4Obdo/13/2014

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: R., zastúpeného advokátkou J., proti žalovanému: K., o zaplatenie 3 228,36 eur s príslušenstvom, vo veci

vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 9Cb/48/2013, na dovolanie žalobcu

proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. 14Cob/135/2013-41 z 26. septembra 2013, takto

  r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu z a m i e t a.

  Žalovanému n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.  

  O d ô v o d n e n i e :

  Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č. k. 9Cb/48/2013-28 zo 6. mája 2013  

n e z r u š i l platobný rozkaz Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 1Rob/442/2012-17  

zo 7. januára 2013 v časti zaplatenia peňažnej sumy 3 228,36 eur s úrokom z omeškania  

vo výške 8,75% ročne: zo sumy 235,80 eur od 12. 08. 2012 do zaplatenia, zo sumy 1 490,40

eur od 31. 08. 2012 do zaplatenia, zo sumy 638,52 eur od 01. 10. 2012 do zaplatenia, zo sumy

169,92 eur od 15. 10. 2012 do zaplatenia, zo sumy 183,60 eur od 15. 11. 2012 do zaplatenia,

zo sumy 418,32 eur od 01. 10. 2012 do zaplatenia, zo sumy 91,80 eur od 17. 12. 2012   do zaplatenia a konanie v tejto časti   n e z a s t a v i l. Ďalším výrokom nevrátil žalobcovi

súdny poplatok z návrhu na začatie konania.

  Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súd prvého stupňa na návrh žalobcu vydal  

07. 01. 2013 platobný rozkaz, ktorým uložil žalovanému zaplatiť sumu 3 228,36 eur s úrokom

z omeškania a náhradu trov konania 502,62 eur. Dňa 07. 02. 2013 bolo súdu doručené

písomné podanie žalobcu z 05. 02. 2013, ktorým vzal žalobu v časti istiny 3 228,36 eur

a úrokov späť z dôvodu, že žalovaný mu zaplatil žalovanú pohľadávku. Zároveň navrhol

konanie zastaviť a rozhodnúť o vrátení súdneho poplatku. Platobný rozkaz bol doručený  

do vlastných rúk žalovaného 14. 01. 2013 a žalobcu 21. 01. 2013. Žalovaný v danej veci

nepodal v lehote 15 dní od doručenia platobného rozkazu odpor. Podľa názoru súdu

oprávnenie vziať späť návrh patrí žalobcovi len v lehote ustanovenej v § 172 ods. 1 O. s. p.,

na ktoré ustanovenie odkazuje § 174 ods. 5 O. s. p., to znamená len v lehote 15 dní plynúcej

od doručenia platobného rozkazu do vlastných rúk žalovaného. Žalovanému bol doručený

platobný rozkaz 14. 01. 2013 a lehota na prípadné späťvzatie návrhu tak žalobcovi uplynula

29. 01. 2013 (utorok). Keďže žalobca nepodal riadny opravný prostriedok (odvolanie) proti

výroku o trovách konania v platobnom rozkaze, jeho späťvzatie návrhu písomným podaním   z 05. 02. 2013 daným na poštovú prepravu v tento deň sa stalo právne neúčinným a bolo

urobené po uplynutí zákonnej lehoty. Právna argumentácia žalobcu založená na možnosti

späťvzatia návrhu na začatie konania od momentu doručenia platobného rozkazu žalobcovi je

preto nesprávna.

  Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 14Cob/135/2013-41 z 26. septembra 2013  

na odvolanie žalobcu potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa a vyslovil prípustnosť dovolania

proti svojmu rozhodnutiu.

  V odôvodnení rozhodnutia s poukázaním na obsah Nálezov Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 72/2010, III. ÚS 341/2007 týkajúcich sa výkladu právnej

normy konštatoval, že v odvolacom konaní nezistil postup, ktorý by vykazoval znaky

arbitrárnosti a interpretácia právnej normy súdom prvého stupňa bola založená  

na racionálnej argumentácii v prípade ním prijatých záverov, ktoré dostatočným,

zrozumiteľným a jasným spôsobom zdôvodnil. Vychádzal pritom z doslovného znenia

právnej úpravy, ktorá stanovuje lehotu na späťvzatie žaloby v predmetnej situácii v zmysle  

§ 174 ods. 5 O. s. p. vo väzbe na § 172 ods. 1 O. s. p. pätnásť dní od doručenia platobného rozkazu a ktorá je totožná s lehotou na podanie odporu. Podmienky pre možnosť odchýlenia

sa od zákonnej úpravy neboli dané. Odvolací súd nesúhlasil s námietkou žalobcu týkajúcou sa

porušenia jeho práv v konaní vyplývajúcou zo zásady rovnosti. Poukázal tiež na skrátený

charakter konania, výsledkom ktorého je vydanie platobného rozkazu. Konštatoval, že súd

prvého stupňa vyvodil v danej veci správny záver, že ak žalovaný nepodal odpor proti

vydanému platobnému rozkazu tak žalobca nemôže účinne vziať žalobu späť po uplynutí

lehoty na podanie odporu, keďže túto lehotu ustanovenie § 172 ods. 1 O. s. p., na ktoré

odkazuje § 174 ods. 5 O. s. p. viaže výslovne na osobu žalovaného (odporcu). Začiatok

plynutia 15 dní od doručenia platobného rozkazu pre účely postupu podľa § 174 ods. 5  

O. s. p. určuje doručenie platobného rozkazu len žalovanému nie aj žalobcovi. Z uvedených

dôvodov napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Súčasne proti svojmu potvrdzujúcemu rozhodnutiu pripustil dovolanie, keďže mal za to, že

ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Odvolacím súdom vyslovený

právny názor k výkladu § 172 ods. 1 O. s. p. vo väzbe na § 174 ods. 5 O. s. p. nebol doteraz

riešený dovolacím súdom a môže mať tiež dopad na viaceré prípady konaní, kedy

k späťvzatiu žaloby došlo po uplynutí lehoty stanovenej v § 174 ods. 5 O. s. p. vo väzbe  

na § 172 ods. 1 druhá veta O. s. p. a žalovaným nebol podaný odpor proti platobnému rozkazu v zákonom stanovenej lehote. Význam rozhodnutia po právnej stránke je podporený dopadom

rozširujúceho výkladu možnosti zastavenia konania aj na majetkovú sféru v rovine ústavného

práva vlastniť majetok (čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky) v súvislosti s vrátením súdneho

poplatku podľa zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatkoch za výpis z registra

trestov.

  Rozhodnutie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť 02. 12. 2013.

  Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie s poukázaním  

na jeho prípustnosť v zmysle § 239 ods. 2 písm. a/ O. s. p. V dôvodoch dovolania uviedol, že

podľa jeho názoru lehota na späťvzatie návrhu na začatie konania v celosti alebo čiastočne

neuplynie žalobcovi po vydaní platobného rozkazu 15 dní po doručení platobného rozkazu

žalovanému. Takýto výklad zákonného ustanovenia je zo strany súdu reštriktívny a má  

za následok odňatie účastníkovi možnosť konať pred súdom a disponovať návrhom. Svoj

názor oprel o skutočnosť, že žalobca nemá možnosť dozvedieť sa v tomto čase, kedy je

platobný rozkaz doručený žalovanému, a teda kedy mu uplynie lehota na podanie odporu.

Takýto výklad je diskriminačný v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania. Podľa názoru dovolateľa ustanovenie § 172 ods. 1 O. s. p. v súvislosti s ustanovením § 174 ods. 5  

O. s. p. sa má vykladať tak, že lehota na späťvzatie návrhu na začatie konania po vydaní

platobného rozkazu by mala byť 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu žalobcovi, aby

mal aj žalobca dostatočný čas na disponovanie so svojím návrhom a tiež, aby vedel akú

zákonnú lehotu má. V súvislosti s konštatovaním súdu prvého stupňa o možnosti obrany

žalobcu jedine odvolaním proti výroku o trovách konania dovolateľ uviedol, že v danom

prípade sa nejednalo o obranu účastníka voči výrokom vydaného platobného rozkazu, ale

o možnosť disponovať svojím návrhom, ktorá mu bola odňatá. Z uvedených dôvodov

navrhol, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zmenil.

  Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že s jeho obsahom súhlasí.

  Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.) zastúpený advokátom (§ 241

ods. 1 O. s. p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) najskôr

skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento

opravný prostriedok prípustný.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).

Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozhodnutiu odvolacieho súdu

vydaného vo forme uznesenia sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 239 O. s. p.

Podľa § 239 ods. 2 písm. a/ O. s. p. dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak odvolací súd

vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide  

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

  V prejednávanej veci rozhodol odvolací súd uznesením, ktorým potvrdil uznesenie

súdu prvého stupňa a vo svojom potvrdzujúcom uznesení vyslovil, že dovolanie je prípustné,

pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Dovolateľ je oprávnený

napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu len z dôvodu, že spočíva na nesprávnom právnom

posúdení, a to len v konkrétne vymedzenej otázke, pre ktorú bolo dovolanie prípustné. Odvolací súd založil prípustnosť dovolania svojím rozhodnutím, v ktorom za otázku

zásadného právneho významu považoval posúdenie začiatku plynutia 15 dňovej lehoty,

v ktorej môže žalobca vziať späť návrh na vydanie platobného rozkazu po jeho vydaní

v zmysle § 174 ods. 5 O. s. p. v prípade, ak žalovaný nepodal v zákonnej lehote odpor.

Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľ nesúhlasí s interpretáciou a aplikáciou uvedených

procesných ustanovení súdmi nižšieho stupňa v predmetnej veci.

  Podľa § 174 ods. 5 O. s. p., ak navrhovateľ vzal návrh v celom rozsahu späť po vydaní

platobného rozkazu a v lehote podľa § 172 ods. 1 platobný rozkaz zruší a konanie zastaví súd,

ktorý ho vydal. Rovnako postupuje súd, ktorý platobný rozkaz vydal aj pri čiastočnom

späťvzatí návrhu v časti, ktorej sa späťvzatie návrhu týka.

  Podľa § 172 ods. 1 O. s. p. súd môže aj bez výslovnej žiadosti navrhovateľa  

a bez vypočutia odporcu vydať platobný rozkaz, ak sa v návrhu uplatňuje právo na zaplatenie

peňažnej sumy vyplývajúce zo skutočností uvedených navrhovateľom. V platobnom rozkaze

uloží odporcovi, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi

uplatnenú pohľadávku a trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý

platobný rozkaz vydal. Odpor proti platobnému rozkazu sa musí odôvodniť. Ustanovenie § 43

sa nepoužije.

  Ustanovenie § 174 ods. 5 O. s. p. upravuje postup súdu v prípade späťvzatia žaloby

v dobe, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné.

Odkazuje pritom na procesnú lehotu 15 dní uvedenú v § 172 ods. 1 O. s. p., ktorá   plynie  

od doručenia platobného rozkazu žalovanému a je určená na zaplatenie uplatnenej

pohľadávky a trov konania alebo na podanie odporu. Začiatok plynutia uvedenej lehoty je

jednoznačne spojený s doručením platobného rozkazu žalovanému nie žalobcovi.

  Súd prvého stupňa ako aj súd odvolací dospeli k správnemu právnemu záveru, že

žalobca môže po vydaní platobného rozkazu v prípade, ak žalovaný nepodal v zákonnej

lehote odpor, vziať účinne späť žalobu len v čase od vydania platobného rozkazu do uplynutia

lehoty 15 dní od doručenia platobného rozkazu žalovanému. Uvedenému korektnému výkladu

citovanej právnej normy uvedenému v rozhodnutiach súdov nižšieho stupňa nezodpovedá

interpretácia týchto ustanovení vyjadrená v dôvodoch dovolania, teda, že žalobca po vydaní

platobného rozkazu môže vziať žalobu späť s následnými účinkami zrušenia platobného rozkazu a zastavenia konania súdom v zmysle § 174 ods. 5 O. s. p. aj po uplynutí lehoty  

15 dní od doručenia platobného rozkazu žalobcovi. Je zrejmé, že zákon umožňuje žalobcovi

po vydaní platobného rozkazu disponovať s návrhom v rovnakej procesnej lehote akú

stanovuje žalovanému na zaplatenie pohľadávky alebo podanie odporu.

  Odvolací súd v predmetnom konaní správne aplikoval a vyložil ustanovenia

právnych predpisov, a preto dovolací súd nezistil existenciu dovolacieho dôvodu podľa § 241

ods. 2 písm. c/ O. s. p. v rozsahu pripustenej dovolacej otázky. Z uvedených dôvodov

dovolanie podľa § 243b ods. 1 O. s. p. zamietol.

  O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 O. s. p.

v spojení s § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1, 2 O. s. p. Úspešný žalovaný si neuplatnil náhradu trov

dovolacieho konania, preto mu nebola priznaná.

  Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 30. apríla 2014

  JUDr. Alena Priecelová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Ingrid Habánová