Najvyšší súd

4Obdo/39/2014

  Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu E. J., s. r. o., so sídlom X. O. – M. Č. R., IČO X. zast. JUDr. M. K., advokát so sídlom v B., J. proti žalovanej v I. rade Z. M. v konkurze, D. S., R. v II. rade JUDr. A. K., P., N., správkyňa konkurznej podstaty

úpadcu Z. M., D. S., R. za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných I. N., Z. O., M.

zást. JUDr. T. N., advokát so sídlom v N. Z., K. o určenie pravosti pohľadávky,

na dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave 31 CoKR/2/2012-274 zo dňa

6. marca 2014 takto

r o z h o d o l :

Dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 31CoKR/2/2012-274

zo dňa 6. marca 2014   o d m i e t a.

Žalovaným náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava rozsudkom č. k. 44Cbi/4/2007-231 zo dňa 4.4.2012 žalobu

zamietol a konanie o vzájomnom návrhu žalovanej v II. rade zastavil. Trovy konania

nepriznal žiadnemu z účastníkov.

V odôvodnení uviedol, že pôvodný žalobca JUDr. M. K. sa žalobou, podanou dňa

03. 07.2007 domáhal, aby súd určil, že pohľadávka žalobcu voči žalovanej v I. rade vo výške

3 000 000 Sk z titulu vystavenia zmenky zo dňa 09.10.2006 je pravá a nesporná.  

2   4Obdo/39/2014

  Poukázal na skutočnosť, že uznesením sp. zn. 41K 1/2007 zo dňa 14.03.2007 Okresný súd

Trnava vyhlásil konkurz na majetok žalovanej v I. rade a za správkyňu konkurznej podstaty

ustanovil žalovanú v II. rade. Do konkurzného konania si žalobca prihlásil dňa 23.03.2007

pohľadávku   vo výške 3 000 000 Sk, ktorú žalovaná v II. rade poprela podaním zo dňa

16.05.2007.

Dňa 12.05.2009 bol súdu doručený vzájomný návrh žalovanej v II. rade, ktorým

žiadala určiť, že veriteľ JUDr. M. K. nemá nárok na zaplatenie prihlásenej pohľadávky. Súd

prvého stupňa uznesením č. k. 44Cbi 4/2007-126 zo dňa 06.12.2008 pripustil, aby z konania

vystúpil žalobca JUDr. M. K. a na jeho miesto vstúpil žalobca E. J., s. r. o., ktoré žalovaná

v II. rade napadla odvolaním. Uznesením č. k. 21CoKR 3/2010-171 zo dňa 31.03.2010

odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu

podala žalovaná v II. rade dovolanie, ktoré dovolací súd odmietol.

  Žalovaná v II. rade namietala, že po zámene účastníkov na strane žalobcu teda po vstupe

obchodnej spoločnosti E. J., s. r. o. do konania na strane žalobcu, tento nemá spôsobilosť byť

účastníkom konania. V tejto súvislosti súd prvého stupňa   s poukazom na ustanovenie § 18

a nasl. Obchodného zákonníka a § 19 O. s. p. konštatoval, že uvedený žalobca je existujúcou

právnickou osobou, ktorá má spôsobilosť byť účastníkom konania pričom je irelevantné, že ide o konanie vyvolané konkurzom. Námietky žalovanej v II. rade môžu mať význam iba pri

posudzovaní aktívnej legitimácie žalobcu.

  Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že vo veci samej si žalobca uplatnil nárok na

určenie, že pohľadávka voči žalovanej v I. rade z titulu vystavenej   zmenky je pravá

a nesporná, keďže v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 41K

1/2007 žalovaná v II. rade ako správkyňa konkurznej podstaty poprela prihlásenú

pohľadávku. V incidenčnom konaní si môže uplatniť právo na určenie pravosti pohľadávky

iba veriteľ, ktorý je účastníkom konkurzného konania. Súd mal v konaní preukázané, že nový

navrhovateľ E. J., s. r. o. dosiaľ nie je účastníkom predmetného konkurzného konania. Súd

preto dospel k záveru, že žalobca nie je vecne aktívne legitimovaný, keďže nie je nositeľom

hmotného práva   /práva na určenie oprávnenosti prihlásenej pohľadávky v konkurze/,

priznania ktorého sa žalobou domáha. Keďže v konaní súd ustálil nedostatok aktívnej

legitimácie žalobcu, čo je dôvodom na zamietnutie žaloby, nezaoberal sa tvrdeniami

procesných strán, týkajúcich sa dôvodnosti uplatneného nároku.

3   4Obdo/39/2014

Žalovaná v II. rade na pojednávaní, konanom dňa 4.4.2012 vzala vzájomný návrh zo

dňa 06.05.2009   v celom rozsahu späť. Súd preto v tejto časti po tom, čo žalobca so

späťvzatím súhlasil, konanie podľa § 96 O. s. p. zastavil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.

Na odvolanie žalobcu proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bola žaloba

zamietnutá, Krajský súd Trnava v napadnutej časti rozsudkom č. k. 31 CoKR/2/2012-274 zo

dňa 6.13.2014 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

  S rozhodnutím súdu prvého stupňa vo veci samej a jeho odôvodnením sa v celom

rozsahu stotožnil / § 219 ods. 2 O. s. p. /.

  Uviedol, že s prihliadnutím na právoplatné rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave  

č. k. 3CoKR/6/2011 zo dňa 18.5.2011 nebolo možné žalobe vyhovieť, pretože žalobca

neuviedol relevantné skutočnosti nasvedčujúce nesprávnemu právnemu posúdeniu veci

súdom prvého stupňa   /okrem námietok smerujúcich k rozhodnutiu Krajského súdu

v Bratislave č.k. 3CoKR/6/2011 zo dňa   18.5.2011/. Keďže žalobcu dosiaľ nie je možné

považovať za účastníka aktívne legitimovaného v predmetnej veci o určenie pravosti

prihlásenej pohľadávky, súd prvého stupňa správne žalobu zamietol.

  Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie.

  Podľa jeho názoru v priebehu konania pred odvolacím súdom ako aj súdom prvého

stupňa bola zmarená spravodlivosť a podporujú sa machinácie v konkurznom konaní, ktoré

boli bezvýsledne signalizované v   konaní, vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn.

41/K/1/2007. Je v rozpore s platnou legislatívou, aby v jednom konkurznom konaní sp. zn.

41/K/1/2007 rozhodovali dva odvolacie súdy, a to Krajský súd v Bratislave a Krajský súd

v Trnave. Považuje to za úmyselnú manipuláciu s konkurzným konaním.

  Krajský súd v Bratislave vo veci sp. zn. 3 CoKR 6/2011 úmyselne prerušil konanie

o vstupe žalobcu do konkurzného konania do právoplatného ukončenia incidenčného konania

vedeného na Okresnom súde v Trnave sp. zn. 25 Cbi/5/2007 a 44 Cbi/7/2007. V tomto

odvolacom konaní, ktoré iniciovala správkyňa konkurznej podstaty odvolaním, bolo

zablokované konanie o povolenie vstupu nového žalobcu do konkurzného konania.

V dôsledku toho súd nemôže uznať pravosť pohľadávky, pretože je prerušené konanie

o vstupe nového veriteľa do konkurzného konania. Tým bolo porušené právo na spravodlivé 4   4Obdo/39/2014

konanie, v dôsledku čoho vznikla škoda   minimálne vo výške prihlásenej pohľadávky do

konkurzného konania. Namieta tiež, že došlo k úmyselnému nesprávnemu právnemu

posúdeniu veci, keďže špeciálna príslušnosť na prejednanie predmetnej veci nebola daná a vo

veci   odvolania mal konať Krajský súd v Trnave. V konaní preto rozhodovali nezákonní

sudcovia a   senát bol nesprávne obsadený, v dôsledku čoho je konanie na odvolacom súde

zaťažené procesnou vadou v zmysle § 237 písm. g/ O. s. p.

  Navrhuje, aby dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu ako aj súdu prvého stupňa

zrušil a vec vrátil Okresnému súdu v Trnave na ďalšie konanie.

  Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací /§ 10a ods. 1 O. s. p./ po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania /§ 240 ods. 1 O. s. p./, ktorý je zastúpený advokátom

/§ 241 ods. 1 veta druhá O. s. p./, bez nariadenia dovolacieho pojednávania v zmysle § 243a

ods. 3 O. s. p. najskôr skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému ho zákon pripúšťa. Dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je dovolanie prípustné, preto je potrebné ho podľa § 243b   ods. 5 veta prvá  

O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odmietnuť.

Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania

osobitné postavenie. Z príslušných ustanovení O. s. p. je zrejmé, že ním ako jedným z mimoriadnych opravných prostriedkov nemožno napadnúť každé rozhodnutie súdu, ale

možno ním napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa  

/§ 236 ods. 1 O. s. p./.

Podľa § 243b ods. 5 veta prvá O. s. p. ustanovenia § 218 ods. 1,§ 224 ods. 1, § 225  

a § 226 platia pre konanie na dovolacom súde obdobne.

Podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.  

Dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu je prípustné, ak ním bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej /§ 238 ods. 1 O. s. p./, alebo ak sa v ňom odvolací

súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci /§ 238 ods. 2  

O. s. p. /, alebo ak ním bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vo

výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku 5   4Obdo/39/2014

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 /§ 238 ods. 3 O. s. p./.

Dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu znaky vyššie uvedených rozhodnutí

nemá. V prejednávanej veci odvolací súd potvrdil rozsudok Okresného súdu v Trnave ako

súdu prvého stupňa, pričom však vo výrokovej časti prípustnosť dovolania nevyslovil. Je

preto nepochybné, že dovolanie žalobcu   v zmysle ustanovení § 238 ods. 1 až 3 O. s. p.

prípustné nie je.

S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p. ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p.,

neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania

smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O. s. p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie

je prípustné podľa § 237 O. s. p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté

niektorou zo závažných procesných vád, vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto

ustanovenia. Ak je konanie postihnuté niektorou z vád, vymenovaných v § 237 písm. a/ až

g/,   možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 238 O. s. p. vylúčené.

Žalobca v dovolaní poukazuje na existenciu dovolacieho dôvodu podľa § 237 písm. g/ O. s. p. s tým, že v odvolacom konaní rozhodovali nezákonní sudcovia, keďže v predmetnej

veci mal rozhodovať ako odvolací súd   Krajský súd v Trnave, ktorý však aj   v dovolaním

napadnutej veci rozhodoval. Jeho námietka tak   zrejme smeruje proti inému rozhodnutiu

vydanému v priebehu konkurzného konania /č. k. 3CoKR/6/2011/. Iné vady konania v zmysle

§ 237 písm. a/ až g/ žalobca nenamietal a v dovolacom konaní vady tejto povahy ani nevyšli

najavo. Pokiaľ žalobca poukazuje na to, že v priebehu konkurzného konania došlo zo strany

správkyne konkurznej podstaty k nezákonnému postupu v úmysle znemožniť mu uplatnenie

jeho pohľadávky, jedná sa o skutočnosti, ktorých dôvodnosť by bola predmetom

posudzovania orgánov činných v trestnom konaní.

Keďže v danom prípade dovolanie žalobcu proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je

podľa § 238 O. s. p. prípustné a vady konania uvedené v § 237 písm. a/ až g/ O. s. p. neboli

zistené, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací dovolanie žalobcu podľa § 243b

ods. 5 veta prvá O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ako neprípustné odmietol. 6   4Obdo/39/2014

So zreteľom na odmietnutie dovolania pre jeho neprípustnosť sa dovolací súd

nezaoberal otázkou vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.

O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 veta prvá

O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1   a § 142 ods. 1 O. s. p. Keďže žalovaní si trovy dovolacieho

konania neuplatnili, neboli im priznané..  

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e :   Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok..

V Bratislave, 29. apríla 2015

  JUDr. Viera Pepelová, v. r.

  predsedníčka senátu  

Za správnosť vyhotovenia: Mária Némethová