4Obdo/16/2014
Najvyšší súd
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: P. V. T., zastúpený advokátom JUDr. M., H. T., proti žalovaným: 1/ Ing. A., H., D., 2/ A., F., T.,
obaja právne zastúpení advokátskou kanceláriou I. s. r. o., S., T., o zaplatenie 9 294,32 eur
s príslušenstvom, vedenej Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 7Cb/22/2011, na dovolanie
žalovaných proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave č. k. 21 Cob 199/2013-335 z 30.
decembra 2013, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie z a m i e t a.
Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní nahradiť žalobcovi na účet právneho zástupcu trovy
dovolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 135,01 eur.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Trnava (ďalej len súd prvého stupňa) uznesením č. k. 7Cb22/2011-322
z 2. septembra 2013 prerušil konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na
Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 15Cb/87/2010. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že
žalovaní v predmetnom konaní, v ktorom sa žalobca domáha zaplatenia neuhradenej časti
kúpnej ceny za prevod obchodného podielu, požiadali podaním doručeným súdu 30. 5. 2013
o prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia veci vedenej na tom istom súde pod
sp. zn. 15Cb/87/2010, ktoré časovo predchádza konaniu v predmetnej veci. Návrh odôvodnili 2 4Obdo/16/2014
tým, že obe konania navzájom bezprostredne a objektívne súvisia, keď nárok žalobcu vyplýva
z rovnakého titulu, týka sa tých istých účastníkov a rozdielne je len obdobie plnenia.
Vzhľadom na rozsiahle dokazovanie vykonané vo veci 15Cb/87/2010 je opätovné vykonanie
dokazovania nadbytočné a nehospodárne a rozhodnutie v tejto veci bude mať zásadný vplyv
na rozhodnutie súdu v tejto veci. Súd zistil, že predmetom konania, na ktoré žalovaní
poukázali, je zaplatenie kúpnej ceny za prevod obchodného podielu za obdobie od augusta do
apríla 2009 vo výške 8 758,20 eur, kde na oboch stranách vystupujú účastníci konania totožní
s účastníkmi konania v tomto konaní. V konaní bolo vykonané rozsiahle dokazovanie
o skutočnostiach, ktoré majú význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní, kde nárok
vyplýva z totožného právneho titulu avšak za odlišné obdobie (september 2010 – marec
2011). S poukázaním na skutkovú i právnu súvislosť konaní ako aj na zásadu účelnosti
a hospodárnosti konania súd podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. návrhu na prerušenie konania
vyhovel.
Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Trnave (ďalej len odvolací súd) uznesením
č. k. 21Cob/199/2013-335 z 30. decembra 2013 uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 220
O. s. p. zmenil tak, že návrh na prerušenie konania zamietol. V odôvodnení rozhodnutia
konštatoval, že v danej veci nejde o procesnú situáciu predpokladanú ustanovením § 109 ods.
2 písm. c/ O. s. p. a k naplneniu podmienok pre prerušenie konania nedošlo. Žalovaní v obsahu procesného návrhu ani súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neidentifikujú
otázku, ktorá mala byť riešená v konaní Okresného súdu Trnava sp. zn. 15Cb/87/2010 a ktorá
súčasne môže mať význam pre rozhodnutie v predmetnej veci. Existenciu takejto otázky súd
prvého stupňa ani nekonštatoval a za dôvod prerušenia konania označil iba skutkovú a právnu
súvislosť oboch konaní, účelnosť a hospodárnosť konania v súvislosti s pokročilejším stavom
dokazovania v konaní 15Cb/87/2010, ktoré je ale rovnako konaním o žalobe na peňažné
plnenie a jeho výsledok (zamietnutie žaloby, priznanie alebo čiastočné priznanie uplatneného
nároku, zastavenie konania) ani nemôže riešiť priamo a záväzne akúkoľvek otázku majúcu
význam pre rozhodnutie o inom, hoci obdobnom peňažnom nároku.
Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť 21. 2. 2014.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podali žalovaní 1/ a 2/ dovolanie s poukázaním
na existenciu dovolacieho dôvodu v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p., teda že rozhodnutie
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. V dôvodoch odvolania uviedli, že úvahy
odvolacieho súdu nie sú konkrétne podložené príslušnou zákonnou úpravou, ani reálne 3 4Obdo/16/2014
preukázaným a opodstatneným skutkovým stavom veci. Žalovaní objektívne preukázali
dôvodnosť prerušenia konania ako to správne ustálil súd prvého stupňa. Opakovane uviedli,
že na Okresnom súde Trnava prebieha staršie konanie pod sp. zn. 15Cb/87/2010, v ktorom sa
rieši elementárna otázka, ktorá bude mať zásadný význam pre rozhodnutie veci v predmetnom
konaní. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že žalovaní v tomto konaní nespochybňovali
uplatňovanú pohľadávku, práve naopak. Obe konania bezprostredne a objektívne skutkovo
súvisia a týkajú sa tých istých účastníkov. V staršom konaní bolo vykonané rozsiahle
dokazovanie (výsluchy svedkov, listinné dôkazy a predovšetkým vznesenie námietky
započítania majúcej bezprostredný súvis s nárokom žalobcu uplatneným v tomto konaní ) a vo
veci už bolo rozhodnuté neprávoplatným rozsudkom, proti ktorému podali žalovaní
odvolanie. Vykonávanie relevantne totožného dokazovania je nepochybne nadbytočné
a nehospodárne. Nerešpektovaním rozhodnutia súdu v konaní sp. zn. 15Cb/87/2010, ktoré
rieši otázku dôvodnosti vzájomného návrhu žalovaných a rozhodnutím súdu v tomto konaní
by mohlo reálne dôjsť k ustáleniu bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu a takéto
rozhodnutie by bolo jednoznačne predčasným v rozpore so zásadou právnej istoty a zakladalo
by zrejmú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov konania. Odvolatelia ďalej
tvrdili, že v rozhodnutí odvolacieho súdu absentuje určitosť a presvedčivosť dôvodov v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p., v dôsledku čoho bolo porušené základné právo žalovaných
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z uvedených dôvodov navrhli, aby dovolací
súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zmenil.
Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu
sa týka procesného postupu v konaní, nie rozhodnutia vo veci samej, a preto jeho
odôvodnenie nepodlieha tak prísnym požiadavkám na odôvodnenie ako je tomu pri
rozsudkoch vo veci samej. K aplikácii ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. uviedol, že
uvedené ustanovenie sa týka fakultatívnej možnosti súdu prerušiť konanie, pričom je na
zvážení súdu, či uvedený procesný inštitút využije alebo vykoná iné vhodné opatrenia
v súlade s hospodárnosťou a rýchlosťou konania. Poznamenal, že v predmetnej veci je možné
pripojiť spisový materiál vo veci Okresného súdu Trnava sp. zn. 15Cb/87/2010 a oboznámiť
sa s výsledkami vykonaného dokazovania, čím bude naplnená podmienka hospodárnosti
a rýchlosti konania. Navrhol, aby dovolací súd dovolanie odmietol a žalobcovi priznal trovy
dovolacieho konania.
4 4Obdo/16/2014
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací, podľa § 10a ods. 1 O. s. p. po
zistení, že dovolanie podali účastníci konania včas a je prípustné podľa § 239 ods. 1 písm. a/
O. s. p. v znení účinnom do 31. 12. 2014, prejednal vec bez nariadenia pojednávania
v zmysle § 243a ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že dovolanie nie je opodstatnené.
Predmetom dovolacieho konania je návrh žalovaných na prerušenie konania.
Podľa § 6 O. s. p., v konaní postupuje súd v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná.
Podľa § 100 ods. 1 veta prvá, len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd
i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže
konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre
rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.
Citované ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. upravuje tzv. fakultatívne prerušenie
konania, teda také, ktoré nie je pre konanie nevyhnutné. To znamená, že súd môže prerušiť
konanie v prípade, keď je rozhodnutie závislé od vyriešenia predbežnej otázky, ktorú si však
súd môže sám posúdiť, a preto konanie podľa vlastnej úvahy prerušiť alebo kedykoľvek sám
predbežnú otázku posúdiť bez ohľadu na jej vyriešenie v inom súdnom konaní. Prerušenie
konania podľa citovaného ustanovenia závisí od úvahy súdu a je upravené len ako procesná
možnosť súdu, nie však jeho povinnosť. Z hľadiska kritéria významu riešenej otázky pre
rozhodnutie súdu môže ísť iba o otázku, ktorá je pre rozhodnutie súdu rozhodujúca. Súd má
najskôr zvážiť možnosť iných vhodných opatrení a až keď tieto zlyhajú, môže konanie
prerušiť. Výber vhodného opatrenia slúžiaceho účelu racionálnej organizácie postupu pri
vedení konania, má súd podriadiť aj zákonnej požiadavke rýchlej a účinnej ochrany práv
účastníkov v súdnom konaní vyplývajúcej z ustanovenia § 6 O. s. p.
Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa v predmetnom konaní žalobou proti žalovaným
domáha zaplatenia splátok kúpnej ceny obchodného podielu v spoločnosti A. s.r.o. so sídlom
P. T., IČO: X. podľa zmluvy o prevode obchodného podielu za obdobie mesiacov september
2010 až marec 2011. Je nesporné, že v konaní vedenom Okresným súdom Trnava pod sp. zn.
15Cb/87/2010 žalobca uplatnil proti žalovaným nárok na zaplatenie skorších splátok uvedenej
kúpnej ceny na základe totožnej zmluvy o prevode obchodného podielu v celkovej výške
8 758,20 eur s príslušenstvom. Žalovaní navrhli prerušenie konania s odôvodnením, že v 5 4Obdo/16/2014
konaní vedenom pod sp. zn. 15Cb/87/2010 sa rieši otázka, ktorá bude mať zásadný význam
pre rozhodnutie súdu v predmetnom konaní. Poukázali pritom na skutkovú a právnu súvislosť
uplatnených nárokov v oboch veciach, totožnosť ich účastníkov a hlavne na hospodárnosť
konania, vzhľadom na už vykonané dokazovanie vo veci sp. zn. 15Cb/87/2010.
Odvolací súd napadnutým uznesením zamietol návrh na prerušenie konania
s odôvodnením, že v danej veci nejde o procesnú situáciu predpokladanú citovaným
ustanovením § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. a výsledok konania vo veci sp. zn. 15Cb/87/2010,
predmetom ktorého je peňažné plnenie, nerieši priamo a záväzne otázku majúcu význam pre
rozhodnutie o inom, hoci obdobnom peňažnom plnení, ktoré je predmetom tohto konania.
Dovolací súd sa s uvedenými dôvodmi rozhodnutia stotožňuje. Skutočnosti, na ktoré
poukazujú žalovaní v návrhu na prerušenie konania a aj v dovolaní, nie sú významné
pre rozhodnutie súdu z hľadiska dôvodov prerušenia konania. Skutková súvislosť oboch
konaní, totožnosť ich účastníkov a hospodárnosť konania môže tvoriť základ pre iné procesné
opatrenie súdu ako napríklad spojenie vecí v zmysle § 112 ods. 1 O. s. p. Odvolací súd
správne posúdil zákonné predpoklady prerušenia konania podľa citovaného ustanovenia
§ 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. a napadnutým rozhodnutím rešpektoval účel zákona vyjadrený v ustanoveniach § 6 a § 100 O. s. p., aby ochrana práv všetkých účastníkov konania bola
účinná a rýchla, čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (právo na
spravodlivé súdne konanie) a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (právo na to, aby sa
jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov).
Z uvedených dôvodov dovolací súd podľa § 243b ods. 1, 4 O. s. p. dovolanie
žalovaných zamietol.
O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243 c/ O. s. p.
v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania
pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia advokátom vo výške 135,01 eur. Advokátovi patrí
odmena za jeden úkon právnej služby – vyjadrenie k dovolaniu z 18. 3. 2014, vo výške jednej
polovice základnej sadzby podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 13a ods. 2 písm. b/ a § 13a ods. 5
vyhlášky č. 655/2004 Z. z., čo predstavuje sumu 126,97 eur a paušálna náhrada hotových
výdavkov vo výške 8,04 eur podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
6 4Obdo/16/2014
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 31. marca 2015
JUDr. Gabriela Mederová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mária Némethová