Najvyšší súd
4Obdo/18/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: F., Š., T., zast. advokátkou Mgr. M.H., A., T., proti žalovanému: Mesto T., H., T., zast. advokátkou JUDr. R.B., K., T., o zaplatenie 7 718,61 Eur s príslušenstvom, na dovolanie žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave č. k. 21 Cob 334/2008-407 zo dňa 17. februára 2009, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Trnave uznesením č. k. 7 Cb 12/2001-391 zo dňa 27. 05. 2008 rozhodol tak, že pripustil zmenu účastníka konania na strane žalovaného a to tak, že z konania vystupuje žalovaný, Mesto T., H., T. a na jeho miesto do konania, ako žalovaný vstupuje S. T., s. r. o. so sídlom F., T.. V dôvodoch uznesenia uviedol, že na pojednávaní dňa 13. 05. 2008 právna zástupkyňa žalovaného navrhla, aby na miesto doterajšieho žalovaného vstúpila spoločnosť S. T., s. r. o., z dôvodu, že pôvodne žalovaný, S. T., príspevková organizácia, bol dňom 31. 12. 2006 zrušený a vo všetkých činnostiach pôvodného žalovaného, vrátane spravovania majetku mesta, pokračuje spoločnosť S. T., do ktorej spoločnosti bol vložený podnik S. T.. S poukazom na ustanovenie § 92 ods. 2, 3 O. s. p. konštatoval, že sú splnené predpoklady pre rozhodnutie o zmene účastníkov.
O odvolaní žalobcu proti tomuto uzneseniu rozhodol ako súd odvolací, Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 21 Cob 334/2008-407 zo dňa 27. februára 2009 tak, že návrh na zámenu účastníkov na strane žalovaného zamietol. V dôvodoch uznesenia uviedol, že odhliadnuc od toho, že z obsahu odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, akú právnu skutočnosť z hľadiska § 92 ods. 2 O. s. p. považoval prvostupňový súd za danú, a ktorý právny predpis s ňou podľa zistenia spája prevod alebo prechod práv a povinností, o ktorých sa koná, z procesného postavenia účastníkov, nepochybne vyplýva, že žalobca je ako pán sporu dominus litis subjektom, ktorý určuje okruh účastníkov na žalovanej strane a z uvedeného dôvodu nie je možné pripustiť, aby ku zmenám na strane žalovaného dochádzalo proti vôli žalobcu (pokiaľ nejde o právne nástupníctvo).
Proti tomuto uzneseniu s vyznačenou právoplatnosťou 07. 04. 2009 v zákonom stanovenej lehote, dovolanie podal žalovaný, podaním doručeným Okresnému súdu v Trnave dňa 07. 05. 2009 ako prípustné podľa § 239 ods. 1 O. s. p. a navrhol napadnuté rozhodnutie zmeniť a prvostupňové rozhodnutie potvrdiť. V dôvodoch dovolania uviedol, že žalobca podal dňa 18. 12. 2000 proti S. T. žalobu o zaplatenie sumy 232 531,10 Sk s príslušenstvom a trovy konania, ktorá žaloba bola rozsudkom Okresného súdu Trnave 7 Cb 12/2001 zo dňa 25. 07. 2005 zamietnutá. O odvolaní žalobcu proti tomuto rozsudku rozhodol Krajský súd Trnave dňa 30. 10. 2007 tak, že napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na nové konanie. Uviedol, že Krajský súd v Trnave konal na strane žalovaného s Mestom T., na podklade názoru, že Mesto T. je právnym nástupcom S. T., keď S. T., bola dňom 31. 12. 2006 zrušená. Podľa názoru žalovaného Krajský súd Trnave, nemal konať s Mestom T. v zmysle ustanovenia § 107 ods. 4 O. s. p., pretože Mesto T. nebol, a nie je právnym nástupcom zrušenej S. T.. Uviedol, že Mesto T. bolo príspevkovou organizáciou a Mesto T. bolo povinné ju podľa § 21 ods. 12 zákona č. 523/2004 Z. z. ku dňu 31. 12. 2006 zrušiť, čo aj Mesto T. urobilo. Následne bola S. T. vymazaná z obchodného registra. S poukazom na § 21 ods. 12 zákona č. 523/2004 Z. z. práva a povinnosti prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, to jest Mesto T.. Mesto T., následne dňom 01. 01. 2007 vložilo majetok S. T. do už existujúcej spoločnosti S. T., s. r. o. Citoval ustanovenia § 59 ods. 4 Obchodného zákonníka, § 476 ods. 1, § 477 ods. 1 Obchodného zákonníka a konštatoval, že S. T., s. r. o., pokračuje vo všetkých činnostiach zaniknutej S. T., včítane spravovania majetku. Na správu majetku bola uzavretá zmluva o výkone správy majetku, podľa ktorej zmluvy, Mesto T. odovzdalo správcovi S. T., s. r. o., do výkonu správy, veci uvedené v článku 1, zmluvy, to jest pohľadávky a záväzky zo súdnych a exekučných konaní, ktoré boli odovzdané protokolom č. 1 o odovzdaní a prevzatí pohľadávok a záväzkov zo súdnych a exekučných konaní. Uviedol, že s poukazom na článok VI. Bod 2 zmluvy o výkone správy majetku vo všetkých prebiehajúch súdnych konaniach nastúpi správca ako účastník na miesto S. T., a že právna vec vedená na Okresnom súde Trnave pod značkou 7 Cb 12/01, bola predmetom delimitácie, a teda z titulu zmluvy o výkone správy majetku mesta T. v konaní na strane žalovaného má vystupovať S. T.. S. T., bola ku dňu 31. 12. 2008 zrušená bez likvidácie zlúčením so spoločnosťou T., s. r. o. a T., s. r. o., F., IČO: X., sa stala právnym nástupcom S. T..
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal dovolanie žalovaného podľa ustanovenia § 242 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 243a ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že dovolaniu žalovaného nevyhovel.
Predmetom dovolania je posúdiť správnosť rozhodnutia odvolacieho súdu, s vyznačenou právoplatnosťou 07. 04. 2009, ktorým odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu zmenil tak, že návrh na pripustenie zámeny účastníkov na strane žalovaného, zamietol.
Podstatnou otázkou je, či odvolací súd vyslovil správny názor, že žalobca ako pán sporu dominus litis, je subjektom, ktorý určuje okruh účastníkov. Z ustanovenia § 92 ods. 2 O. s. p. je zrejmé, že ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod, alebo prechod práv a povinností, o ktorých sa koná môže navrhovateľ, alebo ten, na koho tieto práva, alebo povinnosti boli prevedené, alebo na koho prešli navrhnúť, aby do konania na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práva, alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli. Z odseku 3 citovaného ustanovenia vyplýva, že súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po začatí konania nastala právna skutočnosť uvedená v odseku 2., a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto navrhovateľa, súhlas odporcu, alebo toho, kto má vstúpiť na jeho miesto, sa nevyžaduje. V danom prípade však návrh na zmenu účastníka na strane žalovaného, nenavrhuje žalobca, ale žalovaný a je pravdou, že z odôvodnenia prvostupňového súdu, tak ako uviedol súd odvolací, nie je zrejmé akú právnu skutočnosť z hľadiska § 92 ods. 2 O. s. p. prvostupňový súd považoval za danú, a ktorý právny predpis s ňou spája prevod, alebo prechod práv, alebo povinností, o ktorých sa koná. Zásadnou právnou otázkou je, či okruh účastníkov konania na strane žalovaného určuje žalobca, tak ako uviedol odvolací súd, a teda nie je možné, aby skúmanie podmienok stanovených v ustanovení s poukazom na ustanovenie § 92 ods. 2 O. s. p., o návrhu, aby na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho tieto práva prešli, bolo posudzované bez ohľadu na to, či žalobca s takýmto návrhom súhlasí. V opačnom prípade by bolo možné, aby okruh účastníkov bol určovaný inými subjektmi, ako tými, ktorí samotný návrh na začatie konania podali. Aktívne legitimovaným na podanie takéhoto návrhu je účastník konania v pozícii navrhovateľa, alebo iný subjekt, na ktorý boli tieto práva, alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli. Dôvody uvádzané v dovolaní žalovaného, sú pre posúdenie správnosti napadnutého právoplatného rozhodnutia odvolacieho súdu právne irelevantné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 10 ods. 2 O. s. p.) z uvedených dôvodov dovolania žalovaného podľa § 243b ods. 1 zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.
V Bratislave 29. októbra 2009
JUDr. Jana Zemaníková, v.r.
predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková