4Obdo/4/2022

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: JUDr. Jozefa Beňa, PhD., so sídlom kancelárie v Poprade, Nám. Sv. Egídia 40/93, správca konkurznej podstaty úpadcu IE group, a.s. v konkurze, so sídlom v Prešove, Hlavná 50, IČO: 36 518 531, zastúpený IKRENYI&REHÁK, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 2, proti žalovanému: I.. T. B., trvalým pobytom v Q. - R., Q. XXXX/X, zastúpeného MALICH advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Dunajská 25, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. 6CoKR/3/2021-165 zo dňa 10. júna 2021, takto

rozhodol:

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie o dovolaní žalobcu z a s t a v u j e.

II. Žalovanému proti žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

1. Uznesením z 10. júna 2021, č. k. 6CoKR/3/2021-165 Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“), uznesenie súdu prvej inštancie - Okresného súdu Prešov č. k. 4Cbi/20/2017-145 zo dňa 27.11.2020, ktorým zastavil konanie a sporovým stranám nepriznal náhradu trov konania, potvrdil.

2. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie (č. l. 178 - 188 dňa 16.09.2021). Dovolanie bolo doručené žalovanému na vyjadrenie (č. l. 192-193), avšak žalovaný vyjadrenie nepodal. Spis s podaným dovolaním bol predložený dovolaciemu súdu na rozhodnutie o dovolaní dňa 19.01.2022.

3. Podaním zo dňa 22.12.2021, doručeným súdu prvej inštancie dňa 27.12.2021 zobral žalobca dovolanie (č. l. 196) späť v celom rozsahu z dôvodu, že medzi stranami sporu bola dňa 10.12.2021 uzavretá dohoda o urovnaní a žiadal, aby dovolací súd dovolacie konanie zastavil. Zároveň s poukazom na uzavretie mimosúdnej dohody požiadal, aby dovolací súd o náhrade trov dovolacieho konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

4. Podľa § 35 CSP, o dovolaní rozhoduje najvyšší súd.

5. Podľa § 446 CSP, ak dovolateľ vezme dovolanie späť, dovolací súd dovolacie konanie zastaví.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací [podľa § 35 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“)], vzhľadom na právne účinný dispozitívny úkon dovolateľa, ktorým vzal podané dovolanie v celom rozsahu späť, dovolacie konanie podľa ustanovenia § 446 CSP, zastavil.

7. V dovolacom konaní žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi, ktorý procesne zavinil zastavenie konania (§ 256 ods. 1 CSP v spojení s § 453 ods. 1 CSP), a súčasne žalobca súdu nepredložil dohodu o urovnaní, na ktorú sa odvolával aj v časti náhrady trov dovolacieho konania. Keďže však podľa obsahu spisu žalovanému v tomto dovolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli (žalovaný nevykonal žiaden procesný úkon po podaní dovolania žalobcom a jeho doručení žalovanému), Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s článkom 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznal (k uvedenému porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7Cdo/14/2018 publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. R 72/2018).

8. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.