UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Lenky Praženkovej, členiek senátu JUDr. Gabriely Mederovej a Mgr. Sone Pekarčíkovej, v právnej veci navrhovateľa KERAS-SK, s.r.o., so sídlom Jesenského 87, 960 01 Zvolen, IČO: 36 645 770, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel Sro, vložka číslo 11292/S, zastúpeného TAX LAW, s.r.o., so sídlom Břeclavská 3, 901 0l Malacky, IČO: 53 160 657, o námietkach proti odmietnutiu vykonania výmazu z obchodného registra, vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 26Nsre/27/2021, v konaní o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43Cob/2/2022-77 z 27. januára 2022, takto
rozhodol:
Dovolanie navrhovateľa o d m i e t a.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Banská Bystrica ako súd prvej inštancie (ďalej tiež len „prvoinštančný súd“, okresný súd“ alebo „registrový súd“) v konaní o zápise údajov do obchodného registra rozhodol uznesením č. k. 26Nsre/27/2021-53 z 30. novembra 2021 o zamietnutí námietok navrhovateľa proti odmietnutiu vykonania výmazu z obchodného registra pod sp. zn. 7Re/473/201.
2. Z odôvodnenia prvoinštančného uznesenia vyplýva, že navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal výmazu z obchodného registra z dôvodu zrušenia spoločnosti rozhodnutím spoločníkov podľa § 68 ods. 3 písm. b/ Obchodného zákonníka (ďalej tiež „ObchZ”) a výmazu po prenesení sídla do iného členského štátu Európskej únie. Okresný súd odmietol vykonať výmaz z obchodného registra z dôvodu, že návrh na výmaz nespĺňa podmienky podľa ods. 1 písm. b/ v spojení s § 6 ods. 3 písm. d/ zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri (ďalej tiež „ZOR”), v zmysle ktorého sa za neúplný považuje návrh na zápis, ktorý je nezrozumiteľný. Navrhovateľ v návrhu na výmaz uviedol ako dôvod výmazu prenesenie sídla do iného členského štátu Európskej únie a ako právny dôvod zrušenia zapísanej osoby uviedol rozhodnutie spoločníkov o zrušení obchodnej spoločnosti podľa § 68 ods. 3 písm. b/ ObchZ zo dňa 13. októbra 2021. Navrhovateľ sa domáhal výmazu zapísanej osoby v dôsledku cezhraničnej zmeny sídla zo Slovenskej republiky (ďalej tiež „SR“) do Českej republiky (ďalej tiež „ČR“) bez osvedčenia zmenyvnútroštátneho práva aplikovateľného na navrhovateľa. Okresný súd, rešpektujúc potrebu eurokonformného výkladu právnych predpisov a zohľadniac aktuálnu judikatúru Európskeho súdneho dvora (najmä vo veci Cartesio), posúdil návrh podľa § 2 ods. 3 ObchZ v znení účinnom od 01. októbra 2020 a § 26 ods. l, 2 ObchZ. Konštatoval, že podľa prevažujúceho názoru v odbornej literatúre nie je predmetný výmaz titulom premiestnenia v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky prípustný, pričom takýto postup nevyplýva v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným ani z medzinárodných záväzkov. Odkázal na komentár autorky Elena Júdová k aplikácií § 26 ObchZ (dostupné na portáli: epi.sk.http://www.epi.sk/eurokodex-komentovaneustanovenie/Eurokodex-komentar-k-p-26-zakona-513- 1991-Z), rovnako poukázal aj na teoretickú prípustnosť takéhoto postupu (napr.: Cisáriková a Richter Urban https://www.epravo.sk/top/clanky/stahovanie-slovenskych-spolocnosti-cezhranicne- premiestnenie-sidla-v-) a konštatoval, že právna úprava SR neupravuje postup pri výmaze obchodnej spoločnosti titulom premiestnenia sídla do iného členského štátu EÚ v prípade, ak takáto úprava expressis verbis nevyplýva z práva EÚ alebo medzinárodných záväzkov SR. Poukázal na znenie článku 49 a článku 54 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej aj „ZoFEÚ”) o zákaze obmedzenia slobody usadiť sa na území iného členského štátu, pričom sloboda usadiť sa zahŕňa aj právo zahájiť a vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť, založiť a viesť podniky, najmä spoločnosti v zmysle druhého pododseku článku 54, za podmienok stanovených pre vlastných štátnych príslušníkov právom štátu, v ktorom dochádza k usadeniu sa, pokiaľ ustanovenia kapitoly o pohybe kapitálu nestanovujú inak. Poukázal aj na rozhodnutie v prípade Cartesio (ako aj na uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. 5Nsre/5/2015 zo dňa 02. februára 2015. Uviedol, že v dôsledku Cartesia sa per analogiam v právnej praxi začali realizovať premiestenia zapísaných sídiel spoločnosti z jedného členského štátu do druhého pri dodržaní nasledovnej postupnosti krokov: rozhodnutie o zmene právnej formy na právnu formu nového členského štátu, splnenie obligatórnych náležitostí zápisu, zápis v novom členskom štáte do obchodného registra, výmaz v starom členskom štáte z obchodného registra (Patakyová, M. a kol. Obchodný zákonník. Komentár. 4.Vydanie. Bratislava: C.H.Beck, 2013, s. 85). Okresný súd dospel k záveru, že základnou podmienkou pre zápis cezhraničnej zmeny sídla je premena spoločnosti na spoločnosť podľa práva štátu, do ktorého sa spoločnosť presídľuje, pričom zápis v krajine, do ktorého sa spoločnosť presídľuje, musí predchádzať výmazu spoločnosti v krajine, z ktorej sa spoločnosť presídľuje. Podľa okresného súdu v posudzovanom prípade navrhovateľ mienil vymazať zapísanú osobu - spoločnosť s ručením obmedzeným, z dôvodu premiestnenia sídla do iného členského štátu Európskej únie, pričom podľa judikatúry Európskeho súdneho dvora (ďalej len „ESD“) a odbornej literatúry je takéto premiestnenie prípustné aj napriek absencii vnútroštátnej právnej úpravy (ktorá tento proces upravuje iba v prípade európskych právnych foriem spoločností - európska spoločnosť (SE), európske zoskupenie hospodárskych záujmov (EZHZ) a európske družstvo (SCE), pričom v danom prípade nedochádza k strate právnej subjektivity zapísanej osoby, ani k jej zrušeniu (ako to navrhovateľ nesprávne uviedol v návrhu na výmaz), ale k zmene právnej formy na spoločnosť s ručením obmedzeným podľa českej právnej úpravy. Podľa odôvodnenia odmietnutia vykonania výmazu navrhovateľ nepreukázal zmenu právnej formy na právnu formu spoločnosti s ručením obmedzeným podľa českého práva a ani to, že jej právne pomery sa budú riadiť právnym poriadkom Českej republiky. Podľa okresného súdu na základe neosvedčenia týchto skutočností nie je možný výmaz z obchodného registra a je potrebné opraviť výmazový formulár v časti Zrušenie zapísanej osoby a právny dôvod jej zrušenia. Súd tak dospel k záveru, že návrh na výmaz zapísanej osoby, KERAS - SK, s.r.o. z obchodného registra nespĺňa podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 6 ods. 3 písm. d/ ZoR. Uviedol, že v prípade výmazu zapísanej osoby v dôsledku cezhraničnej zmeny sídla zo Slovenskej republiky do Českej republiky je potrebné doplniť poznámku o tom, v akom registri, s akým obchodným menom a akým sídlom funguje spoločnosť naďalej v zahraničí.
3. Oznámenie o odmietnutí vykonania výmazu z obchodného registra právny zástupca navrhovateľa prevzal dňa 19. októbra 2021. Po prevzatí oznámenia o odmietnutí vykonania zápisu do obchodného registra boli dňa 05. novembra 2021 doručené registrovému súdu námietky navrhovateľa, ktorým bola pridelená sp. zn. 7Nre/72/20211 V nich navrhovateľ uviedol, že prikladá zápisnicu z valného zhromaždenia a upravený formulár podľa oznámenia. Zápisnica z valného zhromaždenia uznesením 2 jasne deklaruje zmenu právnej formy na právnu formu podľa Českej republiky ako štátu, kde sa spoločnosť presúva. Okrem zmeny právnej formy uznesenie deklaruje aj zmenu právneho poriadku,ktorým sa bude po presune spoločnosť riadiť, a to právny poriadok Českej republiky. Spoločnosť týmto spĺňa všetky zákonné podmienky podľa zákona č. 90/2012 o obchodních korporacích Českej republiky. Na zápis do príslušného registra je potrebný výmaz z registra štátu, z ktorého sa spoločnosť premiestňuje tak, ako to cituje oznámenie z 19. októbra 2021 na strane 4, druhý odsek odvolávajúci sa na prof. Patakyovú. Bez výmazu z obchodného registra Slovenskej republiky nie je možné zapísať spoločnosť na území Českej republiky. Ak by registrový súd odmietol vykonať výmaz, bránil by tak základnej slobode pohybu a usadzovania sa garantovanej EÚ. Navrhovateľ zároveň priložil pôvodný formulár korigovaný podľa oznámenia Okresného súdu Banská Bystrica. Navrhovateľ v prílohe pripojil zápisnicu o priebehu mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti z 13. októbra 2021.
4. Vyšší súdny úradník námietkam nemienil vyhovieť, preto boli predložené na vybavenie sudcovi, ktorý ich napadnutým rozhodnutím zamietol s odkazom na ustanovenia § 282 ods. 1, 2, § 283, § 286 ods. 1, 2, § 287 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), ako aj s odkazom na § 26 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka. Zamietnutie námietok okresný súd odôvodnil tým, že Slovenská republika nemá uzatvorené žiadne medzinárodné zmluvy (či už bilaterálne alebo multilaterálne) o cezhraničnom premiestnení sídla spoločnosti, ktoré by na základe § 756 ObchZ mali aplikačnú prednosť pred ustanoveniami Obchodného zákonníka. Podľa okresného súdu je potrebné vychádzať z čl. 49 ZoFEÚ, ku ktorému sa Súdny dvor v rozsudku vo veci C-2/74 Reyners vyslovil, že napriek neprijatiu smernice vyžadovanej právom EÚ, je potrebné mu priznať priamy účinok. Z dôvodu absencie harmonizačného procesu práva EÚ (Mária Patakyová a kol.:Obchodný zákonník, Komentár, 5. vydanie) je pri premiestnení registrovaného sídla zo SR ako domovského štátu potrebné vychádzať z rozsudku Súdneho dvora vo veci Cartesio (C-210/06), v ktorom Súdny dvor deklaroval potrebu odlíšenia dvoch druhov premiestnenia sídla spoločnosti a/ bez zmeny aplikovateľného práva na spoločnosť t. j. spoločnosť si chce zachovať svoj osobný štatút a b/ so zmenou aplikovateľného práva, t. j. spoločnosť chce zmeniť nielen sídlo, ale aj svoj osobný štatút. Okresný súd poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora vo veci VALE (C-378/10) a na to, že uznesenie EP o cezhraničnom premiestňovaní sídiel spoločností a uznesenie EP o 14. smernici odporúča, aby obchodný register SR spoločnosť, ktorá premiestnila svoje sídlo do zahraničia, vymazal z registra až po tom, čo nastane zápis sídla tejto spoločnosti v inom členskom štáte. Takýto postup by zabezpečoval relevantnú ochranu veriteľom a zamedzoval by „cestovaniu v čase” spoločnosti tak, ako to bolo v prípade spoločnosti VALE, ktorá bola vymazaná z talianskeho registra už predtým, ako požiadala o zápis premiestnenia svojho sídla do maďarského obchodného registra. Takýto postup spôsobil niekoľkomesačné vákuum spoločnosti VALE, ktoré môže predstavovať veľké riziko hlavne pre jej veriteľov, keďže v Taliansku spoločnosť už zanikla, pretože došlo k jej výmazu z obchodného registra a spoločnosť v Maďarsku ešte nevznikla, pretože nebola zapísaná do obchodného registra v tomto štáte. Predčasný výmaz spoločnosti z obchodného registra štátu odchodu predstavuje diskontinuitu jej právnej subjektivity. V dôsledku právnych záverov vyslovených v rozsudku Cartesio sa v právnej praxi začali realizovať premiestnenia sídiel spoločnosti pri dodržaní postupnosti krokov, ktorá z judikátu vyplývala, a to rozhodnutie o zmene právnej formy podľa národnej úpravy štátu, kde má byť sídlo premiestnené, splnenie podmienok pre zápis do verejnoprávnej registratúry (napr. získanie oprávnenia na predmet činnosti) a samotný zápis do obchodného registra.
5. V danom prípade navrhovateľ podľa okresného súdu ani v námietkach neodstránil nedostatky vytýkané registrovým súdom v oznámení o odmietnutí vykonania výmazu spoločnosti z obchodného registra, nepreukázal zmenu právnej formy na právnu formu spoločnosti s ručením obmedzeným podľa českého práva, ako ani to, že jej právne pomery sa budú riadiť právnym poriadkom Českej republiky. Pokiaľ navrhovateľ tieto skutočnosti dokladoval rozhodnutím valného zhromaždenia, okresný súd toto nepovažoval za dostačujúce. Z uvedenej listiny nevyplýva, že k zmene právnej formy na právnu formu spoločnosti s ručením obmedzeným podľa českého práva skutočne aj došlo a ani to, že právne pomery sa budú riadiť právnym poriadkom ČR. Pokiaľ nedôjde totiž k zápisu spoločnosti do registra v krajine, do ktorej sa spoločnosť presídľuje, tak k zmene právnej formy de iure nedošlo, nakoľko spoločnosť nemusí byť do obchodného registra novej krajiny sídla spoločnosti zapísaná vôbec, a to z akýchkoľvek dôvodov (či už z rozhodnutia samotného spoločníka alebo z dôvodov nesplnenia zákonných podmienok pre registráciu v samotnom procese registrácie spoločnosti do obchodného registra). Výmazom spoločnosti bez jej predchádzajúceho zápisu do obchodného registra v ČR by okresný súd umožnilspoločnosti zánik na území SR (bez garancie jej následného zápisu do registra v inom členskom štáte bez toho, aby spoločnosť absolvovala nevyhnutný proces uspokojenia (úplného alebo aspoň čiastočného) pohľadávok svojich veriteľov. Pokiaľ dôjde v procese premiestnenia sídla spoločnosti do iného členského štátu EÚ k strate jej právnej subjektivity (v dôsledku rozhodnutia spoločníkov o takomto spôsobe zmeny sídla), musí sa tak stať podľa platných právnych predpisov upravujúcich zánik spoločnosti na území SR, t. j. zániku spoločnosti jej výmazom z obchodného registra musí predchádzať rozhodnutie spoločníkov o jej zrušení (§ 68 ObchZ) a jej následná likvidácia (§ 70 a nasl. ObchZ), alebo sa sídlo spoločnosti premiestni bez straty právnej subjektivity spoločnosti, čo je však možné len za predpokladu predchádzajúceho zápisu v registri krajiny nového sídla spoločnosti. Okresný súd vyslovil názor, že postup presadzovaný navrhovateľom môže vážne ohroziť práva veriteľov spoločnosti na vymáhanie a uspokojenie svojich pohľadávok voči spoločnosti. Argumentáciu navrhovateľa, že ak súd odmietne vykonať výmaz, bránil by tak základnej slobode pohybu a usadzovania sa garantovanej EÚ, vyhodnotil okresný súd za zavádzajúcu. Dospel k záveru, že § 26 ObchZ síce garantuje možnosť zmeniť sídlo spoločnosti, bez ďalšej úpravy zákonných podmienok presídlenia, avšak s odvolaním sa na uznesenia EP a aktuálnej judikatúry Súdneho dvora nie je možné presídlenie spoločnosti realizovať bez ohľadu na záväzky spoločnosti vyplývajúce z jej súkromnoprávnych a verejnoprávnych vzťahov.
6. Na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu okresného súdu z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením č. k. 43Cob/2/2022-77 z 27. januára 2022, uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP, ako vecne správne potvrdil.
7. Poukázaním na § 282 ods. 1, § 285 ods. 1 CMP, § 26 ods. 1, 2 ObchZ, § 6 ods. 1 písm. b/, § 6 ods. 3 písm. d/ ZOR, články 49 a 54 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, odvolací súd so záverom a právnym posúdením veci registrovým súdom súhlasil v celom rozsahu. Okresný súd podľa odvolacieho súdu v oznámení o odmietnutí vykonania výmazu z obchodného registra, ako aj v napadnutom rozhodnutí podrobne uviedol dôvody, ktoré ho viedli k záveru o nesplnení podmienok na výmaz navrhovateľa z obchodného registra. Odvolací súd zdôraznil, že premiestnenie sídla obchodných spoločností založených podľa vnútorného práva jednotlivých členských krajín EÚ nie je koordinované a upravené na nadnárodnej úrovni úpravy práva EÚ. Pripravovaná 14. Smernica, ktorá mala riešiť uvedenú situáciu jednotne na celom území EÚ, prijatá nebola. Z rozhodnutí Súdneho dvora EÚ vyplýva, že právo na premiestnenie sídla vyplýva jednotlivým právnickým osobám založeným podľa práva členského štátu EÚ v zmysle čl. 49 a čl. 54 Zmluvy o fungovaní EÚ, zároveň z nich vyplýva, že jednotlivé členské štáty môžu prijať úpravu garantujúcu ochranu práv pri tomto procese vo vzťahu k tretím osobám, ktorá však musí byť primeraná a zodpovedajúca slobode usadzovania sa.
8. Odvolací súd sa stotožnil s konštatovaním okresného súdu, že v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ k premiestneniu sídla môže dôjsť dvoma spôsobmi, a to buď na základe dobrovoľného rozhodnutia o zrušení, likvidácii a výmazu z obchodného registra príslušného subjektu a následného nového založenia na území iného členského štátu (t. j. procesom so stratou právnej subjektivity), avšak takýto postup bez ďalšieho, vzhľadom na absenciu právnej úpravy, jednotlivé členské štáty vyžadovať nemôžu (rozsudok Súdneho dvora EÚ č. C-106/16 vo veci Polbud). Z postupu navrhovateľa však vyplýva, že tento mienil dosiahnuť premiestnenie sídla bez svojho zrušenia a likvidácie tak, že pred tým, ako dôjde k zápisu spoločnosti po premiestnení sídla v obchodnom registri nového členského štátu (Česká republika), sa domáhal výmazu z obchodného registra na území Slovenskej republiky. K tvrdeniu navrhovateľa v odvolaní, že ním navrhovaný postup nie je priamo v rozpore s právom EÚ, ani právom Slovenskej republiky, keď okrem iného aj výmazový formulár obsahuje dôvod výmazu spoločnosti, a to jej zánik z dôvodu premiestnenia sídla, odvolací súd uviedol, že toto ešte neznamená, že tu nie sú princípy a zásady (konštatované aj v rozhodnutiach Súdneho dvora EÚ) brániace takémuto postupu zo strany navrhovateľa. Samotná skutočnosť, že výmazový formulár zverejnený na webovej stránke MS SR obsahuje ako dôvod výmazu zánik spoločnosti z dôvodu jej premiestnenia sídla, ešte neznamená, že takémuto výmazu je možné vyhovieť bez toho, aby pred týmto výmazom bol deklarovaný a osvedčený zápis spoločnosti po premiestnení sídla v obchodnom registri druhého členského štátu.
9. Za argument, pre ktorý odvolací súd posúdil napadnuté rozhodnutie ako vecne nesprávne,nepovažoval ani tvrdenie navrhovateľa v odvolaní, že ani v prípade, ak by aj bol zapísaný v obchodnom registri Českej republiky po premiestnení sídla pred výmazom z obchodného registra v SR, nie je záruka, že následne bude vymazaný z obchodného registra Slovenskej republiky. Odvolací súd konštatoval, že premiestnenie sídla právnickej osoby z územia SR je upravené v strohej právnej úprave § 26 ods. 1 a 2 ObchZ, pričom jednoznačná právna úprava na úrovni EÚ nie je zakotvená a medzi SR a ČR neexistuje osobitná medzinárodná dohoda riešiaca túto otázku. Vzhľadom na uvedené je preto v zmysle judikatúry SDEÚ potrebné vychádzať zo zásad ustálených v jeho rozhodnutiach v otázke aplikácie práva usadiť sa v zmysle čl. 49 a 54 ZoFEÚ.
10. Rovnako ako okresný súd, aj súd odvolací poukázal na rozhodnutie C-378/10 (VALE) a zásady ekvivalencie a efektivity a uviedol, že nielen vo vzťahu k cezhraničnému zlúčeniu, ale aj na úrovni práva EÚ pri nadnárodných subjektoch sa vyžaduje v rámci právnej úpravy na území Slovenskej republiky požiadavka väzby, t. j. zachovania právnej a hospodárskej kontinuity obchodných spoločností (ukončenia podnikania na území SR a začatia podnikania v zahraničí z dôvodu cezhraničnej fúzie, ako aj pri premiestnení sídla nadnárodných právnych foriem). Nie je preto dôvod, aby v prípade premiestnenia sídla tuzemskej spoločnosti do iného členského štátu EÚ súdy na území SR vyžadovali iné, menej striktné splnenie podmienok. Odvolací súd vyslovil názor, že vyžadovaním dodržania zachovania kontinuity právnej subjektivity pri premiestnení sídla do zahraničia nedochádza k bráneniu alebo znemožneniu práva usadiť sa vo vzťahu k navrhovateľovi, jedná sa len o dodržanie zásady ekvivalencie, ktorá je prejavom požiadavky ochrany a právnej istoty tretích osôb, t. j. napr. veriteľov vo vzťahu k navrhovateľovi pri premiestnení sídla pri prípadnom uspokojovaní pohľadávok alebo ochrane iných práv tretích osôb. V súlade s judikatúrou SDEÚ (vo veci C-378/10 VALE) považuje odvolací súd ochranu záujmov veriteľov, menšinových akcionárov, ako aj zamestnancov, ako aj zabezpečenie účinnosti daňových kontrol a poctivosti v obchodnom styku, za naliehavý dôvod všeobecného záujmu, ktorý môže odôvodňovať opatrenie obmedzujúce slobodu usadiť sa pod podmienkou, že takýmto obmedzujúcim opatrením možno dosiahnuť sledované ciele a nejde nad rámec toho, čo je potrebné na ich dosiahnutie. Práve požiadavka naliehavosti všeobecného záujmu, ako je ochrana práv tretích osôb, t. j. napríklad veriteľov, štátnych orgánov, ale aj zamestnancov, je podľa odvolacieho súdu oprávneným dôvodom splnenia požiadavky zápisu navrhovateľa do obchodného registra ČR z dôvodu premiestnenia sídla pred výmazom navrhovateľa z obchodného registra SR. Okresný súd preto podľa odvolacieho súdu postupoval správne, keď nevyhovel návrhu navrhovateľa na jeho výmaz predtým, ako je navrhovateľ po premiestnení sídla zapísaný v Obchodnom registri ČR. Splnenie takejto požiadavky voči navrhovateľovi nepovažuje odvolací súd za neprimerané a ani neobmedzuje jeho právo usadiť sa v zmysle čl. 49 a 54 ZoFEÚ, naopak, vyžadovanie takéhoto postupu je nutné, aby bola zachovaná ochrana práv tretích osôb t. j., aby nedošlo k diskontinuite právnej subjektivity navrhovateľa, t. j. k jeho výmazu z Obchodného registra na území SR bez toho, aby predchádzal tomuto výmazu zápis navrhovateľa v Obchodnom registri ČR, čím by došlo k zániku právnej subjektivity a prípadnému ohrozeniu práv tretích osôb. Odvolací súd vyslovil, že rozhodnutie spoločníka navrhovateľa o tom, že ukončuje podnikateľskú činnosť v SR a jeho rozhodnutie o premiestnení sídla na územie ČR samo o sebe nedáva garanciu ochrany práv tretích osôb, pokiaľ by mal byť z Obchodného registra na území SR vymazaný (zánik právnej subjektivity) a nie je ešte zapísaný v Obchodnom registri ČR. Takýto postup podľa odvolacieho súdu predstavuje riziko právnej diskontinuity, nezabezpečuje kontinuitu právnej subjektivity a tým ochranu prípadných dotknutých práv tretích osôb. Súdom prvej inštancie vyžadovaný postup najskôr preukázaného zápisu navrhovateľa v Obchodnom registri ČR po rozhodnutí navrhovateľa o premiestnení sídla a až následného výmazu z Obchodného registra SR, zodpovedá podľa odvolacieho súdu zásade práva usadiť sa, zohľadňujúc ochranu práv tretích osôb pri zachovaní právnej kontinuity a právnej subjektivity navrhovateľa.
11. Odvolací súd konštatoval, že navrhovateľ nepreukázal predpoklady výmazu z obchodného registra po prijatí rozhodnutia o zrušení spoločnosti a následnej likvidácii v zmysle § 69 ods. 3 písm. b/ v spojení s § 75j ObchZ, t. j. zrušenie spoločnosti a skončenie jej likvidácie, ktorá je predpokladom na podanie návrhu na výmaz z obchodného registra v zmysle § 75j ods. 5 a 6 ObchZ. Navrhovateľ nepreukázal a nepredložil ani povinné prílohy preukazujúce zrušenie spoločnosti bez likvidácie s právnym nástupcom v zmysle § 69aa, § 69b ObchZ. Zároveň neboli splnené ani predpoklady na jeho výmaz z Obchodnéhoregistra v zmysle § 26 ods. 1 a 2 ObchZ s prihliadnutím na aplikáciu zásad ekvivalencie a efektivity pri premiestnení sídla z územia SR na územie iného členského štátu EÚ (preukázanie zápisu navrhovateľa do Obchodného registra ČR po prijatí rozhodnutia spoločníka navrhovateľa o premiestnení sídla na územie tohto členského štátu EÚ).
12. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd považoval návrh navrhovateľa za neúplný z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti podľa § 6 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 6 ods. 3 písm. d/ ZOR, zároveň dôvody uvedené navrhovateľom v odvolaní nepovažoval za spôsobilé zmeniť správne rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí námietok proti oznámeniu o odmietnutí vykonania výmazu navrhovateľa z obchodného registra.
13. Proti právoplatnému uzneseniu odvolacieho súdu podal v zákonom stanovenej lehote dovolanie navrhovateľ (č. l. 95 - 98), vyvodzujúc jeho prípustnosť z dôvodov podľa ustanovenia § 420 písm. f/ CSP. K naplneniu tohto dovolacieho dôvodu malo dôjsť podľa navrhovateľa zvolením nesprávneho procesného postupu pri výmaze spoločnosti z Obchodného registra Slovenskej republiky.
14. Navrhovateľ (v ďalšom texte tiež ako „dovolateľ“), poukazom na predmet konania, ktorým je vykonanie výmazu spoločnosti z Obchodného registra Slovenskej republiky, zopakujúc dôvod, pre ktorý registrový súd odmietol výmaz vykonať, ako aj odvolacie dôvody proti jeho rozhodnutiu, vyslovil nesúhlas s duálnosťou zápisu jednej spoločnosti v dvoch obchodných registroch v jeden moment a konajúcim súdom vytkol, že podmieňujú výmaz obchodnej spoločnosti z Obchodného registra Slovenskej republiky najprv zápisom do Obchodného registra Českej republiky. Tvrdí, že pokiaľ by v čase návrhu na zápis do Obchodného registra Českej republiky bola spoločnosť ešte stále zapísaná v Obchodnom registri Slovenskej republiky, išlo by o duálnosť zápisu jednej spoločnosti v dvoch Obchodných registroch v dvoch rôznych členských štátoch, čo je v rozpore s logikou existencie právnických osôb, ako subjektov s určitou právnou subjektivitou, nezameniteľným obchodným menom, samostatnosťou podnikania vo vlastnom mene, na vlastný účet a na vlastnú zodpovednosť. Do pozornosti súdu dal obdobný prípad, kedy v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I súd pri premiestnení sídla spoločnosti Euro VKM, s.r.o., Martina Benku 12, 811 07 Bratislava, IČO: 35 893 508, do Českej republiky, zrušil uznesenie č. k. 32Nsre/4/2021-2 zo dňa 04. júna 2021, ktorým súd odmietol vykonať zápis (zmenu údajov) v obchodnom registri, kde bolo navrhovaných viacero zmien (okrem zmeny obchodného mena aj zmena sídla do Českej republiky). Súd v rámci svojho rozhodovania v tomto prípade rovnako nepodmieňoval premiestnenie sídla skorším zápisom do obchodného registra Českej republiky, resp. zastával rovnaký právny názor o nemožnosti duálneho zápisu jednej obchodnej spoločnosti ako právnickej osoby do registrov v dvoch rôznych členských štátoch Európskej únie. Uznesením Okresného súdu Bratislava l, č. k. 32Nsre/4/2021-18 zo dňa
25. júna 2021 súd prejudikoval postup vykonania výmazu spoločnosti na území Slovenskej republiky a až následného zápisu do Obchodného registra do Českej republiky.
15. Dovolateľ tvrdí, že postup odvolacieho súdu v tu prejednávanej veci možno považovať za nesprávny procesný postup, kedy nerešpektoval existujúce rozhodnutie odlišného právneho názoru, ale rozhodol inak, čím došlo k naplneniu dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f/ CSP.
16. Dovolateľ v ďalšej časti dovolania namietol, že rozhodnutie odvolacieho súdu trpí vadou nedostatočného odôvodnenia a je nepreskúmateľné tvrdiac, že sa nevysporiadal so všetkými argumentmi odvolateľa v odvolaní, keď sa vôbec nevyjadril k bodu A a k bodu C, ale iba k bodu B odvolania. Príkladmo uviedol, že odvolací súd nezaujal žiadne stanovisko k výkladu v znení „Predpoklad, že daná obchodná spoločnosť bude aj po zmene svojho štatútu naďalej existovať ako subjekt práva bez hrozby jej zrušenia, je pri rozhodovaní konkrétnej obchodnej spoločnosti o prípadnej cezhraničnej mobilite meritórnym.” (výklad z publikácie SZYDLO, Marek. The Right to Cross-Border Conversion under the TFEU Rules on Freedom of Establishment. European Company, 2010, č. 7, s. 415.).
17. Na základe všetkých vyššie uvedených tvrdení navrhovateľ dovolaciemu súdu navrhol, abydovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu č. k. 43Cob/2/2022-77 z 27. januára 2022 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.
18. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpený advokátom v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 veta pred bodkočiarkou CSP) preskúmal vec v rozsahu a na základe dôvodov podaného dovolania, pričom dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok navrhovateľa je potrebné odmietnuť. Na stručné odôvodnenie svojho rozhodnutia (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:
19. Podľa § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa. Uvedené znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.
20. Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, pokiaľ trpí niektorou z procesných vád konania vymenovaných v písm. a/ až f/ predmetného ustanovenia (zakotvujúce tzv. vady zmätočnosti). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
21. Dovolací súd je rozsahom dovolania viazaný (§ 439 CSP, okrem prípadov uvedených v písm. a/ až c/ citovaného ustanovenia). Rovnako je dovolací súd viazaný dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (viď § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod, a to nielen vo vzťahu k ustanoveniu § 420 CSP, posudzovanému v tomto konkrétnom prípade, ale aj vo vzťahu k ustanoveniu § 421 CSP (§ 431 ods. 1 a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku uvedenej viazanosti dovolacieho súdu dovolacím dôvodom, dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom (uznesenie NS SR sp. zn. 3 Cdo 59/2017 z 8. júna 2017).
22. V posudzovanej veci dovolateľ prípustnosť svojho dovolania vyvodzuje z ustanovenia § 420 písm. f/ CSP.
23. Vo vzťahu k prípustnosti dovolania podľa § 420 CSP je základným (a spoločným) znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie podľa § 420 CSP prípustné, to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí (porovnaj R 19/2017). Ak táto podmienka nie je splnená, dovolací súd už neposudzuje prípustnosť dovolania z hľadiska existencie dovolateľom namietanej vady zmätočnosti a je irelevantné, či k dovolateľom namietanej procesnej vade došlo alebo nedošlo.
24. Dovolací súd sa preto v prvom rade zaoberal tým, či rozhodnutie odvolacieho súdu spĺňa atribút rozhodnutia vo veci samej alebo rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. V danom konaní je dovolaním navrhovateľa napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým potvrdil uznesenie registrového súdu o zamietnutí námietok navrhovateľa proti odmietnutiu vykonania výmazu z obchodného registra, ktorá okolnosť má za následok, že výmaz obchodnej spoločnosti z obchodného registra vykonaný nebude a táto bude v ňom naďalej zapísaná. Dovolací súd tak dospel k záveru, že v danom prípade rozhodnutie odvolacieho súdu môže byť dovolaciemu prieskumu podrobené, nakoľko atribút vyžadovaný ustanovením § 420 CSP (rozhodnutie, ktorým sa konanie končí), spĺňa.
25. Podľa § 420 písm. f/ CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu voveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pre naplnenie predmetného ustanovenia je nevyhnutné kumulatívne splnenie troch zákonných znakov, ktorými sú 1/ nesprávny procesný postup súdu, 2/ tento nesprávny procesný postup znemožnil realizáciu procesných práv, súčasne 3/ intenzita tohto zásahu dosahovala takú mieru, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa strane znemožnila realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jej práv a záujmov v tom-ktorom konkrétnom konaní.
26. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ CSP možno teda zahrnúť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). Podľa § 420 písm. f/ CSP je kľúčovým pre posúdenie prípustnosti dovolania v zmysle judikatúry ústavného súdu však iný pojem ako procesný postup, a to „právo na spravodlivý proces“ so všetkými jeho obsahovými atribútmi a garanciami v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a ústavného súdu. Všeobecné súdy pri výklade a aplikácii aj procesných právnych noriem musia uprednostniť vždy ten z rôznych do úvahy prichádzajúcich výkladov, ktorý je priaznivejší, ústretovejší a zabezpečujúci plnohodnotnejšiu realizáciu práv pre stranu sporu. Jednotlivec sa totiž obracia na súd s požiadavkou o poskytnutie súdnej ochrany jeho ohrozenému alebo porušenému právu s dôverou, že táto ochrana bude poskytnutá spravodlivo a v súlade s právnym poriadkom vrátane európskej úrovne štandardov ochrany ľudských práv (II. ÚS 419/2021). Pod pojmom „nesprávny procesný postup“, ktorý odôvodňuje prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f/ CSP v zmysle vyššie uvedenej aktuálnej judikatúry ústavného súdu možno rozumieť faktickú činnosť alebo nečinnosť súdu, procedúru prejednania veci (to, ako súd viedol spor), znemožňujúcu strane sporu plnohodnotnú realizáciu jej procesných oprávnení, mariacu možnosť jej aktívnej účasti na konaní, ale aj absenciu odôvodnenia súdneho rozhodnutia, jeho nedostatočnosť, nezrozumiteľnosť, nepresvedčivosť, či svojvoľnosť, nezabezpečujúcu všetky atribúty a garancie spravodlivej súdnej ochrany. Nemožno totiž oddeľovať procesný postup súdu a rozhodnutie, ktoré je jeho sumárom a výsledkom, pretože celý faktický procesný postup súdu a naň nadväzujúci myšlienkový pochod hodnotenia skutkového stavu a jeho subsumovania pod relevantnú právnu normu je stelesnený v odôvodnení rozhodnutia súdu a práve cez odôvodnenie rozhodnutia musí byť preskúmateľný (pozri aj nález ústavného súdu č. k. II. ÚS 120/2020 z 21. januára 2021, body 37 až 41).
27. Dôvodiac prípustnosťou dovolania podľa § 420 písm. f/ CSP, dovolateľ namietol, že súdy v tomto konaní nerešpektovali existujúci odlišný právny názor, vyslovený Okresným súdom Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 32Nsre/4/2021, a súčasne, že odôvodnenia ich rozhodnutí sú nedostatočné a z toho dôvodu nepreskúmateľné.
28. Povinnosť súdu svoje rozhodnutie náležite odôvodniť je jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
29. K naplneniu dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f/ CSP nedochádza len úplnou absenciou odôvodnenia, ale aj jeho nedostatočnosťou alebo nezrozumiteľnosťou, či svojvoľnosťou (viď napr. II. ÚS 419/2021). Štruktúra práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia je rámcovo upravená v § 220 ods. 2 CSP, pričom táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní podľa § 378 ods. 1 CSP. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musívyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia neznamená právo na uvedenie „aspoň nejakých“ dôvodov, ale ide o právo na uvedenie dostatočných, logických a zrozumiteľných argumentov reagujúcich na relevantné tvrdenia a námietky strán sporu, vyhodnotenie dokazovania a vysvetlenie prečo prípadne v konaní navrhované dôkazy súd nevykonal. Súd by mal presvedčivo odôvodniť a vysvetliť aj aplikáciu príslušného právneho predpisu, či ustanovenia z neho, na rozhodovanú vec.
30. V prípade odvolacieho rozhodnutia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP). Aj v tomto prípade sa však musí odvolací súd v zmysle § 387 ods. 3 CSP v odôvodnení odvolacieho rozhodnutia vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (odvolacími námietkami). Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie (§ 387 ods. 3 CSP). Ak odôvodnenie odvolacieho súdu neobsahuje zrozumiteľnú a presvedčivú argumentáciu k vyššie uvedeným námietkam, nespĺňa atribúty riadneho odôvodnenia, čím porušuje právo na spravodlivý súdny proces.
31. Dovolací súd po preskúmaní obidvoch vo veci vydaných rozhodnutí, tak odvolacieho, ako aj prvoinštančného, dospel k záveru, že uznesenie odvolacieho súdu v spojení s potvrdeným uznesením súdu prvej inštancie, vyššie uvedené kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí spĺňa.
32. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom konania je návrh navrhovateľa na výmaz obchodnej spoločnosti KERAS-SK, s. r. o., so sídlom Jesenského 87, Zvolen, IČO: 36 645 770, z Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica, z dôvodu zrušenia spoločnosti rozhodnutím spoločníkov podľa § 68 ods. 3 písm. b/ ObchZ a výmazu po prenesení sídla do iného členského štátu Európskej únie. Registrový súd výmaz z obchodného registra odmietol vykonať s poukazom na nesplnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 6 ods. 3 písm. d/ zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a následne, uznesením č. k. 26Nsre/27/2021-53 z 30. novembra 2021, zamietol aj námietky navrhovateľa podané proti odmietnutiu vykonania tohto výmazu, zdôvodniac toto svoje rozhodnutie tým, že ani v námietkach neodstránil nedostatky vytýkané registrovým súdom v oznámení o odmietnutí vykonania výmazu spoločnosti z obchodného registra. Navrhovateľ nepreukázal zmenu právnej formy na právnu formu spoločnosti s ručením obmedzeným podľa českého práva a napokon ani to, že jej právne pomery sa budú riadiť právnym poriadkom Českej republiky. Na odvolanie navrhovateľa, odvolací súd uznesením č. k.43Cob/2/2022.-777 z 27. januára 2022, uznesenie registrového súdu ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, s odôvodnením, že odvolaniu vyhovieť nemohol, keďže navrhovateľ nepreukázal predpoklady výmazu z obchodného registra po prijatí rozhodnutia o zrušení spoločnosti a následnej likvidácii v zmysle § 69 ods. 3 písm. b/ v spojení s § 75j ObchZ, t. j. zrušenie spoločnosti a skončenie jej likvidácie, ktorá je predpokladom na podanie návrhu na výmaz z obchodného registra v zmysle § 75j ods. 5 a 6 ObchZ. Rovnako nepreukázal a nepredložil ani povinné prílohy preukazujúce zrušenie spoločnosti bez likvidácie s právnym nástupcom v zmysle § 69aa, § 69b ObchZ. Napokon neboli splnené ani predpoklady na výmaz spoločnosti navrhovateľa z obchodného registra v zmysle § 26 ods. 1 a 2 ObchZ s prihliadnutím na aplikáciu zásad ekvivalencie a efektivity pri premiestnení sídla z územia SR na územie iného členského štátu EÚ - preukázanie zápisu navrhovateľa do Obchodného registra ČR po prijatí rozhodnutia spoločníka navrhovateľa o premiestnení sídla na územie tohto členského štátu EÚ. Z uvedených dôvodov považoval odvolací súd návrh navrhovateľa za neúplný z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti podľa § 6 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 6 ods. 3 písm. d/ zákona o obchodnom registri.
33. Na základe uvedeného má dovolací súd za to, že preskúmavané rozhodnutia konajúcich súdov v predmetnej veci sú dostatočne odôvodnené, v dôsledku čoho sú preskúmateľné, a teda ústavne akceptovateľné. Dovolací súd považuje za významné zdôraznenie judikatúrou ústavného súdu konštatovaného stavu, že iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdunestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej nedôvodnosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/06). Pokiaľ ide o podmienku prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f/ CSP, je napokon nevyhnutné posúdenie miery, do akej došlo postupom súdu k porušeniu práva strany na spravodlivý proces. Podmienka prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je totiž splnená, ak právo účastníka súdneho konania na spravodlivý proces bolo porušené len v časti konania, resp. do takej miery, že účastník mohol uplatniť svoj vplyv na výsledok konania podaním odvolania. V prejednávanom prípade navrhovateľovi obrana jeho práv a oprávnených záujmov v rámci odvolacieho konania bezpochyby umožnená bola.
34. Dovolací súd za nedôvodné vyhodnotil tvrdenie navrhovateľa o tom, že odvolací súd sa nevysporiadal s jeho námietkami uvedenými v bodoch A a C jeho odvolania. Z odvolania navrhovateľa z 31. decembra 2021 (č. l. 66 až 71 spisu) vyplýva, že v bode A. navrhovateľ, poukazom na rozhodnutie Cartesio, VALE, namietol postup priečiaci sa účelu inštitútu prispievajúcemu vyššej mobilite spoločnosti; súčasne v bode C. vyslovil názor, že účastník nemôže byť sankcionovaný za nedostatočnú právnu úpravu spočívajúcu v absencii legislatívy upravujúcej problematiku premiestnenia zapísaného sídla slovenskej spoločnosti do zahraničia.
35. Z obsahu uznesenia odvolacieho súdu vyplýva, že premiestnenie sídla obchodných spoločností založených podľa vnútorného práva členských štátov EÚ nie je upravené a koordinované na nadnárodnej úrovni úpravy práva EÚ. Odvolací súd poukázal a odkazom na judikatúru Súdneho dvora EÚ, vrátane odkazu na rozhodnutie C-378/10 (VALE), vysvetlil spôsoby premiestnenia sídla spoločnosti, zdôraznil, že v prípade neexistencie právnej úpravy EÚ je potrené riadiť sa zásadami ekvivalencie a efektivity, zdôraznil požiadavku väzby, t. j. potrebu zachovania právnej a hospodárskej kontinuity obchodných spoločností (najskôr ukončenie podnikania na území SR a až následné začatie podnikania v zahraničí), neopomenul vyjadriť sa k námietke navrhovateľa spočívajúcej v tvrdení, že samotný výmazový formulár zverejnený na webovej stránke MS SR dôvod výmazu - zánik spoločnosti z dôvodu premiestnenia sídla, obsahuje, a napokon aj dostatočne zdôvodnil vyslovený názor, že vyžadovaním dodržania zachovania kontinuity právnej subjektivity pri premiestňovaní sídla do zahraničia, k bráneniu alebo znemožneniu práva usadiť sa vo vzťahu k navrhovateľovi, nedochádza.
36. Dovolací súd má za to, že hoci navrhovateľ dovolanie v tejto časti síce formálne odôvodnil procesnou vadou konania v zmysle § 420 písm. f/ CSP, z textu (obsahu) jeho dovolania v dotknutej časti (§ 124 ods. 1 CSP) je bezpochyby zrejmé, že spochybňuje právny záver súdov o tom, že najskôr musí byť vykonaný zápis spoločnosti v obchodnom registri Českej republiky a až následne je možný jej výmaz z obchodného registra Slovenskej republiky. V tejto súvislosti dovolací súd poznamenáva, že správnosť právneho posúdenia súdom nižšej inštancie by mohol preskúmavať len na základe dovolania s dovolacím dôvodom podľa § 421 CSP (za predpokladu jeho prípustnosti a formulovania právnej otázky), ktoré však dovolateľ z tohto dôvodu nepodal, naviac v tomto prípade podať ani nemohol, resp. aj v prípade podania by prípustné nebolo s ohľadom na § 421 ods. 2 CSP, podľa ktorého dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (k tomu viď odmietnutie vykonania výmazu z obchodného registra ako odmietnutie podania vo veci samej podľa § 357 písm. b/ CSP). Dovolací súd sa preto správnosťou právneho posúdenia v tomto prípade zaoberať nemohol. Rovnako aj tvrdené nerešpektovanie existujúceho odlišného právneho názoru, vysloveného Okresným súdom Bratislava I v navrhovateľom označenom konaní, vedenom pod sp.zn. 32Nsre/4/2021, patrí pod námietky nesprávneho právneho posúdenia, a teda pod dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 CSP. V prípade tejto námietky však možno konštatovať, že by bola zrejme vystavená neúspechu z dôvodu, že nejde o dôvodenie ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu (ale o individuálne rozhodnutie súdu prvej inštancie).
37. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti dovolací súd dospel k záveru, že postupom odvolacieho súdu k vade v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ CSP, ktorá by zakladala porušenie práva navrhovateľa na spravodlivý súdny proces tak, ako to má na mysli citované ustanovenie Civilného sporového poriadku, nedošlo. V preskúmavanej veci tak nebola splnená podmienka prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ CSP, čo zakladá dôvod na odmietnutie dovolania vzmysle ustanovenia § 447 písm. c/ CSP.
38. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.