Najvyšší súd
4Obdo 5/2007
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemaníkovej a členiek senátu Mgr. Ľubomíry Kúdelovej a JUDr. Evy Hudobovej v právnej veci spoločnosti: L., spol. s r.o., M.X., B., o dosiahnutie zhody v časti zápisu konateľa, o dovolaní B.A., Š.X., B., proti uzneseniu Krajského súdu Bratislava zo dňa 31. mája 2006 č.k. 3 Cob 384/2005-75, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31. mája 2006 č. k. 3 Cob 384/2005-75 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava 1 uznesením sp. zn. Sro 6253/B, 32 Nre/214/04-71 za účelom dosiahnutia zhody v časti zápisu konateľa spoločnosti L., s.r.o., B. v konaní rozhodol o výmaze konateľa spoločnosti B.A. z obchodného registra s tým, že dňom skončenia funkcie konateľa je 16. marec 2005.
Proti časti tohto uznesenia týkajúcej sa skončenia funkcie konateľa podal odvolanie B.A. a navrhol ho zmeniť a ako deň skončenia funkcie zapísať deň 14. februára 2004. Za nesprávny označil postup súdu prvého stupňa, ktorý rozhodol o výmaze funkcie konateľa nesprávne.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací projednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 písm. c/ O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je potrebné odmietnuť s poukazom na ust. § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. z dôvodu, že bolo podané neoprávnenou osobou. Zo spisu zistil, že odvolanie podal Branislav Altus vo svojom mene a nie ako konateľ zapísanej spoločnosti a podľa názoru súdu je účastníkom konania zapísaná obchodná spoločnosť, ktorej sa aj doručuje a iba táto je oprávnená podať odvolanie. Na základe uvedeného odvolanie odmietol.
Proti tomuto uzneseniu podal B.A. dovolanie podaním zo dňa
15. septembra 2006. V odôvodnení dovolania uviedol, že postupom súdu bola dovolateľovi odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko odvolanie súd odmietol, hoci bolo prípustné. Dovolateľ podal dňa 19. mája 2004 návrh na začatie konanie podľa § 200a O.s.p. na dosiahnutie zhody zápisu v obchodnom registri so skutečným stavom, a to z dôvodu, že jeho funkcia konateľa v spoločnosti L., s.r.o. zanikla, pričom naďalej ako konateľ zostal zapísaný. Na základe uvedeného žiadal o výmaz z obchodného registra.
Poukázal na to, že podstatným omylom prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu je, že nerozlišujú medzi konaním podľa § 200a O.s.p. a konaním o návrhu na zápis do obchodného registra podľa zákona č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri (ďalej len „ZOR“). Konanie podľa § 200a O.s.p. je osobitným druhom konania, ktoré má charakter nesporového konania. Konanie podľa ZOR je osobitným druhom občianskeho súdneho konania a návrh na jeho začatie môže podať iba zapísaná osoba. Podľa dovolateľa prvostupňový súd konal zmätočne a rovnako neprávne konal i odvolací súd, ak dovolateľa nepovažoval za účastníka konania.
Navrhol napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. l) prejednal dovolanie bez nariadenia pojednávania (§ 243 ods. l) a zistil, že dovolanie je dôvodné a podané v zákonnej lehote (§ 243 g).
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Z dôvodov uvedených v § 237 O.s.p. je možné dovolaním napadnúť všetky rozhodnutia odvolacieho súdu, bez ohľadu na formu rozhodnutia, na jeho obsah alebo povahu predmetu konania. Spôsobilým predmetom dovolania, je podľa tohto ustanovenia rozhodnutie vydané odvolacím súdom v odvolacom konaní. Na to, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených v § 237 O.s.p., prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale i z úradnej povinnosti (§ 242 ods. l). V prípade, že dovolací súd zistil, že rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z týchto vád, zruší rozhodnutie odvolacieho súdu. Prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p., nie je však daná len tvrdením dovolateľa, ale len skutočnosťou, že k vade v zmysle § 237 rozhodnutím odvolacieho súdu skutočne došlo. Podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom. Citované ustanovenie výslovne dáva odňatie možnosti konať pred súdom do súvislosti s postupom súdu, teda s procesnou činnosťou súdu, ktorá sama o sebe nemá výraz v súdnom rozhodnutí. Odňatím možnosti konať pred súdom zákon rozumie taký postup súdu, ktorým účastníkovi odňal možnosť realizovať tie procesné práva, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práva a právom chránených záujmov, a ktoré mu boli postupom súdu znemožnené.
Nesporne sem patrí i právo na prejednanie a rozhodnutie v lehote podaného odvolania. V predmetnej veci sa odvolací súd zaoberal odvolaním dovolateľa len v rozsahu vyslovenia, že nebol na tento úkon oprávnený, nakoľko nie je účastníkom konania. S týmto názorom sa dovolací súd nestotožnil, pretože nesporne zápis resp. výmaz funkcie konateľa je právnou skutočnosťou, ktorá sa osoby konateľa nesporne týka, teda je osobou oprávnenou na úkony, ktoré jej patria podľa právneho predpisu.
Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že odvolacie rozhodnutie má vadu, spočívajúcu v porušení § 237 písm. f/ O.s.p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného dovolaniu vyhovel a napadnutý rozsudok odvolacieho súdu podľa § 243b ods. l O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude skúmať komplexne opodstatnenosť odvolania, okrem iného i z hľadiska, či dovolateľovi v tejto registrovej veci skutočne vznikla ujma na jeho právach.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 10. júna 2008
JUDr. Jana Zemaníková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnost vyhotovenia: