4Obdo/2/2025

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Praženkovej a členiek senátu JUDr. Gabriely Mederovej a Mgr. Sone Pekarčíkovej, v spore navrhovateľa SYSTEM PLUS, s.r.o., Púpavova 48, Bratislava, IČO: 31 385 702, právne zastúpený Mgr. Petra Toldyová, advokátka, Banskobystrická 4, Bratislava proti odporcovi Ing. W. F., narodený XX. C. XXXX, Q. XXX/XX, E., o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia, vedeného na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. 81Cb/24/2024-61 zo dňa 18. marca 2024, v konaní o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/32/2024-194 zo dňa 31. mája 2024, takto

rozhodol:

I. Dovolanie o d m i e t a.

II. Odporca má proti navrhovateľovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania v celom rozsahu.

Odôvodnenie

1. Mestský súd Bratislava III (ďalej tiež „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 81Cb/24/2024-61 zo dňa 18. marca 2024 zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia.

2. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že navrhovateľ vo svojom návrhu žiadal nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia, ktorým by súd zriadil v prospech navrhovateľa záložné právo k nehnuteľnostiam v bezpodielovom spoluvlastníctve odporcu vo veľkosti podielu 1/1 z celku k stavbe so súpisným číslom XXX, ako rodinný dom postavený na parcele reg. „C“ č. XXXX, druh pozemku Zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 366 m2 a k nasledovným pozemkom parcely reg. „C“ č. XXXX, druh pozemku Zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 366 m2, č. XXXX, druh pozemku Zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 48 m2 a č. XXXX, druh pozemku Záhrada, o výmere 945 m2 ako aj k pozemku parcely reg. „E“ č. XXX/X, druh pozemku Zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 140 m2, spoločne zapísané na LV č. XXX v k. ú. E. a k nehnuteľnosti

v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaného vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 9/48 z celku na pozemku parcely reg. „E“ č. XXX/XXX, druh pozemku orná pôda, o výmere 580 m2, zapísaného na LV č. XXXX v k. ú. E. (ďalej len „nehnuteľnosti“). Žalobca zároveň žiadal, aby súd uložil žalobcovi povinnosť do 30 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia podať žalobu vo veci samej, alternatívne, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uloží žalovanému povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami, a to vrátane ich prevodu, zaťaženia v prospech inej osoby, zriadenia akéhokoľvek práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu alebo akéhokoľvek iného zaťaženia týchto nehnuteľností, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej s tým, že by súd zároveň uložil žalobcovi povinnosť do 30 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia podať žalobu vo veci samej. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho/neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že žalovaný bol konateľom a jediným spoločníkom spoločnosti ELEE spol. s r. o., následne po zmene právnej formy ELEE v.o.s., ktorá bola ku dňu 15.08.2023 vymazaná z Obchodného registra SR bez právneho nástupcu. Žalobca mal voči uvedenej spoločnosti pohľadávku, ktorej uspokojenia sa domáhal v rámci exekučného konania, ktoré bolo zastavené z dôvodu zániku spoločnosti ELEE v.o.s. bez právneho nástupcu. Žalobca uviedol, že žalovaný porušil povinnosť ako konateľ spoločnosti ELEE v.o.s., nakoľko nepodal včas návrh na vyhlásenie konkurzu, keď zistil platobnú neschopnosť spoločnosti, čím žalobcovi vznikla škoda v celkovej výške 78.178,93 eura. Žalobca vyjadril svoju obavu, že v prípade, ak podá proti žalovanému žalobu o zaplatenie uvedenej škody, žalovaný by po doručení žaloby mohol nehnuteľnosti, ktoré vlastní, previesť na tretiu osobu alebo tieto zaťažiť. Žalobca zároveň vyjadril dôvodnú obavu zo zmarenia prípadnej exekúcie voči žalovanému, a to s ohľadom na doterajšie konanie žalovaného, kedy došlo k zmareniu uspokojenia nároku žalobcu v exekučnom konaní vedenom na majetok spoločnosti ELEE v.o.s. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca mal súdom judikovanú pohľadávku voči spoločnosti ELEE, spol. s r.o., následne po zmene právnej formy, ELEE v.o.s., ktorá bola vymáhaná v exekučnom konaní vedenom na exekútorskom úrade JUDr. Barbory Božíkovej Ághovej pod sp. zn. 405EX 131/20. Uvedené exekučné konanie bolo zastavené z dôvodu, že spoločnosť ELEE v.o.s. bola ku dňu 15.08.2023 vymazaná z OR SR bez právneho nástupcu. Súd prvej inštancie mal ďalej za osvedčené, že žalovaný bol konateľom a spoločníkom spoločnosti ELEE spol. s r.o. od 13.06.1996 do 11.04.2023, ako aj to, že žalovaný je bezpodielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXX a na LV č. XXXX v k. ú. E. 3. Na odvolanie navrhovateľa rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej tiež „odvolací súd“) uznesením č. k. 1Cob/32/2024-194 zo dňa 31. mája 2024 tak, že uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.

4. Proti potvrdzujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu žalobca podal elektronicky dňa 26. augusta 2024 dovolanie. V dovolaní žiadal, aby dovolací súd rozhodnutie dovolacieho súdu č. k. 1 Cob/32/2024-194 zo dňa 31. mája 2024 zmenil tak, že návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia vyhovie. Dovolanie odôvodnil citáciou § 13 ods. 1, § 133 ods. 1, 2, § 135a ods. 1 a § 135 ods. 2 Obchodného zákonníka, ďalej citáciou § 7, § 11 ods. 2 zákona o konkurze (pozn. dovolacieho súdu - bez presnejšieho označenia zákona), ďalej citáciou § 61c ods. 1, 2, 4, § 61d ods. 1, § 61n ods. 1 písm. c) a § 61n ods. 6 Exekučného poriadku. Z nich vyvodil, že názor súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu, že žalovaný a jeho spoločnosť sú dva rôzne subjekty, je nesprávny, keďže žalovaný ako fyzická osoba zodpovedá za svoje konanie priamo na základe zák. č. 513/1991 Zb. a zákona č. 7/ 2005 Z. z. Žalobca má právo obmedziť žalovaného na jeho vlastníctve, keďže môže voči nemu uplatniť náhradu škody v súvislosti s výkonom jeho funkcie. Správanie žalovaného je potvrdené aj tým, že sa k návrhu n nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia nevyjadril, hoci mu bolo doručené na vyjadrenie odvolanie žalobcu, ako aj uznesenie súdu prvej inštancie. V súvislosti so záverom súdov, že žalobca neosvedčil, že by sa žalovaný zbavoval svojho majetku, poukázal žalobca na rozhodovaciu prax odvolacích súdov, a to konkrétne na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

sp. zn. 5 Co/278/2014, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18 Co/44/2015, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17 Co/255/2016 a rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3 Co/337/2009. V nadväznosti na tieto uvedené skutočnosti má žalobca za to, že preukázal skutočnosti, pre ktoré by mala byť zabezpečovacím opatrením zabezpečená jeho pohľadávka nehnuteľnosťou žalovaného alebo aspoň chránená neodkladným opatrením. Uzavrel preto, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.

5. Žalovaný sa na výzvu súdu k dovolaniu žalobcu vyjadril tak, že dovolanie je nezrozumiteľné a neobsahuje základné náležitosti vyžadované zákonom podľa § 428 CSP. Napriek tomu, že žalobca namieta, že odvolací súd riešil právnu otázku, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola riešená, žiadnu právnu otázku v dovolaní nevymedzil a ani nešpecifikoval aké právne posúdenie dovolacieho súdu ešte nebolo riešené v praxi. Neporozumel ani argumentácii žalobcu, v ktorej dával do súvisu jeho nevyjadrenie sa k odvolaniu žalobcu a jeho konaním ako konateľa. Rozhodnutia na ktoré žalobca v dovolaní poukazuje nie sú pre túto vec relevantné, boli prijaté za inej právnej úpravy. Rozhodnutie odvolacieho súdu i súdu prvej inštancie považuje za správne a nakoľko žalobca v dovolaní neuviedol žiaden dovolací dôvod, ani ho bližšie nešpecifikoval, navrhol, aby dovolací súd dovolanie žalobcu odmietol pre absenciu riadneho vymedzenia náležitostí dovolania podľa § 428 a § 431 CSP.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala včas (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), viazaný dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 veta pred bodkočiarkou CSP), dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť.

7. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie odvolacieho súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho prípustnosti.

8. Podľa § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

9. Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

10. Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). 11. Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). 12. Podľa § 431 ods. 1, 2 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. 1 3. Podľa § 432 ods. 1, 2 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. 14. Podľa § 440 CSP, dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný. 15. Podľa § 447 písm. c) CSP, dovolanie súd odmietne, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nieje dovolanie prípustné.

16. Podľa § 447 písm. f) CSP dovolanie súd odmietne, ak nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až 435.

17. Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach opakovane vyjadril záver, aktuálny aj v súčasnosti, v zmysle ktorého právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd vo veci konať a rozhodnúť o veci samej, čo platí pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania. Otázky posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.

18. Dovolací súd sa podrobne oboznámil s dovolaním žalobcu, ktoré žalobca vo vzťahu k dovolacím dôvodom veľmi „skromne“ odôvodnil, avšak dovolací súd sa materiálnym prístupom k dovolaniu snažil pochopiť aký dovolací dôvod (keďže konkrétny dovolací dôvod nebol v dovolaní uvedený) žalobca v dovolaní uplatnil. Z obsahu dovolania vyplýva, že popri citácii viacerých zákonných ustanovení, dovolateľ namieta nesprávne právne posúdenie bližšie nešpecifikovanej, v dovolaní nevymedzenej právnej otázky súdmi nižšej inštancie, pričom podľa žalobcu táto bližšie nešpecifikovaná právna otázka nebola ešte v praxi dovolacieho súdu riešená. Z toho vyplýva, že žalobca uplatnil dovolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP bez konkretizácie právnej otázky, ktorá mala byť súdmi nižšej inštancie nesprávne právne riešená a bez vymedzenia tohto dovolacieho dôvodu spôsobom ako požaduje § 432 CSP. Iný dovolací dôvod (napr. týkajúci sa vád zmätočnosti) nie je možné zpodaného dovolania vyabstrahovať. Nevymedzenie dovolacieho dôvodu v dovolaní spôsobom uvedeným v § 431 až 435 CSP je dôvodom na odmietnutie dovolania podľa § 447 písm. f/ CSP.

19. Dovolací súd ďalej uvádza, že aj ak by žalobca právnu otázku vo svojom dovolaní v predmetnej veci riadne špecifikoval, stále by bol dôvod pre odmietnutie dovolania žalobcu, a to podľa § 447 písm. c/ CSP. Dovolateľ totiž podal dovolanie pre nesprávne právne posúdenie podľa § 421 ods. 1 CSP voči uzneseniu, voči ktorému nie je podať dovolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia prípustné. Vyplýva to z § 421 ods. 2 CSP, podľa ktorého dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné voči rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). V danom prípade odvolací súd rozhodoval o odvolaní voči uzneseniu súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 357 písm. d) CSP, teda voči nemu nie je podľa § 421 ods. 2 CSP prípustné podať dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP, teda pre nesprávne právne posúdenie veci. To je dôvod na odmietnutie dovolania žalobcu podľa § 447 písm. c/ CSP.

20. So zreteľom na vyššie uvedené, keďže nie je daná prípustnosť dovolania podľa § 421 CSP, dovolací súd dovolanie navrhovateľa podľa § 447 písm. c) CSP, ako procesne neprípustné odmietol bez toho, aby sa zaoberal jeho dôvodnosťou.

21. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky neodôvodňuje (§ 451 ods. 3, druhá veta CSP, § 453 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP). O výške náhrady trov dovolacieho konania na strane žalovaného rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

22. Rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.