Najvyšší súd

4 Obdo 38/2008

Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

  Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: H., a.s. O. – P., Gen. X., Česká republika, IČO: X., zast. advokátom JUDr. M.B., R.X., B., proti odporcovi: F., s.r.o. P.X., B., IČO: X., o návrhu na vydanie predbežného opatrenia, na dovolanie navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. 2 Cob 78/2008-141, 1108201265 zo dňa 30.5.2008, takto

r o z h o d o l :

  Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 2 Cob 78/2008-141, 1108201265 zo dňa 30.5.2008   z r u š u j e   a vec   v r a c i a   Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :  

Okresný súd Bratislava I. uznesením č.k. 26 Cb 8/2005-105, 1108201265 zo dňa 15.2.2008 rozhodol tak, že návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

O odvolaní navrhovateľa proti tomuto uzneseniu (list v spise 109) rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 2 Cob 78/2008-141, 110820265 zo dňa 30.5.2008 tak, že uznesenie Okresného súdu Bratislava I. č.k. 26 Cb 8/20078-105 zo dňa 15.2.2008 zrušil a konanie zastavil a žiadnemu účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal. V dôvodoch uznesenia konštatoval, že k predmetnému konaniu predchádzalo na Okresnom súde Bratislava I. konanie vedené pod sp. zn. 31 Cb/216/2007, čoho dôkazom je i pečiatka na prvej strane návrhu zo dňa 15.1.2008, a preto s poukazom na § 83 O.s.p. začatie konania

bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie, takže v danej veci je daná prekážka začatého konania. Uviedol že prekážka začatej veci litispendencie je procesnou prekážkou konania, ktorú musí súd z úradnej povinnosti odstrániť bez zreteľa na to, keby túto prekážku zistil, alebo keby takto prekážka vznikla. Uviedol, že v takom prípade vždy konanie zastaví podľa § 104 ods. 1 O.s.p. a to spravidla v návrhu, ktorý bol podaný neskôr. Z uvedeného dôvodu prvostupňový súd pochybil, keď vo veci vedeného pod č.k. 26 Cb/8/2008 v dôsledku prekážky prv začatého konania konal, pretože je nepochybné, že v tomto konaní ide o totožnú vec, ako v konaní č.k. 31 Cb/16/2007, ktoré konanie začalo už dňa 16.11.2007 a v súčasnosti je spis na odvolacom súde pod sp. zn. 4 Cob 6/2008. S poukazom na ustanovenie § 221 ods. 1 písmeno d/ a ods. 2 prvostupňové rozhodnutie zrušil.

Proti tomuto rozhodnutiu s vyznačenou právoplatnosťou 20.6.2008 v zákonnej lehote podal dovolanie navrhovateľ podaním doručenom na súd 16.7.2008 s poukazom na ustanovenie § 237 písmeno f/ O.s.p. a uviedol, že v konaní na odvolacom súde nejde o totožnú vec, ako v tomto konaní. Nesprávnym postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a realizovať jeho práva, ktoré mu O.s.p. priznáva ako napr. zúčastniť sa na pojednávaní, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom a pod. V danom prípade navrhovateľ za odňatie reálnej a efektívnej možnosti konať pred súdom označil fakt, že navrhovateľ nemohol právne a skutkovo argumentovať prejednávanú vec (rozsudok Najvyššieho súdu So 5 Cdo 88/99 zo súdnej praxe 5/2000 strana 102 – 104. Zároveň poukázal na čl. 46 a nasl. Ústavy SR, inými slovami povedané, že súd nemôže nevyvodiť procesné dôsledky zo skutočnosti, že v konaní došlo k porušeniu práva na súdnu ochranu. Uviedol, že pri výklade čl. 46 ods. 1 Ústavy SR mal ústavodarca bezpochyby má na mysli okrem iného O.s.p. a súvisiace predpisy upravujúce občianske súdne konanie. Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, je preto potrebné vykladať podľa navrhovateľa v spojitosti s čl. 51 a čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a v spojení s čl. 51, pokiaľ ide o spôsob, ktorým každý sa môže domáhať svojho práva a to len v medziach zákonov, ktorými sa čl. 46 Ústava SR vykonáva (nález Ústavného súdu SR sp. zn. 1 ÚS 26/1994. Za nesprávne označil, že odvolací súd sa nezaoberal meritórnymi dôvodmi podaného odvolania. S tvrdením uvedeným v odvolaní, že v tomto konaní ide o totožnú vec vedenú pod č.k. 31 Cb 216/2007, ktoré sa začalo dňa 16.11.2007 a v súčasnosti prebieha odvolacie konanie, sa navrhovateľ nestotožňuje, nakoľko vo veci 31 Cb 216/2007 vedenej na Okresnom súde Bratislava I. na odvolacom súde pod

sp. zn. 4 Cob 6/2008 nevystupujú tí istí účastníci ako v danej veci. V konaní vo veci vedenej v sp. zn. 31 Cb 216/2007 vedenej na Okresnom súde Bratislava I. je navrhovateľ H., s.r.o. IČO: X. sídlo R.X. v danej veci je navrhovateľom subjekt H., a.s., IČO: X. sídlo O. – P. a teda nejde o totožných účastníkov, nakoľko i keď majú totožný kmeň obchodného mena, ide o dva odlišné subjekty líšiace sa právnou formou a identifikačným sídlom. Vzhľadom na uvedené navrhol uznesenie Krajského súdu v Bratislave zrušiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 10a ods. 1 O.s.p.) prejednal dovolanie podľa § 242 O.s.p. s tým, že skúmal, či ide o dovolanie prípustné podľa ustanovenia podľa § 237 písmeno f/ O.s.p., teda či nesprávnym postupom súdu bola účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom. Základnou otázkou je, či odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 83 O.s.p., keď prvostupňové rozhodnutie zrušil a konanie zastavil z dôvodu danej preukážky začatého konania. Z ustanovenia § 83 O.s.p. vyplýva, že začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie. S odkazom na ustanovenie § 83 O.s.p., o litispendenciu ide vtedy, ak je na ktoromkoľvek súde v Slovenskej republike začaté konanie, ktoré má rovnakých účastníkov, rovnaký predmet konania a rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo. Z návrhu na začatie konania, ktoré je predmetom dovolania je zrejmé, že navrhovateľ bol označený ako H., a.s. s IČO:   X., so sídlom O. – P., Gen. S.X. V konaní vedenom pod číslom 31 Cb/216/2007, na ktoré sa odvolací súd odvoláva ako na konanie v tej istej veci, je navrhovateľ označený H., spol. s r.o. s IČO: X. so sídlom R.X., B. Na základe tohto zistenia sa Najvyšší súd Slovenskej republiky § 10a ods. 1 O.s.p. stotožnil s obsahom dovolania, že v danom prípade nejde o rovnakých účastníkov, a teda odvolací súd pochybil, keď z dôvodu prekážky začatého konania prvostupňové konanie zrušil a konanie zastavil. Takýmto nesprávnym postupom odvolací súd zabránil účastníkovi konať vo veci, a teda ide o dovolanie prípustné podľa § 237 písmeno f/ O.s.p.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 10a ods. 1 O.s.p.) z uvedených dôvodov s poukazom na § 243b ods. 4 O.s.p. rozhodnutie odvolacieho súdu z dôvodu uvedenej zistenej vady zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

P o u č e n i e :   Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.

V Bratislave 21. októbra 2008

  JUDr. Jana Zemaníková, v.r.

  predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková