UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Autokov-OK s. r. o., Chotěšovská 680/1, Praha - Letňany, Česká republika, IČO: 272 91 090, zastúpený advokátskou kanceláriou BAK & PARTNERS, s. r. o., Panská 14, Bratislava, IČO: 47 254 840, proti žalovanému: SLOVNAFT, a. s., Vlčie hrdlo 1, Bratislava, IČO: 31 322 832, zastúpený advokátkou kanceláriou LEGATE, s. r. o., Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, IČO: 35 846 909, o zaplatenie 1 000 000,- eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 25Cb/34/2013, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 1Cob/307/2013-277 z 30. apríla 2014, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu o d m i e t a. Náhradu trov dovolacieho konania žalovanému nepriznáva.
Odôvodnenie
Okresný súd Bratislava II (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením č. k. 25Cb/34/2013-208 z 31. júla 2013 nepriznal žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca v prejednávanej veci o zaplatenie sumy 1 000 000,-- eur s príslušenstvom titulom vrátenia bankovej záruky pre nesplnenie predpokladov stanovených zmluvou o dielo požiadal súd o oslobodenie od súdnych poplatkov, čo odôvodnil svojimi nepriaznivými pomermi. Súd prvého stupňa poukázal na zákonné predpoklady oslobodenia od súdnych poplatkov s tým, že pri rozhodovaní podľa ust. § 138 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.) súd prihliada k celkovým majetkovým pomerom žiadateľa, k výške súdneho poplatku, k povahe uplatneného nároku, prípadne k iným skutočnostiam, ktoré môžu mať význam pre rozhodnutie súdu o oslobodení/neoslobodení žiadateľa od súdnych poplatkov. Súd prvého stupňa zisťoval na základe predložených listinných dokladov majetkové pomery žalobcu, pričom dospel k záveru, že vzhľadom na výsledok hospodárenia žalobcu (zisk) k 31. decembru 2012 vo výške 7 399 330,-- Kč (245 612,76 eur) a jeho hnuteľný majetok tvorený okrem iného ôsmimi motorovými vozidlami, je žalobca schopný zaplatiť súdny poplatok za žalobný návrh vo výške 33 193,50 eur. Na základe uvedených skutočností a s prihliadnutím na výšku súdneho poplatku mal súd prvého stupňa za to, že pomery žalobcu neodôvodňujú oslobodenie od súdnych poplatkov.Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) uznesením č. k. 1Cob/307/2013-277 z 30. apríla 2014 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení uviedol, že pre posúdenie dôvodnosti žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov sú rozhodujúce pomery žiadateľa
- účastníka konania, ako aj skutočnosť, že nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva z jeho strany v súlade s ust. § 138 ods. 1 O. s. p. Dodal, že vo vzťahu k ust. § 138 ods. 1 O. s. p. skúmanie pomerov podnikateľských subjektov ako účastníkov konania nesmeruje do ich sociálnej, ale predovšetkým majetkovej sféry, pričom súd prvého stupňa skúmal majetkové pomery žalobcu s ohľadom na skutočnosť, že ide o podnikateľa, ktorý pri podnikaní podstupuje riziko, že jeho konanie môže viesť k zisku alebo i k strate. Odvolací súd ďalej poukázal na to, že majetkové pomery žalobcu ako podnikateľského subjektu nie sú určované len množstvom voľných peňažných prostriedkov, ale aj jeho celkovou majetkovou situáciou, pričom odvolací súd sa v tomto ohľade stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že majetkové pomery žalobcu neodôvodňujú jeho oslobodenie od súdnych poplatkov. Dodal, že žalobca existenciu tohto majetku potvrdil aj vo svojom odvolaní, pričom jeho argumentáciu, že predmetný majetok je možné predať iba s veľkými stratami, odvolací súd nepovažoval z hľadiska oslobodenia od platenia súdnych poplatkov za právne významnú.
Rozhodnutie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť 13. 06. 2014.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie s poukázaním na existenciu dovolacieho dôvodu v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. Namietal nedostatočnosť odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu, čím došlo k porušeniu ust. § 157 ods. 2 O. s. p. Ďalej uviedol, že odvolací súd sa nevysporiadal s relevantnými argumentmi žalobcu v odvolaní, na základe čoho konštatoval, že napadnuté uznesenie je aj arbitrárne a nepreskúmateľné, čo taktiež zakladá dovolací dôvod uplatnený žalobcom. Uviedol, že odvolací súd porušil zásadu právnej istoty, jej podzásadu - zásadu predvídateľnosti práva, teda aj súdneho rozhodnutia, a zásadu legitímneho očakávania. Učinil tak tým, že v typovo takmer identickej žiadosti, akou bola žiadosť žalobcu, bol žalobca od súdneho poplatku oslobodený (konanie Okresného súdu Bratislava II č. k.: 24Cb/46/2013-347). Dovolateľ navrhol, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
K dovolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý poukázal na neexistenciu dovolacieho dôvodu v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. Ďalej žalovaný uviedol, že podľa jeho názoru odvolací súd postupoval správne, keď uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 2 O. s. p., pričom uviedol, že ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa žalovaného sa odvolací súd dostatočne vysporiadal so všetkým skutočnosťami, ktoré účastníci konania uvádzali a dovolateľom namietané vady konania neexistujú. Žalovaný navrhol, aby dovolací súd dovolanie žalobcu odmietol a zaviazal žalobcu k náhrade trov dovolacieho konania, ktoré žalovaný aj vyčíslil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), ktorý je zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 veta druhá O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) najskôr skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).
V prejednávanej veci rozhodol odvolací súd uznesením. Dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak a) odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b) odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p.) na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 O. s. p.). Podľa § 239 ods. 2 O. s. p. dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a) odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že jedovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje znaky vyššie uvedených uznesení, preto dovolanie podľa ustanovenia § 239 ods. 1 a 2 O. s. p. nie je prípustné.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p., ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p. (či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O. s. p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O. s. p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia, majúcich za následok tzv. zmätočnosť rozhodnutia. Ak je totiž konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O. s. p., možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O. s. p. vylúčené.
Dovolateľ procesné vady v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O. s. p. nenamietal a tieto nezistil ani dovolací súd. S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mal dopustiť odvolací súd, dovolací súd sa osobitne zaoberal otázkou, či postupom súdu bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.).
Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O. s. p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.
Podľa tvrdenia dovolateľa bola mu odňatá možnosť konať pred súdom tým, že odvolací súd svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.) a nevysporiadal sa s argumentmi uvedenými v odvolaní.
Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzanými účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, či už prvostupňového ale aj odvolacieho, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).
Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa nepriznal žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov vzhľadom na nesplnenie podmienok v zmysle § 138 ods. l O. s. p. Žalobca nesúhlasil s hodnotením jeho majetkových pomerov súdom prvého stupňa vo vzťahu k povinnosti zaplatiť súdny poplatok za žalobu, keďže je vlastníkom len ťažko speňažiteľného hnuteľného majetku malého rozsahu, ktorý navyše potrebuje k výkonu jeho podnikateľskej činnosti. Odvolací súd sa v napadnutom rozhodnutí s prihliadnutím na výšku súdneho poplatku stotožnil s hodnotením majetkových pomerov žalobcu súdom prvého stupňa. Zhodne s názorom súdu prvého stupňa uviedol, že majetkové pomery žalobcu neodôvodňujú jeho oslobodenie od súdnych poplatkov, keďže majetkové pomery žalobcu ako podnikateľského subjektu nie sú určované len množstvom voľných peňažných prostriedkov, ale aj jehocelkovou majetkovou situáciou, pričom žalobca existenciu majetku potvrdil aj vo svojom odvolaní.
Podľa § 167 ods. 2 O. s. p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
Podľa § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáha a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu jasne a zrozumiteľne vyplýva, že sa stotožňuje s hodnotením pomerov žalobcu pre účely rozhodnutia o oslobodení od súdnych poplatkov, ako aj s hodnotením rozhodnutia o nepriznaní oslobodenia z hľadiska prístupu žalobcu k právu na súdnu ochranu. V nadväznosti na námietky uplatnené v odvolaní odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obsahuje argumenty, pre ktoré odvolací súd nesúhlasí s názorom odvolateľa, že v danej veci sú splnené podmienky oslobodenia v zmysle § 138 ods. 1 O. s. p. Pokiaľ odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia neakceptoval názor a presvedčenie odvolateľa nemožno dospieť k záveru, že odôvodnenie rozhodnutia je nepreskúmateľné a nemá náležitosti v zmysle citovaného ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p. Odvolací súd neodňal svojím postupom žalobcovi možnosť konať pred súdom, a preto jeho dovolanie v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. nie je opodstatnené.
Podľa § 243b ods. 5 veta prvá O. s. p. ustanovenia § 218 ods. 1, § 224 ods. 1, § 225 a § 226 O. s. p. platia pre konania na dovolacom súde obdobne.
Podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací dospel k záveru, že dovolanie nie je prípustné podľa § 239 O. s. p. ani v zmysle § 237 O. s. p., preto dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu podľa § 243b ods. 5 veta prvá v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ako neprípustné odmietol.
So zreteľom na odmietnutie dovolania pre jeho neprípustnosť, nezaoberal sa dovolací súd otázkou vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.
O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 veta prvá v spojení s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že žalovanému náhrada trov dovolacieho konania neprináleží, keďže predmetným uznesením neboli dotknuté jeho práva a jeho vyjadrenie k dovolaniu bolo nadbytočné.
Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.