4 Obdo 62/2013
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu JUDr. M. R., správca úpadcu G., spol. s r. o., M., IČO: X., so sídlom správcu: Š., zast. JUDr. S. D., advokátom,
Š., proti žalovanému: Ing. I. P., nar. X., V., o vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu,
vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 26Cbi/12/2010, na dovolanie žalobcu proti
rozsudku Krajského sudu v Košiciach č. k. 2CoKR/16/2013-186 zo dňa 20. mája 2013, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k.
2CoKR/16/2013-186 zo dňa 20. mája 2013 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Košice I rozsudkom č. k. 26Cbi/12/2010-164 zo dňa 30. 11. 2012, žalobu
zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania.
V odôvodnení uviedol, že žalobca sa predmetnou žalobou domáhal neúčinnosti
právneho úkonu voči konkurzným veriteľom - zmluvy o poskytnutí peňažnej pôžičky, ktorú
uzavrel úpadca G., spol. s r. o., IČO: X., ako veriteľ so žalovaným Ing. I. P., na základe ktorej
poskytol úpadca G., spol. s r. o., žalovanému sumu 42.684,14 eur. Súd zistil, že Okresný súd
Košice I, uznesením č. k. 26K/2/2010-180 zo dňa 22. 03. 2010 vyhlásil na majetok dlžníka
G., spol. s r. o., K., konkurz a účinky vyhlásenia nastali podľa ustanovenia § 23 z. č. 7/2005
dňom 26. 03. 2010. Naliehavý právny záujem na podanie tejto žaloby vyplýva priamo
z ustanovení § 57 a nasl. zák. č. 7/2005 Z. z., ktoré za splnenia podmienok v nich stanovených
umožňujú podať žalobcovi ako správcovi odporovaciu žalobu. Pred tým, než súd pristúpil
k posúdeniu, či došlo k vráteniu pôžičky, resp. vysporiadaniu záväzkov žalovaného voči
úpadcovi iným spôsobom (napr. započítaním) a posúdeniu, či došlo k ukráteniu veriteľov
v konkurze, súd v zmysle pokynov nadriadeného súdu ako predbežnú otázku skúmal platnosť
predmetnej zmluvy o pôžičke zo dňa 01. 03. 2008. Zmluva o pôžičke je reálny kontrakt, to
znamená, že pri jej uzavretí musí dôjsť k odovzdaniu veci (v danom prípade peňazí) zo strany
veriteľa dlžníkovi. Z výpovedí svedkov Ing. V., p. V., ako aj žalovaného súd zistil, že pri
uzavretí predmetnej zmluvy o pôžičke nedošlo k odovzdaniu peňazí zo strany veriteľa
žalovanému ako dlžníkovi. K uzavretiu zmluvy o pôžičke dňa 01. 03. 2008 teda nedošlo.
Tento právny úkon mal len zastrieť iné právne úkony, na základe ktorých žalovaný postupne
v priebehu troch rokov vyberal z účtu úpadcu peniaze ako zálohy, aby mohol vykonávať ako
konateľ činnosť v prospech spoločnosti. Na základe uvedených skutočností súd dospel
k záveru, predmetná zmluva je neplatná. Keďže zmluva je neplatná, nemohol z nej mať
prospech žalovaný a nemôže byť vyslovená jej neúčinnosť vo vzťahu k veriteľom v konkurze.
Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, preto ju zamietol.
o trovách konania rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1 O. s. p.
Proti rozsudku podal odvolanie žalobca.
Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) dospel k záveru, že
odvolanie je potrebné odmietnuť podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O. s. p. ako oneskorene podané.
Odvolaním napadnutý rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 08. 01. 2013 táto skutočnosť
vyplýva z doručenky, a to aj obsahu odvolania žalobcu. Účastníci konania boli súdom riadne
poučení o možnosti podania odvolania proti rozsudku do 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Žalobca podal odvolanie elektronickým podaním, ktoré Okresnému súdu Košice I došlo
24. 01. 2013, pričom l5-dňová lehota pre podanie odvolania skončila dňa 23. 01. 2013.
Pretože žalobca podal odvolanie po uplynutí lehoty pre podanie odvolania, teda oneskorene,
odvolací súd odvolanie žalobcu ako oneskorene podané odmietol.
Rozhodnutie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 17. 06. 2013.
Proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach podal žalobca dovolanie. Ako dovolací
dôvod uviedol odňatie možnosti konať pred súdom, čo zakladá prípustnosť dovolania podľa
§ 237 písm. f/ O. s. p.
Je toho názoru, že odvolanie, smerujúce proti rozsudku Okresného súdu Košice I, bolo
podané včas. Rozsudok súdu prvého stupňa prevzal 08.01. 2013 a odvolanie podal dňa
23. 01 2013 prostredníctvom elektronického portálu E- žaloby, o čom svedčí aj listinný
dôkaz, ktorý prikladá v prílohe, a to potvrdenie o tom, že odvolanie bolo zaslané do systému
a bolo mu pridelené číslo 0900249013. S poukazom na ustanovenie § 42 ods. 1 O. s. p. a § 57
ods. 3 O. s. p. uvedený dátum je určujúci pre posúdenie dodržania zákonnej lehoty
na vykonanie opravného prostriedku. Treba rozlišovať dôjdenie elektronického podania
od jeho vybavenia (spracovania). Za jeho dôjdenie treba považovať okamih jeho prijatia
elektronickou podateľňou bez ohľadu na to, kedy bude príslušným pracovníkom súdu
spracovaný. Ani oznámenie Ministerstva spravodlivosti SR na webovej stránke, ani vyhláška
č. 136/2009 Z. z. Národného bezpečnostného úradu, ani vyhláška Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre súdy
v znení neskorších predpisov, nestanovuje, kedy sa elektronické podanie považuje
za doručené súdu. V žiadnom prípade z nich nemožno vyvodiť, že podania, ktoré boli prijaté
mimo stanovený čas, sa za prijaté považujú až nasledujúcim pracovným dňom. Všetky
krajské a okresné súdy sú napojené na jedinú elektronickú podateľňu spravovanú
ministerstvom. Všetky podania, adresované na adresy zverejnené na webovej stránke
ministerstva, dôjdu na jeden server – systém overovania elektronických zaručených podpisov.
Ten automaticky odošle na mailové adresy podateľni súdov oznámenie o prijatí dokumentu
a samotný text mailu. Časy dôjdenia podaní do elektronickej podateľne zostávajú v systéme
zachované.
S poukazom na uvedené skutočnosti navrhujeme Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky, aby napadnuté uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 20. 05. 2013, č. k.
2CoKR/16/2013-186 podľa § 243b ods. 1 O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Žalovaný sa k dovolaniu žalobcu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.), najskôr
skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento
opravný prostriedok prípustný.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).
V zmysle ustanovenia § 239 O. s. p. platí, že ak dovolanie smeruje proti uzneseniu, je
prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/
O. s. p.), alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O. s. p.).
Podľa § 239 ods. 2 O. s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu,
ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom
potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia
na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky.
Podľa ust. § 239 ods. 3 O. s. p. ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie
o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znaleckom tlmočnom,
o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach tykajúcich sa práva
duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených
zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.
V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým
bolo odmietnuté odvolanie dovolateľa proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa ako oneskorene
podané s poukazom na ustanovenie § 218 ods. 1 písm. a/ O. s. p.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 druhá veta O. s. p. ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O. s.p. bez ohľadu, či to účastník namieta alebo nie, zaoberal sa dovolací súd otázkou, či je
dovolanie prípustné podľa § 237 O. s. p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie
proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je
postihnuté jednou z procesných vád, t. j. ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci
súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej
istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa
nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol
súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Žalobca v dovolaní namieta, že mu ako účastníkovi konania bola postupom
odvolacieho súdu odňatá možnosť konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení
s § 237 písm. f/ O. s. p.).
Pojem „odňatie možnosti konať pred súdom“ zákon bližšie v žiadnom zo svojich
ustanovení nedefinuje ani nešpecifikuje. Pod odňatím možnosti konať pred súdom je preto
potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní,
ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky
súdny poriadok priznáva za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O. s. p. významná, ide najmä
vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne
záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné
práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Citované ustanovenie odňatie možnosti konať
pred súdom výslovne dáva do súvisu s faktickou činnosťou súdu a nie s jeho právnym
hodnotením veci, vysloveným v napadnutom rozhodnutí. Z hľadiska § 237 písm. f/ O. s. p.
nie je rozhodujúce, či účastník konania konal pred súdom osobne alebo prostredníctvom
zástupcu, ale len to, či bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu ukrátený na svojich
procesných právach.
O postup odnímajúci účastníkovi možnosť konať pred súdom ide tiež v prípade, ak
súd odmietne odvolanie podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O. s. p., hoci podmienky pre tento postup
neboli splnené.
Účastníci konania robia procesné úkony formou podaní a môžu ich urobiť
v akejkoľvek forme predpísanej pre určité podanie, pokiaľ zákon pre niektoré úkony
nepredpisuje určitú formu (§ 41 ods. 1 O. s. p.).
Podľa § 42 ods. 1 O. s. p. podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice,
elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie, obsahujúce návrh vo veci samej
alebo návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými
prostriedkami, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní;
podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, doplniť netreba. Podanie
urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho originálu.
Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.
V spornom prípade dovolateľ podal opravný prostriedok – odvolanie (§ 204 ods. 1
O. s. p.), elektronickou formou, čo mu umožňuje ustanovenie § 42 ods. 1 O. s. p.
Procesný poriadok nestanovuje všeobecné pravidlo pre určenie kedy (ktorým
okamihom) sa procesný úkon voči súdu považuje za urobený (kedy došiel súdu). Spôsob
dôjdenia na súd je daný a vyplýva z charakteru formy, akým môže byť úkon urobený.
Pri podaniach urobenými elektronickými prostriedkami za okamih, ktorým sa považuje
podanie za podané včas, alebo v zákonom stanovenej odvolacej lehote, je okamih jeho prijatia
elektronickou podateľňou, bez ohľadu na to, kedy bude kompetentným pracovníkom súdu
spracovaný (zaevidovaný), za predpokladu, že bude v zákonnej lehote doplnené, ak podanie
nebolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom.
Elektronické podanie zrealizované do 24:00 hod. pracovného dňa, ale prijaté mimo
pracovný čas, stanovený elektronickou podateľňou, nemožno v žiadnom prípade považovať
za úkon urobený voči súdu až nasledujúcim pracovným dňom. Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky (www.jusice.gov.sk) je správcom systému elektronických podateľní -
zaručeného elektronického podpisu a všetky krajské a okresné súdy sú napojené na jedinú
elektronickú podateľňu, spravovanú príslušným ministerstvom. Všetky podania, adresované
na adresy zverejnené na webovej stránke ministerstva, dôjdu na jeden server - systém
overovania elektronických zaručených podpisov. Ten automaticky odošle na mailové adresy
podateľní súdov oznámenie o prijatí dokumentu a samotný text mailu. Časy dôjdenia podaní
do elektronickej podateľne zostávajú zachované a zo systému sa dajú zistiť. Elektronické
adresy sú aktívne bez prerušenia 24 hodín denne, a preto nie je možné podania, vykonané
takouto formou, obmedziť úradnými hodinami súdov.
Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že odvolanie voči rozsudku Okresného súdu
Košice I, č. k. 26Cbi/12/2010-58 zo dňa 30. 11. 2012 bolo podané žalobcom v zákonnej
15-dňovej lehote od doručenia rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje. Žalobcovi bol
rozsudok doručený dňa 08. 01. 2013 (doručenka o prevzatí súdnej zásielky č. l. 169)
a odvolacia zákonná lehota v zmysle § 204 ods. 1 O. s. p. uplynula dňom 23. 01. 2013.
Odvolanie bolo vykonané elektronicky prostredníctvom portálu E- žaloby @ justice.
sk, a to ako podanie k existujúcemu konaniu 26Cbi/12/2010 dňa 23. 01. 2013 o 20: 55 hod.
Toto podanie bolo úspešne odoslané do systému a bolo mu pridelené číslo 0900249013.
Uvedený deň a čas treba považovať za účinné doručenie (§ 57 ods. 3 O. s. p.) podania
na Okresný súd Košice I a nie nasledujúci deň, t. j. 24. 01. 2013, kedy elektronické podanie
príslušný pracovník opatril pečiatkou súdu. Zároveň žalobca v lehote stanovenej v ustanovení
§ 42 ods. 1 O. s. p. doplnil elektronické podanie originálom (dňa 24. 01. 2013 osobne), keďže
nebolo opatrené zaručeným elektronickým podpisom (č. l. 175).
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací dospel k záveru, že odvolací súd
podané odvolanie odmietol nesprávne, a preto v konaní došlo k procesnej vade, zakladajúcej
prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O. s. p. Táto vada je zároveň tiež dôvodom,
pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie, vydané
v konaní postihnutom takou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne.
S poukazom na vyššie uvedené dovolací súd podľa § 243b ods. 2 O. s. p., § 243b ods.
4 veta za bodkočiarkou O. s. p., dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní je odvolací súd právnym názorom
dovolacieho súdu viazaný (§ 243d ods. 1 veta druhá O. s. p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. februára 2014
JUDr. Alena Priecelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová