UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Mederovej a členiek senátu JUDr. Aleny Priecelovej a JUDr. Lenky Praženkovej v spore žalobcu: Siemens s.r.o., so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava - Karlova Ves, IČO: 31 349 307, zast. JUDr. Marcel Jóža, advokát so sídlom Cukrová 14, 813 39 Bratislava, proti žalovanému: BEZ TRANSFORMÁTORY, a.s., so sídlom Rybničná 40, 835 54 Bratislava, IČO: 31 383 475, o zaplatenie 24.214,18 eur s prísl., vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 25Cb/111/2014, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 22. apríla 2020, č. k. 3Cob/36/2019-1311, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Cob/36/2019-1311 z 22. apríla 2020 z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) rozsudkom z 22. apríla 2020, č. k. 3Cob/36/2019-1311, potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava III (ďalej aj „súd prvej inštancie“) z 23. apríla 2018, č. k. 25Cb/111/2014-1153, a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
2. Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že potvrdzovaným rozsudkom súdu prvej inštancie bola prvým výrokom žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 24.214,18 eur s 9,25 % úrokom z omeškania ročne od 13.02.2014 do zaplatenia, druhým výrokom súd žalobu vo zvyšku zamietol, v treťom výroku súd vzájomnú žalobu žalovaného zamietol v celom rozsahu a vo štvrtom výroku súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2.1. Podľa skutkového stavu ustáleného súdom prvej inštancie žalobca ako kupujúci a žalovaný ako predávajúci uzatvorili konkludentným spôsobom kúpnu zmluvu tým, že žalovaný akceptoval objednávku žalobcu č. 9500198991 zo dňa 24.06.2010 a dodal žalobcovi objednaný tovar, a to 9 ks 1000 kVA transformátorov, 3 ks 500 kVA transformátorov a 3 ks 100 kVA transformátorov, pre miesto určenia FTVE Blažov, Dunajská Streda - Kútniky podľa technickej špecifikácie žalovaného č. PT 6425-2-10 a č.PT 6425-3-10 zo dňa 15.06.2010, v rámci ktorých bola stanovená záruka 24 mesiacov od uvedenia do prevádzky, maximálne 30 mesiacov od dodania. Žalobca uvedené transformátory použil na realizáciu diela „Dodávka a inštalácia fotovoltaického systému o výkone 3200 KWP“ podľa Zmlúv o dielo uzatvorených medzi žalobcom a spoločnosťami N.O.S. Construction s.r.o., SE 2010, a.s. a INDUSTRIAL ZONE KÚTNIKY, a.s. V dňoch 16.06.2012, 07.08.2012 a 03.10.2012 prišlo k poruchám 1000 kVA transformátorov, v dôsledku čoho vznikla spoločnostiam N.O.S. Construction a SE 2010, a.s. škoda vo výške 24.214,18 eur, ktorú im uhradil ich poisťovateľ - spoločnosť MITSUI SUMITUMO INSURANCE COMPANY (Europe), ktorá si následne túto sumu uplatnila ako náhradu škody voči žalobcovi. Žalobca spoločnosti MITSUI SUMITUMO INSURANCE COMPANY (Europe) v rámci regresného nároku uhradil dňa 10.10.2013 sumu 7.728,47 eur, dňa 21.11.2013 sumu 4.898,88 eur a dňa 06.02.2014 sumu 11.586,83 eur.
2.2. Za účelom zistenia príčin opakovaných porúch transformátorov boli vypracované expertné správy spoločnosťami ELCONDER s.r.o. a EGU-HV Laboratory a.s., v ktorých bolo potvrdené, že nedochádza k prechodným javom a devastujúcim prepätiam, ktoré by mali ohroziť izolačný systém transformátorov. Znaleckým posudkom č. 3/2016, ako aj výpoveďami znalcov Ing. S. Z. a Ing. Z. E., PhD., a podporne aj výsluchom svedkov F.. S. H. a F.. S. Z. mal súd prvej inštancie za preukázané, že príčinou havárií bola výrobná chyba a nie prevádzkové podmienky vo FVE Kútniky. Žalovaný dodal žalobcovi celkom 9 transformátorov 1000 kVA, z ktorých každý pozostáva z 3 cievok, pričom vada sa vyskytla iba na 8 z celkového počtu 27 cievok (vrátane porúch, ktoré nastali po uplynutí záručnej doby).
2.3. Prvá porucha (ktorá nie je predmetom žaloby) nastala už dňa 22.08.2011, túto poruchu žalovaný v rámci reklamácie uznal ako záručnú a vo „Vyjadrení k poruche transformátora - reklamácia R4430“ uviedol, že poruchu spôsobil závitový skrat cievky VN fázy. Vo všetkých prípadoch žalovaný poškodené cievky vymenil za nové a na žiadnej z vymenených cievok sa ďalšia porucha nezopakovala napriek tomu, že neprišlo k žiadnym prevádzkovým zmenám v FVE Kútniky. Všetky transformátory sú vystavené zhodnému prevádzkovému prostrediu, preto pokiaľ by príčinou porúch boli javy vonkajšieho prostredia, tieto by sa prejavili na všetkých cievkach rovnako. Na 19 cievkach sa ale vada nevyskytla a rovnako ani na 8 cievkach, ktoré boli žalovaným po poruche vymenené. Na ďalších transformátoroch - 3 ks 500 kVA, 3 ks 100 kVA a tlmivky - sa vady nevyskytli, pričom sú rovnako nainštalované vo FVE Kútniky a prevádzkované v rovnakom prevádzkovom prostredí.
2.4. Zmenu prevádzkových podmienok vylúčil aj svedok F.. Z., ktorý uviedol, že každá zmena by bola zaznamenaná na dispečingu. Skutočnosť, že sa na opravených cievkach ďalšie poruchy nevyskytli, bolo v celom rozsahu vyvrátené tvrdenie Ing. Mužíka v ním vypracovanom znaleckom posudku, že aj u transformátorov po oprave možno očakávať výskyt porúch, keďže jediným riešením je prepäťová ochrana. Naopak bola potvrdená pravdivosť záverov znaleckého posudku č. 3/2016, tvrdení znalcov a F.. Z., ktorými bola preukázaná aj skutočnosť, že boli dodržané podmienky prevádzkovateľa distribučnej sústavy Západoslovenská distribučná a.s., pre pripojenie FVE ako aktívneho zdroja do distribučnej sústavy.
2.5. Počas prevádzky akéhokoľvek transformátora dochádza k rezonančným javom, ktorým transformátor musí odolať bez poškodenia, predpokladaná životnosť transformátora je 35 rokov. Žalovaným dodané transformátory boli pripojené do distribučnej siete káblovým podzemným vedením, takže vplyv atmosferických prepätí nie je žiaden, normy STN a ani prevádzkovateľ v takomto prípade nevyžadujú prepäťovú ochranu, jedinou požadovanou ochranou sú poistky, ktoré sú v takomto prípade podmienkou na pripojenie zariadenia do distribučnej sústavy.
2.6. Pokiaľ išlo o zemné spojenia, ktoré znalec Ing. S. považoval za prvotnú príčinu všetkých havárií, tieto tvrdenia mal súd prvej inštancie za nepreukázané, a to vzhľadom na výpovede znalcov a F.. Z., ktorí zhodne uvádzali, že zemné spojenie je až následný jav, ktorý nastáva po tom, ako dôjde k narušeniu izolácie, čiže prvotná porucha je porucha transformátora, ktorá následne je príčinou vzniku zemného spojenia. Ing. S. vychádzal z výsledkov meraní EGU-HV Laboratory, a.s., kde boli konštatované trvalé a prerušované zemné spojenia, pričom tie trvalé boli na dispečingu v Dunajskej Strede vypínané, aleprerušované zemné spojenia vypínané neboli. Ing. Z. uviedol, že 22 kV sieť je konštruovaná tak, aby krátkodobé zemné spojenia strpela a nedochádzalo k častému vypínaniu siete. To, že nie sú krátkodobé zemné spojenia vypínané, je bežný jav a zariadenia to musia vydržať. Ing. S. navrhované zvodiče prepätia by transformátory neochránili, transformátory do 1600 kVA sa chránia iba poistkami.
2.7. Znalec Ing. S. v znaleckom posudku poukazoval na neštandardnosť „kioskov“, v ktorých sú transformátory umiestnené, avšak jeho závery boli podľa súdu prvej inštancie veľmi nekonkrétne a hypotetické. Podľa súdu prvej inštancie bola preukázaná aj vedomosť žalovaného o tom, že dodáva transformátory pre potreby FVE. Z výsluchu znalcov, ktorí vypracovali znalecký posudok č. 3/2016 mal súd prvej inštancie za preukázané, že FVE Kútniky nemajú zvláštny, neštandardný režim prevádzky voči ostatným FVE. V znaleckom posudku č. 3/2016 bolo jasne uvedené, že počet spínaní transformátorov je v súlade s normou STN EN 60076/1. Početnosť spínaní do vonkajšieho prostredia prekročená nebola, ale je pravdou, že počet spínaní vykonaných distribučnou spoločnosťou prekračovalo normu, avšak rovnaké podmienky boli pre väčší počet transformátorov, avšak porucha sa vyskytla iba na piatich z nich. Naviac má norma len odporúčací charakter, nie je právne záväzná a v čase, kedy bola zadaná objednávka na dodávku transformátorov a aj v čase samotnej dodávky, norma STN EN 60076/1 neexistovala. V roku 2010 platila norma STN IEC 60076-1, ktorá žiadne údaje o spínaní neobsahovala.
2.8. Z uvedených dôvodov mal súd prvej inštancie za preukázané, že príčinou vád transformátorov bola výrobná vada a nie vplyv vonkajšieho prostredia. Žalobca v rámci regresného nároku uhradil spolu sumu 24.214,18 eur poisťovacej spoločnosti. Preukázateľne tak prišlo k zmenšeniu majetku žalobcu o 24.214,18 eur v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalovaného dodať tovar riadne a bez vád. Súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie kontrolným znaleckým posudkom, keďže vzhľadom na výsledky dokazovania a zásadu hospodárnosti konania toto nepovažoval za potrebné.
2.9. Žalovaný v priebehu konania podaním zo dňa 24.06.2016 uplatnil vzájomný návrh podľa § 98 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a žiadal, aby súd prvej inštancie rozhodol o povinnosti žalobcu zaplatiť mu sumu 10.212,55 eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia, a to na základe ceny vykonaných opráv transformátorov. Keďže mal súd prvej inštancie za preukázanú zodpovednosť žalovaného za vznik škody v dôsledku poruchy transformátorov, vyhodnotil nárok žalovaného uplatnený vzájomnou žalobou ako nedôvodný.
3. Žalovaný podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie, v ktorom namietal, že sa súd prvej inštancie nedostatočne vysporiadal s jednotlivými čiastkovým závermi znaleckého posudku STU, ktoré si odporujú a nie sú náležite odôvodnené a podložené. Ing. Z. priznal, že v danom prípade sa nedá určiť presná príčina poruchy na transformátore. Súd prvej inštancie sa priklonil k záverom znaleckého posudku vykonaného súdom, podľa žalovaného sú ale na posúdenie skutočností obsiahnutých v znaleckých posudkoch potrebné odborné znalosti, ktorými súd nedisponuje. Žalovaný namietal aj osobu znalca Ing. Z. E. a nevykonanie kontrolného znaleckého posudku. Tvrdenie súdu, že nie je potrebná prepäťová ochrana je pravdivé len sčasti, a to z dôvodu, že prepäťová ochrana nie je potrebná len proti atmosférickému prepätiu, čo bolo súdom vytrhnuté z kontextu, a ignoruje prítomnosť spínacích prepätí, proti ktorým by prepäťové ochrany pomohli.
4. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a zisteným skutkovým stavom. Súd prvej inštancie sa v konaní nedopustil vady, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd uviedol, že žalovaný mal vedomosť o účele použitia objednaných transformátorov (FVE), preto mal a mohol vyhodnotiť množstvo a typ transformátorov, prípadne oznámiť žalobcovi vhodné riešenie. V konaní bolo na základe vykonaného dokazovania jednoznačne preukázané vylúčenie vonkajšieho vplyvu (poveternostné podmienky), nevhodné prevádzkové prostredie, ovplyvnenie prevádzky transformátorov zemným vedením alebo rezonančnými javmi. Vada sa prejavila len na piatich transformátoroch 1000 kVA a po výmene cievok sa vady už neprejavili. Ak teda žalobca neporušil podmienky inštalácie dodaných transformátorov a bol vylúčený aj vplyv vonkajšieho prostredia, pričom nebolo preukázanéporušenie prevádzkových podmienok, je jediným správnym záverom vada v samotných dodaných transformátoroch. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a v podrobnostiach poukázal na jeho odôvodnenie.
5. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, ktoré odôvodnil podľa § 420 písm. f/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „C. s. p.“) v spojení s § 431 C. s. p., nesprávnym procesným postupom súdu, ktorým mu bolo znemožnené uskutočňovať jemu patriace práva v takej miere, že prišlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces a odklonom odvolacieho súdu pri riešení podstatnej právnej otázky od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu podľa § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p., v spojení s § 432 C. s. p. Dovolaciemu súdu žalovaný navrhuje, aby napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spoločne s rozsudkom súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo aby napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zmenil tak, že žalobu zamietne.
5.1. Vo vzťahu k vytýkanej vade zmätočnosti žalovaný namieta, že odvolací súd sa v odôvodnení rozsudku nevysporiadal s odvolacími námietkami žalovaného, čo má podľa žalovaného za následok nepreskúmateľnosť rozsudku krajského súdu. Odvolací súd sa nevysporiadal najmä s potrebou vykonať kontrolné znalecké dokazovanie, keďže v konaní súdom nariadený znalecký posudok vypracovaný STU sa vo svojich záveroch odlišoval od súkromného znaleckého posudku predloženého žalovaným. Ide o pritom o znalecké posudky rovnakej právnej sily. Žalovaný vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania navrhoval na súdnom pojednávaní dňa 15.01.2018 a súd na pojednávaní dňa 26.03.2018 uviedol, že vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania nepripúšťa. Súd nedisponuje potrebnými odbornými vedomosťami na posúdenie dvoch protichodných znaleckých posudkov.
5.2. Odvolací súd sa podľa žalovaného nevysporiadal ani s nesprávnymi skutkovými zisteniami, na ktoré žalovaný poukazoval v odvolaní. Svedok F.. Z. mal vo svojej výpovedi priznať, že nevie určiť presnú príčinu poruchy na transformátore. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s touto časťou výpovede svedka. Výpoveď svedka F.. Z. bola naviac vopred dohodnutá a ovplyvnená komunikáciou so žalobcom pred pojednávaním, čo aj sám svedok potvrdil na pojednávaní dňa 15.01.2018. Výsluch svedka F.. Z. je preto podľa žalovaného nedôveryhodný a súd vzal do úvahy len jeho čiastkové závery.
5.3. Žalovaný ďalej poukázal na znalecký posudok vypracovaný Znaleckým ústavom STU, ktorého znalecký tím viedol znalec Ing. Z. E.. Žalovaný vzniesol námietku zaujatosti o ktorej súd prvej inštancie rozhodol uznesením zo dňa 16. mája 2017, č. k. 25Cb/111/2014-908, tak, že Znalecký ústav Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a štatutárny zástupca pre výkon znaleckej činnosti Ing. Z. E. nie sú vylúčení z konania. Žalovaný uplatnil odvolanie aj pre odvolací dôvod podľa § 365 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého je odvolanie možné odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. S uvedeným uplatneným odvolacím dôvodom sa odvolací súd žiadnym spôsobom nevysporiadal.
5.4. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci žalovaný poukázal na dva znalecké posudky s odlišnými závermi znalcov, s ktorými sa odvolací súd nevysporiadal. Žalovaný označil rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) sp. zn. 4Cdo/254/2012, v zmysle ktorého je v takomto prípade potrebné pristúpiť k výsluchu oboch znalcov a ak by ani v takom prípade nebolo možné odstrániť rozpory v záveroch znaleckých posudkov, je potrebné dať tieto závery preskúmať iným znalcom, vedeckým ústavom alebo inou inštitúciou.
6. Žalobca sa vyjadril k dovolaniu žalovaného podaním zo dňa 21.10.2020. Odvolací súd podľa žalobcu riadne svoje rozhodnutie odôvodnil a obsiahlo sa venoval podrobným dôvodom v odvolacom konaní. Odvolací súd má v prípade uplatnenia § 387 ods. 2 C. s. p., podľa žalobcu len možnosť, nie však povinnosť, doplniť dôvody na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. Všetky odvolacie námietky žalovaného boli už vyriešené súdom prvej inštancie. Z uvedených dôvodov preto nemôže byť podľa žalobcu naplnený dôvod prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f/ C. s. p. Vo vzťahu kdovolaciemu dôvodu uplatnenému žalovaným pre nesprávne právne posúdenie veci v spojení s § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p. žalobca uviedol, že z rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/254/2012, na ktoré poukázal žalovaný v dovolaní, nevyplýva, že by si súd musel vždy v prípade rozdielnych záverov znaleckých posudkov vyžiadať kontrolný znalecký posudok, ale má tak učiniť až po vypočutí oboch znalcov. Ak bol súd prvej inštancie schopný zhodnotiť v súvislosti všetkých vykonaných dôkazov v konaní z akých dôvodov vezme za podklad svojho rozhodnutia znalecký posudok STU a nie posudok Ing. S. a odvolací súd sa s týmto záverom stotožnil, neprišlo k odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Žalobca ďalej vo svojom vyjadrení poukázal na argumentáciu žalovaného ohľadom príčiny porúch transformátorov, ktorú žalovaný v priebehu konania opakovane menil. Vypracovanie kontrolného znaleckého posudku by podľa žalobcu bolo za zisteného skutkového stavu nadbytočné, nehospodárne a neúčelné. Vo vzťahu k namietanej zaujatosti znaleckého ústavu STU, ktorý vypracoval znalecký posudok, o ktorého závery sa opierajú súdy v tomto konaní, žalobca poukázal na súkromný znalecký posudok predložený v konaní žalovaným, ktorý bol vypracovaný znalcom, ktorého si vybral sám žalovaný a za jeho vypracovanie mu priamo zaplatil. Z uvedených dôvodov nie je podľa žalobcu dovolanie žalovaného dôvodné a dovolaciemu súdu navrhuje ho podľa § 448 C. s. p., zamietnuť.
7. Žalovaný ako dovolateľ k vyjadreniu žalobcu vo svojom vyjadrení zo dňa 19.11.2020 uviedol, že nesúhlasí s názorom žalobcu o možnosti odvolacieho súdu doplniť dôvody pre správnosť potvrdzovaného rozhodnutia, ale je povinnosťou odvolacieho súdu dať odpovede na podstatné otázky súvisiace s predmetom veci, ktoré žalovaný vymedzil v odvolaní. Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu žiadne ďalšie dôvody pre správnosť potvrdzovaného rozsudku súdu prvej inštancie naviac nevyplývajú. Žalovaný naďalej zotrval na svojich tvrdeniach o nedostatku odborných znalostí súdu pre interpretáciu záverov znalcov a nedostatočnom vysporiadaní sa so skutkovými zisteniami.
8. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.), po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané, konajúca zamestnancom v súlade s § 429 ods. 2 písm. b/ C. s. p., bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je prípustné a dôvodné.
9. Žalovaný odôvodnil svoje dovolanie vadou zmätočnosti podľa § 420 písm. f/ C. s. p., a nesprávnym právnym posúdením veci s prípustnosťou dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a/, teda pre odklon odvolacieho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Najvyšší súd sa v prvom rade zaoberal vytýkanou nepreskúmateľnosťou rozsudku odvolacieho súdu.
10. Podľa § 387 ods. 2 C. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Podľa § 387 ods. 3 C. s. p., odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
12. Dovolateľ odôvodneniu rozsudku odvolacieho súdu vyčíta, že v ňom odvolací súd neposkytol odpovede na podstatné otázky vznesené žalovaným v odvolaní. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie sa za situácie dvoch protichodných znaleckých posudkov priklonil k záverom jedného znaleckého posudku, bez vykonania kontrolného znaleckého dokazovania, pričom pre takýto postup súd nedisponuje potrebnými odbornými vedomosťami. Žalovaný zároveň poukázal na rozpory v skutkových zisteniach, a to najmä v súvislosti s výsluchom svedka F.. Z.. Odvolací súd sa nevysporiadal ani s odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 2 C. s. p., pri ktorom žalovaný namietal, že uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 16. mája 2017, č. k. 25Cb/111/2014-908, ktorým súd prvej inštancie nevylúčil znalecký ústav Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a jeho štatutárneho zástupcu Ing. Z. E., na základe námietky zaujatosti vznesenej žalovaným, trpí vadami.
13. Najvyšší súd po preskúmaní obsahu odôvodnenia odvolacieho súdu musí konštatovať, že odôvodnenie odvolacieho súdu sa skutočne obmedzilo len na konštatovanie správnosti dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 2 C. s. p., a opomenulo sa vysporiadať s podstatnými odvolacími námietkami žalovaného. Odvolací súd v bode 15. odôvodnenia svojho rozsudku len stručne uvádza, že súd prvej inštancie sa v konaní nedopustil vady, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktorú by musel odvolací súd prihliadať. Obsah odvolania žalovaného preto nebol podľa odvolacieho súdu spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozhodnutia. Následne odvolací súd zopakoval skutkové zistenia, ktoré považoval za jednoznačne preukázané, obmedzil sa však len na konštatovanie ich správnosti, bez vysvetlenia, prečo sú odvolacie námietky žalovaného nedôvodné.
14. Aj napriek tomu, že ust. § 387 ods. 2 C. s. p., odvolaciemu súdu umožňuje použiť tzv. skrátené odôvodnenie rozhodnutia, ak sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, nemožno opomenúť ust. § 387 ods. 3 C. s. p., ktoré výslovne upravuje povinnosť odvolacieho súdu vysporiadať sa s aj s podstatnými odvolacími námietkami. Aj v prípade tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia podľa § 387 ods. 2 C. s. p., je odvolací súd povinný vysporiadať sa v odôvodnení svojho rozhodnutia s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. novembra 2018, sp. zn. III. ÚS 314/2018).
15. Žalovaný v odvolaní jasne špecifikoval svoje odvolacie námietky, spočívajúce v nevykonaní kontrolného znaleckého posudku, v konkrétnych skutkových rozporoch a vadách uznesenia súdu prvej inštancie z 16. mája 2017, č. k. 25Cb/111/2014-908, ktorým bolo rozhodnuté o námietke zaujatosti vznesenej žalovaným voči znaleckému ústavu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a jeho štatutárnemu zástupcovi Ing. Z. E.. Odvolací súd k týmto odvolacím námietkam neposkytol žalovanému žiadnu odpoveď. Vzhľadom na konkrétne odvolacie námietky žalovaného nepostačuje, aby odvolací súd len všeobecným spôsobom poukázal na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, a to najmä v prípade, ak odvolateľ poukazuje na konkrétne pochybenia súdu prvej inštancie, ale vyžaduje sa, aby odvolateľ dostal na podstatné odvolacie námietky konkrétne odpovede.
16. Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia zakladá prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f/ C. s. p., len výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia odvolacieho súdu neobsahuje ani zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie, pričom odvolací súd nie je povinný poskytnúť odpoveď na každú odvolaciu námietku, ale je povinný sa vysporiadať s podstatnými odvolacími námietkami (§ 387 ods. 3 veta druhá C. s. p.).
17. Najvyšší súd dáva za pravdu dovolateľovi, že odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozsudku žiadnym spôsobom nevysporiadal s jeho podstatnými odvolacími námietkami. Vlastné odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu (mimo tzv. konštatačnú časť) je strohé a výlučne odkazuje a zdôrazňuje správnosť rozsudku súdu prvej inštancie, a to bez toho, aby sa vysporiadalo s otázkou kontrolného znaleckého dokazovania v prípade dvoch protichodných znaleckých posudkov, s rozpormi v skutkových zisteniach, na ktoré poukázal odvolateľ a s vytýkanými vadami uznesenia odvolacieho súdu, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej. Takéto odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu ani neumožňuje dovolaciemu súdu učiniť dovolací prieskum vo vzťahu k ďalšiemu dovolaciemu dôvodu vymedzenému žalovaným, keďže nie je zrejmé, akým spôsobom sa s podstatnými otázkami v tomto konaní odvolací súd vysporiadal.
18. Z uvedených dôvodov najvyšší súd vzhliadol prípustnosť aj dôvodnosť dovolania žalovaného v časti namietanej vady zmätočnosti podľa § 420 písm. f/ C. s. p., pre nepreskúmateľnosť rozsudku odvolacieho súdu a z tohto dôvodu je potrebné rozsudok odvolacieho súdu podľa § 449 ods. 1 zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie.
19. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu uplatnenému žalovaným pre nesprávne právne posúdenie veci pri odstraňovaní rozporov v záveroch znaleckých posudkov musí najvyšší súd konštatovať, že vzhľadomna neposkytnutie dôvodov odvolacím súdom vo vzťahu k potrebe vykonať kontrolné znalecké dokazovanie, nevie najvyšší súd posúdiť, akým spôsobom sa odvolací súd s touto otázkou vysporiadal. Zároveň uvedená otázka formulovaná žalovaným ako právna otázka je podľa názoru najvyššieho súdu skôr otázkou procesného postupu súdu v konaní, než otázkou aplikácie a výkladu právnej normy, teda otázkou právneho posúdenia veci. Z uvedených dôvodov a vzhľadom na už konštatovaný záver o prípustnosti a dôvodnosti dovolania žalovaného podľa § 420 písm. f/ C. s. p., sa najvyšší súd týmto dovolacím dôvodom nezaoberal.
20. Obiter dictum ale najvyšší súd uvádza, že súdy v prípade hodnotenia znaleckého dokazovania nie sú oprávnené samé posudzovať znalecké závery, môžu však hodnotiť presvedčivosť znaleckého posudku, čo do jeho úplnosti, logického odôvodnenia a súladu záverov znaleckého posudku s ostatnými vykonanými dôkazmi. Prípadné nedostatky, nejasnosti alebo rozpory znaleckého posudku by mal súd v prvom rade odstraňovať výsluchom znalca alebo znalcov v prípade viacerých znaleckých posudkov. Nie vždy je ale nevyhnutné automaticky nariaďovať ďalšie znalecké dokazovanie, najmä pokiaľ súd dokáže aj v súvislosti s inými dôkazmi vykonanými v konaní a vykonaným výsluchom znalcov, za použitia dovoleného hodnotenia znaleckých posudkov súdom, logicky odôvodniť prečo sa prikloní k záverom niektorého zo znaleckých posudkov, pri ktorom nie sú pochybnosti o jeho správnosti a úplnosti a svoj postup náležite odôvodní. Takýto postup súdu rešpektuje aj princíp hospodárnosti konania.
21. Najvyšší súd konštatoval prípustnosť a dôvodnosť dovolania žalovaného podľa § 420 písm. f/ C. s. p., napadnutý rozsudok odvolacieho súdu je preto potrebné podľa § 449 ods. 1 C. s. p., zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 450 C. s. p.).
22. O trovách dovolacieho konania a trovách pôvodného konania rozhodne odvolací súd v novom rozhodnutí (§ 453 ods. 3 C. s. p.).
23. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.