4 Obdo 52/2011

Najvyšší súd   Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu M. P., s. r. o., P., zastúpeného JUDr. P. L., advokátom so sídlom v P., proti žalovanému Mesto P., C.

zastúpenému doc. JUDr. Ľ. F. Csc, advokátom so sídlom v B., o zaplatenie 28 214,83 Eur

s príslušenstvom, na dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k.

8Cob/108/2010-223 zo dňa 13. júla 2011 v znení dopĺňacieho rozsudku zo dňa 4. októbra

2011 a opravného uznesenia zo dňa 4. októbra 2011, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 8 Cob/108/2010-233 zo dňa 13. júla 2011

v znení dopĺňacieho rozsudku zo dňa 4. októbra 2011 a opravného uznesenia zo dňa

4. októbra 2011 v dovolaním napadnutej časti časti, ktorou bol zmenený rozsudok Okresného

súdu v Považskej Bystrici č. k. 9Cb/148/2009-125 zo dňa 24. marca 2010   z r u š u j e a vec

mu   v r a c i a   na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Odvolací súd dovolaním napadnutým rozsudkom zastavil odvolacie konanie v časti

o zaplatenie istiny 39 832,70 Eur s 10,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy 19 916,35

Eur od 16. 04. 2009 do zaplatenia a s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 19 916,35

Eur od 16. 10. 2009 do zaplatenia.

Rozsudok súdu prvého stupňa zmenil v napadnutej časti tak, že, žalobu o zaplatenie

16 596,96 Eur s 10,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy 8 298,48 Eur od 16. 04. 2009

do zaplatenia a s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 8 298,48 Eur od 16. 10. 2009

do zaplatenia zamietol.

V odôvodnení uviedol, že súd prvého stupňa žalovanému uložil povinnosť zaplatiť

žalobcovi 56 429,66 Eur spolu s 10,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy 28 214,83 Eur

od 16. 04. 2009 do spolu s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 28 214,83 Eur

od 16. 10. 2009 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 3 385,-- Eur a trovy

právneho zastúpenia vo výške 5 118,26 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že v konaní (spojené veci 9Cb 148/2009 a 9Cb 313/2009)

mal preukázané, že účastníci konania uzavreli dňa 06. 04. 2005 inominátnu zmluvu podľa

§ 269 ods. 2 Obch. zák. označenú ako Zmluva o zabezpečení prevádzky spravodajského

informačného kanálu Mesta P. č. 89/05-OKP. V článku 3 zmluvy si strany dohodli platobné

podmienky za realizáciu predmetu zmluvy   dohodnutého v článku 1 zmluvy za obdobie od 01. 07. 2006 vo výške 2 400 000,-- Sk ročne, vrátane DPH. Žalovaný sa zaviazal, že cenu za

realizáciu predmetu zmluvy bude žalobcovi uhrádzať štvrťročne vo výške predstavujúcej ¼ dohodnutej zmluvnej ceny (600 000,-- Sk) vždy do 15. dňa prvého mesiaca príslušného

štvrťroka, v ktorom sa bude realizovať predmet zmluvy priamo na účet žalobcu ako

vysielateľa. Dňa 16. 11. 2006 uzatvorili účastníci konania dodatok č. 1, ktorým zmenili

a doplnili zmluvu č. 89/05-OKP a ktorým sa dohodli na zvýšení ceny za realizáciu predmetu

zmluvy štvrťročne o 250 000,-- Sk, takže cena za IV. štvrťrok 2006 bude celkom 850 000,--

Sk. Zvýšenie ceny sa žalovaný zaviazal zaplatiť na účet žalobcu najneskôr

15. 12. 2006. Námietky žalovaného, týkajúce sa zdokumentovania plnenia bodov a/ až i/

dohodnutého predmetu plnenia zmluvy, preukázania percentuálneho pomeru vysielacieho

času v minútach k celkovému vysielaciemu času podloženom CD nosičmi s príslušnou

dôvodovou správou vyhodnotil tak, že namietané povinnosti žalobcovi zo zmluvy

nevyplývajú. Námietku žalovaného, že žalobca nevysiela na celom území mesta, posúdil ako

právne bezvýznamnú s tým, že žalobca je viazaný rozsahom šírenia signálu spoločnosti S., s.

r. o., s čím boli zmluvné strany uzrozumené už v čase podpisu zmluvy.

Za bezvýznamnú považoval aj námietku žalovaného, týkajúcu sa tvrdenia, že žalobca odmieta

vystavovať faktúry na platby za jednotlivé obdobia z dôvodu, že v článku 3 bod 8 zmluvy sa

účastníci dohodli, že žalovaný bude žalobcovi plniť bez povinnosti vystavovať faktúru ako

podklad pre uskutočnenie platby. Sporný výklad dodatku č. 1 k zmluve medzi účastníkmi

posúdil podľa § 266 ods. 1 a 3 Obch. zák. Skutočnosť, že došlo k dohode o zvýšení ceny a rozšírení predmetu plnenia, je zrejmá z termínu použitého v bode 1 predmetného dodatku

a tiež zo správy o hospodárení Mesta P. za obdobie január až september 2006. Konštatoval tiež, že predmetným dodatkom nedošlo k porušeniu zmluvného dojednania v čl. 3 bod 2

zmluvy, keďže ním bol rozšírený predmet zmluvy a následne došlo k úprave ceny za plnenie.

Žalobe preto vyhovel.

Odvolací súd v dovolaním napadnutom rozhodnutí konštatoval, že základom

pre rozhodnutie o uplatnenom nároku žalobcu za II. a IV. štvrťrok 2009 v zmysle sporného

dodatku č. 1 zo dňa 16. 11. 2006 k zmluve č. 89/05 zo dňa 06. 04. 2005, bol výklad

predmetného dodatku ako právneho úkonu, vzhľadom na jeho nejednoznačné znenie.

V danej veci súd prvého stupňa v súlade s právnou úpravou, obsiahnutou v § 266

Obch. zák. vykonal za účelom výkladu dodatku č. 1 zo dňa 16. 11. 2006 dokazovanie

oboznámením listinnými dôkazmi, a to uznesením Mestského zastupiteľstva Mesta P. zo dňa 03. 11. 2006, návrhu druhej úpravy rozpočtu mesta za rok 2006 a vypočul osoby konajúce za

zmluvné strany, a to konateľku spoločnosti M. P., s. r. o., Bc. G. Š., vtedajšieho primátora

mesta P. Ing. Ľ. L. a F. K., štatutárneho zástupcu spoločnosti S., s. r. o. Vyhodnotením

vykonaných dôkazov dospel k záveru, že zvýšenie ceny vo výške 250 000,-- Sk sa v zmysle

dodatku č. 1 vzťahovalo na obdobie nielen za IV. štvrťrok 2006, ale aj na ďalšie štvrťroky

nasledujúcich rokov.

Odvolací súd sa s týmto záverom nestotožnil. V danej veci návrh dodatku č. 1

pripravil žalovaný, rokovania o ňom vzišli z iniciatívy vtedajšieho primátora, ktorý navrhol

rozšírenie a skvalitnenie vysielania. Vychádzajúc z formulácie dodatku č.1... MZ v P.

uznesením 42/2006 z 03. 11. 2006 rozhodlo o úprave rozpočtu a v rámci nej o zvýšení ceny

za realizáciu predmetu zmluvy za účelom informovanosti obyvateľov mesta a publicity mesta

štvrťročne o 250 000,-- Sk. Cena za IV. štvrťrok 2006 bude teda celkom 850 000,-- Sk.

Zvýšenie ceny vo výške 250 000,-- Sk uhradí objednávateľ vysielateľovi na jeho účet

najneskôr 15. 12. 2006  ...   by sa dalo usudzovať, že zvýšenie ceny sa bude vzťahovať aj

na nasledujúce štvrťroky po roku 2006. Uznesením   Mestského zastupiteľstva č. 42/2006

zo dňa 03. 11. 2006 bolo rozhodnuté iba o jednorazovom zvýšení ceny o 250 000,-- Sk za IV.

štvrťrok 2006, zmena schválená pod bodom D/ druhá úprava rozpočtu na rok 2006. Tomuto

záveru nasvedčuje aj druhá veta bodu 1. a 3. predmetného Dodatku č. 1.

Z tohto dôkazu, ktorý považuje odvolací súd za relevantný, jednoznačne vyplýva, že

zvýšenie ceny o 250 000,-- Sk v zmysle dodatku č. 1 je potrebné vykladať tak, že ide

o jednorazové zvýšenie, iba za IV. štvrťrok 2006. Zvýšenie ceny za ďalšie štvrťroky

nasledujúcich rokov nebolo preukázané doložením rozhodnutia MZ Mesta P. za obdobie po

roku 2006 a z dôvodovej správy k návrhu rozpočtu Mesta P. na roky 2007-2009 bod 15 – časť

prevádzkovanie spravodajského infokanála Mesta P. tiež vyplýva, že išlo iba o jednorazové

zvýšenie, v rozpočte sa uvažuje o sume 2 400 000,-- Sk.

Odvolací súd sa nestotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa, lebo vykonané

dôkazy nevyhodnotil v súlade s ustanovením § 132 O. s. p., a preto rozsudok v napadnutej

časti podľa § 220 O. s. p. zmenil tak, že nárok žalobcu, uplatňovaný v zmysle Dodatku č. 1 za II. a IV. štvrťrok 2009, považoval za nedôvodný a v tejto časti žalobu čo do požadovanej

istiny a príslušenstva zamietol. V odvolacom konaní doložené listinné dôkazy, a to

odsúhlasenie vzájomného zápočtu pohľadávok medzi žalovaným a Ing. M. K., ktorému

žalobca postúpil dňa 03. 01. 2011 svoju pohľadávku voči Mestu P. zo zmluvy č. 89/05-OKP,

ktorými chcel žalobca preukázať uznanie záväzku žalovaným a dodatku č. 1 nepovažoval

odvolací súd za relevantné, lebo odsúhlasenie vzájomného zápočtu nie je datované, ani

podpísané osobami, ktoré sú oprávnené konať za žalovaného, preto na ne neprihliadol.

O náhrade trov odvolacieho konania s ohľadom na čiastočné späťvzatie odvolania

žalovaného a neúspech žalobcu v zostávajúcej časti rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 2

a § 224 ods. 1 O. s. p.

Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 04. 10. 2011 odvolací súd doplnil predmetný rozsudok

o výrok, ktorým zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku o trovách konania tak, že

žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 1 421,70 Eur a náhradu

trov právneho zastúpenia vo výške 2 149,67 Eur k rukám advokáta JUDr. P. L..

Opravným uznesením zo dňa 04. 10. 2011 odvolací súd opravil záhlavie svojho rozhodnutia.

Proti rozsudku odvolacieho súdu v časti, ktorou odvolací súd zmenil rozsudok súdu

prvého stupňa tak, že žalobu o zaplatenie 16 596,96 Eur s 10,25%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 8 298,48 Eur od 16. 04. 2009 do zaplatenia a s 9%-ným ročným úrokom

z omeškania zo sumy 8 298, 48 Eur od 16. 10. 2009 do zaplatenia zamieta a výroku o trovách

konania podal žalobca dovolanie s poukazom na ustanovenie § 238 ods. 1 O. s. p.

Uviedol, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.), pričom v konaní došlo aj k iným vadám, ktoré mali

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.).

Odvolací súd iba uviedol, že sa nestotožňuje s právnym záverom súdu prvého stupňa,

pričom za jediný relevantný dôkaz považoval uznesenie Mestského zastupiteľstva č. 42/2006

zo dňa 03. 11. 2006, ktoré podľa neho rozhodlo iba o jednorazovom zvýšení ceny o 25 000,--

Sk. Podľa názoru dovolateľa odvolací súd nepostupoval podľa § 132, § 266 ods. 1 a § 266 ods. 4 O. s. p.

Svedok Ing. Ľ. L. ako štatutárny zástupca žalovaného v čase uzavretia dodatku č. 1 na

pojednávaní uviedol, že Mesto P. v rámci projektu „Mesto pre lepší život“ sa snažilo aj

o zvýšenie informovanosti občanov mesta. Rokovanie iniciovalo mesto, ktoré spísalo aj

predmetný dodatok, na základe výkladov zo spoločného rokovania. Čo sa týka ceny, túto

dohodli tak, že cenu za plnenie z pôvodne dohodnutej v zmluve zvýšili zo sumy 600 000,-- Sk

na 850 000,-- Sk, a to štvrťročne, aj do budúcnosti, teda aj na 4. štvrťrok roku 2006.

Svedkyňa Bc. G. Š., štatutárna zástupkyňa žalobcu, v čase uzavretia dodatku č. 1

uviedla, že vtedajší primátor Ing. L. navrhol rozšíriť predmet pôvodne uzatvorenej zmluvy

a na základe tohto rozšírenia sa dohodli aj na zvýšení ceny o 250 000,-- Sk štvrťročne aj

do budúcna. O tom, že by to malo byť len za 4. štvrťrok r. 2006, ani neuvažovali. Dohodli sa

na zvýšení ceny spolu na 850 000,-- Sk aj do budúcnosti, a to na podnet primátora a takto bol

aj podpísaný dodatok k zmluve.

Odvolací súd sa vo svojom rozhodnutí vôbec nezaoberal hodnotením týchto dôkazov a neuviedol, prečo v zmysle § 226 ods. 1 Obch. zák. nerešpektoval prejavenú vôľu zmluvných

strán. Svoje rozhodnutie odôvodnil iba jedným dôkazom, a to uznesením MZ č. 42/2006.

Predmetné uznesenie nemá prakticky žiadnu písomnú zmienku o uzatvorení Dodatku č. 1 a v bode D bola iba schválená druhá úprava rozpočtu na rok 2006. Takouto úpravou sa riešil len rozpočet na rok 2006 čo neznamená, že Dodatok č. 1 neplatí aj na ďalšie roky. V prípade

osvojenia názoru odvolacieho súdu, ak by mesto alebo iný subjekt malo úmysel vyhnúť sa

plneniu zmluvných povinností, jednoducho by plnenie nezahrnulo do rozpočtu. Zároveň

poukazuje na Správu o hospodárení mesta za I. – IX. mesiac roku 2006 a návrh II. úpravy

rozpočtu na rok 2006, kde je uvedené Úprava rozpočtu o 250 000,-- Sk štvrťročne

v nadväznosti na zámery zvyšovania informovanosti obyvateľov mesta a publicity mesta,

ktoré je dôkazom toho, že sa jednalo o opakované zvýšenie, čo potvrdili aj svedkovia.

Z výsluchu svedkov jednoznačne vyplýva ich vôľa a úmysel zvýšiť cenu do budúcna

a ak by ich prejav vôle pripúšťal rôzny výklad, mal odvolací súd vychádzať z ustanovenia

§ 266 ods. 4 Obch. zák. a výklad použiť na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz

použila, teda na ťarchu Mesta P.. Ďalej dovolateľ poukazuje na odsúhlasenie vzájomného

zápočtu pohľadávok medzi Mestom P. a Ing. K. ako osobou, na ktorú boli žalobcom niektoré

pohľadávky z dodatku č. 1 postúpené.

Pokiaľ ide o iné vady, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie, žalobca uvádza,

že odvolací súd porušil aj jeho základné právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, keďže

odôvodnenie nezodpovedá ustanoveniu § 157 ods. 2 O. s. p. Nevyplýva z neho, ako súd

hodnotil výpovede svedkov Ing. L., Bc. Š., F. K., vyjadrenie Jazykovedného ústavu SAV,

a to, že ich vôbec nevyhodnotil, malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací

súd mal dbať na to, aby odôvodnenie bolo presvedčivé a aby nedošlo k porušeniu práva na

súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy (III. ÚS 119/03).

Navrhuje, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v jeho zmeňujúcej

časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, prípadne aby ho zmenil tak, ako žalobca

navrhuje v dovolaní.

Súčasne navrhuje, aby mu boli priznané trovy dovolacieho konania vo výške 849,59

Eur.

Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že odvolací súd náležite zistil skutkový stav veci, vykonal aj nové dôkazy, predložené žalobcom – odsúhlasenie vzájomného zápočtu

pohľadávok, na ktoré aplikoval príslušnú právnu normu a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil. Zastáva preto právny názor, že dovolanie je nedôvodné, a preto ho navrhuje

zamietnuť.

Žalovaný tiež poukazuje na prepojenie uznesenia Mestského zastupiteľstva č. 42/2006

a Dodatku v samotnom jeho texte, čo spolu s ďalšími okolnosťami poukazuje na vôľu

žalovaného pri jeho uzatváraní, ktorú zásadne predstavuje vôľa mestského zastupiteľstva a nie

vôľa primátora ako štatutárneho zástupcu mesta. Pokiaľ ide o v odvolacom konaní predložené

odsúhlasenie vzájomného zápočtu pohľadávok medzi žalovaným a Ing. K., tento dokument

nemôže poukazovať na následné správanie zmluvných strán, keďže žalovaný o ňom nemal

žiadnu vedomosť a dozvedel sa o ňom až na odvolacom pojednávaní. V tejto súvislosti

poukazuje na stratu aktívnej legitimácie žalobcu. Má za to, že odôvodnenie dovolaním

napadnutého rozhodnutia dáva dostatočnú odpoveď na všetky skutkové a právne otázky,

týkajúce sa veci. Požaduje tiež priznať trovy dovolacieho konania vo výške 786,60 Eur.

Rozhodnutie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť 22. 08. 2011.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,

že dovolanie podal účastník konania v zákonom stanovenej lehote (§ 240 ods. 1 O. s. p.)

skúmal, či smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno v zmysle § 236 a nasl. O. s. p. napadnúť

týmto mimoriadnym opravným prostriedkom.

Podľa § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Občiansky súdny poriadok pripúšťa dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu

z dôvodov taxatívne uvedených v § 237 písm. a/   až   g/   a v prípadoch, uvedených v § 238

O. s. p. V prejednávanej veci je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné

podľa § 238 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého je dovolanie tiež prípustné proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

Ako vyplýva z obsahu dovolania, žalobca namieta existenciu dovolacieho dôvodu

podľa § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O. s. p., t. j. že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci, pričom poukazuje aj na nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.

Odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a žalobu v dovolaním napadnutej

časti zamietol s poukazom na skutočnosť, že z obsahu Dodatku k Zmluve č. 89/05-OKP

zo dňa 06. 04. 2005 nemožno vyvodiť záver o zvýšení ceny žalobcom poskytovaného plnenia

pre ďalšie obdobie okrem IV. štvrťroka 2006, pričom uvedený záver odôvodnil s poukazom

na skutočnosť, že zvýšenie ceny nebolo preukázané doložením rozhodnutia Mestského

zastupiteľstva Mesta P. na obdobie po roku 2006 a zvýšenie ceny nevyplýva ani z dôvodovej

správy k návrhu rozpočtu pre roky 2007 až 2009, pričom vychádzal z iného skutkového

základu ako súd prvého stupňa.

Podľa § 213 ods. 3 O. s. p., ak má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie

v potrebnom rozsahu opakuje sám.

Ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania pred odvolacím súdom zo dňa 13. 07. 2011,

odvolací súd po podaní správy o stave doterajšieho konania oboznámil s obsahom spisu,

zápisnica ďalej obsahuje vyjadrenia účastníkov konania. Z obsahu zápisnice nemožno dospieť

k záveru, že na pojednávaní boli vykonané dôkazy, ktoré odvolací súd považoval

za rozhodujúce pre posúdenie oprávnenosti žalobcom uplatnenej pohľadávky.

Priebeh odvolacieho pojednávania   upravujú ustanovenia § 215 a § 216 O. s. p.

Podanie správy o priebehu doterajšieho konania a oboznámenie s obsahom spisu nemožno

považovať za doplnenie alebo zopakovanie dokazovania, keďže ide o povinnosť, ktorá

vyplýva odvolaciemu súdu z ustanovenia § 215 O. s. p. Za dôkaz nemožno považovať ani

vyjadrenia zástupcov účastníkov a účastníkov na otázky súdu, ktorých účelom je len

vysvetlenie skutkového deja.

V danom prípade odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 220

O. s. p. bez toho, aby doplnil dokazovanie spôsobom, uvedeným v ustanovení § 120 a nasl.

O. s. p., konanie pred ním je v dôsledku toho postihnuté inou vadou v zmysle § 241 ods. 2

písm. b/ O. s. p., ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. K tejto vade je dovolací súd pri rozhodovaní o dovolaní povinný prihliadnuť aj v prípade, ak by nebola

v dovolaní výslovne uplatnená (§ 242 ods. 1 O. s. p.).

Dovolací súd sa stotožnil aj s námietkou žalobcu, týkajúcou sa nedostatočného

odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia, z ktorého nevyplýva, ako odvolací súd

hodnotil výpovede svedkov, vypočutých v priebehu konania pred súdom prvého stupňa, ktorý

svedecké výpovede považoval za jeden z rozhodujúcich dôkazov pre posúdenie oprávnenosti

uplatnenej pohľadávky, v dôsledku čoho je rozhodnutie odvolacieho súdu v tejto časti

nepreskúmateľné. V konaní pred odvolacím súdom preto došlo aj k vade, uvedenej v § 237

písm. f/ O. s. p.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu v dovolaním napadnutej časti podľa § 243b ods. 2 O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie, v ktorom sa rozhodne aj o znášaní trov celého konania (§ 243d ods. 1 O. s. p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3:0.

P o u č e n i e :   Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. novembra 2012

JUDr. Viera Pepelová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová