akým môže byť úkon urobený.

Pri podaniach urobenými elektronickými prostriedkami za okamih, ktorým sa považuje

podanie za podané včas, alebo v zákonom stanovenej odvolacej lehote, je okamih jeho prijatia

elektronickou podateľňou, bez ohľadu na to, kedy bude kompetentným pracovníkom súdu

spracovaný (zaevidovaný), za predpokladu, že bude v zákonnej lehote doplnené, ak podanie

nebolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom.

Elektronické podanie zrealizované do 24:00 hod. pracovného dňa, ale prijaté mimo

pracovný čas, stanovený elektronickou podateľňou, nemožno v žiadnom prípade považovať

za úkon urobený voči súdu až nasledujúcim pracovným dňom. Ministerstvo spravodlivosti

Slovenskej republiky (www.jusice.gov.sk) je správcom systému elektronických podateľní -

zaručeného elektronického podpisu a všetky krajské a okresné súdy sú napojené na jedinú

elektronickú podateľňu, spravovanú príslušným ministerstvom. Všetky podania, adresované

na adresy zverejnené na webovej stránke ministerstva, dôjdu na jeden server - systém

overovania elektronických zaručených podpisov. Ten automaticky odošle na mailové adresy

podateľní súdov oznámenie o prijatí dokumentu a samotný text mailu. Časy dôjdenia podaní

do elektronickej podateľne zostávajú zachované a zo systému sa dajú zistiť. Elektronické

adresy sú aktívne bez prerušenia 24 hodín denne, a preto nie je možné podania, vykonané

takouto formou, obmedziť úradnými hodinami súdov.

Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že odvolanie voči rozsudku Okresného súdu

Košice I, č. k. 26Cbi/12/2010-58 zo dňa 30. 11. 2012 bolo podané žalobcom v zákonnej

15-dňovej lehote od doručenia rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje. Žalobcovi bol

rozsudok doručený dňa 08. 01. 2013 (doručenka o prevzatí súdnej zásielky č. l. 169)

a odvolacia zákonná lehota v zmysle § 204 ods. 1 O. s. p. uplynula dňom 23. 01. 2013.

Odvolanie bolo vykonané elektronicky prostredníctvom portálu E- žaloby @ justice.

sk, a to ako podanie k existujúcemu konaniu 26Cbi/12/2010 dňa 23. 01. 2013 o 20: 55 hod.

Toto podanie bolo úspešne odoslané do systému a bolo mu pridelené číslo 0900249013.

Uvedený deň a čas treba považovať za účinné doručenie (§ 57 ods. 3 O. s. p.) podania

na Okresný súd Košice I a nie nasledujúci deň, t. j. 24. 01. 2013, kedy elektronické podanie

príslušný pracovník opatril pečiatkou súdu. Zároveň žalobca v lehote stanovenej v ustanovení

§ 42 ods. 1 O. s. p. doplnil elektronické podanie originálom (dňa 24. 01. 2013 osobne), keďže

nebolo opatrené zaručeným elektronickým podpisom (č. l. 175).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací dospel k záveru, že odvolací súd

podané odvolanie odmietol nesprávne, a preto v konaní došlo k procesnej vade, zakladajúcej

prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O. s. p. Táto vada je zároveň tiež dôvodom,

pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie, vydané

v konaní postihnutom takou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne.

S poukazom na vyššie uvedené dovolací súd podľa § 243b ods. 2 O. s. p., § 243b ods.

4 veta za bodkočiarkou O. s. p., dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom   konaní je odvolací súd právnym názorom

dovolacieho súdu viazaný (§ 243d ods. 1 veta druhá O. s. p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e :   Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. februára 2014

JUDr. Alena Priecelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová