4Obdo/44/2018

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: KT cons., s.r.o. so sídlom Bystrická 14, Bratislava, IČO: 35 851 040, zastúpený: JUDr. Iveta Balalová, advokátka so sídlom Ružová dolina 10, Bratislava proti žalovanému: Generali Poisťovňa, a.s. so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332, zastúpený: MST PARTNERS, s.r.o. so sídlom Laurinská 3, Bratislava, o určenie, že rámcová zmluva je platná, vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 10Cb/147/2014, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Cob/66/2016-96 zo 14. decembra 2017, takto

rozhodol:

I. Dovolanie žalobcu o d m i e t a.

II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd určil, že Rámová zmluva pre poistenie technológií č. 1002904437 zo dňa 30.04.2007 (ďalej len „Rámcová zmluva"), uzavretá medzi tromi účastníkmi zmluvy, je platná. V zmysle Rámcovej zmluvy bol poisťovateľom žalovaný, sprostredkovateľom poistenia bol žalobca a poistníkom bola spoločnosť Caterpillar Financial Services ČR, s.r.o. organizačná zložka, Partizánska cesta 89, Banská Bystrica (ďalej aj „poistník"). Poistník dňa 14.11.2013 zaslal výpoveď z platnosti poistných zmlúv žalovanému a v súlade s čl. 8 poistnej zmluvy vypovedal aj platnosť Rámcovej zmluvy, ktorej platnosť mala zaniknúť k 31.12.2013. Žalobca vzal na vedomie túto výpoveď poistníka, avšak bol presvedčený, že zmluva aj naďalej platí medzi ďalšími dvoma účastníkmi. Žalovaný Rámcovú zmluvu nevypovedal, avšak tvrdil, že vzhľadom k tomu, že túto zmluvu vypovedal poistník, je zmluva ako celok ukončená. Podľa žalobcu však z čl. 9 bod 2 Rámcovej zmluvy vyplýva, že pokiaľ jednotlivý predmet bol prijatý do poistenia v dobe platnosti zmluvy, platia podmienky Rámcovej zmluvy v čase prihlásenia predmetu do poistenia až do konca poistenia daného predmetu poistenia v zmysle bodu 1 toho článku, a to aj v prípade, že platnosť Rámcovej zmluvy už zanikla. Naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení sa podľa žalobcu prejavuje v tom, že právny vzťah medzi stranami je sporný a u žalobcu existuje stav právnej neistoty s tým, že existuje reálne ohrozenie právneho vzťahu. Tento stav neistoty je možné odstrániť jedine určovacím výrokom, že Rámcovázmluva je naďalej platná medzi žalobcom a žalovaným, pretože bez neho sú ohrozené ďalšie právne úkony žalobcu so žalovaným, ktoré sú viazané práve na určenie platnosti Rámcovej zmluvy.

2. Okresný súd Bratislava IV (ďalej len „okresný súd" alebo „súd prvej inštancie") vo svojom rozsudku č. k. 10Cb/147/2014-63 zo dňa 29. júna 2016 uviedol, že základom Rámcovej zmluvy bol vzťah medzi žalovaným, ako poisťovateľom a poisteným, pričom žalobcovi, ako sprostredkovateľovi poistenia, z tejto zmluvy žiadne práva ani povinnosti nevyplývali. Žalobca preto nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, ani nepreukázal, akým spôsobom by bol odstránený jeho stav právnej neistoty v prípade, že by súd žalobe vyhovel. Na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalobcu zaviazal na náhradu trov konania žalovaného vo výške 350,33 Eur.

3. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd" alebo „odvolací súd") rozsudkom č. k. 4Cob/66/2016- 96 zo 14. decembra 2017 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie. Vo svojom rozhodnutí zdôraznil, že v konaní o určenie neplatnosti/platnosti zmluvy súd preskúmava zmluvu zo všetkých hľadísk, na ktoré Občiansky zákonník viaže všeobecnú platnosť právnych úkonov (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka). V danom prípade však spornosť samotnej platnosti právneho úkonu z tvrdení sporových strán nevyplýva. Otázka platnosti zmluvy je z právneho hľadiska odlišnou od otázky existencie, resp. trvania zmluvy. Samotná platnosť Rámcovej zmluvy nebola medzi stranami sporu sporná. Z uvedeného hľadiska odvolací súd nevzhliadol naliehavý právny záujem na určení platnosti Rámcovej zmluvy zo strany žalobcu. Zároveň žaloba žalobcu spornosť vzťahu strán sporu nerieši a neodstraňuje; rozhodnutie o platnosti zmluvy nerieši otázku, či právny vzťah medzi účastníkmi trvá alebo zanikol, resp. či vôbec právny vzťah medzi nimi je daný.

4. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca podľa § 420 písm. f/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p."), nakoľko má za to, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci a preto žiada dovolací súd, aby rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedol, že vzhľadom k obsahu dovolania a v ňom uvedených dovolacích dôvodov ho považuje za neprípustné. Dovolací dôvod žalobca, podľa názoru žalovaného, nespája s nijakým konkrétnym postupom odvolacieho súdu znemožňujúcim realizáciu žalobcových procesných práv v tomto konaní, ktorého dôsledkom by bolo porušenie práva na spravodlivý proces. Vzhľadom k uvedenému žiadal dovolací súd, aby podané dovolanie odmietol.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd"), ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.), po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia pojednávania (§ 443 C. s. p.) dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok žalobcu je potrebné odmietnuť.

7. V danom prípade bolo dovolanie podané po 1. júli 2016, kedy nadobudol účinnosť nový civilný procesný kódex - Civilný sporový poriadok. Podmienky, za ktorých možno podať dovolanie (a procesné účinky vyvolané podaním dovolania), bolo preto potrebné posudzovať podľa právnej úpravy účinnej od uvedeného dňa. Aj po zmene právnej úpravy dovolacieho konania, ktorú priniesol C. s. p. v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou, je však potrebné dovolanie naďalej považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie.

8. Najvyšší súd vo viacerých rozhodnutiach vydaných za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, t. j. do 30. júna 2016, vyjadril záver aktuálny aj v súčasnosti, v zmysle ktorého právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní nižších súdov, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania. Otázka posúdenia, či sú, alebonie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn 1Cdo/6/2014, 3Cdo/209/2015, 3Cdo/308/2016, 5Cdo/255/2014).

9. Podľa ustanovenia § 419 C. s. p. proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

10. Žalobca podal dovolanie podľa ustanovenia § 420 písm. f/ C. s. p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú túto procesnú vadu, sú a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby (procesnou aktivitou) uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces však pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami a ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

11. Pojem „procesný postup" bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných do 30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a sp. zn. 1Cdo/6/2014, 3Cdo/38/2015, 5Cdo/201/2011, 6Cdo/90/2012). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu" možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. Zároveň je potrebné dodať, že nie každá nesprávnosť, ku ktorej dôjde v civilnom spore je procesnou vadou (vadou procedúry prejednania veci), prípadne procesnou vadou dosahujúcou (až) intenzitu, ktorú považujú za relevantnú jednotlivé ustanovenia Civilného sporového poriadku.

12. Nesprávne právne posúdenie predstavuje v zmysle § 432 ods. 1 a 2 C. s. p. relevantný spôsob vymedzenia dovolania prípustného podľa ustanovenia § 421 C. s. p., nesprávnym právnym posúdením veci však nemožno odôvodniť dovolanie prípustné podľa § 420 C. s. p. Dovolanie prípustné podľa § 420 C. s. p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.). Dovolací dôvod je vymedzený v súlade s ustanovením § 431 ods. 2 C. s. p. iba v tom prípade, ak dovolateľ v dovolaní výslovne uvedie, akým konkrétne špecifikovaným procesným postupom, ktorý považuje dovolateľ za nesprávny, mu odvolací súd znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom je nevyhnutné, aby dovolateľ špecifikoval, aké konkrétne jemu patriace procesné práva mu odvolací súd svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať. Nesprávne právne posúdenie nezakladá vadu zmätočnosti (viď R 24/2017). Z tohto dôvodu dovolací súd konštatuje, že v tejto časti nie je dovolací dôvod odôvodnený v súlade s ustanovením § 431 ods. 2 C. s. p. (obdobne pozri napr. sp. zn. 3Obdo/40/2017 zo 07. decembra 2017, sp. zn. 4Obdo/69/2017 z 23. marca 2018).

13. Najvyšší súd preto procesne neprípustné dovolanie odmietol podľa § 447 písm. f/ C. s. p..

14. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.3 veta druhá C. s. p.). O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

15. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.