Najvyšší súd
4 Obdo 30/2006
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: C.C.C., a.s., M.N.X., B., IČO: X., proti žalovanému: 1/ Mgr. O.F., J.X., B., 2/ Ing. P.Č., L.X., B., 3/ T.B., B.X., K., o zaplatenie 43.370,90 Sk s prísl., o dovolaní žalovaného v 1. rade proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Cob 54/06-126 zo dňa 11. júla 2006, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného v 1. rade o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov dovolacieho konania..
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava I uznesením č.k. 31 Cb 158/2000-116 zo dňa 2. februára 2006 nepripustil vstup SR – Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné nám. 13, Bratislava, SR – Krajský stavebný úrad, JUDr. J.J., Š.X., B., do konania ako ďalší z účastníkov na strane žalovaných. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol okrem iného, že žalovaný v 1. rade návrhom doručeným súdu dňa 18.1.2006 navrhol, aby do konania pristúpili ďalší účastníci na strane žalovaného a to SR – Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné nám. 13, Bratislava ako žalovaný v 4. rade, SR –Krajský stavebný úrad ako žalovaný v 5. rade, JUDr. J.J., Š.X., B. ako žalovaný v 6. rade. Okresný súd pristúpenie ďalších účastníkov nepripustil, nakoľko takýto návrh môže podať len žalobca, ktorý určuje okruh účastníkov.
Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný v 1. rade v zákonom stanovenej lehote odvolanie a navrhol napadnuté uznesenie zmeniť tak, že sa jeho návrhu na pristúpenie ďalších účastníkov na strane žalovaných vyhovie, resp. zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie s poukazom na § 3 a § 4 Občianskeho zákonníka, § 92 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 2Cob 54/06-126 zo dňa 11. júla 2006 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu je vecne správne. Súd vychádzal z dispozičnej zásady sporového konania, z ktorej vyplýva, že žalobca podáva návrh na začatie konania a je oprávnený disponovať týmto návrhom a určovať okruh účastníkov konania. V zmysle tejto zásady nemôže okruh účastníkov konania určovať žalovaný a preto nie je oprávnený ani na podanie návrhu na pripustenie vstupu ďalších účastníkov do konania na strane žalovaných. Takýto návrh môže podať len žalobca. Ďalej uviedol, že v danej veci nie je možné postupovať podľa § 92 ods. 2 O.s.p., pretože nedošlo k prechodu práv alebo povinností z pôvodných žalovaných na ďalšie subjekty.
V zákonom stanovenej lehote podal žalovaný v 1. rade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu. Uviedol, že podľa § 97 ods. 1 a § 98 O.s.p. môže žalovaný podať v zmysle § 112 O.s.p. o hospodárnosti konania protinávrh vzájomným návrhom, o ktorom súd nerozhoduje, či ho pripúšťa, alebo nepripúšťa, ale dbá na odstránenie nedostatkov takéhoto návrhu použitím ustanovení o návrhu na začatie takéhoto konania, jeho zmenu alebo späťvzatie, prípadne rozhodne o vylúčení vzájomného návrhu na samostatné konanie. Takýmto postupom sa žalovanému v 1. rade odňala možnosť konať pred súdom. Na základe uvedeného navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie bolo podané včas, skúmal jeho prípustnosť.
Podľa § 237 O.s.p., dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Podľa § 239 ods. 1 O.s.p., dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo zmenené uznesenie súdu prvého stupňa.
Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a) odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že dovolanie voči uzneseniu odvolacieho súdu podľa § 239 v tomto prípade nie je prípustné. Najvyšší súd Slovenskej republiky tiež preskúmal vec v zmysle § 237 O.s.p. a dospel k záveru, že nie je splnená žiadna v zákone stanovená podmienka prípustnosti dovolania. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že takýmto rozhodnutím sa neodňala možnosť konať účastníkovi konania pred súdom.
Pretože v danej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil žiadnu zo zákonných podmienok prípustnosti dovolania, dovolanie podľa § 243b ods. 4 a § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. odmietol.
O trovách dovolacieho konania rozhodol podľa § 243b ods. 4, § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko im žiadne v dovolacom konaní nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 29. novembra 2007
JUDr. Jana Zemaníková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: