Najvyšší súd
4Obdo/49/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: A., s. r. o., C., IČO: X., zastúpený advokátom JUDr. S., H., proti žalovaným: 1/ L., a. s., J., IČO: X., 2/ L., a. s., J.,
IČO: X., obaja zastúpení advokátskou kanceláriou A., s. r. o., P., P., o zaplatenie 24 689,64 eur s príslušenstvom, vedenej Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. 22Cb/52/2011, na dovolanie žalovaných proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Cob/436/2012-248 z 30. apríla 2013, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie o d m i e t a.
Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava III (ďalej len “okresný súd“) uznesením č. k. 22Cb/52/2011-188 z 03. 09. 2012 pripustil, aby z konania vystúpil žalobca A., s. r. o., so sídlom C., IČO: X.X. a na jeho miesto vstúpil ako žalobca postupník A., s. r. o., P., IČO: X..
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal žalobou zaplatenia ceny diela. Následne podal návrh na zámenu žalobcu s poukazom na zmluvu o postúpení pohľadávky z 22. 06. 2012 uzavretej medzi žalobcom ako postupcom a postupníkom A., s. r. o., P. predmetom, ktorej je pohľadávka titulom úhrady ceny diela podľa zmluvy o dielo z 30. 05. 2007 voči dlžníkom – žalovaným v 1. a 2. rade. S podaním návrhu bol daný súhlas postupníka so zámenou žalobcu a k návrhu na zámenu bola pripojená aj zmluva o postúpení pohľadávky. Súd návrhu na zámenu účastníkov s poukázaním na ustanovenie § 92 ods. 2, 3 O. s. p vyhovel.
Na odvolanie oboch žalovaných Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) uznesením č. k. 3Cob/436/2012-248 z 30. 04. 2013 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalovaní vytýkali súdu prvého stupňa, že už v štádiu konania, kde si voči pôvodnému žalobcovi uplatnili svoje pohľadávky na započítanie nebolo možné vykonať zámenu na strane žalobcu. Taktiež namietali, že súd prvého stupňa neskúmal
platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky na základe, ktorej zámenu na strane žalobcu pripustil. Odvolací súd zdôraznil, že súd prvého stupňa postupoval pri svojom rozhodovaní v súlade so zákonom. Námietky žalovaných nie sú pre daný prípad relevantné, nakoľko
žalobca i postupník plne dodržali postup, ktorý im zákon umožňuje a napadnuté uznesenie je plne v súlade s § 92 ods. 2 a 3 O. s. p. V celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, ktoré podľa § 219 ods. 2 O. s. p. potvrdil.
Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť 07. 08. 2012.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podali žalovaní 1/ a 2/ dovolanie s poukázaním na jeho prípustnosť v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p., teda, že v dôsledku postupu odvolacieho súdu im bola odňatá možnosť konať pred súdom.
V dôvodoch dovolania uviedli, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nedalo odpoveď na otázky a argumentáciu uvedenú v ich odvolaní a nedostatočným odôvodnením výroku napadnutého uznesenia im bola odňatá možnosť pred súdom konať. Odvolací súd svoje rozhodnutie nielenže odôvodnil nedostatočne, ale odvolanie žalovaných a argumenty tam uvedené vo svojej podstate ani vôbec neposúdil a de facto sa odvolaním žalovaných nezaoberal. V odôvodnení odvolací súd nedal prakticky žiadnu odpoveď na právne a skutkové otázky nastolené žalovanými v ich odvolaní a skutočnosť, že zákon podľa odvolacieho súdu umožňuje postup aký zvolil žalobca nemôže byť dostatočným zdôvodnením, pre ktoré nie je dôvod zaoberať sa námietkami žalovaných vzťahujúcimi sa na konkrétne a špecifické okolnosti danej veci. Súd odvolanie a argumenty žalovaných bez bližšieho zdôvodnenia vyhodnotil ako irelevantné a žalovaní nemajú vedomosť z akého dôvodu boli posúdené ako nedostačujúce pre zmenu výroku uznesenia súdu prvého stupňa.
Žalobca sa k dovolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.) zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O. s. p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania v zmysle § 243a ods. 1 O. s. p. najskôr skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).
V prejednávanej veci rozhodol odvolací súd uznesením. Dovolanie proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu vydanému v tejto procesnej forme je prípustné, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdneho dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p.) na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 O. s. p.). Podľa § 239 ods. 2 O. s. p. dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesením, že je dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje znaky vyššie uvedených uznesení, preto dovolanie podľa ust. § 239 ods. 1 a 2 O. s. p. nie je prípustné.
Vzhľadom na obsah dovolania ako aj na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu skúmať, či napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených § 237 O. s. p. (§ 242 ods. 1 O. s. p.) zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie netrpí niektorou z nich.
V zmysle § 237 O. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Dovolateľ vady v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O. s. p. nenamietal a tieto nezistil
ani dovolací súd.
S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mal
dopustiť odvolací súd, dovolací súd sa zaoberal osobitne otázkou, či postupom súdu bola žalovaným odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu priznáva Občiansky súdny poriadok za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O. s. p. významná ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Podľa tvrdenia dovolateľov bola im odňatá možnosť konať pred súdom tým, že odvolací súd svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil a nevysporiadal sa s argumentmi žalovaných uvedenými v odvolaní.
Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Z týchto dôvodov odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, a to prvostupňového aj odvolacieho, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).
Z obsahu spisu dovolací súd zistil, že odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil rozhodnutie, ktorým súd prvého stupňa v zmysle § 92 ods. 2 a 3 O. s. p. vyhovel návrhu žalobcu na zmenu účastníkov na strane žalobcu. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožnil a zdôraznil, že súd prvého stupňa postupoval v súlade s ust. § 92 ods. 2 a 3 O. s. p. Konštatoval, že žalobca a postupník plne dodržali postup v zmysle zákona, a preto námietky odvolateľov nie sú pre daný prípad relevantné. Týka sa to námietky, že v štádiu konania, kde
si voči pôvodnému žalobcovi uplatnili svoje pohľadávky na započítanie nie je možné vykonať zámenu na strane žalobcu a súd neskúmal platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky.
Podľa § 167 ods. 2 O. s. p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia v rozsudku.
Podľa § 169 ods. 1 veta prvá O. s. p. v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie, ktorý súd ho vydal, ďalej označenie účastníkov a veci, výrok, odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia.
Podľa § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia stručne a výstižne vysvetlil prečo považuje právny názor súdu prvého stupňa vyjadrený v rozhodnutí v návrhu žalobcu na zmenu účastníkov na strane žalobcu za správny a prečo nesúhlasí s názorom žalovaných, že v danej veci nemal postupovať v zmysle § 92 ods. 2 a 3 O. s. p. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa, s ktorými sa odvolací súd plne stotožnil vyplýva, že v návrhu na zmenu účastníkov na strane žalobcu vyhovel po preukázaní splnenia podmienok v zmysle § 92 ods. 2 a 3 O. s. p., teda, že žalobca predložil zmluvu o postúpení pohľadávky a ten, kto mal do konania vstúpiť namiesto žalobcu s tým súhlasil. Je potrebné zdôrazniť, že uvedené procesné ustanovenie vymedzuje konkrétne podmienky po splnení, ktorých je súd povinný vyhovieť návrhu na zmenu účastníkov konania. K takémuto postupu sa súhlas žalovaného nevyžaduje. Pokiaľ odvolací súd v predmetnej veci zamietol hmotnoprávne námietky a argumenty žalovaných uvedené v odvolaní s poukázaním na ich irelevantnosť vo vzťahu k procesnému rozhodnutiu o zmene žalobcu, nemožno súhlasiť s názorom dovolateľov, že odôvodnenie nemá náležitosti v zmysle citovaného ust. § 157 ods. 2 O. s. p. a v dôsledku
nedostatočného odôvodnenia im bola odňatá možnosť konať pred súdom. Dovolanie v zmysle § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 237 písm. f/ O. s. p. nie je preto opodstatnené.
Podľa § 243b ods. 5 veta prvá O. s. p., ustanovenia § 218 ods. 1 O. s. p., § 224 ods. 1 O. s. p., § 225 a § 226 O. s. p. platia pre konanie na dovolacom súde obdobne. Podľa § 218
ods. 1 písm. c/ O. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací dospel k záveru, že dovolanie nie je prípustné podľa § 239 O. s. p. ani v zmysle § 237 O. s. p., preto dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu podľa § 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ako neprípustné odmietol.
O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že procesne úspešnému žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 31. júla 2014
JUDr. Gabriela Mederová, v. r. predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Bc. Ingrid Habánová