UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: MOREAU AGRI spol. s.r.o., so sídlom Družstevná 616/13, Madunice, IČO: 34 126 759, zast. advokátom Mgr. Júliusom Meszárošom, so sídlom Námestie sv. Anny 20B, Trenčín, proti žalovanému: O R A G R O, spol. s.r.o., so sídlom Oravské Veselé 374, IČO: 31 570 054, zast. advokátom JUDr. Pavlom Gombíkom, so sídlom Kukučínova 1, Martin, o vylúčenie veci z exekúcie, vedenej na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 8Cb/6/2012, na dovolanie žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č. k. 8Cob/309/2014-153 z 20. decembra 2016, takto
rozhodol:
I. Dovolanie žalovaného o d m i e t a.
II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom ako súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 8Cb/6/2012-122 zo dňa 16.04.2014 vyhovel žalobe o vylúčenie veci z exekúcie podanej žalobcom v zmysle § 55 ods. 1 Exekučného poriadku a rozhodol tak, že vylúčil traktor kolesový, poľnohospodársky McCORMICK XTX XTX/XTX215, B., farba: červená, z exekúcie vykonávanej exekútorom Mgr. Bernardom Janíkom, Exekútorský úrad, so sídlom Daniela Dlabača 2/978, 010 01 Žilina, na základe poverenia na vykonanie exekúcie číslo 5304017802 udeleného Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom dňa 24.06.2011, sp. zn. 7Er/468/2011.
2. O trovách konania rozhodol prvoinštančný súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účinného do 30.06.2016 (ďalej len „O. s..p") v spojení s § 150 ods. 1 O. s. p. tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Poukázal na znenie § 150 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. V danom prípade bol v konaní úspešný žalobca, preto by mu patrila plná náhrada trov konania. Bolo však potrebné prihliadnuť na to, že pokiaľ sa žalobca cítil vlastníkom traktora, mal si vo svojom záujme usporiadať vzťahy v evidencii skôr, nie až po tom, ako sa dozvedel oexekúcii. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie nepochybne preukázané, že žalobca je vlastníkom označeného motorového vozidla a jeho vlastníkom bol i v čase jeho spísania v rámci exekúcie. Návrh na vykonanie exekúcie bol žalovaným podaný dňa 26.05.2011 a žiadosť o poskytnutie súčinnosti zo strany exekútora, adresovaná Odboru poriadkovej a dopravnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Slovenskej republiky (ďalej len „PZ SR") v Novom Meste nad Váhom, je zo dňa 19.07.2011. Žalobca tak mal podľa názoru súdu po uzatvorení kúpnej zmluvy so spoločnosťou AGROMER, s.r.o., dostatok času, aby po tom, čo menovaná spoločnosť kúpnu cenu za predmetný traktor v lehote splatnosti nezaplatila, vzťahy v evidencii usporiadal. V tejto okolnosti súd prvej inštancie vzhliadol dôvody osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi, hoci ten bol v konaní úspešný.
3. Na odvolanie žalovaného proti prvoinštančnému rozsudku v časti výroku o náhrade trov konania, Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací uznesením č. k. 8Cob/309/2014-153 zo dňa 20.12.2016 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil.
4. Odvolací súd v odôvodnení uznesenia poukázal na to, že dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p."), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Postupujúc podľa § 470 ods. 1 a 2 C. s. p., odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je neopodstatnené. Konštatoval, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania správne aplikoval § 142 ods. 1 v spojení s § 150 ods. 1 O. s. p., platné v čase jeho rozhodovania. Dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalobcovi vzhliadol v neobozretnosti žalobcu v súvislosti s jeho vlastníckym právom k traktoru a náležitým usporiadaním tohto stavu v evidencii motorových vozidiel až po zistení, že traktor bol zahrnutý v rámci exekúcie do majetku spoločnosti AGROMER, s.r.o.. Bez ohľadu na uvedené však bolo potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že žalobca sa ešte pred prvým pojednávaním pokúsil so žalovaným spor vyriešiť mimosúdne, a to na rokovaní za účasti oboch strán dňa 11.10.2012, avšak bezvýsledne, v dôsledku čoho bol v spore o vylúčenie veci z exekúcie nútený pokračovať, takže aplikácia § 143 vtedy platného O. s. p. pri rozhodovaní o trovách konania neprichádzala do úvahy. Pre úplnosť odvolací súd uviedol, že nesprávny bol názor žalovaného o spôsobe výpočtu trov právneho zastúpenia, pretože v danom prípade - v spore o vylúčenie veci z exekúcie, by sa postupovalo podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, a nie podľa § 10 citovanej vyhlášky, ako to tvrdil žalovaný. 5. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 257 C. s. p. tak, že žalobcovi ich náhradu nepriznal, a to z rovnakých dôvodov ako súd prvej inštancie.
6. Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 06.02.2017.
7. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný dovolanie, prípustnosť ktorého odôvodnil ust. § 420 písm. f/ C. s. p. (i keď uviedol § 419 C. s. p.).
8. Poukázaním na rozhodnutia R V/1968, Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani c. Španielsko, obidve z 09.12.1994, Georgiadis c. Grécko z 29. 05. 1997, Higgins c. Francúzsko z 19.02.1998, ako aj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 119/03-30 a sp. zn. IV. ÚS 115/03, žalovaný prvoinštančnému súdu vytkol, že nerozhodoval o trovách konania jeho osoby, hoci si ich riadne uplatnil, výrok o jeho trovách nie je v rozsudku obsiahnutý a z obsahu rozsudku ani nevyplýva, čo bolo dôvodom takéhoto nerozhodovania. Napriek tomu, že absenciu rozhodnutia o trovách konania žalovaného prvoinštančnému súdu vytkol v podanom odvolaní, odvolací súd prvoinštančný rozsudok v napadnutom výroku potvrdil a o nepriznaní náhrady trov odvolacieho konania žalobcovi rozhodol totožne so súdom prvej inštancie.
9. Žalovaný v dovolaní ďalej namietol nekalý charakter konania žalobcu, keď mu počas vyše 5-ich rokov nechýbalo, že neplatí zákonné zmluvné poistenie za traktor, neprekážalo mu, že si na „jeho" traktorspoločnosť AGROMER, s.r.o. uplatňovala poukazy na odber červenej, t. j. cenovo zvýhodnenej nafty, rovnako ani to, že dňa 23.11.2009 uzatvoril žalobca ako skladovateľ a nie ako vlastník, zmluvu o uskladnení traktora s Ivanom Katrincom, ako ukladateľom a len exekúcia iniciovaná žalovaným prinútila žalobcu prestať vykonávať uvedené aktivity.
10. Žalovaný odvolaciemu súdu ďalej vytkol konštatovanie v odôvodnení jeho rozhodnutia o nemožnosti aplikácie § 143 O. s. p. pri rozhodovaní o trovách konania, ako aj absenciu zdôvodnenia skutočnosti spôsobilej privodiť nepokračovanie v spore o vylúčenie traktora z exekúcie. Rovnako mu vytkol, že relevantným spôsobom nevyhodnotil, že žalovaný bol nútený stať sa v spore o vylúčenie veci z exekúcie žalovaným len preto, že žalobca umožnil, aby ako vlastník traktora (ktorého vylúčenie z exekúcie žiadal podaným návrhom) bola do úradnej evidencie Dopravného inšpektorátu PZ SR zapísaná spoločnosť AGROMER, s.r.o. na základe zákona č. 8/2009 Z. z..
11. Vo vzťahu k výpočtu trov právneho zastúpenia žalovaný odvolaciemu súdu vytkol nesprávne poukázanie na § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z., keďže podľa tohto ustanovenia sa postupuje len vtedy, keď nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami; v danom prípade však podľa žalovaného hodnotu veci alebo práva v peniazoch je možné vyjadriť a nie sú s tým spojené žiadne ťažkosti, keďže hodnota traktora je 156.423,-Eur.
12. Na základe všetkých vyššie uvedených tvrdení žalovaný dovolaciemu súdu navrhol, aby uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
13. K dovolaniu žalovaného sa žalobca nevyjadril.
14. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.) po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu zastúpená v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 veta pred bodkočiarkou C. s. p.) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je potrebné odmietnuť, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ C. s. p.).
15. Podľa § 419 C. s. p., proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
16. Podľa § 420 C. s. p., dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak rozhodnutie trpí vadami zmätočnosti uvedenými v písmenách a/ až f/ citovaného ustanovenia.
17. Dôvody zmätočnosti taxatívne upravené v citovanom ustanovení (vrátane namietanej nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia) možno uplatniť len proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým rozhodol vo veci samej alebo proti rozhodnutiu, ktorým sa konanie končí. Pod vecou samou treba rozumieť predmet konania vymedzený v žalobe, o ktorom má byť v konaní vecne rozhodnuté. Rozhodnutím vo veci samej v zmysle § 420 C. s. p. je potom rozhodnutie vydané odvolacím súdom po prejednaní veci (odvolania), v ktorom odvolací súd rozhodol o uplatnenom nároku.
18. V danom prípade je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania, majúcim povahu uznesenia. Takéto uznesenie odvolacieho súdu, v súlade s vyššie uvedeným, nie je rozhodnutím vo veci samej a ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. Dovolanie žalovaného smeruje preto proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
19. So zreteľom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného podľa § 447 písm. c/ C. s. p. ako procesne neprípustné odmietol.
20. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.). O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C. s. p).
21. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.