Najvyšší súd  

4 Obdo 58/2011

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Pepelovej a členiek senátu JUDr. Aleny Priecelovej a JUDr. Gabriely Mederovej

v právnej veci žalobcu: L., spol. s r. o., Ľ.B., IČO: X., zastúpeného JUDr. P.R., advokátkou,

Z.B. proti žalovanému: 1/ E., s. r. o., Košice, B.K., IČO: X.,

2/ Ž.S., Bratislava, K.B., IČO: X., 3/ Ž.S., a. s., R.B., IČO: X., 4/ Ž.C.S., a. s., D.B., IČO:

X., o určenie účinnosti právneho úkonu a o zaplatenie sumy 132 627,64 eur (3 995 540,37

Sk) s príslušenstvom, vedenej Okresným súdom Košice II pod sp. zn. 32Cb 65/2002,

na dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, č. k. 2Cob 198/2007-430

zo dňa 18. novembra 2008, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Košiciach, č. k. 2Cob 198/2007-430 zo dňa 18. novembra

2008 z r u š u j e a vec mu vr a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II rozsudkom, č. k. 32Cb 65/2002-343 zo dňa 22.05.2007 určil,

že odstúpenie od zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej medzi spoločnosťou M., spol. s r.

o. a žalovaným 1/ dňa 23.03.2001, vykonané dňa 25.04.2001 spoločnosťou M., spol. s r. o., je

právne účinné. Žalovanému 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 577 330 Sk s 18% ročným

úrokom z omeškania zo sumy 302 220 Sk od 16.12.2000 do zaplatenia,

zo sumy 275 110 Sk od 13.01.2001 do zaplatenia a žalovaným 3/ a 4/ uložil povinnosť

spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu 3 418 210,37 Sk spolu s 18% ročným úrokom

z omeškania zo sumy 644 980 Sk od 17.10.2000 do zaplatenia, zo sumy 130 514,67 Sk

od 17.10.2000 do zaplatenia, zo sumy 14 200,34 Sk od 17.11.2000 do zaplatenia, zo sumy

9 323 Sk od 17.11.2000 do zaplatenia, zo sumy 30 000 Sk od 17.11.2000 do zaplatenia,

zo sumy 22 055 Sk od 17.11.2000 do zaplatenia, zo sumy 661 300 Sk od 17.11.2000

do zaplatenia, zo sumy 304 340 Sk od 17.11.2000 do zaplatenia, zo sumy 14 200,34 Sk

od 16.12.2000 do zaplatenia, zo sumy 9 323 Sk od 16.12.2000 do zaplatenia, zo sumy

30 000 Sk od 16.12.2000 do zaplatenia, zo sumy 21 450 Sk od 16.12.2000 do zaplatenia,

zo sumy 662 700 Sk od 16.12.2000 do zaplatenia, zo sumy 14 200,34 Sk od 13.01.2001

do zaplatenia, zo sumy 9 323 Sk od 13.01.2001 do zaplatenia, zo sumy 30 000 Sk

od 13.01.2001 do zaplatenia, zo sumy 19 690 Sk od 13.01.2001 do zaplatenia, zo sumy

711 790 Sk od 13.01.2001 do zaplatenia, zo sumy 14 200,34 Sk od 15.02.2001 do zaplatenia,

zo sumy 15 565 Sk od 15.02.2001 do zaplatenia, zo sumy 15 000 Sk od 28.02.2002

do zaplatenia, zo sumy 14 200,34 Sk od 16.03.2001 do zaplatenia a zo sumy 19 855 Sk

od 16.03.2001 do zaplatenia. Zároveň žalovaným 2/, 3/, a 4/ uložil povinnosť zaplatiť

spoločne a nerozdielne žalobcovi náhradu trov konania vo výške 488 525,60 Sk a na účet

Okresného súdu Košice II sumu 1 574 Sk.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že pôvodný žalobca (M., spol. s r.o.)

sa jednak domáhal určenia, že odstúpenie od zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej

medzi spoločnosťou M., spol. s r.o. a žalovaným 1/ zo dňa 23.03.2001, vykonané dňa

25.04.2001, je právne účinné a nároku na zaplatenie sumy 3 995 540,37 Sk voči žalovaným

2/, 3/ a 4/ spolu s úrokmi z omeškania.

Súd mal za to, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení, že odstúpenie od zmluvy o postúpení pohľadávok je právne účinné, s tým, že táto žaloba má v danom prípade nielen preventívny, ale aj reparačný cieľ. Naliehavý právny záujem v zmysle § 80

písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.) bol daný už existenciou rozporu

medzi právnymi účinkami vyvolanými oznámením postupcu o postúpení pohľadávok

dlžníkovi (§ 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a účinkami vyvolanými odstúpením

od zmluvy, t. j. jej zrušením, odstúpením (a teda aj vrátením týchto pohľadávok postupcovi).

Za situácie, kedy žalovaný 2/ obdržal oznámenie od spoločnosti M., spol. s r.o. o postúpení

jeho pohľadávok na žalovaného 1/ a následne M., spol. s r.o. odstúpil

od zmluvy, mal žalobca (ako singulárny nástupca spoločnosti M., spol. s r.o.) naliehavý

právny záujem na určení, že odstúpenie od zmluvy o postúpení pohľadávok je účinné

(odstránenie právnej neistoty nielen postupcu, ale aj dlžníka), a to najmä za situácie,

ak žalobca súčasne tvrdí, že tieto pohľadávky zostali neuhradené, t. j. k ich uspokojeniu ešte

nedošlo, a teda pre žalobcu je podstatné, komu majú byť tieto pohľadávky hradené.

V konaní bolo nesporne preukázané, že pôvodný žalobca M., spol. s r.o. postúpil na

postupníka pohľadávky voči žalovanému 2/ a tento nezaplatil odplatu v dojednanej lehote.

M., spol. s r.o. vykonal úkon v písomnej forme, ktorým odstúpil od zmluvy o postúpení

pohľadávok. Právnym následkom odstúpenia od zmluvy je jej zrušenie v zmysle § 351

Obchodného zákonníka, čoho dôsledkom je to, že žalovaný 2/ prestal byť veriteľom

pohľadávok uplatnených týmto žalobným návrhom a tieto preto nemohli byť platne postúpené

na ďalšie subjekty, a to N., a. s. a Š., s. r. o. Z uvedeného je preto nepochybné, že veriteľom

týchto pohľadávok je žalobca, ktorý po účinnosti odstúpenia od zmluvy nadobudol tieto

pohľadávky postúpením zmluvou o postúpení pohľadávok od pôvodného veriteľa, a to M.,

spol. s r.o.

Vo vzťahu k časti výroku voči žalovaným 2/, 3/ a 4/ sa súd nestotožnil s námietkou

týchto žalovaných, týkajúcou sa zániku pohľadávok vykonaním jednostranného započítania

spoločnosťou Š., s. r. o. a čiastočne prisvedčil námietkam žalovaného 2/ až 4/ týkajúcich sa

pasívnej legitimácie.

V konaní bolo sporné, či úkon, ktorým spoločnosť Š., s. r. o. vykonala započítanie

vzájomných pohľadávok, je platným a účinným úkonom. Súd mal za to, že tento úkon nie je

účinný, keďže bol vykonaný dňa 09.04.2001, avšak jeho doručenie strane, ktorej bol určený,

nastalo dňom 11.04.2001, pričom z výpovede svedka RSDr. J. mal súd za preukázané, že ešte pred 12.04.2001 žiadal žalovaného 2/ o to, aby pozastavil postúpenie

týchto pohľadávok. Toto nemožno vykladať inak ako odvolanie oznámenia o postúpení, ktoré

bolo najprv vykonané v ústnej forme a následne aj vo forme písomnej. Žalovaný 2/ bol riadne

informovaný o odvolaní oznámenia o postúpení pohľadávok a tento úkon aj takto pochopil,

čomu svedčí aj tá skutočnosť, že zostávajúcu časť postupovanej pohľadávky vo výške

4 501 851,86 Sk z celkovej výšky 8 496 826,23 Sk zaplatil priamo pôvodnému žalobcovi, a to

čiastkovými platbami. Okrem toho mal súd za to, že jednostranné započítanie vykonané

spoločnosťou Š., s. r. o. je neúčinné aj z toho dôvodu, že započítací prejav je možné vykonať

až po tom, keď sa stretnú pohľadávky spôsobilé na započítanie. V danom prípade bol úkon

smerujúci k započítaniu vykonaný dňa 09.04.2001 (doručený žalovanému 2/ dňa 11.04.2001),

avšak oznámenie o tom, že spoločnosť N.., a. s. postupuje pohľadávky

na spoločnosť Š., s. r. o. bolo žalovanému 2/ doručené až 12.04.2001, teda jednoznačne po

tom, ako došlo k doručeniu započítania. Kompenzačný prejav spoločnosti Š., s. r. o. preto

nemohol byť platne účinný.

Pokiaľ sa jedná o pasívnu legitimáciu žalovaného 2/, tak súd ho zaviazal na úhradu

čiastky 577 330 Sk s príslušenstvom z titulu nezaplatených odplát, vyúčtovaných pôvodným

veriteľom M., spol. s r.o. ako žalovanému 2/ v celkovej výške 577 330 Sk. Z týchto faktúr je

zrejmé, že práve tieto dve faktúry sú vystavené na odberateľa Ž.S., S., ostatné sú vystavené

v prospech odberateľa Ž.S., D..

Z ustanovení zákona č. 259/2001 Z. z. je zrejmé, že predmetom nepeňažného vkladu

do majetku novozaloženej spoločnosti mali byť vymedzené účtovné organizačné jednotky,

ktoré sa považovali za časti podniku, pričom tieto časti podniku boli taxatívne vymedzené

v ustanovení § 3 ods. 2 písm. a/ až g/ uvedeného zákona. Medzi tento výpočet však nepatrila

S., a preto tento záväzok nemohol prejsť s poukazom

na ustanovenie § 477 ods. 3 Obchodného zákonníka na Ž., a. s. (právneho predchodcu

žalovaného 3/ a 4/). Na Ž., a. s. prešli len tie záväzky, ktoré sa týkali uvedených

organizačných jednotiek. V konaní nebolo preukázané, že by záväzky z týchto dvoch faktúr

skutočne prešli na právneho predchodcu žalovaného 3/ a 4/ a v tomto smere žalovaný 2/

nenavrhoval žiadne dôkazy. Žalovaný 3/ uviedol, že tieto faktúry boli vystavené na S., teda

organizačnú zložku Ž.S., ktorá zostala súčasťou žalovaného 2/. Nebolo možné žalovaného 2/

zaviazať na celé plnenie rukou spoločnou a nerozdielnou (keďže záväzky zo zostávajúcich faktúr prešli na Ž., a. s.), a to ani z titulu prípadného ručiteľského záväzku, s poukazom na

jeho vylúčenie. Keďže zostávajúce faktúry boli vystavené v prospech bývalej divízie

Železničných koľajových vozidiel a táto divízia v zmysle § 3 ods. 2 písm. a/ zákona č.

259/2001 Z. z. bola ako časť podniku predmetom vkladu do Ž., a. s., teda právneho

predchodcu žalovaného 3/ a 4/, tak ich súd zaviazal na úhradu týchto faktúr.

Pri ustaľovaní pasívnej legitimácie vychádzal súd z toho, že tieto záväzky prešli

na Ž., a. s., táto však zanikla v priebehu súdneho konania rozdelením

na dva samostatné subjekty, a to žalovaného 3/ a 4/, a preto s poukazom na ustanovenie § 69

ods. 4 zaviazal žalovaných 3/ a 4/ na plnenie spoločne a nerozdielne.

Nebolo možné prisvedčiť ani námietke premlčania, vznesenej žalovaným 3/, pretože

žalobca si uplatnil právo na zaplatenie čiastky 3 995 540,37 Sk spolu s príslušenstvom

podaním zo dňa 21.06.2004, a teda uvedený návrh došiel súdu pred uplynutím štvorročnej

premlčacej lehoty, pričom tento návrh smeroval voči Ž., a. s., keďže žalovaný 3/ ešte v tom

čase neexistoval. Tým, že bolo uplatnené právo voči právnemu predchodcovi žalovaného 3/,

tak účinky uplatnenia nároku vo vzťahu k jeho právnemu predchodcovi zostávajú zachované.

Súd v zmysle § 369 ods. 1 a § 502 Obchodného zákonníka, s poukazom na § 763a

Obchodného zákonníka zaviazal žalovaných aj na zaplatenie úrokov z omeškania, keďže mal

za preukázané, že žalovaný 2/ až 4/ boli v omeškaní s úhradou svojich záväzkov.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku

(ďalej len O. s. p.).

Krajský súd v Košiciach rozsudkom, č. k. 2Cob 198/2007-430 zo dňa 18.11.2008

na odvolanie žalovaných 2/, 3/ a 4/ zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalobu voči

žalovaným 2/, 3/ a 4/ v celom rozsahu zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť

žalovanému 2/ trovy konania vo výške 34 639 Sk, žalovanému 3/ trovy konania vo výške 74 038 Sk a žalovanému 4/ náhradu trov konania nepriznal. Zároveň uložil žalobcovi

povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Košice II sumu 1 574 Sk.

Odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že žalobca mal naliehavý

právny záujem na určení, že odstúpenie od zmluvy o postúpení pohľadávok, vykonané dňa

25.04.2001 spoločnosťou M., spol. s r.o., je právne účinné. Podľa názoru odvolacieho súdu

v čase rozhodovania súdu neexistoval naliehavý právny záujem na určení, že odstúpenie od

zmluvy je právne účinné. Žalobca sa mohol žalobou vo vzťahu k všetkým ním označeným

žalovaným domáhať priamo plnenia a bez tohto určenia nebolo ohrozené právo. Určovacou

žalobou sa nepredišlo žalobe na plnenie voči žalovaným 2/, 3/ a 4/, ktorí naviac v konaní

o určenie, že odstúpenie od zmluvy o postúpení pohľadávok je právne účinné, neboli vecne

legitimovaní.

V danom prípade spoločnosť M., spol. s r. o. uzatvorila so spoločnosťou E., s. r. o.,

Košice Zmluvu o postúpení pohľadávok podľa § 524 až 530 Obchodného zákonníka a § 358

Obchodného zákonníka, a to dňa 23.03.2001. Postupník E., s. r. o., Košice sa zaviazal odplatu

vo výške 8 496 826,23 Sk uhradiť postupcovi v lehote 30 dní

od uzavretia tejto zmluvy. Účastníci tejto zmluvy si nedohodli, že predmetné pohľadávky

špecifikované v predmete zmluvy zo dňa 23.03.2001 nemožno ďalej postúpiť pred uplynutím

30-dňovej lehoty od uzavretia zmluvy na zaplatenie odplaty v sume 8 496 826,23 Sk.

Účastníci tejto zmluvy si mohli s poukazom na § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka

dohodnúť zákaz postúpenia pohľadávky. Takáto dohoda sa mohla týkať zákazu postúpenia

vôbec, na určitú dobu, v prospech konkrétne označenej osoby a pod. Spoločnosť M., spol. s r.

o. v zmysle ustanovenia § 526 postúpenie pohľadávky oznámila dlžníkovi

- Ž.S.. Po postúpení pohľadávok spoločnosťou E., s. r. o., Košice spoločnosti N.., a. s.,

spoločnosť E., s. r. o., Košice oznámila Ž.S., že postúpila pohľadávku voči Ž.S.

na spoločnosť N.., a. s. vo výške 8 496 826,23 Sk. Po uzatvorení zmluvy o postúpení

pohľadávok medzi spoločnosťou N.., a. s. a spoločnosťou Š., s. r. o. spoločnosť N.., a. s. ako

postupca oznámil Ž.S., že svoju pohľadávku vo výške 3 995 540,37 Sk, vyplývajúcu

z neuhradených faktúr, postúpil na postupníka Š., s. r. o. Tým, že spoločnosť Š., s. r. o.

doručila právnemu predchodcovi žalovaných započítací prejav - jednostranný právny úkon

smerujúci na započítanie - jednostranné započítanie pohľadávok a záväzkov zo dňa

09.04.2004, došlo k zániku pohľadávok v rozsahu, v akom sa vzájomne kryli, a to v rozsahu 3 995 539,69 Sk, a teda došlo k zániku záväzku právneho predchodcu žalovaných uhradiť

sumu v celkovej výške 3 995 539,69 Sk, teda záväzku uhradiť faktúry, ktoré sú predmetom

tohto sporu.

K zániku pohľadávky právneho predchodcu žalobcu, ako aj záväzku Ž.S. došlo

predtým, ako spoločnosť M., spol. s r.o. odstúpila od zmluvy o postúpení pohľadávok.

Žiadosti o pozastavenie realizácie postúpenia pohľadávky zo dňa 23.03.2001, ktoré zasielala

spoločnosť M., spol. s r. o. Ž.S., nemohli vyvolať žiadne právne účinky, keďže právo postúpiť

pohľadávku, resp. nepostúpiť pohľadávku mohol využiť len veriteľ, nie dlžník. V konaní

nebolo preukázané, že by spoločnosť Š., s. r. o. nenadobudla predmetné pohľadávky na

základe platnej zmluvy o postúpení pohľadávky v dobrej viere, a teda i prípadné relevantné

odstúpenie od zmluvy o postúpení pohľadávky, učinené spoločnosťou M., spol. s r. o.,

nemôžu mať vplyv na nadobudnutie pohľadávok spoločnosťami N.., a. s. a Š., s. r. o. Zo

žiadneho ustanovenia Občianskeho zákonníka ani Obchodného zákonníka nevyplýva, že v prípade odstúpenia od zmluvy dochádza tiež k zániku všetkých zmlúv nadväzujúcich.

Odvolací súd mal za to, že v čase vykonania jednostranného zápočtu spoločnosťou Š.,

s. r. o. vo vzťahu k Ž.S., táto bola vlastníkom pohľadávky, i keď samotné postúpenie bolo

dlžníkovi oznámené až dňa 12.04.2001. Pre dlžníka to mohlo znamenať iba to, že do

12.04.2001 mohol svoj záväzok zaplatiť spoločnosti N.., a. s., k čomu však nedošlo.

V dôsledku jednostranného započítania spoločnosťou Š., s. r. o. došlo k zániku pohľadávky,

ktorá je predmetom sporu. Naviac, žiadosti o pozastavenie realizácie postúpenia pohľadávky

(oznámenie postupcu o odvolaní oznámenia) spoločnosť M., s. r. o. urobila po tom, čo došlo

k zániku pohľadávok jednostranným započítaním, ktoré mohol veriteľ urobiť i bez súhlasu,

prípadne aj proti vôli Ž.S..

Vzhľadom na uvedené, odvolací súd mal za to, že v čase rozhodovania súdu žalobca

nemal vo vzťahu k žalovanému 2/ pohľadávku vo výške 577 330 Sk a vo vzťahu k žalovaným

3/ a 4/ pohľadávku v celkovej výške 3 418 210,37 Sk. Preto odvolací súd považoval žalobu

o úhradu celkovej sumy 3 995 540,37 Sk vo vzťahu k žalovaným 2/, 3/, 4/ za skutkovo

i právne nedôvodnú. Keďže sa žalovaní 2/, 3/ a 4/ nedostali do omeškania s úhradou

peňažného záväzku, žalobcovi nevzniklo ani právo na úroky z omeškania, s poukazom

na ustanovenie § 369 ods. 1 a § 502 Obchodného zákonníka.

Odvolací súd zmenil tiež výrok o náhrade trov konania a náhradu trov prvostupňového

konania žalobcovi a žalovaným 2/, 3/ a 4/ nepriznal a úspešným žalovaným 2/ a 4/ priznal

s poukazom na ustanovenie § 224 a § 142 ods. 1 O. s. p. náhradu trov odvolacieho konania.

Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa 16.02.2011.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal v zákonom stanovenej lehote dovolanie

žalobca z dôvodu, že odvolací súd vec nesprávne právne posúdil, rozhodol na základe

skutočností, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a na základe vykonaných

dôkazov nesprávne zistil skutkový stav.

Uviedol, že žalobný návrh v časti určenia neúčinnosti odstúpenia od zmluvy

sa výslovne týkal len žalovaného 1/ a súhlasí, že žalobca nemal naliehavý právny záujem

na určení účinnosti odstúpenia od zmluvy vo vzťahu k žalovaným 2/, 3/ a 4/. Ďalej sa

nestotožnil s názorom odvolacieho súdu, že došlo k započítaniu žalovanej pohľadávky.

V konaní nebolo preukázané ani to, o aké pohľadávky sa jedná, či ide o pohľadávky splatné

alebo nesplatné a či bol zápočet prípustný. V tomto smere dôkazné bremeno zaťažovalo

žalovaných 2/ až 4/, ktorí však žiadne dôkazy v tomto smere nenavrhovali, a teda neuniesli

svoju dôkaznú povinnosť. Podľa názoru dovolateľa, odstúpením od zmluvy z dôvodu

nezaplatenia žalovaných pohľadávok dochádza k zrušeniu zmluvy ex tunc, a preto došlo

k zániku aj ďalších zmlúv na túto zmluvu nadväzujúcich. Poukázal na skutočnosť,

že spoločnosť Š., s. r. o. vykonala započítanie ešte predtým, než bolo žalovanému 2/ doručené

oznámenie o postúpení pohľadávky na túto spoločnosť a v tomto období

sa nemohli vzájomné pohľadávky kryť, tento úkon nebol dostatočne spôsobilý na započítanie.

Navrhuje, aby dovolací súd zmenil rozhodnutie odvolacieho súdu tak, že vydá rozsudok

zhodný s rozsudkom súdu prvého stupňa.

K podanému dovolaniu sa vyjadrili žalovaný 3/ a 4/.

Žalovaný 4/ súhlasil s právnym názorom odvolacieho súdu a tiež mal za to, že žalobca

naliehavý právny záujem na určení účinnosti odstúpenia od zmluvy nepreukázal. Ďalej

uviedol, že na základe zmluvy o podmienkach nákladnej prepravy, uzavretej medzi

žalovaným 2/ (právnym predchodcom žalovaných 3/ a 4/) a spoločnosťou Š., s. r. o., poskytol žalovaný 2/ spoločnosti Š., s. r. o. prepravné výkony, ktorých cenu

spoločnosť Š., s. r. o. nezaplatila. Spoločnosť Š., s. r. o. svoju pohľadávku nadobudnutú jej

postúpením od spoločnosti N., a. s. jednostranne započítala na vzájomnú pohľadávku

žalovaného 2/, čím svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy o podmienkach nákladnej prepravy

vyrovnal. Ďalej poukázal na skutočnosť, že žalovaný 2/ ako dlžník do procesu postupovania

pohľadávok žiadnym spôsobom nemohol zasiahnuť. Ďalší veritelia pohľadávky o zániku

zmluvy medzi žalobcom a žalovaným 1/ nevedeli a pri nadobúdaní pohľadávky boli

dobromyseľní. Vlastnícke právo k pohľadávke a právo disponovať s ňou stratil žalobca

uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávok so žalovaným 1/. Žalovaný 4/ navrhuje, aby

dovolací súd dovolanie žalobcu zamietol.

Žalovaný 3/ vo vyjadrení uviedol, že možnosť odstúpiť od zmluvy nebola v zmluve

vôbec dohodnutá, preto nemohla byť predmetom sporu. Tiež mal za to, že na strane žalobcu

neexistoval naliehavý právny záujem na určení, že odstúpenie od zmluvy je právne účinné.

Uviedol, že v konaní nebolo preukázané, že by spoločnosť Š., s. r. o. nenadobudla predmetné

pohľadávky na základe platnej zmluvy o postúpení pohľadávok spoločnosťami N.., a. s. a Š.,

s. r. o. Poukázal na skutočnosť, že žiadosť o pozastavenie realizácie postúpenia pohľadávok

bola žalovanému 2/ doručená po zrealizovaní jednostranného zápočtu, teda po zániku

pohľadávok vo výške 3 995 539,69 Sk. Spoločnosť M., spol. s r. o. o jednostrannom zápočte

vedela a zároveň ho akceptovala, keďže oznámila, že žiada o pozastavenie realizácie

postúpenia len vo zvyšnej časti postúpených pohľadávok. Navrhuje, aby dovolací súd

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu potvrdil, dovolanie zamietol a zaviazal žalobcu uhradiť

mu trovy konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací /§ 10a ods. 1 O. s. p./ po zistení,

že dovolanie podal účastník konania v zákonom stanovenej lehote /§ 240 ods. 1 O. s. p./,

skúmal, či smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno v zmysle § 236 a nasl. O. s. p. napadnúť

týmto mimoriadnym opravným prostriedkom.

Podľa § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Občiansky súdny poriadok pripúšťa dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu

z dôvodov, taxatívne uvedených v § 237 písm. a/ až g/ a v prípadoch uvedených v § 238

O. s. p. V prejednávanej veci je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné

podľa § 238 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého je dovolanie tiež prípustné proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

Ako vyplýva z obsahu dovolania, žalobca namieta existenciu dovolacieho dôvodu

podľa § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O. s. p., t. j. že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci, pričom poukazuje aj na nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.

Odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a žalobu zamietol, s poukazom

na skutočnosť, že žalobcom uplatnená pohľadávka zanikla v dôsledku jednostranného zápočtu

zo strany spoločnosti Š., s. r. o. voči žalovanému 2/, v dôsledku čoho v čase rozhodovania

súdu žalobca nemal vo vzťahu k žalovanému 2/ pohľadávku vo výške 577 330 Sk a vo vzťahu

k žalovaným 3/ a 4/ pohľadávku vo výške 3 418 210,37 Sk. Vychádzal teda z iného

skutkového základu ako súd prvého stupňa, bez toho, aby skúmal, či boli splnené podmienky

pre zánik uplatnenej pohľadávky započítaním v zmysle § 358 a nasl. Obchodného zákonníka

a v tomto smere doplnil dokazovanie tak, ako to predpokladá ust. § 213 ods. 3

O. s. p.

Ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania pred odvolacím súdom zo dňa 30.10.2008,

odvolací súd po podaní správy o priebehu konania oboznámil s výsledkami doterajšieho

dokazovania, ako aj obsahom rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 22.05.2007, č. k.

32Cb 65/02-343, obsahom uznesenia Okresného súdu Košice II zo dňa 22.05.2007, č. k.

32Cb 65/02-361, obsahom odvolania žalovaného 2/ zo dňa 07.08.2007, obsahom odvolania

žalovaného 4/ zo dňa 31.07.2007, ako aj obsahom vyjadrenia žalobcu k odvolaniam

žalovaných. Z obsahu zápisnice nemožno dospieť k záveru, že na pojednávaní bol vykonaný

dôkaz, týkajúci sa splnenia podmienok pre zánik žalobcom uplatnenej pohľadávky

započítaním.

Priebeh odvolacieho konania upravujú ust. § 215 a 216 O. s. p. Podanie správy

o priebehu doterajšieho pojednávania a oboznámenie s dokazovaním, vykonaným súdom prvého stupňa, nemožno považovať za doplnenie alebo zopakovanie dokazovania, keďže ide

o povinnosť, ktorá vyplýva odvolaciemu súdu z ust. § 215 O. s. p. Za dôkaz nemožno

považovať ani vyjadrenia zástupcov účastníkov a účastníkov na otázky súdu, ktorých účelom

je len vysvetlenie skutkového deja.

V danom prípade odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 220

O. s. p. bez toho, aby doplnil dokazovanie spôsobom uvedeným v § 120 a nasl. O. s. p.,

konanie pred ním je v dôsledku toho postihnuté inou vadou v zmysle § 241 ods. 1 písm. b/

O. s. p., ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie o veci. K tejto vade je dovolací súd

pri rozhodovaní o dovolaní povinný prihliadnuť aj v prípade, ak by nebola v dovolaní

výslovne uplatnená /§ 242 ods. 1 O. s. p./.

V odvolacom konaní žalobca poukazoval aj na skutočnosť, že výrok rozsudku súdu

prvého stupňa, ktorým súd určil, že odstúpenie od zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej

medzi spoločnosťou M., s. r. o. a žalovaným 1/ dňa 23.03.2001, vykonané dňa 25.04.2001

spoločnosťou M., s. r. o. je právne účinné, sa netýkalo žalovaných 2/ až 4/, v dôsledku čoho

neboli oprávnení podať proti tejto časti výroku odvolanie. Odvolací súd iba konštatoval, že

žalovaní 2/, 3/, 4/ boli uvedeným výrokom dotknutí, bez toho, aby toto konštatovanie

konkretizoval. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že právo na podanie odvolania patrí iba

tomu účastníkovi konania, ktorému bola rozhodnutím spôsobená ujma

na jeho právach. Dovolaním napadnuté rozhodnutie je preto v tejto časti nepreskúmateľné.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, dovolací súd dovolaním napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu podľa § 243b ods. 2, § 243b ods. 4 O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie, v ktorom sa rozhodne aj o znášaní trov celého konania /§ 243d ods. 1 O. s. p./.

P o u č e n i e:   Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. júla 2012

JUDr. Viera Pepelová, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová