4Obdo/43/2020

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu VÚB Leasing, a. s., so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy 1, IČO: 31 318 045 proti žalovanému 1/ B. M., trvalým pobytom v I. G. E., Š. XXX, a žalovanej 2/ M. M., trvalým pobytom v I. G. E., Š. XXX, o zaplatenie 69.953,08 eur s prísl., o dovolaní žalovaných 1/, 2/ voči rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 4CoZm/4/2016, 4CoZm/5/2016 a 4CoZm/6/2016 z 8. marca 2017, takto

rozhodol:

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie o dovolaní žalovaného 1/ a žalovanej 2/ z a s t a v u j e.

II. Žalobcovi sa náhrada trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

1. Rozsudkom z 8. marca 2017, č. k. 4CoZm/4/2016, 4CoZm/5/2016, 4CoZm/6/2016, Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd, rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (výrok I.); sporovým stranám nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania (výrok II.); zmenil uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 18CbZm/1/2014-152 zo dňa 8.1.2016 tak, že žalovaným v 1. a 2. rade priznal oslobodenie od platenia súdneho poplatku v rozsahu 50 % poplatkovej povinnosti (výrok III.); zmenil uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 18CbZm/1/2014-118 zo dňa 7.10.2014 tak, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok za odvolanie v rozsahu 2.098,50 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (výrok IV.).

2. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali žalovaní 1/, 2/ dovolanie (č. l. 191 - dňa 3. júla 2017). Spis s podaným dovolaním bol predložený dovolaciemu súdu dňa 11. júna 2020.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“) z údajov uverejnených v Obchodnom vestníku zistil, že dňa 26. apríla 2019, Okresný súd Prešov uznesením sp. zn. 2OdK/272/2019 vyhlásil konkurz na majetok žalovaného 1/, ustanovil správcu JUDr. Ing. Renátu Vorobeľovú, a rozhodol o oddlžení žalovaného tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomtokonkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Uznesenie bolo v Obchodnom vestníku uverejnené dňa 3. mája 2019 [§ 167a ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“)].

4. Najvyšším súdom bolo tiež zistené (ďalej tiež „najvyšší súd“) z údajov uverejnených v Obchodnom vestníku, že dňa 25. apríla 2019, Okresný súd Prešov uznesením sp. zn. 5OdK/272/2019 vyhlásil konkurz na majetok žalovanej 2/, ustanovil správcu JUDr. Martina Kirňaka, a rozhodol o oddlžení žalovanej tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Uznesenie bolo v Obchodnom vestníku uverejnené dňa 2. mája 2019 [§ 167a ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“)].

5. Podľa § 167e ods. 1 ZKR, ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a ZKR) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b ZKR). Podľa ods. 3 ak sa konkurz zruší z dôvodu, že tu neboli predpoklady pre vedenie konkurzu, na zastavenie konania sa neprihliada.

6. Podľa § 166a ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c ZoKR), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“), b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d ZoKR), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu (ods. 1). Pohľadávky podľa odseku 1 sa v konkurze uplatňujú prihláškou (ods. 2).

7. Podľa § 166b ods. 1 ZoKR za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje: a) príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5 % istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva, b) príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu, c) pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim dňom, d) zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom, e) peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred rozhodujúcim dňom, f) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom konaní alebo v konaní o určení splátkového kalendára.

8. Vo všeobecnosti k procesnému inštitútu zbavenia sa dlhov dlžníka (oddlženie) dovolací súd uvádza, že ide o nástroj určený výlučne pre dlžníka, ktorým možno za podmienok ustanovených v zákone č. 7/2005 Z.z., dosiahnuť nevymáhateľnosť rozhodujúcej množiny pohľadávok v rozsahu, v ktorom tieto nie sú kryté hodnotou majetku dlžníka, pričom v predmetnom konaní sa nerozlišuje medzi fyzickou osobou - podnikateľom a nepodnikateľom. Oddlžiť sa možno dvoma spôsobmi, a to konkurzom (podľa štvrtej časti zákona č. 7/2005 Z.z.) alebo splátkovým kalendárom. Voľba formy oddlženia je výlučne na dlžníkovi, tento nepodáva všeobecný návrh na oddlženie, kde by vhodnú formu určil súd, príp. správca, ale voľbu spôsobu oddlženia vykoná dlžník podaním príslušného návrhu. Na rozdiel od likvidačného konkurzu súdne konania, v ktorých sa vymáhajú pohľadávky, ktoré sa uspokojujú v oddlžovacom konkurze (§ 166a zákona č.7/2005 Z.z.) a pohľadávky, ktoré sú v tomto konkurze vylúčené z uspokojenia a sú nevymáhateľné (§ 166b zákona č. 7/2005 Z.z.) sa neprerušujú, ale súd je povinný tieto konania bez zbytočného odkladu zastaviť (§ 167e zákona č. 7/2005 Z.z.).

9. Dovolací súd uvádza, že v prejednávanej veci k vyhláseniu konkurzu na žalovaných došlo v priebehu dovolacieho konania. V konaní o veci samej si žalobca uplatňuje pohľadávku, ktorú možno zaradiť pod pohľadávky uvedené v § 166b ods. 1 písm. c/ citovaného zákona a na majetok žalovaného 1/ a žalovanej 2/ bol vyhlásený konkurz podľa ustanovení štvrtej časti ZKR, z čoho vyplýva, že podľa ustanovenia § 167e ods. 1 citovaného zákona súd bezodkladne zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a ZKR) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b). V danej veci je pohľadávka uplatnená žalobcom pohľadávkou podľa § 166b ods. 1 písm. c/ ZKR, a preto dovolací súd v súlade s § 167e ods. 1 ZKR dovolacie konanie zastavil.

10. Dovolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov dovolacieho konania podľa § 453 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP, nakoľko oddlženie môže iniciovať len samotný dlžník. Pokiaľ teda dlžník iniciuje konanie o oddlžení, v prípade vyhlásenia konkurzu tým spôsobuje aj procesný následok vo forme zastavenia sporového konania, v ktorom sa uplatňuje voči nemu pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená v konkurze. Vzhľadom k tomu, že podľa obsahu spisu žalobcovi v dovolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s článkom 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznal (k uvedenému porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7Cdo/14/2018, publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. R 72/2018).

11. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.