4Obdo/19/2022

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Priecelovej a členiek senátu JUDr. Gabriely Mederovej a JUDr. Lenky Praženkovej, v spore žalobcu: Magna Exteriors (Bohemia) s.r.o., so sídlom Kubelíkova 604/73, 460 06 Liberec, Česká republika, IČO: 261 95 348, zast. advokátom JUDr. Pavlom Rakom, so sídlom Palisády 29/A, 811 06 Bratislava, proti žalovanému: Clerprem s.p.a., so sídlom Via Bianche 10, 360 10 Carré (Vicenza), Talianska republika, zast. DLA PIPER WEISS-TESSBACH Rechtsanwälte GmbH, v mene ktorej koná DLA PIPER WEISSTESSBACH Rechtsanwälte GmbH, organizačná zložka, so sídlom Suché mýto 1, 811 03 Bratislava, IČO: 31 782 574, o zaplatenie 252.295,32 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 10Cb/122/2017, na dovolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Cob/178/2021- 644 zo dňa 29. 11. 2021, takto

rozhodol:

I. Dovolanie žalobcu o d m i e t a.

II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Malacky ako súd prvej inštancie uznesením č. k. 10Cb/122/2017-514 zo dňa 17. 05. 2021 odmietol odpor žalovaného proti platobnému rozkazu vydanému menovaným okresným súdom č. k. 10Cb/122/2017-361 zo dňa 20. 04. 2020, doručený dňa 13. 01. 2021.

2. Na odvolanie žalovaného proti prvoinštančnému uzneseniu, Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací uznesením č. k. 3Cob/178/2021-644 zo dňa 29. 11. 2021, označené uznesenie Okresného súdu Malacky podľa § 389 ods. 1 písm. b/ Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 C. s. p., vrátil na ďalšie konanie.

3. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal žalobca včas dovolanie (č. l. 65 a nasl. spisu), ktorého prípustnosť odôvodnil ust. § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p. Navrhol dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súčasne si uplatnil náhradu trov dovolacieho konania. Podľa § 444 ods. 2 C. s. p., navrhol tiež odklad právoplatnosti dovolaním napadnutého uznesenia.

4. K dovolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 25. 03. 2022 (č. l. 755 a nasl. spisu), v ktorom navrhol dovolanie ako nedôvodné zamietnuť. Navrhol tiež nevyhovieť jeho návrhu na odklad právoplatnosti napadnutého uznesenia.

5. Písomné vyjadrenie žalovaného zaslal súd prvej inštancie postupom podľa § 436 ods. 4 C. s. p., žalobcovi (doručenka na č. l. 768 spisu), ktorého ďalšie vyjadrenie v spore nenasledovalo.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „Najvyšší súd SR“ alebo „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 veta pred bodkočiarkou C. s. p.) skúmal, či je podané dovolanie prípustné, pričom dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je potrebné odmietnuť ako procesne neprípustné.

7. Na stručné odôvodnenie svojho rozhodnutia (§ 451 ods. 3 veta prvá C. s. p.) dovolací súd uvádza nasledovné:

8. Najvyšší súd SR už v rozhodnutiach vydaných do 30. júna 2016 (viď napríklad sp. zn. 1Cdo 6/2014, 3Cdo 209/2015, 3Cdo 308/2016, 5Cdo 255/2014) opakovane uviedol, že právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby aj právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých civilný súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred civilným súdom, vrátane dovolacieho konania (m. m. I. ÚS 4/2011). Aj po zmene právnej úpravy civilného sporového konania (vrátane dovolacieho konania), ktorú priniesol Civilný sporový poriadok v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou, treba dovolanie naďalej považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie aj podľa novej právnej úpravy nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia v rámci konania, v ktorom by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (k tomu porovnaj napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo 113/2012, 2Cdo 132/2013, 3Cdo 18/2013, 4Cdo 280/2013, 5Cdo 275/2013, 6Cdo 107/2012 a 7Cdo 92/2012). O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad (viď sp. zn. 3Cdo 319/2013, 1Cdo 348/2013, 3Cdo 357/2016, 3Cdo 208/2014). Naďalej je tiež plne opodstatnené konštatovanie, že ak by najvyšší súd, bez ohľadu na neprípustnosť dovolania, pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho prípadne zrušil, porušil by základné právo na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane (porovnaj rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 172/03). Tejto mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti.

9. Podľa § 419 C. s. p., je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa. Uvedené znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach §420 a § 421 C. s. p. Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.

10. V danom prípade žalobca (ďalej tiež ako „dovolateľ“) dôvodí prípustnosťou dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p., pričom dovolaním napadol uznesenie, ktorým odvolací súd zrušil uznesenie Okresného súdu Malacky o odmietnutí odporu žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

11. V zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p., je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Zjednocujúcim znakom prípustnosti dovolania vo všetkých troch prípadoch zakotvených v ust. § 421 ods. 1 C. s. p. (teda nielen v prípade písm. b/, ale aj v prípade písm. a/ a c/) je, že dovolanie musí smerovať proti potvrdzujúcemu, resp. zmeňujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu. V danom prípade je dovolaním žalobcu napadnuté zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu, proti ktorému tento mimoriadny opravný prostriedok v zmysle vyššie uvedeného prípustný nie je (k tomu viď aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/183/2017).

12. Na základe uvedených skutočností dovolací súd dovolanie žalobcu ako procesne neprípustné podľa § 447 písm. c/ C. s. p. odmietol, a to bez toho, aby sa zaoberal otázkou vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.

13. Vzhľadom na uvedené nie je daný ani dôvod na odloženie právoplatnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia v zmysle § 444 ods. 2 C. s. p., a v súlade s ustálenou praxou dovolacieho súdu najvyšší súd nevydal o tom samostatné rozhodnutie.

14. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.; § 453 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p. ). O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C. s. p). 15. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p., a § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z., o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. 05. 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.