Najvyšší súd  

4 Obdo 2/2013

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: J. F., Z., v konaní o návrhu na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, návrhu na vydanie predbežného opatrenia, návrhu na náhradu škody a návrhu na zrušenie spoluvlastníctva k pozemkom, vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 30Cb 163/2011, na dovolanie navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 23. mája 2012, č. k. 2Cob 60/2012-46, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolacie konanie z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I uznesením z 05. 03. 2012, č. k. 30Cb 163/2011-33 odmietol podanie navrhovateľa z 09. 12. 2011.

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa predmetným podaním domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, vydania predbežného opatrenia, náhrady škody a zrušenia spoluvlastníctva k pozemkom. Súd prvého stupňa skonštatoval, že z podania nebolo zrejmé, kto je účastníkom konania na strane odporcu, nebol v ňom presne špecifikovaný predmet predbežného opatrenia (na ktoré konkrétne pozemky sa má predbežné opatrenie vzťahovať), petit predbežného opatrenia nebol presne a zrozumiteľne sformulovaný a nekorešpondoval s obsahom podania, taktiež petit ohľadom náhrady škody nebol presne a zrozumiteľne sformulovaný, v tejto časti petitu tiež nezrozumiteľne uviedol, aby súd potvrdil, že k porušeniu došlo porušením povinnosti pri správe cudzieho majetku a neuviedol, kto má vzniknutú škodu nahradiť. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa uznesením z 10. 01. 2012 č. k. 30Cb 163/2011-15 navrhovateľovi uložil, aby do 10 dní odo dňa doručenia uznesenia opravil a doplnil svoje neúplné a nezrozumiteľné podanie z 09. 12. 2011 a zároveň ho v zmysle § 43 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.) poučil o následkoch neopravenia a nedoplnenia podania. Keďže navrhovateľ podanie v stanovenej lehote nedoplnil, súd prvého stupňa jeho podanie odmietol.

Krajský súd v Košiciach na odvolanie navrhovateľa uznesením z 23. 05. 2012, č. k. 2Cob 60/2012-46 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa a zároveň navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Z odôvodnenia vyplýva, že podanie navrhovateľa bolo nejasné, nepresné, nezrozumiteľné, bez údajov potrebných na identifikáciu odporcu, nebolo jasné, čoho sa navrhovateľ domáha, a preto súd prvého stupňa postupoval správne, ak navrhovateľa vyzval na jeho doplnenie. Keďže navrhovateľ podanie nedoplnil, súd prvého stupňa ho v súlade s procesnými predpismi odmietol. K námietke ohľadom nedoručenia predmetného uznesenia odvolací súd uviedol, že predmetné uznesenie doručoval v súlade s § 47 ods. 2 O. s. p. do vlastných rúk navrhovateľa. Keďže zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote, 07. 02. 2012 bola vrátená súdu prvého stupňa, teda doručená bola 07. 02. 2012. Ďalej odvolací súd uviedol, že o návrhu na vydanie predbežného opatrenia nebolo rozhodnuté do 30 dní z dôvodu, že návrh neobsahoval náležitosti uvedené v § 79 O. s. p., a preto súd o ňom konať nemohol. V prejednávanej veci bol tiež zachovaný postup, určený rozvrhom práce a zásadami pre prideľovanie veci; teda rozhodoval zákonný sudca. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p.

Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť 16. 07. 2012.

Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote dovolanie navrhovateľ. Svoje dovolanie odôvodnil ustanovením § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. a § 237 písm. f/ O. s. p., že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a § 237 písm. g/ O. s. p., že rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Ďalej svoje dovolanie odôvodnil ustanovením § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.,   že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ustanovením § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p., že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Dovolateľ uviedol, že súdy mu odňali možnosť konať pred súdom tým, že zamietli podaný návrh na súdne konanie. Namietal tiež porušenie zákonov, Ústavy Slovenskej republiky a medzinárodnej zmluvy. Podľa názoru dovolateľa návrh na súdne konanie neobsahoval nedostatok zo zákona, pre ktorý súd v konaní nemohol pokračovať a súdy boli povinné konať aj bez návrhu, pretože predaj pozemkov v podielovom spoluvlastníctve bez vedomia, súhlasu a poverenia ďalších osôb je činom, ktorý odporuje zákonu. Namietal, že súdy nekonajú bez prieťahov, že súdy vec pred vydaním uznesení neprejednávali, vydali ich bez vykonania dôkazov a uznesenia neboli verejne vyhlásené. Poukázal na skutočnosť, že súd prvého stupňa nebol správne obsadený a ako účastník konania nebol upovedomený o zmene určeného sudcu.

Navrhuje, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) skúmal najskôr, či podané dovolanie má náležitosti vyžadované podľa § 241 ods. 1 O. s. p.

Podľa § 241 ods. 1 O. s. p. v dovolaní sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu a z akých dôvodov sa toto rozhodnutie napáda, prípadne ktoré dôkazy by sa mali vykonať na preukázanie dôvodov dovolania a čoho sa dovolateľ domáha. Dovolateľ musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná.

Podľa § 103 O. s. p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých sa môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 2 O. s. p., ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí pre to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie zastaví.

Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorým možno napadnúť len právoplatné rozhodnutie súdu. Z tohto dôvodu kladie zákon zvýšené požiadavky na jeho formálne a obsahové náležitosti. Zákonná požiadavka povinného zastúpenia advokátom v dovolacom konaní sleduje poskytnutie kvalifikovanej právnej pomoci na ochranu práv a právom chránených záujmov účastníka. Znalosť práva, ktorá sa predpokladá u osoby s právnickým vzdelaním, sa vyžaduje predovšetkým z dôvodu, aby podané dovolanie vyhovovalo formálnym požiadavkám naň kladeným. Preskúmavanie zákonnosti rozhodnutia v dovolacom konaní spočíva najmä v zisťovaní, či v predchádzajúcom konaní nedošlo k procesným vadám, ktoré mali alebo mohli mať vplyv na správnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia. Zástupcom dovolateľa môže byť iba advokát. Požiadavka povinného zastúpenia sa vzťahuje nielen na podanie dovolania, ale aj na celé dovolacie konania. Ak dovolateľ splnomocní advokáta až po podaní dovolania, podmienka povinného právneho zastúpenia je splnená iba vtedy, ak zvolený advokát podané dovolanie doplní alebo nahradí písomne vlastným podaním, alebo aspoň podaním uskutočneným akokoľvek zákonom upravenou formou oznámi súdu, že sa s dovolaním stotožňuje.

Povinné zastúpenie dovolateľa v dovolacom konaní je osobitnou podmienkou dovolacieho konania, ktorej nedostatok sa dá odstrániť tak, že dovolateľ si zvolí kvalifikovaného zástupcu (advokáta) a pripojí k dovolaniu písomné plnomocenstvo.

Z obsahu spisu dovolací súd zistil, že súd prvého stupňa dovolateľa 05. 11. 2012 vyzval, aby v lehote 20 dní predložil plnomocenstvo pre advokáta, ktorý ho bude v dovolacom konaní zastupovať. V podaní z 12. 12. 2012 dovolateľ uviedol, že Centrum právnej pomoci mu nemôže poskytnúť právne služby v dovolacom konaní z dôvodu nepredloženia nimi požadovaných listín (ako napr. písomnosť o vzatí žaloby v plnom rozsahu späť, listinu o splnení povinnosti, týkajúcej sa likvidácie a zrušenia spoločnosti M., s. r. o., listinu o vysporiadaní majetku spoločnosti medzi spoločníkov po likvidácii spoločnosti, listinu o kúpnej zmluve o predaji pozemkov a vlastníctva k pozemkom a iné). Dovolateľ uviedol, že tieto listiny nepredložil, pretože ich nemá. Za týchto podmienok nemôže súdu zaslať plnomocenstvo pre advokáta na zastupovanie v dovolacom konaní.

Keďže dovolateľ neodstránil nedostatok podmienky povinného zastúpenia a pre túto vadu nemohol súd ďalej vo veci konať, Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie o dovolaní navrhovateľa podľa § 104 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 243c O. s. p. a 241 ods. 1 O. s. p. zastavil. V súlade s platnou právnou úpravou dovolacieho konania sa nemohol zaoberať vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.

Ustanovenie § 208 O. s. p. v dovolacom konaní nie je možné aplikovať, pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa nadobudlo už právoplatnosť dňa 16. 07. 2012 (č. l. 33). Podľa uvedeného ustanovenia o späťvzatí žaloby rozhoduje odvolací súd. Ak je vzatý návrh na začatie konania späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia a odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.

O trovách dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. v spojení s § 243b ods. 5 a § 243c O. s. p.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. januára 2013

JUDr. Alena Priecelová, v. r.   predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová