Najvyšší súd  

4 Obdo 16/2011

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: L. K. F., spol. s r. o., C., IČO: X. zastúpeného JUDr. J. L., advokátkou, U., proti žalovanej: Ing. L. T., Z. IČO:X.,

zastúpenej JUDr. R. P., T. o zaplatenie 10 456,08 eur s príslušenstvom, vedenej Okresným

súdom Zvolen pod sp. zn. 8Cb 38/2006, na dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Banskej Bystrici č. k. 43Cob 160/2009-345 zo dňa 30. septembra 2009, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.

43Cob 160/2009-345 zo dňa 30. septembra 2009   z r u š u j e   a vec mu   v r a c i a

na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen rozsudkom č. k. 8Cb 38/2006-297 zo dňa 03. 02. 2009 uložil

žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10 456,08 eur (315 000,-- Sk) spolu s 10%

úrokom z omeškania ročne od 16. 04. 2006 do zaplatenia.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobca si uplatnil proti žalovanej právo

na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 90 000,-- Sk, ako aj právo na náhradu škody

vo výške 225 000,-- Sk podľa nájomnej zmluvy č. 462 zo dňa 21. 12. 2005, ktorej predmetom

bol prenájom priestorov žalovanou na prevádzkovanie výherných prístrojov žalobcom

za odplatu. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 01. 01. 2006 do 31. 12. 2006. Žalovaná

svoje záväzky zo zmluvy nedodržala a umiestnila vo svojich priestoroch aj hracie prístroje

inej firmy. Žalobca túto skutočnosť zistil pri náhodnej kontrole dňa 23. 03. 2006 a následne aj vypovedal zmluvu. Spornou medzi účastníkmi konania bola skutočnosť, či predmetná

nájomná zmluva zaväzuje žalovanú, keďže ona ju nepodpísala. Súd prvého stupňa na základe

vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaná musela vedieť, že pán M. V. konal za ňu. Existujú dôkazy, že pán M. V. disponoval pečiatkou žalovanej a tiež žalovaná žije

s pánom M. V. v spoločnej domácnosti, a teda existujú medzi nimi také vzťahy, že o konaní

pána M. V. žalovaná musela vedieť. Vypovedanie zmluvy, datované na 24. 03. 2006, je

podpísané žalovanou, pričom priamo žalovaná uviedla, že vypovedá nájomnú zmluvu

uzavretú medzi ňou a žalobcom. Keďže žalovaná o tejto zmluve vedela, tak je aj viazaná

obsahom tejto zmluvy. Súd prvého stupňa neprihliadol na námietku žalovanej, že predmetná

nájomná zmluva je neplatným právnym úkonom, ani na námietku, že zmluvná pokuta,

dohodnutá medzi účastníkmi, je neprimerane vysoká. Súd prvého stupňa mal tiež za určité

a zrozumiteľné dojednanie, týkajúce sa náhrady škody v súvislosti s úhradou správnych

poplatkov. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že v konaní bolo preukázané porušenie

predmetnej zmluvy, preto žalobca právo na náhradu škody uplatnil čo do základu aj výšky

dôvodne. Súd prvého stupňa vyhovel žalobnému návrhu aj v časti príslušenstva, úroku z omeškania v zmysle ustanovenia § 265 a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. O náhrade

trov konania súd prvého stupňa rozhodol s poukazom na § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len O. s. p.).

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie žalovanej rozsudkom č. k.

43Cob 160/2009-345 zo dňa 30. 09. 2009 zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa tak,

že návrh zamietol.

Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že z dokazovania vykonaného

súdom prvého stupňa, najmä zo svedeckej výpovede pána M. V., ako aj

zo svedeckej výpovede žalovanej jednoznačne vyplynulo, že osoba M. V. nebola u žalovanej

v pracovno-právnom pomere a nebola osobou poverenou na uzatváranie zmlúv

za žalovanú. Poverenie pána M. V. žalovanou na výkon prevádzkovania herne nie je možné

stotožniť s právnom na uzatváranie zmlúv za žalovanú. V čase uzavretia predmetnej zmluvy

nebol medzi žalovanou a pánom M. V. žiaden právny vzťah, ktorý by zakladal právo

menovaného za žalovanú konať. Z vykonaného dokazovania vyplynulo tiež, že žalovaná

zmluvy, týkajúce sa jej podnikateľskej činnosti, podpisovala výhradne sama. Nebolo

preukázané, že by pán M. V. bol poverený akoukoľvek činnosťou zo strany žalovanej. V konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že na uzavretie zmluvy bol poverený. Túto

skutočnosť dokonca žalovaná poprela. V konaní nebolo preukázané ani oprávnenie pána M. V. na zastupovanie žalovanej na základe dohody o plnej moci. Žalobca pri uzatváraní zmluvy nepostupoval dostatočne opatrne a s náležitou starostlivosťou. Musel a vedel, že

žalovaná podniká ako fyzická osoba sama a mal si overiť konanie inej osoby za ňu. Tejto

skutočnosti však nevenoval žiadnu pozornosť. Bolo preukázané, že so žalovanou pri

uzatváraní predmetnej zmluvy nebol ani raz v osobnom kontakte, nevidel ju ani podpisovať

zmluvu a žiadnym spôsobom si nezabezpečil jej stanovisko k obsahu zmluvy.

Pokiaľ v konaní nebolo preukázané, že pán M. V. bol v zmysle § 15 Obchodného

zákonníka pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, ďalej, že nájomná zmluva

nebola podpísaná v prevádzkarni žalovanej v zmysle § 16 Obchodného zákonníka, ako aj tá

skutočnosť, že žalovaná nesplnomocnila na podpísanie predmetnej zmluvy osobu M. V.,

nemôže byť takou zmluvou viazaná najmä v časti dojednania zmluvnej pokuty pre prípad

porušenia záväzku zo zmluvy, ako aj v časti záväzku na náhradu škody, keďže k týmto

záväzkom sa zmluvne nezaviazala. Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok súdu

prvého stupňa v zmysle § 220 O. s. p. bez toho, aby musel zopakovať dokazovanie, nakoľko

došiel k iným skutkovým záverom, než súd prvého stupňa výlučne z listinných dôkazov

a výpovedí svedkov a účastníkov konania, ktoré boli vykonané súdom prvého stupňa.

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 4 O. s. p.

Napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa 20. 11. 2009.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal v zákonom stanovenej lehote žalobca

dovolanie z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho posúdenia dôkazov,

súd dospel k nesprávnemu skutkovému záveru, a teda aj právnemu. Dovolateľ uviedol, že nie

je pravdou, že pán M. V. nebol poverený určitou činnosťou v prevádzkarni žalovanej a že

nájomná zmluva nebola podpísaná v prevádzkarni žalovanej. Tvrdenie súdu, že žalovaná

nesplnomocnila na podpísanie zmluvy osobu M. V., nemá oporu v § 16 Obchodného

zákonníka, pretože toto ustanovenie slúži na ochranu dobromyseľnosti tretích osôb v prípade,

že niekto v prevádzkarni podnikateľa koná tak, že tretia osoba nemohla vedieť, že ten niekto

nie je oprávnený. Poukázal na výpovede svedkov na pojednávaniach pred súdom prvého

stupňa. Dovolateľ tiež uviedol, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza zo

skutkového zistenia, ktoré nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Podľa

dovolateľa ustanovenie § 16 Obchodného zákonníka má chrániť dobromyseľné tretie osoby

pred nezodpovedným podnikateľom. Niet pochýb o žalobcovi, že bol dobromyseľný a že nemohol za nijakých okolností čo i len pochybovať, že pán M. V. koná právne relevantne.

Navrhuje, aby dovolací súd zrušil napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil

na ďalšie konanie.

K podanému dovolaniu sa vyjadrila žalovaná. Uviedla, že nesprávne hodnotenie

vykonaného dokazovania súdmi nie je spôsobilým dôvodom dovolania. Podľa žalovanej

z vykonaného dokazovania vyplýva, že žiadna z podmienok uvedených v § 15 Obchodného

zákonníka v prípade konania M. V. (spočívajúceho v podpísaní nájomnej zmluvy) splnená

nebola. V prípade, ak by aj bol M. V. poverený prevádzkovaním herne, obvyklým úkonom,

ku ktorému pri takejto činnosti dochádza, určite nie je podpisovanie zmluvy o nájme

nebytových priestorov. Žalovaná uviedla, že všetky zmluvy, týkajúce sa jej podnikateľskej

činnosti, vždy podpisovala sama a nikdy ich podpísanie nezverila inej osobe. Žalobca s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu musel vedieť, že M. V. nie je osobou oprávnenou

konať v mene žalovanej. Navrhuje, aby dovolací súd dovolanie žalobcu ako nedôvodné

zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), zastúpený advokátom (§ 241

ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.), najskôr

skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento

opravný prostriedok prípustný.  

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti rozsudku. Podľa § 238 ods. 1 O. s.p.

dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok

súdu prvého stupňa vo veci samej. Dovolanie je teda prípustné.

Žalobca v dovolaní namietal, že odvolací súd vo svojom rozhodnutí vychádzal

zo skutkových zistení, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a dôkazy nesprávne

posúdil, čím došlo aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu a konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O. s. p.). Pod nesprávnym právnym posúdením (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.) sa rozumie omyl

súdu pri aplikácii práva na zistení skutkový stav. O takýto prípad ide vtedy, ak súd použil iný

právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak súd aplikoval síce správny právny

predpis, ale nesprávne ho vyložil. Nesprávne právne posúdenie môže byť spôsobilým

dovolacím dôvodom len vtedy, ak bolo rozhodujúce pre výrok rozhodnutia odvolacieho súdu.

Odvolací súd, pri posudzovaní uplatneného nároku v dôsledku odlišného hodnotenia

dôkazov, ktoré boli dosiaľ v konaní vykonané len súdom prvého stupňa, dospel k iným

skutkovým záverom a tým aj právnemu posúdeniu veci a rozsudok prvého stupňa zmenil.

Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 7 (§ 213 ods. 1 O. s. p.).

Za inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p., možno považovať aj

skutočnosť, že rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z neúplne alebo nesprávne zisteného

skutkového stavu veci. O vadu konania pri zisťovaní skutkového stavu sa jedná najmä vtedy,

ak pri dokazovaní súd nepostupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho

súdneho poriadku, že odvolací súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z iného skutkového

základu než súd prvého stupňa bez toho, aby postupoval podľa § 213 ods. 3 O. s. p.

a zopakoval dôkazy, na ktorých založil svoje skutkové zistenia súd prvého stupňa, resp. sám

doplnil dokazovanie.  

V prejednávanej veci odvolací súd vychádzal zo zistenia, že žalovaná spornú nájomnú

zmluvu sama nepodpísala a žiadna iná osoba nebola oprávnená ju podpísať v jej mene.

Predložené dôkazy a svedecké výpovede odvolací súd hodnotil odlišným spôsobom, ako súd

prvého stupňa bez toho, aby dokazovanie zopakoval, alebo ho doplnil, prípadne aby si

zopakovaním alebo vykonaním ďalších navrhovaných dôkazov zadovážil dostatočný podklad

pre svoje vlastné skutkové zistenie. Konanie pred odvolacím súdom je preto postihnuté

vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolaním

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu podľa § 243b ods. 2, § 243b ods. 4 veta za bodkočiarkou O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní je odvolací súd viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 243d

ods. 1 veta druhá O. s. p.).

O trovách odvolacieho, ako aj dovolacieho konania súd rozhodne v novom rozhodnutí

o veci (§ 243d ods. 1 veta tretia O. s. p.).

P o u č e n i e :   Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. februára 2012

JUDr. Alena Priecelová, v. r.   predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová