4 Obdo 22/2010

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: S. Z. a P., D., IČO: X., zastúpeného JUDr. J. M., advokátom, P., proti žalovanému: D. Z. P., a. s., E., IČO: X., o zaplatenie 1 058 474,10 eur (31 887 590,50 Sk) s príslušenstvom, vedenej Okresným

súdom Košice II. pod sp. zn. 36Cb/1340/1999, o dovolaní žalovaného proti rozsudku

Krajského súdu v Košiciach č. k. 3Cob/1/2009-349 z 11. marca 2010, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného   o d m i e t a .

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov

dovolacieho konania vo výške 3 028,86 eur.

O d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd rozsudkom č. k. 36Cb/1340/1999-288 zo 7. októbra 2008 v znení

opravného uznesenia č. k. 36/Cb/1340/1999-318 zo 4. decembra 2008 zastavil konanie v časti

31 887 590,50 Sk. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 22 090 723,95 Sk

a nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 463 410,-- Sk.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa domáhal voči žalovanému zaplatenia

31 887 590,50 Sk a poplatku z omeškania vo výške 0,05% za každý kalendárny deň

omeškania od nasledujúceho dňa po splatnosti jednotlivých faktúr až do zaplatenia zo sumy

22 195 473,78 Sk, poplatku z omeškania vo výške 0,1% za každý kalendárny deň omeškania

od nasledujúceho dňa po splatnosti jednotlivých faktúr až do zaplatenia zo sumy 9 692 116,72

Sk. Zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a právnym predchodcom

žalovaného vznikol dňa 1. augusta 1995 zmluvou o poskytovaní Z. starostlivosti uzatvorenou

podľa § 262 a nasl. Obchodného zákonníka a zákona č. 273/1994 Z. z., zákona č. 277/1994 Z. z. o Z. starostlivosti a zákona č. 98/1995 Z. z. o liečebnom poriadku. V čl. 2 bol dohodnutý predmet zmluvy - poskytovanie zdravotnej starostlivosti poskytovateľom pre poistencov

a následná úhrada skutočne realizovaných výkonov poisťovňou. Poskytovateľ poskytuje

zdravotnú starostlivosť v súlade so zásadami slobodnej voľby lekára a zdravotníckeho

zariadenia. V čl. 3 boli dohodnuté fakturačné a platobné podmienky, kde finančná úhrada

za poskytnutú zdravotnícku starostlivosť sa riadi všeobecne platnými predpismi v čase

podpísania zmluvy, pričom cena jedného bodu je 0,20 Sk. Touto zmluvou sa tiež dohodli, že

fakturačným obdobím je 1 kalendárny mesiac a poskytovateľ predloží poisťovni zálohovú

faktúru do 14 kalendárnych dní po skončení fakturačného obdobia. Neoddeliteľnou súčasťou

faktúry sú zúčtovacie doklady alebo iné doklady, ktoré obsahujú všetky údaje požadované

poisťovňou. Poisťovňa uhradí zálohovú faktúru podľa predloženej faktúry do 5 pracovných

dní. Ak poisťovňa neuhradí poskytovateľovi faktúru v lehote splatnosti, poskytovateľ je

oprávnený osobitnou faktúrou uplatniť nárok na poplatok z omeškania vo výške 0,05% z fakturovanej sumy za každý deň omeškania. Prílohou tejto zmluvy je okrem iného aj

zriaďovacia listina podľa smernice Ministerstva zdravotníctva SR č. 2/94. Zmluvou č.

6600/02/0/30/1998, ktorú uzatvoril právny predchodca žalobcu a právny predchodca

žalovaného o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktorá bola podpísaná žalovaným dňa

30. apríla 1998 a žalobcom dňa 18. mája 1998. V článku 5 bod 4 si dohodli

pri omeškaní so splnením peňažného záväzku poplatok z omeškania vo výške 0,1% z dlžnej

sumy za každý kalendárny deň omeškania.

Dokazovaním súd zistil, že na základe zmlúv, uzavretých medzi právnymi

predchodcami účastníkov o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, boli právnemu

predchodcovi žalovaného vyúčtované náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť

a ku dňu podania žaloby nezaplatil žalobcovi sumu vo výške 31 887 590,50 Sk. Ku dňu

19. 06. 2002 žalovaný nezaplatil poplatok z omeškania vo výške 36 321 105,86 Sk. Žalobca

následne oznámil, že na základe uznesenia zastupiteľstva Nitrianskeho samosprávneho kraja

(ďalej NSK) č. 276/2005 zmeneného uznesením č. 386/2005 zastupiteľstvo NSK schválilo

zánik príspevkových organizácií v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti, a to medzi nimi aj N. s P.

K., ich zlúčením do novovzniknutej rozpočtovej organizácii NSK „S. Z. a P.“ ku dňu

1. januára 2006. Na uvedenú spoločnosť, ktorá je právnym nástupcom zaniknutých

organizácií, prechádzajú dňom 02. 01. 2006 všetky ich práva a záväzky. Súdu bola predložená

aj zriaďovacia listina č. 5-2005-5/5 NSK o zriadení rozpočtovej organizácie NSK s právnou subjektivitou s účinnosťou od 01. 01. 2006. Súd poukázal na ustanovenie § 107 ods. 4 O. s. p., v súlade s ktorým pokračoval v konaní so S. Z. a P. ako právnym nástupcom žalobcu N. s P.

K.. Vzhľadom k tomu, že išlo o generálnu sukcesiu, všetky Z. a P. zaniknutých organizácií

prešli k 01. 01. 2006 na právneho nástupcu, ktorým je S. Z. a P.

V priebehu konania došlo k viacerým zmenám týkajúcich sa právneho nástupníctva

na strane žalovaného, pričom právnym nástupcom žalovaného sa stala spoločnosť D. Z. P., a.

s. Žalovaný nesúhlasil s uplatnením nárokov žalobcu a na základe informácie o účtovných

dokladoch o úhrade žalovanej pohľadávky, ktorá bola zaslaná žalovanému 29. 09. 2008.

V dôsledku čoho zobral žalobca návrh na začatie konania v časti istiny vo výške 31 887

590,50 Sk späť a súd v tejto časti konanie zastavil. Žalobca navrhol, aby súd zaviazal

žalovaného na zaplatenie poplatku z omeškania vo výške 22 090 723,95 Sk, čo súd posúdil

ako zmenu návrhu, ktorú podľa § 95 ods. 1 O. s. p. pripustil. Žalovaný namietal jednotlivé

splatnosti faktúr, resp. dni zaplatenia predmetných peňažných záväzkov žalobcovi. Žalobca

však pri týchto namietaných sporných faktúrach poplatok z omeškania si neuplatnil. Súd

s poukazom na § 120 ods. 3 O. s. p. si osvojil skutkové zistenia, založené

na zhodnom tvrdení účastníkov a uplatnenom nároku na zaplatenie poplatku z omeškania

a rozhodol s odkazom na ustanovenie § 262 Obchodného zákonníka a § 38 ods. 3 zákona č

273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1

O. s. p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov celkom vo výške 463 410,-- Sk.

Na odvolanie žalovaného, odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho

napadnutej časti a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho

konania vo výške 1 893,39 eur.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že predmetom odvolacieho konania je nárok

žalobcu na zaplatenie poplatku z omeškania vo výške 733 277,70 eur (22 090 723,95 Sk).

Žalovaný v odvolaní namietal, že žalobca nemá spôsobilosť byť účastníkom konania.

Z výpisov z obchodného registra vedeného Okresným súdom Bratislava I, odd. Sa, vložka č.

X. a vložka č. X. odvolací súd zistil, že pohľadávky a záväzky spoločnosti D. Z. P., a. s.

v likvidácii, prevzala spoločnosť D. Z. P., a. s., s účinnosťou od 31. 12. 2009. Z uvedených

dôvodov odvolací súd pokračoval v konaní s právnym nástupcom žalovaného.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia

a konštatoval správnosť dôvodov prvostupňového súdu. Na zdôraznenie správnosti poukázal

na obsah listín predložených žalobcom, z ktorých nepochybne vyplýva vôľa Nitrianskeho

samosprávneho kraja ako zriaďovateľa, ktorú sám nikdy nespochybnil, zriadiť rozpočtovú

organizáciu S. Z. a P.. Z textu zriaďovacej listiny vyplýva, že vydáva zriaďovaciu listinu

o zriadení rozpočtovej organizácie s právnou subjektivitou s účinnosťou od 01. 01. 2006,

v ktorej špecifikuje názov organizácie, jej právnu formu, sídlo, predmet činnosti, štatutárny

orgán a určenie času, na ktorý sa zriaďuje. Schválenie zriaďovacej listiny zahŕňa podľa

názoru odvolacieho súdu rozhodnutie o zriadení žalobcu v zmysle zákona. O trovách

odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania celkom vo výške

1 893,39 eur.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu, podal žalovaný dovolanie v zákonom

stanovenej lehote, podľa ust. § 240 ods. 1 O. s. p. Má za to, že odvolací súd vec nesprávne

právne posúdil vec. Tvrdí, že označený žalobca – S. Z. a P. ako rozpočtová organizácia

Nitrianskeho samosprávneho kraja, nie je spôsobilým subjektom právnych vzťahov, t. j. nemá

právnu subjektivitu (§ 19 O. s. p.), a teda ani nemôže v občianskom súdnom konaní

vystupovať ako účastník konania. V uznesení NSK sa uvádza, že tam označené nemocnice,

medzi nim aj N. s P. K. zanikajú dňom 30. 11. 2005 ich zlúčením do rozpočtovej organizácie

„S. Z. a P.“. Následne tento dátum bol pozmenený na deň 01. 01. 2006. Pričom pri zlúčení sa

vždy aspoň jedna spoločnosť zrušuje a jedna zo zúčastnených (už existujúcich) spoločností je

právnym nástupcom, na ktorého prechádza obchodné imanie zrušených spoločností.

Vzhľadom na skutočnosť, že rozpočtová organizácia S. Z. a P. v čase zániku vyššie

uvedených rozpočtových organizácií, medzi ktorými je i N. s P. K. neexistovala, nemohlo

dôjsť k zániku rozpočtovej organizácie N. K. zlúčením s neexistujúcou rozpočtovou

organizáciou - S. Z. a P. Z právneho hľadiska teda k zániku nemocníc s poliklinikou ich

zlúčením nedošlo.

Ďalej žalovaný namieta, že nedošlo ani k platnému zriadeniu rozpočtovej organizácie s názvom „S. Z. a P.“. Z uznesenia č. 276/2005 zastupiteľstva NSK v znení uznesenia č.

386/2005 jednoznačne vyplýva, že menované zastupiteľstvo nerozhodlo o zriadení

rozpočtovej organizácie s názvom „S. Z. a P.“. Podľa rokovacieho poriadku NSK zastupiteľstvo rozhoduje hlasovaním. Na platné uznesenie je potrebný súhlas nadpolovičnej

väčšiny hlasov prítomných poslancov, v prípade, ak je zastupiteľstvo uznášaniaschopné.

Nariadenie a uznesenie zastupiteľstva musí podpísať predseda najneskôr do 10 dní od ich

schválenia. V danom prípade k hlasovaniu zastupiteľstva o predmetnej otázke, t. j. o zriadení

rozpočtovej organizácie vôbec nedošlo, súd preto nemôže predpokladať prijatie platného

uznesenia. Nie je preto možné rozhodnutie kolektívneho orgánu, akým je zastupiteľstvo

samosprávneho kraja, nahradiť tvrdením, že vôľa samosprávneho kraja vyplýva z iného

uznesenia, ktoré bolo riadne prijaté. Zastupiteľstvo NSK v predmetnom uznesení schvaľuje

iba zánik príspevkových organizácii, zriaďovaciu listinu rozpočtovej organizácie S. Z. a P.

a rozsah prechádzajúcich Z. a P. a prechod pracovnoprávnych vzťahov. V predmetnom

uznesení však chýba akékoľvek rozhodnutie o zriadení rozpočtovej organizácie, príp. i ustanovenie o tom, že schvaľuje zriadenie konkrétnej rozpočtovej organizácie. Zriaďovaciu

listinu nemožno považovať za akt zriadenia rozpočtovej organizácie, pretože zriaďovaciu

listinu vydáva zriaďovateľ ex post, ako deklaratórny úkon o tom, že došlo k zriadeniu

rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie. Zriaďovacia listina je iba deklaratórnym aktom,

ktorý však v danom prípade osvedčuje niečo, k čomu de iure nedošlo. Je preto podľa

žalovaného neplatná, pretože je v rozpore tak s právnym ako i reálnym stavom. Preto k zániku

príslušných nemocníc s polikliniou, ako príspevkových organizácií došlo ich zrušením bez

právneho nástupcu.

Ďalší nedostatok, ktorý žalovaný vytýka ako právny nedostatok predmetného

uznesenia, spôsobujúci, že práva a povinnosti zaniknutých nemocníc prešli priamo

na Nitriansky samosprávny kraj, je nesplnenie podmienky vymedzenej ustanovením § 21 ods.

13 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, v znení neskorších

predpisov, podľa ktorej musí zriaďovateľ určiť v rozhodnutí o zániku rozpočtovej alebo

príspevkovej organizácie termín, ku ktorému prechádza na právneho nástupcu tam

vymedzený majetok, vrátane súvisiacich práv a záväzkov. V posudzovanom uznesení

zastupiteľstva takýto dátum nebol uvedený, uznesenie obsahuje iba dátum zániku

príspevkových organizácií. Z toho vyvodzuje záver, že k prechodu práv a záväzkov nedošlo,

resp. že tieto ex lege prešli na Nitriansky samosprávny kraj.

Domnieva sa, že právne úkony S. Z. a P. vo vzťahu k tretím osobám sú nulitné, pokiaľ

nedôjde k riadnemu zriadeniu rozpočtovej organizácie a zároveň k príslušnej zmene zriaďovacej listiny. Z týchto skutočností žalovaný vyvodzuje, že žalobca – S. Z. a P. nemá

právnu subjektivitu, a teda nie je spôsobilým byť účastníkom konania, z čoho aj vyvodzuje

dovolací dôvod podľa ust. § 237 písm. b/ O. s. p.

Napáda tiež právne nástupníctvo na strane žalovaného. Súd postupoval nesprávne, keď

automaticky vydal rozhodnutie, ktorým zaviazal na plnenie právneho nástupcu. Domnieva sa,

že ak súd nevydal riadne uznesenie, ktorým právny nástupca žalovaného vstúpil do konania,

odňal tým účastníkovi konania možnosť konať pred súdom. Je toho názoru, ak súd chcel

pokračovať v konaní s právnym nástupcom žalovaného, mal vydať uznesenie o pripustení

zámeny účastníka a toto uznesenie riadne doručiť účastníkovi konania, ktorý mal vstúpiť do konania na strane žalovaného. Z tejto skutočnosti vyvodzuje dovolací dôvod v zmysle

ustanovenia § 237 písm. f/ O. s. p. Navrhol, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil

tak, že žalobu zamieta, alternatívne, aby rozhodnutie prvostupňového súdu, ako aj

odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alebo konanie

zastavil.

Žalobca sa k podanému dovolaniu vyjadril a napadnutý rozsudok odvolacieho súdu

považuje za správny. Uviedol, že aj keď sa v predmetných uzneseniach uvádza, že tam

označené príspevkové organizácie zanikajú dňom 01. 01. 2006 ich zlúčením do rozpočtovej

organizácie S. Z. a P., v skutočnosti došlo k ich zániku splynutím do právneho nástupcu.

Žalobca, ako univerzálny sukcesor vstúpil do všetkých práv a povinností jeho právnych

predchodcov a nie je možné preto tvrdiť, že z vyššie uvedeného dôvodu, kvôli zle uvedenému

spôsobu transformácie, žalobca nemá právnu subjektivitu. Zákon takúto nepresnosť

nesankcionuje neplatnosťou. Z obsahu uznesení č. 276/2005 a 386/2005 zastupiteľstva NSK

je možné zistiť, že tieto uznesenia sú rozhodnutím, jednostranným prejavom vôle

kompetentného orgánu, ktorý je dostatočne určitý a zrozumiteľný na to, aby z nich bolo

možné zistiť, čo bolo zámerom konajúceho orgánu a čo chcel týmto uznesením dosiahnuť. Je

bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že zastupiteľstvo rozhodlo o zrušení právnych

predchodcov a súčasne o zriadení žalobcu, pričom rozhodlo aj o tom, že predchodcovia

zanikajú práve do novozriadenej, novovzniknutej rozpočtovej organizácie nástupníckej

spoločnosti – žalobcu. Schválenie zriaďovacej listiny žalobcu vôbec nemuselo byť súčasťou

predmetného uznesenia, lebo sa ním osvedčuje jeho vznik, ako aj ďalšie skutočnosti v nej

uvedené. Z predmetných uznesení je bezpochyby možné vyvodiť záver, že termín prechodu majetku zanikajúcich predchodcov bol určený zriaďovateľom na 01. 01. 2006. Zo žiadneho

právneho predpisu nevyplýva, že vznik, existencia a zánik rozpočtovej organizácie je viazaný

na to, či takáto organizácia má alebo nemá majetok zverený do správy. Preto ani nebolo nutné

pri zriaďovaní novovzniknutej spoločnosti, aby v zriaďovacej listine výslovne vyšpecifikoval

majetok, ktorý sa mu zveruje do správy, hoci k samotnému zvereniu majetku do správy

žalobcu došlo, i keď viacerými úkonmi, vykonaných v rámci procesu prechodu práv

a povinností. K právne účinnému zvereniu tohto majetku žalobcovi do jeho správy došlo až

ku dňu vzniku právneho nástupníctva, t. j. 01. 01. 2006. Žalobca má za to, že dostatočne

preukázal svoju aktívnu legitimáciu v predmetnom spore. Napokon žalovaný bezodkladne

po doručení rozsudku odvolacieho súdu   predmetnú pohľadávku, vrátane trov konania aj zaplatil.

Preto žalobca navrhol, aby dovolací súd dovolanie žalovaného odmietol a súčasne

žalovaného zaviazal na náhradu trov v dovolacom konaní vo výške 3 028,86 eur, za jeden

úkon právnej služby spočívajúci vo vyjadrení k dovolaniu á 2 538,05 eur + 1x režijný paušál

7,21 eur + 19% DPH.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), najskôr skúmal, či dovolanie

smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento mimoriadny opravný

prostriedok prípustný.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa.

Podľa § 238 ods. 1 O. s. p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2

O. s. p. je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O. s. p.,

dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok

súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

V prejednávanej veci sa nejedná o zákonom prípustné dovolanie v zmysle cit. ustanovenia.

Dovolanie je všeobecne prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu

z dôvodov taxatívne vymedzených v ustanovení § 237 písm. a/ až g/ O. s. p. Dovolateľ

prípustnosť odvolania odvodzuje s poukazom na ustanovenie § 237 písm. b/ a f/ O. s. p.

Ustanovenie § 237 písm. b/ O. s. p. sa týka nedostatku vecnej príslušnosti. Ide

o prípad, keď účastník mal síce procesnú spôsobilosť, ale nemal vecnú spôsobilosť

vystupovať ako účastník v konaní (aktívna na strane žalobcu a pasívna legitimácia na strane

žalovaného), t.j. v konkrétnom súdenom právnom vzťahu účastník nie je spôsobilý brať

na seba práva alebo povinnosti. Nedostatok vecnej legitimácie má v súdnom spore

za následok zamietnutie žaloby.

Dovolateľ však vo svojich námietkach poukazuje na nedostatok procesnej spôsobilosti

na strane žalobcu – právnu neexistenciu vzniku subjektu (§ 237 písm. c/ O. s. p.). Spôsobilosť

byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten,

komu ju zákon priznáva (§ 19 O. s. p.). Jedná sa o procesnú subjektivitu. Spôsobilosť mať

práva a povinnosti majú aj právnické osoby (§ 18 ods. 1 OZ) – právnu subjektivitu. Ak

po začatí súdneho konania účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania, postup súdu

upravuje § 107 O. s. p. Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom má za následok zastavenie

konania a súd nemôže meritórne rozhodnúť vo veci.

Žalobca je účastníkom konania v zmysle ust. § 90 O. s. p., ktorý má v zmysle ust. § 19

O. s. p. právnu subjektivitu, t. j. má spôsobilosť mať práva a povinnosti, ako aj spôsobilosť

na právne úkony. Nesporne žalobca je právnym nástupcom zdravotníckeho zariadenia N. s P.

K. (pôvodný žalobca) v dôsledku univerzálnej sukcesie, na základe rozhodnutia zriaďovateľa

Nitrianskeho samosprávneho kraja, a to prostredníctvom svojho zastupiteľstva (§ 11 zák. č.

302/2001 Z. z.). V zmysle zákona č. 302/2001 Z. z. samosprávny kraj pri výkone samosprávy

je oprávnený zakladať, zriaďovať, zrušovať a kontrolovať svoje rozpočtové a príspevkové organizácie a iné právnické osoby podľa osobitných predpisov (§ 4 ods. 1 písm. f/ cit zák.).

V zmysle procesného nástupníctva, ktoré nastalo v súlade so zákonným postupom

zriaďovateľa - Nitrianskeho samosprávneho kraja, rozpočtová organizácia – S. Z. a P. má právnu subjektivitu, t.j. môžu   vo vlastnom mene nadobúdať práva a zväzovať sa od svojho

zriadenia, t.j. od 01.01. 2006. Svojim rozpočtom je však zapojená na rozpočet zriaďovateľa

(VÚC), ktorý garantuje a kontroluje jej činnosť, plní však úlohy zriaďovateľa a vo vzťahu

k majetku zriaďovateľa, ktorý spravuje má postavenie správcu (Zákon č. 523/2004 Z. z.

o rozpočtových pravidlách). Zriaďovateľ v zriaďovateľskej listine jednoznačne vymedzil

predmet činnosti žalobcu, a to vymáhanie pohľadávok a úhrada záväzkov z činnosti bývalých

nemocníc s poliklinikou v zriaďovateľskej pôsobnosti Nitrianskeho samosprávneho kraja.

Preto žalobca ako právny nástupca N. s P. v K. je vo veci aktívne vecne legitimovaný. Týmito

skutočnosťami sa dostatočne zaoberal prvostupňový súd, ako i súd odvolací.

Dovolateľ ďalej namietal, že mu bola odňatá možnosť konať pre súdom tým, že súd nevydal rozhodnutie o pripustení zámeny na strane žalovaného. Pod odňatím možnosti konať

pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým sa znemožní účastníkovi konania realizácia

procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia

a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí však ísť o znemožnenie realizácie

konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých

bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený.

Odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozsudku náležite zdôvodnil právnu

skutočnosť, ktorá mala za následok, že v konaní pokračoval so spoločnosťou D. Z. P., a. s., B.

ktorá na základe zmluvy o predaji podniku zo dňa 16. 12. 2009 a účinnej zo dňa 31. 12. 2009,

prevzala všetky práva a záväzky pôvodného žalovaného. Právny nástupca žalovaného

uvedené právne skutočnosti potvrdil a vierohodne preukázal. To, že odvolací súd nerozhodol

uznesením o tejto skutočnosti, nejedná sa o vadu konania, ktorá by mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci.

Dovolateľ prípustnosť dovolania podľa ust. § 237 písm. f/ O. s. p. odvodzuje aj tým,

že dôvody odvolacieho súdu v odôvodnení jeho rozhodnutia sú nepreskúmateľné

a nepresvedčivé.

Odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení

obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2

O. s. p.).V danom prípade odvolací súd postupoval v súlade s ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p.

účinným od 15. októbra 2008 (zák. č. 384/2008 Z. z.).

Keďže Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že dovolanie nie je prípustné

podľa § 238 O. s. p., ani v zmysle § 237 O. s. p., dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu podľa § 243b ods. 5, v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odmietol, lebo smerovalo

proti rozhodnutiu, proti ktorému tento opravný prostriedok nie je prípustný, a to bez toho, aby

sa zaoberal napadnutým rozhodnutím z hľadiska jeho vecnej správnosti.

O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 v spojení

s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že úspešnému žalobcovi ich náhradu priznal za jeden

úkon právnej pomoci, a to vyjadrenie k dovolaniu á 2 538,05 eur, + 7,21 paušálne výdavky ako aj 19% DPH, teda celkom v sume 3 028,86 eur (podľa vyhláška č. 655/2004 Z. z..).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. októbra 2010

JUDr. Alena   P r i e c e l o v á,   v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová