4Obdo/25/2024

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Mederovej a členiek senátu JUDr. Lenky Praženkovej a Mgr. Sone Pekarčíkovej, v spore žalobcu Anton Novota, s miestom podnikania Slovenská 2170/7, 901 01 Malacky, IČO: 11 692 031, proti žalovanému Miroslav Vícen - M V M, s miestom podnikania Vajanského 281/79, 901 01 Malacky, IČO: 33 733 911, zastúpenému AdvokAAt advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Pri Habánskom mlyne 16, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 52 998 215, o žalobe žalovaného na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 10Cb/201/2009, v konaní o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 6Cob/107/2023-43 z 21. decembra 2023, takto

rozhodol:

I. Dovolanie žalovaného o d m i e t a.

II. Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Malacky ako súd prvej inštancie (ďalej tiež „prvoinštančný súd“) uznesením č. k. 27Cb/22/2021-22 z 9. augusta 2023 žalobu na obnovu konania doručenú dňa 05.11.2021, doplnenú podaním zo dňa 25.02.2022, odmietol (I. výrok uznesenia), súčasne rozhodol o nepriznaní nároku na náhradu trov konania žalobcovi (II. výrok uznesenia).

1.1. Z odôvodnenia prvoinštančného rozhodnutia vyplýva, že žalovaný sa žalobou zo dňa 5. novembra 2021 domáhal obnovy konania vedeného na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 10Cb/201/2009, v ktorom súd rozhodol vo veci samej rozsudkom č. k. 10Cb/201/2009-312 dňa 25. júna 2018 tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.220,74 eura s úrokom z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 8.656,97 eura od 10. novembra 2006 do 4. júla 2011 a s úrokom z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 2.656,97 eura od 5. júla 2011 do zaplatenia. Zároveň súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a štátu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému rovnako v rozsahu 100 %. Označený rozsudok v spojení s opravnýmuznesením č. k. 10Cb/201/2009-322 z 28. augusta 2018 a v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Cob/27/2019-352 z 27. februára 2020 nadobudol právoplatnosť dňa 12. júna 2020.

1.2. Súd prvej inštancie predmetnú žalobu na obnovu konania podľa § 413 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej tiež len „CSP“) odmietol v časti ako oneskorene podanú, po uplynutí 3-mesačnej subjektívnej lehoty na jej podanie a v časti ako zjavne nedôvodnú.

2. Na odvolanie žalovaného z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 CSP, Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, uznesením č. k. 6Cob/107/2023-43 z 21. decembra 2023, uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 386 písm. d) CSP odmietol z dôvodu absencie zákonných náležitostí odvolania v zmysle § 363 CSP, pre ktorú vadu nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

2.1. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia primárne konštatoval, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v bodoch 18., 19. a 20. podrobne uviedol, z akých dôvodov považuje žalobu na obnovu konania podanú podľa § 397 písm. a) a b) CSP za podanú oneskorene a z akých dôvodov za podanú nedôvodne. Súd prvej inštancie žalovaného tiež riadne poučil o možnosti podať odvolanie vrátane uvedenia zákonných odvolacích dôvodov.

2.2. Z obsahu odvolania žalovaného z 23. augusta 2023 mal odvolací súd preukázané, že žalovaný v predmetnej veci v odvolaní uviedol iba všeobecné odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 CSP. Na výzvu súdu na jeho opravu a doplnenie (uznesením č. k. 27Cb/22/2021-34 z 8. septembra 2023) žalovaný reagoval tak, že doplnil chýbajúci podpis v podanom odvolaní a bez bližšej špecifikácie konkrétnych okolností viažucich sa k napadnutému rozhodnutiu len stroho uviedol, že v pôvodnom konaní bez jeho zavinenia neboli vypočutí ním navrhnutí svedkovia. Neuviedol však, v akom rozsahu predmetné rozhodnutie napáda, čoho sa odvolaním domáha a ako žiada, aby odvolací súd rozhodol. Odvolací súd zdôraznil, že z obsahu podaného odvolania musí byť zistiteľný jeho rozsah, a to jasným a určitým spôsobom. Uvedenie rozsahu, v akom sa rozhodnutie odvolaním napáda, je osobitnou náležitosťou odvolania a vymedzenie napádaných výrokov je dôležité z hľadiska suspenzívneho účinku podaného odvolania. Uplynutím odvolacej lehoty sa nenapadnutý výrok rozhodnutia stáva právoplatným. Odvolací návrh, teda uvedenie toho, čoho sa odvolateľ podaným odvolaním domáha (tzv. kvalitatívna stránka odvolania), je obsahovou náležitosťou odvolania; ide o určitú modifikáciu všeobecnej náležitosti každého podania v civilnom procese, a to uvedenie toho, čo sa podaním sleduje [§ 127 písm. d) CSP]. Odvolateľ v odvolaní neuviedol, či sa domáha (logicky zrejme) zrušenia alebo zmeny napadnutého rozhodnutia a ani nezdôvodnil, prečo by mal odvolací súd zmeniť alebo zrušiť napadnuté uznesenie. Odvolací súd zdôraznil, že dôvody odvolania uvedené v zákone samy o sebe nie sú postačujúcim vymedzením dôvodu, pre ktorý sa rozhodnutie napáda, pokiaľ nie sú špecifikované konkrétnymi skutkovými okolnosťami prípadu. Iba uvedenie všeobecných odvolacích dôvodov v odvolaní nie je postačujúce na to, aby odvolací súd mohol o odvolaní rozhodnúť, resp. uvedením len všeobecných odvolacích dôvodov v odvolaní bez bližšej špecifikácie konkrétnych okolností prípadu nie je splnená zákonom stanovená náležitosť odvolania spočívajúca v povinnosti uviesť v odvolaní „odvolacie dôvody”. Poukazom na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 90/2019 dodal, že relevantná právna úprava neumožňuje súdu vyzvať stranu sporu na doplnenie chýbajúcej náležitosti odvolania spočívajúcej v absencii konkretizácie odvolacieho dôvodu a zároveň neumožňuje strane sporu meniť a dopĺňať odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie po uplynutí lehoty na podanie odvolania. Zhrnúc uvedené odvolací súd záverom konštatoval, že z dôvodu, že žalovaný ani na výzvu súdu prvej inštancie vady podaného odvolania neodstránil a pre uvedené vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať, bolo potrebné odvolanie v zmysle § 386 písm. d) CSP odmietnuť. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi voči žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal z dôvodu, že v odvolacom konaní mu žiadne trovy konania nevznikli.

3. Proti právoplatnému uzneseniu odvolacieho súdu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote „odvolanie“ (písomným podaním z 12. februára 2024 na č. l. 47 spisu), v ktorom vyslovil nesúhlas s rozhodnutím Okresného súdu Malacky č. k. 27Cb/22/2021-22 tvrdiac, že žalobca má na menovanomokresnom súde konexie, preto mu (žalovanému) zo strany súdu nebolo umožnené vypovedať. Požiadal preto, aby mu vypovedať umožnené bolo, zároveň požiadal o zmenu senátu (resp. pridelenie veci inému senátu) a pre prípad existencie zaujatosti súdu smerom k žalobcovi, navrhol vec postúpiť na iný príslušný súd. Ďalším písomným podaním (č. l. 76 - 80 spisu) žalovaný podal dovolanie „...proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21.12.2023 pod sp. zn. 4Cob/27/2019 a proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 25.06.2018 pod sp. zn. 10Cb/201/2009...“, odôvodňujúc ho dovolacím dôvodom podľa § 420 písm. f) CSP. Namietol, že neboli vypočutí svedkovia, ktorých žalovaný uvádzal a navrhol ich vypočutie, zároveň že súdy sa v odôvodneniach svojich rozhodnutí vôbec nezaoberali tou okolnosťou, že žalovaný v priebehu konania doručil súdu potvrdenie o uhradení dlžnej sumy (tzv. vkladový lístok) z roku 2021, v ktorom deklaroval vklad na účet žalobcu v OTP banke. Žalovaný tvrdí, že v priebehu konania viackrát súdu navrhoval výsluch svojej osoby k novým okolnostiam, ktoré vznikli po tom, ako žalobca upravoval so súhlasom súdu svoj petit, súd však žalovanému nevyhovel. Uviedol, že súd dal vyhotoviť znalecký posudok 2/2018 z odboru písmoznalectvo znalcom Vladimírom Rusnákom. Zároveň poukázal na to, že v znaleckom posudku 41/2014, ktorý dal zhotoviť samotný žalovaný, znalec Koutný jednoznačne vyslovil, že nie je možné uznať sporné podpisy za jednoznačne pravé podpisy žalovaného. Vo vzťahu k posledne označenému posudku žalovaný namietol, že súd sa v odôvodnení nevysporiadal s tým, prečo tento znalecký posudok nebol rešpektovaný a prečo nejasnosti neboli odstránené na pojednávaní formou výsluchu znalca, ktorý posudok vyhotovil, ale bol prizvaný nový znalec, ktorého závery boli v rozpore s pôvodne doručeným znaleckým posudkom.

4. Na základe všetkých vyššie uvedených tvrdení žalovaný dovolacieho súdu navrhol, aby uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Cob/27/2019 z 21. decembra 2023, ako aj rozsudok Okresného súdu Malacky sp. zn. 10Cb/201/2009 z 25. júna 2018 zrušil a vec vrátil menovanému okresnému súdu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil voči žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

5. Žalovaný zároveň, dôvodiac dôvodom hodným osobitného zreteľa, ktorý vzhliada v tej okolnosti, že existuje obava z exekučného konania, ktoré by voči jeho osobe mohol viesť žalobca a v ktorom by mu mohli byť zablokované bankové účty, v dôsledku čoho by mal sťaženú možnosť živnostensky podnikať, navrhol postupom podľa § 444 ods. 1 CSP odložiť vykonateľnosť označených rozhodnutí, a to až do rozhodnutia súdu o dovolaní žalovaného.

6. K dovolaniu žalovaného sa žalobca nevyjadril.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež len „najvyšší súd“ alebo „NS SR“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podal včas žalovaný, v neprospech ktorého bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpený advokátom (resp. advokátskou kanceláriou) v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 veta pred bodkočiarkou CSP) preskúmal vec a dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok žalovaného je potrebné odmietnuť. V nasledujúcich bodoch dovolací súd uvádza stručné odôvodnenie svojho rozhodnutia (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP):

8. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie odvolacieho súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho prípustnosti v Civilnom sporovom poriadku. Podľa § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa. Uvedené znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí výlučne do právomoci dovolacieho súdu (viď. sp. zn. III. ÚS 474/2017). V tejto súvislosti osobitne platí, že len dovolací súd bude rozhodovať o naplnení predpokladov prípustnosti dovolania definovaných v jednotlivých ustanoveniach CSP (obdobne aj sp. zn. I. ÚS 438/2017). Pri vyslovení záveru o (ne)prípustnosti dovolania dovolací súd preto nie je viazaný tým, čo uviedol dovolateľ, prípadne druhá strana.

9. Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, pokiaľ trpí niektorou z procesných vád konania vymenovaných v písm. a) až f) predmetného ustanovenia (zakotvujúce tzv. vady zmätočnosti). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 1, 2 CSP).

10. Dovolací súd je rozsahom dovolania viazaný [§ 439 CSP, okrem prípadov uvedených v písm. a) až c) citovaného ustanovenia]. Rovnako je dovolací súd viazaný dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní. V dôsledku uvedenej viazanosti dovolacieho súdu dovolacím dôvodom, dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom (uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/59/2017 z 8. júna 2017). Úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené primárnym záverom dovolacieho súdu o prípustnosti dovolania a až následným sekundárnym záverom týkajúcim sa jeho dôvodnosti.

11. Žalovaný (ďalšom texte tiež „dovolateľ“) prípustnosť svojho dovolania vyvodzuje z ustanovenia § 420 písm. f) CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pre naplnenie predmetného ustanovenia je nevyhnutné kumulatívne splnenie troch zákonných znakov, ktorými sú 1/ nesprávny procesný postup súdu, 2/ tento nesprávny procesný postup znemožnil strane sporu realizovať jej patriace procesné práva, súčasne 3/ intenzita tohto zásahu dosahovala takú mieru, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa strane znemožnila realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jej práv a záujmov v tom-ktorom konkrétnom konaní.

12. Pod porušenie práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP možno zahrnúť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie Ústavou Slovenskej republiky zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

13. Dôvodiac prípustnosťou dovolania podľa § 420 písm. f) CSP, dovolateľ v posudzovanom prípade konajúcim súdom vytkol zásah do jeho práva na spravodlivý proces, spočívajúci podľa jeho tvrdenia vo vadnom postupe súdov oboch inštancií v procese hodnotenia dôkazov v pôvodnom konaní (vo veci samej) o zaplatenie 9.220,74 eura s príslušenstvom (o obnovu ktorého dovolateľ žiada), vedenom na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 10Cb/201/2009, v ktorom súd rozhodol rozsudkom č. k. 10Cb/201/2009 a naň nadväzujúcom odvolacom konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 4Cob/27/2019. Namietajúc proces dokazovania v označených konaniach i nedostatočné odôvodnenie rozhodnutí konajúcich súdov, žalobným petitom žiada o zrušenie rozhodnutí vydaných v pôvodnom konaní a odklad ich vykonateľnosti.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací uznesením č. k. 6Cob/107/2023-43 z 21. decembra 2023 podľa § 386 písm. d) CSP odmietol odvolanie žalovaného podané proti odmietajúcemu uzneseniu súdu prvej inštancie č. k. 27Cb/22/2021-22 z 9. augusta 2023. Odvolací súd v poučení svojho rozhodnutia vo vzťahu k možnosti podania dovolania sporové strany (okrem iného) poučil, že dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a že dovolania a iné podania dovolateľa musia byť podpísané advokátom s tým, že povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP. K právoplatnému uzneseniu odvolacieho súdu žalovaný zaslal súdu prvej inštancie podanie z 12. februára 2024 označené ako „UZNESENIE - odvolanie“ (č. l. 47 spisu). Prvoinštančný súd oznámením z 22. marca 2024 (č. l.

55) vyzval žalovaného, aby v lehote 10 dní oznámil súdu, čoho sa daným podaním domáha, voči čomu smeruje a čo daným podaním sleduje. Dal do pozornosti žalovaného, že proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 6Cob/107/2023-43 z 21. decembra 2023 nie je prípustné odvolanie, prípustné je dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu. Žalovaného zároveň poučil, že dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a že dovolania a iné podania dovolateľa musia byť advokátom podpísané. Na základe označenej výzvy žalovaný súdu prvej inštancie doručil ďalšie svoje písomné podanie zo 4. apríla 2024 označené ako „Oznámenie - odpoveď“ (č. l. 56), v ktorom zotrval na požiadavke, aby bol k predmetnej veci riadne vypočutý, aby súd vypočul ním označených svedkov, zároveň v ktorom vyslovil pochybnosti o znaleckom posudku, ktorý dal vyhotoviť žalobca. Po predložení spisu na rozhodnutie o dovolaní žalovaného Krajskému súdu v Bratislave (č. l. 57), tento bez prejednania a rozhodnutia vo veci, vrátil spis súdu prvej inštancie s výzvou na odstránenie vytknutých nedostatkov (č. l. 60). Následne súd prvej inštancie žalovaného predvolal na výsluch za účelom vypočutia o tvrdených skutočnostiach; na predmetnom výsluchu konanom dňa 22. júla 2024 žalovaný po poučení o náležitostiach opravných prostriedkov oznámil, aby jeho podanie z 12. februára 2024, doplnené podaním zo 4. apríla 2024, bolo považované za dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 6Cob/107/2023-43 z 21. decembra 2023. V nadväznosti na uvedené súd prvej inštancie uznesením č. k. 27Cb/22/2021-68 z 19. augusta 2024 žalovaného vyzval na doplnenie jeho písomných podaní, súdu doručených v dňoch 12. februára 2024 a 9. apríla 2024 o zákonné náležitosti (špecifikované vo výroku predmetného uznesenia, vrátane toho, že dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a že dovolanie a iné podania musia byť spísané advokátom), a to v lehote do 15 dní od doručenia uznesenia. Súd žalovaného zároveň poučil o následku nedoplnenia písomného podania spočívajúcom v jeho odmietnutí podľa § 447 písm. d) a e) CSP. V označenej lehote žalovaný súdu prvej inštancie doručil písomné podanie označené ako „Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21.12.2023 pod sp. zn.: 4Cob/27/2019 a proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 25.06.2018 pod sp. zn.: 10Cb/201/2009 podľa ustanovenia § 419 a násl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov a návrh na odklad vykonateľnosti rozhodnutia po podaní dovolania“ (č. l. 75

- 80). Dovolanie spísala advokátska kancelária AdvokAAt advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Pri Habánskom mlyne 16, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 52 998 215 s pripojeným splnomocnením na zastupovanie dovolateľa v dovolacom konaní (č. l. 74). Dovolateľ v predmetnom dovolaní, uplatniac dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP, namietol vadný postup súdov oboch inštancií spočívajúci v tvrdenom nevykonanom dokazovaní výsluchom označených svedkov, v nedostatočnom odôvodnení konajúcich súdov vo vzťahu k potvrdeniu o uhradení dlžnej sumy žalovaným i nedostatočnom vysporiadaní sa s namietaným znaleckým posudkom.

15. Dovolací súd poukazuje predovšetkým na tú okolnosť, že poučenia konajúcich súdov až do vydania uznesenia č. k. 27Cb/22/2021-68 z 19. augusta 2024 boli neúplné; táto neúplnosť spočívala v tej okolnosti, že neobsahovala poučenie o nutnosti spísania dovolania advokátom. Nepostačuje totiž, aby dovolateľ bol v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem výnimiek zakotvených v ustanovení § 429 ods. 2 CSP) a aby dovolanie bolo advokátom podpísané, ale toto dovolanie musí byť advokátom aj spísané. Uvedený nedostatok odstránil až súd prvej inštancie uznesením č. k. 27Cb/22/2021-68. Avšak aj napriek riadnemu zastúpeniu dovolateľa advokátom (advokátskou kanceláriou) a spísaniu dovolania právnym zástupcom, dovolací súd je nútený konštatovať, že dovolanie podmienku prípustnosti podľa § 420 písm. f) CSP nespĺňa.

16. Vo vzťahu k namietanému nesprávnemu procesnému postupu Okresného súdu Malacky v pôvodnom konaní o zaplatenie 9.220,74 eura s príslušenstvom, vedenom pod sp. zn. 10Cb/201/2009 (a naň nadväzujúcom odvolacom konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 4Cob/27/2019), dovolací súd zdôrazňuje, že procesnú vadu pôvodného konania nie je možné preniesť do konania o obnove, pretože by to prekračovalo rámec účelu daného mimoriadneho opravného prostriedku. Dovolací súd upriamuje pozornosť žalovaného na ustálenú rozhodovaciu prax najvyššieho súdu obsiahnutú v rozhodnutiach sp. zn. 1ObdoV/16/2012 z 27. septembra 2012, sp. zn. 3Obdo/22/2011 z 26. apríla 2012, sp. zn. 3Cdo/93/2010 z 24. novembra 2011, najmä však na rozhodnutie sp. zn. 1Obdo/54/2017 z 22. marca 2018 (zverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutísúdov SR pod č. R 77/2018), z ktorých vyplýva, že návrhom na obnovu konania možno napadnúť len právoplatné rozhodnutie, ako aj skutočnosť, že dovolací súd v konaní o obnovu konania môže posudzovať len vady samotného konania o obnove, a nemôže prihliadať na prípadné vady pôvodného, obnovovaného konania. Od týchto záverov nemá dovolací súd dôvod odchýliť sa ani vo vzťahu k preskúmavanej veci (viď aj uznesenie 8Cdo/19/2024).

17. Dovolací súd má z obsahu dovolania za zrejmé, že dovolateľ svojím dovolaním sleduje procesné vady pôvodného konania, a nie konania o obnove, čomu nasvedčuje i samotný dovolací petit, ktorým navrhol zrušenie rozhodnutí vydaných v pôvodnom konaní (vedenom na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 10Cb/201/2009, následne na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 4Cob/27/2019), súčasne navrhol odklad ich vykonateľnosti. Hoci v petite vo vzťahu k rozhodnutiu sp. zn. 4Cob/27/2019 (nesprávne označenému ako „uznesenie“ namiesto „rozsudok“) dovolateľ uviedol ako dátum rozhodnutia „21. december 2023“, ktorý dátum korešponduje s dátumom uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 6Cob/107/2023-43 o odmietnutí odvolania žalovaného v konaní o obnove, dovolací súd považuje tento údaj za nepozornosť dovolateľa, rovnako ako aj napr. dátum na písomnom dovolaní v znení „05.10.2022“. Hoci by bolo možné uvedené nesprávne údaje klasifikovať aj ako „chybu v písaní“ alebo ako „inú zrejmú nesprávnosť“, dovolací súd v nich vzhliada skôr nevenovanie dostatočnej náležitej pozornosti spísaniu dovolania. Uvedenému nasvedčuje napokon aj to, že dovolateľ sa k dôvodu odmietnutia jeho odvolania proti rovnako odmietajúcemu uzneseniu prvoinštančného súdu vydanému v konaní o obnove, vôbec nevyjadril, nevyslovil k nemu žiadne námietky, ani dôvod, pre ktorý by s ním nesúhlasil.

18. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti dovolací súd dospel k záveru, že postupom odvolacieho súdu v konaní o obnove pôvodného konania k vade v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP, ktorá by zakladala porušenie práva žalovaného na spravodlivý súdny proces tak, ako to má na mysli citované ustanovenie Civilného sporového poriadku, nedošlo. V preskúmavanej veci tak nebola splnená podmienka prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP, z dôvodu ktorého dovolací súd dovolanie žalovaného podľa § 447 písm. c) CSP odmietol, a to bez toho, aby sa zaoberal otázkou vecnej správnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia.

19. Keďže dovolací súd odmietol dovolanie žalovaného ako neprípustné, je neopodstatnený tiež jeho návrh na odklad vykonateľnosti napadnutého uznesenia podľa § 444 ods. 1 CSP a v súlade s ustálenou praxou dovolacieho súdu nevydal o tom samostatné rozhodnutie (resp. nerozhodol osobitným výrokom).

20. Žalobca bol v dovolacom konaní úspešný, preto by mu patrila náhrada trov dovolacieho konania v plnom rozsahu. Podľa obsahu spisu však žalobcovi v dovolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, preto dovolací súd v súlade s článkom 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznal (k uvedenému porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. februára 2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018, publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. R 72/2018).

21. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.