4Obdo/50/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 26 429 705, zast. advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: F., nar. X. P. XXXX, bytom C., XXX XX L., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z., so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 309 166, zast. advokátom Mgr. Henrichom Schindlerom, so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie zmenkovej sumy 832,45 eur s príslušenstvom a zmenkovej odmeny 2,77 eur, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 39CbZm/70/2013, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č. k. 16CoZm/216/2015-99 z 13. októbra 2015, takto

rozhodol:

I. Dovolanie žalobcu o d m i e t a.

II. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Žalobou podanou podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „nariadenie“) sa žalobca v konaní domáhal plnenia zo zmenky. Zduženie spotrebiteľov Slovenska, o. z. (ďalej len „ZSS“) písomne oznámilo Okresnému súdu Trenčín ako súdu prvej inštancie, že vstupuje do konania ako intervenient [v ďalšom texte označený ako „vedľajší účastník“ podľa pôvodného procesného predpisu - Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p“)] na strane žalovaného. Súd prvej inštancie doručil oznámenie o vstupe do konania stranám sporu s tým, aby sa k vstupu vyjadrili, prípadne vzniesli námietky.

2. Žalovaný sa k procesnému úkonu ZSS nevyjadril.

3. Žalobca vo vyjadrení k predmetnému úkonu ZSS uviedol, že v danom prípade ide o európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, na ktoré sa vzťahuje vyššie označené nariadenie s tým, že podľa jeho názoru je v takejto veci intervencia neprípustná.

4. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 39CbZm/70/2013-82 zo dňa 15. 07. 2015 vstup ZSS do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného pripustil. V odôvodnení uviedol, že európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je upravené nariadením, pričom to, čo je upravené v nariadení, je upravené v procesnom práve členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Text nariadenia nevylučuje účasť vedľajšieho účastníka a nariadenie ani nemá ustanovenie upravujúce účasť vedľajšieho účastníka v takomto konaní. Preto pri rozhodovaní o prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania je potrebné aplikovať § 93 ods. 1 až 4 O. s. p.. Vstup ZSS do konania súd pripustil, lebo v danom prípade boli splnené všetky podmienky na to, aby tento subjekt mohol v konaní vystupovať ako vedľajší účastník. Námietky žalobcu o neprípustnosti vstupu ZSS ako vedľajšieho účastníka považoval súd prvej inštancie za neopodstatnené a nemajúce podklad v ustanoveniach nariadenia.

5. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací uznesením č. k. 16CoZm/216/2015- 99 zo dňa 13. 10. 2015 uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil. Stotožnil sa s názorom prvoinštančného súdu, že otázku prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu je potrebné riešiť podľa ustanovení vnútroštátnej právnej úpravy (t. j. Občianskeho súdneho poriadku), lebo nariadenie nemá v tomto smere osobitnú úpravu. S prihliadnutím na skutočnosť, že žalobca sa domáha plnenia zo zmenky, ktorá bola vystavená ako zabezpečovacia zmenka k spotrebiteľskej zmluve o úvere a procesný úkon vyjadrujúci vôľu vstúpiť do tohto konania prejavilo ZSS, došlo k vstupu ZSS do konania v súlade s § 93 ods. 1 a 2 O. s. p.. Súd prvej inštancie preto rozhodol správne. K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uviedol, že európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu predstavuje osobitný druh sporového konania, ktoré sa vyznačuje predovšetkým tým, že prebieha písomne a za použitia vzorových tlačív. Nejde však o také konanie, v ktorom by bola vylúčená účasť vedľajšieho účastníka.

6. Rozhodnutie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 11. 2015.

7. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie tvrdiac, že mu v konaní bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.), a to tým, že súdy nepostupovali podľa nariadenia, ale podľa Občianskeho súdneho poriadku. V rozpore s nariadením pripustili vstup ZSS do konania ako vedľajšieho účastníka. Skutočnosť, že nariadenie neobsahuje úpravu vedľajšieho účastníctva, nesprávne vyložili tak, že nariadenie nevylučuje uplatnenie tohto inštitútu v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Povolenie vstupu tohto subjektu do prebiehajúceho európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu nepovedie k očakávanému zjednodušeniu, zrýchleniu a zlacneniu takéhoto konania. Naopak, účasť ZSS v procesnom postavení vedľajšieho účastníka neúmerne predĺži konanie, zvýši jeho časovú náročnosť a spôsobí tiež nárast trov konania. Z uvedených dôvodov žalobca žiadal napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a tiež ním potvrdené uznesenie prvoinštančného súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

8. Žalovaný a ZSS sa k dovolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.

9. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“)] po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu zastúpená v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 veta pred bodkočiarkou C. s. p.) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu (ďalej tiež ako „dovolateľa“) je potrebné odmietnuť, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ C. s. p.).

10. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, t. j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, dovolací súd postupoval v zmysle § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá C. s. p. (podľa ktorých ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované) a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle § 236, § 237 ods. 1 a § 239 O. s. p..

11. Na odôvodnenie svojho záveru dovolací súd podľa § 451 ods. 3 C. s. p. stručne uvádza, že v danom prípade rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tým istým dovolateľom, pričom v týchto konaniach bola podrobne riešená aj otázka prípustnosti a dôvodnosti jeho dovolania. Ako príklad dovolací súd uvádza konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 2Cdo/303/2015, 3Cdo/15/2015, 3Cdo/119/2015, 3Cdo/133/2015, 3Cdo/134/2015, 3Cdo/154/2015, 5Cdo/305/2015, 7Cdo/8/2015 a 8Cdo/269/2015. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 452 ods. 1 C. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza.

12. So zreteľom na vyššie uvedené dovolací súd dovolanie žalobcu smerujúce proti uzneseniu odvolacieho súdu podľa § 447 písm. c/ C. s. p. ako procesne neprípustné odmietol bez toho, aby sa zaoberal dôvodnosťou dovolania.

13. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.). O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C. s. p).

14. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.