UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: O.. F. G., nar. XX.XX.XXXX, M. G. č. XXXX, XXX XX Z., zast. GHS Legal, s.r.o., Lazaretská 3/A, 811 08 Bratislava, IČO: 47 232 544, proti žalovnaému: Miroslav Kopiar - KOVEL, Mierová 911, 908 72 Závod, IČO: 11 735 457, o zaplatenie 4.000,-Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 10Cb/88/2014, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 1Cob/46/2016 - 104 z 31. marca 2016 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave 1Cob/46/2016 - 104 z 31. marca 2016 z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu Bratislava na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
1. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 10Cb/88/2014-75 zo dňa 02. decembra 2015 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 4.000,-Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 4.000,-Eur od 05.04.2014 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania v sume 240,-Eur a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 381,82 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení súd uviedol, že žalobca sa podaným návrhom domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 4.000,-Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 4.000,-Eur od 05.04.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu nevrátenej pôžičky. Súd vytýčil vo veci pojednávanie na deň 20.04.2015, pričom žalovaný, ktorý predvolanie prevzal dňa 23.03.2015, sa na toto pojednávanie nedostavil a svoju neúčasť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami. Žalovaný sa rovnako bez ospravedlnenia svojej neúčasti nedostavil na pojednávanie vo veci dňa 10.06.2015, hoci predvolanie prevzal dňa 21.05.2015, a ani na pojednávanie dňa 02.12.2015, hoci predvolanie prevzal dňa 18.11.2015. Žalovaný sa taktiež nevyjadril v súdom stanovenej lehote k žalobe a prílohám, hoci bol súdom vyzvaný na splnenie tejto povinnosti a výzvu súdu prevzal dňa 21.05.2015. 3. Nakoľko v prejednávanej veci boli splnené podmienky podľa § 153b ods. 2 O. s. p., súd vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b ods. 1 O. s. p., a to s poukazom na ust. § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 151 ods. 8 O. s. p. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto má právo na náhradu trov konania voči žalovanému. Trovy konania pozostávali z náhrady za zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie konania v sume 240,-Eur a z náhrady trov právnehozastúpenia za 2 úkony právnej služby (prevzatie veci a príprava zastúpenia, návrh vo veci samej) po 151,05 Eur + 2 x režijný paušál vo výške 8,04 Eur + 20 % DPH, celkom v sume 381,82 Eur. Nakoľko bol žalobca pri začatí konania zastúpený právnym zástupcom z radov advokátov a uplatnil si náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, súd uvedené trovy právneho zastúpenia posúdil ako účelne vynaložené náklady na uplatnenie práva, ktorých náhrada plne úspešnému žalobcovi patrí. 4. Proti tomuto rozsudku v časti náhrady trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zmeniť a priznať mu náhradu trov konania v sume 240,-Eur a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1.322,94 Eur, t. j. za 7 úkonov právnej služby, teda nie len za 2 úkony právnej služby, ako súd tieto trovy priznal v napadnutom rozsudku, pretože ďalšie trovy boli žalobcom vyčíslené dňa 04.12.2015 a vyčíslenie bolo súdu zaslané v zákonnej lehote. Nakoľko podľa odôvodnenia rozsudku súd o trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O. s. p., a to podľa plného úspechu žalobcu v konaní, pričom sa nezaoberal vyčíslením trov konania a právneho zastúpenia žalobcu zo dňa 04.12.2015, následkom čoho nepriznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia za všetky úkony právnej služby potrebné na uplatňovanie jeho práva, žalobca mal za to, že súd nesprávne právne posúdil vec a nepostupoval v zmysle ust. § 151 ods. 1 O. s. p. 5. Odvolací súd sa vo svojom potvrdzujúcom rozhodnutí stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že trovy právneho zastúpenia žalobcu, spočívajúce v prevzatí veci a príprave zastúpenia, ako aj v podaní návrhu vo veci samej, je potrebné posúdiť ako účelne vynaložené trovy na uplatnenie práva žalobcu, ktorých náhrada v konaní plne úspešnému žalobcovi prislúcha podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. Tieto trovy právneho zastúpenia boli žalobcom uplatnené a vyčíslené v samotnom žalobe. Pokiaľ ide o ďalšie trovy právneho zastúpenia žalobcu, vyčíslené v jeho podaní datovanom 04.12.2015 (č. l. 82 spisu), súd prvej inštancie správne za tieto trovy žalobcovi nepriznal náhradu, pretože ako vyplýva zo súdneho spisu, v predmetnej veci bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie na pojednávaní dňa 02.12.2015, z ktorého sa žalobca ospravedlnil a dal súhlas s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. V súlade s ust. § 151 ods. 1 O. s. p. teda mal žalobca prípadné ďalšie trovy jeho právneho zastúpenia vyčísliť a doručiť súdu do troch pracovných dní od tohto vyhlásenia rozsudku, t. j. odo dňa 02.12.2015 (a nie od 07.12.2015, kedy mu bola na jeho žiadosť zaslaná zápisnica z pojednávania súdu zo dňa 02.12.2015). Vyčíslenie trov žalobcu založené na č. l. 82 spisu je síce datované 04.02.2015, avšak toto bolo súdu doručené až dňa 08.12.2015 e-mailom (č. l 80 spisu) a dňa 09.12.2015 písomne (č. l. 90 spisu), čo bolo uskutočnené oneskorene, nakoľko lehota 3 pracovných dní podľa ust. § 151 ods. 1 O. s. p. uplynula v tomto prípade dňa 07.12.2015. Na oneskorene vyčíslené trovy právneho zastúpenia žalobcu preto nemožno prihliadať a žalobcovi za tieto trovy nemožno priznať náhradu. Pokiaľ teda súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku nepriznal žalobcovi náhradu za trovy právneho zastúpenia, ktoré boli oneskorene vyčíslené v jeho podaní doručenom súdu dňa 08. 12. 2015, rozhodol správne a v súlade s ust. § 151 ods. 1 O. s. p., a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti náhrady trov konania ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil. 6. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p., úspešnému žalovanému však náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keď mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli a žiadne si ani neuplatňoval. 7. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie z dôvodu, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 237 písm. f/ O. s. p.).
8. Žalobca vo svojom dovolaní uvádza, že lehota podľa § 151 ods. 1 O. s. p. je nesporne lehotou procesnou s dôsledkami upravenými v § 57 ods. 3 O. s. p. v zmysle ktorého lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. 9. Žalobca vyčíslil trovy konania a právneho zastúpenia podaním zo dňa 04.12.2015, zaslaným e-mailom na adresu podateľne súdu dňa 07.12.2015. Rovnako dňa 07.12.2015 bolo vyčíslenie trov konania a právneho zastúpenia odovzdané orgánu, ktorý má povinnosť doručiť ho súdu - Slovenskej pošte. Z uvedeného vyplýva, že dovolateľ vyčíslil trovy konania a právneho zastúpenia v lehote stanovenej Občianskym súdnym poriadkom, a teda vzhľadom na plný úspech vo veci, tieto mu mali byť priznané v plnej výške. Žalobca si zároveň uplatnil aj trovy dovolacieho konania. 10. K dovolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.
11. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“)], po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia pojednávania (§ 443 C. s. p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto mimoriadnym opravným prostriedkom (§ 419 a nasl. C. s. p.). 12. Dovolanie žalobcu bolo podané dňa 27. mája 2016 na poštovú prepravu. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý upravuje postup súdu pri prejednávaní a rozhodovaní sporov. Civilným sporovým poriadkom bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Podľa čl. 2 ods. 1 základných princípov C. s. p., ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Podľa čl. 2 ods. 2 základných princípov C. s. p., právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Podľa § 470 ods. 1 C. s. p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Ustanovenie § 470 ods. 1 C. s. p. zakotvuje okamžitú aplikabilitu procesnoprávnych noriem, ktorá znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to i na konania začaté pred dňom účinnosti nového zákona. 13. Podľa § 470 ods. 2 C. s. p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku, zostávajú zachované. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia ako aj čl. 2 ods. 1 a 2 základných princípov, na ktorých je Civilný sporový poriadok postavený, dovolací súd posudzoval prípustnosť podaného dovolania, ako aj v ňom uvedené dovolacie dôvody podľa zákona účinného v čase podania dovolania (ustanovenia § 236 a nasl. O. s. p.). 14. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). 15. V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie. V ustanoveniach § 239 ods. 1 a 2 O. s. p. sú uvedené rozhodnutia odvolacieho súdu vydané v procesnej forme uznesenia, proti ktorým je dovolanie prípustné. Je tomu tak v prípade, ak je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo zmenené uznesenie súdu prvej inštancie (§ 239 ods. 1 písm. a/ O. s. p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska s tým, že dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ (§ 239 ods. 1 písm. b/ O. s. p.). Podľa § 239 ods. 2 O. s. p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie, ak odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm. a/ O. s. p.), alebo ak ide o uznesenie o priznaní (nepriznaní) účinkov cudziemu rozhodnutiu na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm. b/ O. s. p.). Ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, súdnych poplatkov, oslobodení od súdnych poplatkov, prerušení alebo neprerušení konania, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením (§ 239 ods. 3 O. s. p.). 16. Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu znaky vyššie uvedených rozhodnutí nemá. V prejednávanej veci Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, síce potvrdil uznesenie Okresného súdu Malacky č. k. 10Cb/88/2014-75 zo dňa 02. decembra 2015, avšak bez toho, že by vo výrokovej časti prípustnosť dovolania vyslovil. Rovnako sa nejedná o ďalšie prípady prípustnosti dovolania proti uzneseniu zakotvené v § 239 O. s. p., vzhľadom na ktorú skutočnosť je nepochybné, že dovolanie žalobcu v zmysle § 239 ods. 1 a 2 O. s. p. prípustné nie je. 17. Prípustnosť dovolania žalobcu by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy len vtedy, ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 ods. 1 O. s. p., na ktorú je dovolací súd s prihliadnutím na ust. § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p. povinný vždy prihliadnuť (či už to strana sporu namieta alebo nie). Najvyšší súd Slovenskej republiky sa preto neobmedzil len na skúmanieprípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O. s. p., ale skúmal tiež, či v konaní odvolacieho súdu nedošlo k procesnej vade konania v zmysle § 237 O. s. p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia majúcich za následok tzv. zmätočnosť rozhodnutia. Pri existencii uvedených vád možno totiž dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O. s. p. vylúčené. Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237 ods. 1 O. s. p. pritom nie je významný predmet konania ani subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že k vade vymenovanej v tomto ustanovení došlo, ale rozhodujúcim je zistenie, že k tejto procesnej vade skutočne došlo. 18. Dovolateľ procesné vady uvedené v § 237 ods. 1 písm. a/ až e/ a písm. g/ O. s. p. nenamietal a keďže vady tejto povahy v dovolacom konaní ani nevyšli najavo, zameral sa dovolací súd na vadu konania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. V zmysle tohto ustanovenia je dovolanie prípustné, ak sa strane sporu postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa § 237 ods.1 písm. f/ O. s. p. je taký (vadný) postup súdu, ktorým sa strane znemožní realizácia jej procesných práv priznaných jej v civilnom sporovom konaní za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov. 19. Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.) sa rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva. 20. V súvislosti s dovolacím dôvodom v zmysle ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. platí, že je úzko prepojený s porušením práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a s porušením práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“). Vada konania uvedená v § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. znamená vždy porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy aj čl. 6 ods. 1 dohovoru. Uvedený vzťah vyplýva aj v C. s. p. vymedzenom dovolacom dôvode podľa § 420 písm. f/, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 21. Odňatie možnosti konať pred súdom vidí dovolateľ v tom, že súd prvej inštancie, ako i odvolací súd nesprávne vyhodnotili, že podanie zo dňa 04. decembra 2015, ktorým si právny zástupca žalobcu vyčíslil trovy právneho zastúpenia, bolo podané oneskorene. 22. Odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom uznesení síce správne uviedol, že lehota troch pracovných dní podľa ustanovenia § 151 ods. 1 O. s. p. uplynula dňa 07. decembra 2015, no zároveň uviedol, že vyčíslenie trov ( z č. l. 80) bolo súdu doručené 08. decembra 2015 e-mailom a 09. decembra 2015 písomne. 23. Dovolací súd podrobne preskúmal obsah spisového materiálu a dospel k záveru, že odvolací súd (a rovnako tak i súd prvej inštancie) nesprávne vyhodnotil e-mailovú komunikáciu nachádzajúcu sa na č. l. 80, keď si nevšimol, že do podateľne okresného súdu bolo vyčíslenie trov konania prostredníctvom e- mailu doručené už dňa 07. decembra 2015 o 17.31 hod. (po skončení pracovnej doby pracovníkov podateľne okresného súdu). Následne dňa 08. decembra 2015 bol uvedený e-mail už len v rámci internej komunikácie pracovníkov okresného súdu preposlaný do príslušného súdneho oddelenia. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj príloha k dovolaniu z č. l. 118, kde dovolateľ súdu predložil výpis z pracovného e-mailu zamestnankyne, ktorá predmetný e-mail zasielala, ktorý sa obsahovo i časovými údajmi odoslania zhoduje s e-mailom doručeným súdu dňa 07. decembra 2015 nachádzajúcim sa na č. l. 80. 24. Na základe uvedeného je zrejmé, že žalobca si splnil svoju povinnosť podľa ustanovenia § 151 ods. 1 O. s. p. a doručil súdu elektronicky prostredníctvom e-mailu vyčíslenie trov konania v zákonom určenej lehote. Žalobca uvedené podanie doručil súdu aj písomne, a to dňa 09. decembra 2015, avšak z podacej pečiatky okresného súdu nevyplýva, či bolo predmetné podanie doručené súdu osobne alebo prostredníctvom pošty. Z prílohy k podanému dovolaniu na č. l. 120 vyplýva, že i písomné podanie bolo na poštovú prepravu dané dňa 07. decembra 2015 (konkrétne o 19.31 hod.) a teda bolo podané včas.
25. Konajúce súdy tak pochybili, keď neprihliadli na vyčíslenie trov konania zo dňa 04. decembra 2017, doručené okresnému súdu e-mailom dňa 07. decembra 2015 a taktiež pochybili keď nedostatočným spôsobom označili písomne podanie doručené na okresný súd dňa 09. decembra 2015 podacou pečiatkou tak, aby z nej bolo jednoznačne zrejmé, či predmetné podanie bolo doručené súdu osobne alebo prostredníctvom pošty, a ak bolo doručené prostredníctvom pošty, kedy bolo takéto podanie podané na poštovú prepravu v zmysle ustanovenia § 136 ods. 1 vyhlášky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy. 26. Konaním súdov, ktoré nesprávne vyhodnotili včasnosť podania vyčíslenia trov v zmysle § 151 ods. 1 O. s. p. a na základe nesprávneho záveru o oneskorenom podaní tohto vyčíslenia trov sa s predmetným podaním absolútne nevysporiadali je konaním, ktorým boli žalobcovi odňaté jeho procesné práva a možnosť konať pred súdom. 27. Nakoľko žalobca v dovolaní opodstatnene namietal, že mu súdy svojim nesprávnym procesným postupom znemožnili, aby uskutočňovali jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, je dovolanie žalobcu nielen procesne prípustné, ale aj dôvodné. 28. Vzhľadom na dôvodnosť dovolania dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil (§ 449 ods. 1 C. s. p.). 29. V ďalšom konaní bude úlohou odvolacieho súdu vysporiadať sa s podaním žalobcu doručeným okresnému súdu dňa 07. decembra 2015 týkajúcim sa vyčíslenia trov právneho zastúpenia žalobcu, opätovne vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie náležite a dostatočne odôvodniť (§ 455 C. s. p.). Vo svojom rozhodnutí tak odvolací súd rozhodne o trovách pôvodného konania, ako aj o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 C. s. p.). 30. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.