4 Obdo 17/2012

Najvyšší súd   Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: J. J., bytom: H., proti žalovanému: S. T., a. s., so sídlom: K., IČO: X., o zaplatenie 808 280 452,05 eur (24 350 256 898,50 Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava III.   pod sp. zn. 25Cb/96/2008, na dovolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 14. októbra 2010, č. k. 1Ncb/30/2010-52, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolacie konanie   z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave, ako súd nadriadený, v zmysle § 16 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.) uznesením zo dňa 14. 10. 2010, č. k. 1Ncb/30/2010-52 rozhodol o námietke zaujatosti, vznesenej žalobcom voči vo veci konajúcej sudkyni Mgr. Ivane Dufalovej, ako aj voči všetkým sudcom Okresného súdu Bratislava III. tak, že sudcovia menovaného okresného súdu JUDr. Ivan Bartek, JUDr. Tatiana Buchvaldová, JUDr. Zdenko Čaniga, Mgr. Marián Degma, Mgr. Ivana Degmová Pospíšilová, Mgr. Ivana Dufalová, JUDr. Beata Farkašová, Mgr. Ivana Fekete, Mgr. Maroš Fekete, JUDr. Roman Fitt, JUDr. Eva Fulcová, JUDr. Silvia Gandelová, JUDr. Iveta Halvoňová, JUDr. Ľudmila Hatalová, JUDr. Anna Klepáčová, JUDr. Jeanette Kostolanská, JUDr. Viera Kukučková, JUDr. Marián Kurinec, JUDr. Viera Lamprechtová, JUDr. Daniela Linetová, JUDr. Zuzana Lohnertová, JUDr. Zdenka Mattielighová, JUDr. Tomáš Michálek, JUDr. Richard Molnár, JUDr. Anna Moravová, JUDr. Dáša Onuferová, JUDr. Miriam Repáková, JUDr. Božena Richtáriková, JUDr. Viera Sládečková, Mgr. J. Stanček, JUDr. Dagmar Vaverčáková, JUDr. Nadežda Weisová a JUDr. Mária Zbyňovcová tak, že nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci.

Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia opierajúc sa o vyjadrenia sudcov Okresného súdu Bratislava III. skonštatoval, že títo sa vo veci necítia byť zaujatí. Poukázal   na ust. § 14 ods. 1 O. s. p. a uviedol, že citované zákonné ustanovenie predpokladá taký vzťah osobného záujmu sudcu vo veci, alebo taký jeho osobný vzťah k účastníkom konania alebo ich zástupcom, že by tento vzťah i pri všetkej snahe o objektívne rozhodovanie ovplyvnil objektívny postup sudcu vo veci. Meradlom pre hodnotenie objektivity sudcov nemôže byť skutočnosť, že sudca vo veci koná a rozhoduje. Poukázal na samotné konanie, predmetom ktorého je uplatnenie nároku na náhradu škody voči žalovanému vo výške 808 280 452,05 eur istiny s príslušenstvom s tým, že konanie nie je právoplatne skončené. Na základe týchto skutočností Krajský súd v Bratislave uzavrel, že u sudcov menovaného okresného súdu dôvody pre ich vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci nie sú dané, v dôsledku ktorej skutočnosti rozhodol o ich nevylúčení.

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 10. 2010.

Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote dovolanie, v ktorom zotrval na svojom presvedčení o zaujatosti sudcov Okresného súdu Bratislava III. voči jeho osobe. Namietol v ňom porušenie Ústavy Slovenskej republiky v článkoch 141   ods. 1 a 144 ods. 1 Krajským súdom v Bratislave, ktorému vytkol, že mu o jeho námietke zaujatosti neprináležalo rozhodovať, pretože ešte v roku 2009 podal proti menovanému súdu žalobu. Rovnako podal žalobu aj voči Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, a to v roku 2008, z dôvodu ktorého sú z rozhodovania o jeho námietke vylúčení aj sudcovia najvyššieho súdu. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby dovolací súd napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave zrušil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), predovšetkým skúmal, či sú splnené podmienky, za ktorých môže o dovolaní konať,   a rozhodujúc vo veci bez nariadenia dovolacieho pojednávania podľa § 243a ods. 1 O. s. p. dospel k záveru, že dovolacie konanie je potrebné podľa § 104 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 243c O. s. p. zastaviť z dôvodu zistenia takého nedostatku podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť.

I keď Občiansky súdny poriadok výslovne nevypočítava procesné podmienky konania, možno z neho vyvodiť, že procesné podmienky sú také vlastnosti súdu a účastníkov konania, ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania, vyplývajúci zo základných ustanovení O. s. p. (prvá hlava prvej časti O. s. p.). Na strane súdu k podmienkam konania patria také jeho vlastnosti, ktoré vymedzujú jeho práva a povinnosti ako orgánu štátu konať a vydať rozhodnutie. Takouto vlastnosťou je nepochybne aj funkčná príslušnosť, úprava ktorej dáva odpoveď na otázku, ktorý súd je príslušný rozhodovať o veci v inštančnom postupe. Chýbajúca funkčná príslušnosť na prejednanie určitej veci prestavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.

Podľa § 236 ods. 1 O. s. p., dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podľa § 10 ods. 1 O. s. p., krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam okresných súdov.

Podľa § 10 ods. 2 O. s. p., o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa § 15a ods. 1 O. s. p., účastníci majú právo z dôvodov podľa § 14 ods. 1 uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.

Podľa § 16 ods. 1 veta prvá O. s. p., súd predloží vec nadriadenému súdu s vyjadrením sudcu na rozhodnutie o námietke zaujatosti do 15 dní od jej podania.

Vyplývajúc z vyššie citovaných ustanovení, Najvyšší súd Slovenskej republiky je príslušný rozhodovať o dovolaniach vtedy, ak tento mimoriadny opravný prostriedok smeruje proti právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu ako súdu odvolacieho, z čoho vyplýva, že spôsobilým predmetom dovolacieho konania sú len právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu.  

Žalobca napadol rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14. 10. 2010, č. k. 1Ncb/30/2010-52 o nevylúčení sudcov Okresného súdu Bratislava III. z prejednávania a rozhodovania veci dovolaním, avšak funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na rozhodovanie o tomto opravnom prostriedku nie je daná. Predmetné rozhodnutie totiž   nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu odvolacieho, ale jedná sa o rozhodnutie súdu nadriadeného v zmysle § 16 ods. 1 O. s. p., proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

Podľa § 103 O. s. p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O. s. p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov, alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Z dôvodu, že na prejednanie dovolania podaného žalobcom proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave nie je daná funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a preto v súlade s vyššie citovaným ust. § 104 ods. 1 O. s. p. bolo potrebné konanie o opravnom prostriedku žalobcu zastaviť.  

O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. v spojení s § 243b ods. 5 veta prvá O. s. p. a § 224 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

P o u č e n i e :   Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.  

V Bratislave 30. apríla 2012

JUDr. Alena Priecelová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová