Najvyšší súd
4 Obdo/19/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: T. K. R., s. r. o. H., U.H., IČO: X., zastúpený advokátkou JUDr. T. M., L.H. proti žalovanému:
Ing. J. K., T. S., U.H., IČO: X., zastúpený advokátom JUDr. B. M., D.H.,
o zaplatenie 5 262,50 eur s príslušenstvom, vedenej Okresným súdom Humenné
pod sp. zn. 12Cb 123/2007, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove
č. k. 3Cob 20/2010-270 z 3. júna 2010, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie žalovaného o d mi e t a.
Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Humenné rozsudkom č. k. 12Cb/123/2007-28 z 30. novembra 2009 uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 5 262,50 eur a trovy konania vo výške 3 015,23 eur
na účet jeho právneho zástupcu. V prevyšujúcej časti nárok žalobcu na úrok z omeškania
zamietol. Z jeho odôvodnenia vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal od žalovaného
zaplatenia istiny 5 262,50 eur so 14,75% úrokom z omeškania od 01. 03. 2007 do zaplatenia.
Zistil, že 30. 10. 2003 bola uzatvorená zmluva o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného
zákonníka, na základe ktorej žalovaný ako zhotoviteľ vykonal pre žalobcu ako objednávateľa
dielo, a to dodávku materiálu a montážne práce na opravu sekundárnej trasy T. v H., podľa
ktorej žalovaný dodal na M. aj technologické prvky. Dielo bolo žalobcovi riadne odovzdané
bez závad dňa 15. 12. 2003. Nespornou je skutočnosť, že následne po odovzdaní diela žalobca
pri fyzickej kontrole zistil, že na sekundárnej trase, na M. chýbajú technologické prvky, a to 4
ks zosilňovačov, ktoré tam predtým dodal žalovaný, ktoré aj pri preberaní boli riadne
namontované. Bolo preukázané, že žalovaný demontoval bez vedomia žalobcu tieto
technologické prvky a zariadenia a použil ich na inom mieste. Súd posúdil nárok podľa § 373 Obchodného zákonníka ako nárok na náhradu škody. Konštatoval, že bolo dostatočne
preukázané, že podľa zmluvy o dielo mal žalovaný dodať žalobcovi 5 zosilňovačov, pričom
ich pôvodne aj žalobcovi dodal ale následne 4 kusy svojvoľne zdemontoval. Podľa názoru
súdu uvedeným konaním došlo k porušeniu povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy o dielo.
Žalobca preukázal, že po zistení tejto skutočnosti uplatnil nárok u žalovaného a vyzýval ho na
namontovanie zosilňovačov do siete. Žalovaný na výzvu nereagoval, preto uplatnil nárok na
náhradu škody, ktorá pozostáva z hodnoty zosilňovačov. Z týchto dôvodov žalobcovi nárok
na náhradu škody priznal s tým, že sa nezaoberal výškou škody, ktorú žalovaný
nespochybňoval. Námietku premlčania uplatnenú žalovaným nepovažoval za dôvodnú,
pretože k odovzdaniu diela došlo 15. 12. 2003, pričom škoda bola zistená v januári 2007.
Štvorročná premlčacia doba v zmysle § 397 Obchodného zákonníka začala plynúť od zistenia
škody v mesiaci január 2007 s tým, že žaloba bola uplatnená na súde včas. Súd zamietol
nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania z odôvodnením, že žalovaný sa nedostal do
omeškania, pretože žalobca nárok na náhradu škody uplatnil až zmenou návrhu dňa 12. 10.
2009. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O. s. p. a žalobcovi priznal plnú
náhradu trov, pretože mal neúspech len v pomerne nepatrnej časti.
Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 3Cob 20/2010-270 z 03. 06. 2010 v znení
opravného uznesenia Krajského súdu v Prešove č. k. 3Cob 20/2010-274 z 23. 06. 2010
na odvolanie žalovaného rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej potvrdil a zmenil
vo výroku o trovách konania tak, že žalobcovi priznal náhradu trov vo výške 2 472,48 eur.
V odôvodnení uviedol, že z prvého vyjadrenia žalovaného vyplýva, že za iných
okolností by bol povinný predmetné hnuteľné veci žalobcovi vydať, avšak si uplatnil
na ne zádržné právo v zmysle § 151s a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože žalobca mu dlží
niekoľko splatných pohľadávok, ktoré ďaleko prevyšujú cenu zadržaných hnuteľných vecí.
Žalovaný vypovedal, že ak by mu žalobca uhradil záväzky, ktoré má vo vzťahu k nemu,
bol by ochotný veci, ktoré boli predmetom sporu, vydať. Nepoprel skutočnosť, že demontoval
zosilňovače, ktoré boli predmetom zmluvy o dielo, s tým, že síce ich nedemontoval osobne
ale prostredníctvom pracovníkov. Potvrdil, že podľa zmluvy o dielo vykonal práce
pre žalobcu s tým, že boli dodané aj zosilňovače, ktoré prakticky neboli zapojené do siete
a nachádzali sa v skrinkách, ktoré neboli uzamknuté a bolo možné, že ktorákoľvek tretia
osoba ich môže odcudziť. Z dôvodu obáv o ich odcudzenie, po dohode s konateľom žalobcu,
zosilňovače boli demontované a uložené v hlavnej stanici žalobcu kde mal prístup aj on. Po určitom čase žalobca vymenil zámky na dverách a preto sa nevedel vyjadriť,
či zosilňovače tam boli ďalej uložené. Žalobca evidentne preto potvrdil naplnenie zmluvy
o dielo, potvrdil demontovanie zosilňovačov ako z dôvodu zádržného práva tak aj z dôvodu
obavy, že by mohli byť odcudzené. Okolnosť, že zosilňovače boli dodané do hlavnej stanice
žalobca poprel a nebola ničím preukázaná. K námietke žalovaného uvedenej v odvolaní,
že v skutočnosti nedošlo k riadnemu odovzdaniu diela a teda jeho splneniu, odvolací súd
konštatoval, že preberací protokol z 15. 12. 2003 podpísaný oboma účastníkmi svedčí o jeho
opaku. Čo sa týka výšky škody žalobca sa domáhal len náhrady, ktorá zodpovedala
jednotkovej cene predmetných zosilňovačov. Preto ani z hľadiska výšky škody pochybnosti
neexistujú. Námietku premlčania odvolací súd nepovažoval za dôvodnú, pretože o škode a kto
za ňu zodpovedá sa žalobca dozvedel v januári 2007, pričom nárok na náhradu škody uplatnil
30. 11. 2007 v štvorročnej premlčacej lehote. Na tejto skutočnosti nič nemení to,
že v priebehu konania zmenil nárok výlučne na zaplatenie odcudzených zosilňovačov.
Aj na odvolacom pojednávaní žalovaný jednoznačne potvrdil, že odmontované zosilňovače
boli dodané na inom mieste, tieto žalovaný namontoval a žalobcovi ich znovu vyfakturoval.
Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O. s. p. rozsudok v napadnutej
vyhovujúcej časti potvrdil a v zmysle § 220 O. s. p. zmenil rozsudok súdu vo výroku
o trovách konania a žalobcovi priznal pomernú náhradu trov prvostupňového konania
( 64 % )zodpovedajúcu jeho úspechu v prvostupňovom konaní. Úspešnému žalobcovi
v odvolaní priznal aj odvolacie trovy v celkovej výške 4 90,16 eur.
Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť 16. 07. 2010.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný v zákonnej lehote dovolanie
s poukazom na prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O. s. p. Uviedol, že odvolací súd
ako aj súd prvého stupňa odňal žalovanému ako účastníkovi konania možnosť konať pred
súdom tým, že súdy neprihliadli k svedeckým výpovediam svedkov J. H. a M. D., tieto
nevyhodnotil a nebral ich vôbec do úvahy pri svojom rozhodovaní,
čím porušil ustanovenie § 132 a nasl. O. s. p. Znamená to stav ako keby tieto dôkazy –
výsluch svedkov - vôbec nebol vykonaný, čím sa žalovanému odňala možnosť realizovať
procesné práva, ktoré mu dáva Občiansky súdny poriadok. Ak sa navrhnutý dôkaz týka
rozhodných skutočností je súd povinný dôkaz vykonať, čo je daný prípad, lebo vykonanie
navrhnutých dôkazov zo strany žalobcu, a to výsluch uvedených svedkov, sa týka zistenia
rozhodných skutočností, a to v akom rozsahu bolo predmetné dielo zhotovené a odovzdané žalobcovi. Uvedení svedkovia vypovedali, ale hlavne odvolací súd na ich výpovede vôbec
neprihliadal a tieto nevyhodnotil. Súdy nerozhodli na základe skutkového stavu zisteného
dokazovaním. Odôvodnenie rozsudku neobsahuje vykonané dôkazy, a to výsluch svedkov
ani ich hodnotenie a úvahy, ktorými sa súd riadil pri hodnotení dôkazov. Súdy v zmysle
§ 132 O. s. p. sú povinné hodnotiť svedecké výpovede. Aj keď súd nemusí uveriť svedeckým
výpovediam, k tomu, aby im neuveril, musí mať vážne, nespochybniteľné a jednoznačné
dôvody. V ďalšej časti odvolania poukázal na existenciu odvolacieho dôvodu podľa
§ 241 ods. 1 písm. d/ O. s. p. teda, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení.
V tejto súvislosti nesúhlasil so záverom súdu o vzniku práva na náhradu škody podľa
§ 373 a 387 a 397 Obchodného zákonníka a poukázal aj na nesprávny záver o nepremlčaní
uplatneného práva, pretože v tomto prípade podľa jeho názoru došlo k zániku záväzku
splnením. V tomto prípade bolo možné uplatňovať nárok na náhradu škody len podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka. Z uvedených dôvodov navrhol aby dovolací súd zrušil
rozsudok odvolacieho aj prvostupňového súdu a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.
Žalobca sa k dovolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací podľa § 10a ods. 1 O. s. p.
po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania ( § 240 ods. 1 O. s. p. ) zastúpený
advokátom ( § 241 ods. 1 O. s. p. ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania v zmysle § 243a
ods. 1 O. s. p. preskúmal rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, že dovolanie
žalovaného nie je prípustné.
Podľa § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Podľa § 238 ods. 3 O. s. p. dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho
súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil
vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide
o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.
V predmetnej veci odvolací súd rozsudkom potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa
ale vo svojom potvrdzujúcom rozsudku nevyslovil, že dovolanie je prípustné, preto
prípustnosť dovolania podľa § 238 ods. 3 O. s. p. nie je daná.
Dovolaním z dôvodov uvedených v § 237 O. s. p. je možno napadnúť každé
rozhodnutie odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho formu, obsah alebo povahu predmetu
konania. Ustanovenie § 237 sú taxatívne uvedené dôvody, ktoré zakladajú prípustnosť
dovolania. Podľa § 237 písm. f/ O. s. p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu
dovolacieho súdu ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom.
Žalovaný v dovolaní namieta, že žalovanému bola postupom súdu odňatá možnosť
konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. Naplnenie uvedeného dovolacieho dôvodu
vidí v tom, že súd prvého stupňa síce vykonal dokazovanie výsluchom svedkov J. H. a M. D.
ale uvedené dôkazy súd prvostupňový ani odvolací v odôvodnení rozhodnutia nevyhodnotili,
čím nebol dodržaný postup podľa ustanovenia § 132 O. s. p.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemožní
účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym
poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí
ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol
pred súdom uplatniť a z ktorých v dôsledku nesprávneho postupu súdu bol vylúčený.
Podľa § 132 Občianskeho súdneho poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo
prihliada na všetko čo vyšlo za konania najavo včítane toho čo uviedli účastníci.
Z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku uviedol,
čo zistil z výpovedí vypočutých svedkov. Z výpovedí svedkov J. H. a M. D. zistil
skutočnosti o demontáži a montáži zosilňovačov a vyvodil aj z týchto dôkazov skutkový
záver, že žalovaný bez vedomia žalobcu demontoval na M. zosilňovače, ktorými nahradil
pokazené zosilňovače na inom mieste. Uvedený záver súdu korešponduje s obsahom
výpovedí vypočutých svedkov. Úvaha súdu prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia
zodpovedá zásadám formálnej logiky a vychádza zo zisteného skutkového stavu. Pokiaľ súd nehodnotil uvedené dôkazy v prospech žalobcu neporušil tým ustanovenie Občianskeho
súdneho poriadku a neodňal žalovanému možnosť konať pred súdom. Odvolací súd sa od
hodnotenia skutkového stavu súdu prvého stupňa neodchýlil a konštatoval, že súd prvého
stupňa rozhodol na základe dostatočne zisteného skutkového stavu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil, že rozhodnutie odvolacieho súdu
je postihnuté vadou uvedenou v § 237 písm. f/ O. s. p. preto odmietol dovolanie žalovaného
podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ako dovolanie smerujúce
proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný.
O trovách dovolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení
s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 243 ods. 5 O. s. p. Úspešnému žalobcovi trovy dovolacieho konania
nevznikli v dôsledku čoho mu priznané neboli.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. októbra 2011
JUDr. Viera Pepelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková