Najvyšší súd  

4 Obdo 12/2012

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: P., a. s. V., IČO: X., proti žalovanému: Z., a. s., M., IČO: X., o zaplatenie 200 365,16 eur (6 036 199,15 Sk)   s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 18 Cb 239/2007,  

na dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 23. novembra 2011, č. k.  

3 Cob 30/2010-955 v spojení s opravným uznesením z 09. decembra 2011, č. k.  

3 Cob 30/2010-961, takto

r o z h o d o l :

  Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove, č. k.  

3 Cob 30/2010-955 z 23. novembra 2011, v spojení s opravným uznesením č. k.  

3 Cob 30/2010-961 z 09. decembra 2011 v napadnutej zmeňujúcej časti   z r u š u j e

a v rozsahu zrušenia mu vec v r a c i a na ďalšie konanie.

  V prevyšujúcej časti dovolanie odmieta.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov rozsudkom z 18. 11. 2008, č. k. 18 Cb 239/2007-503 v spojení

s opravným uznesením z 05. 02. 2010, č. k. 18 Cb 239/2007-529 konanie v časti o zaplatenie

1 905 487,95 Sk zastavil a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 4 130 711,20 Sk

s 0,025 % dennými úrokmi z omeškania zo sumy 101 075,40 Sk od 21. 05. 2003

do zaplatenia, zo sumy 45 712,- Sk od 21. 05. 2003 do zaplatenia, zo sumy 319 809,90 Sk

od 21. 05. 2003 do zaplatenia, zo sumy 2 799 518,15 Sk od 20. 06. 2006 do 06. 06. 2008,

zo sumy 944 612,20 Sk od 07. 06. 2008 do zaplatenia, zo sumy 128 167,10 Sk

od 20. 06. 2003 do zaplatenia, zo sumy 18 850,50 Sk od 12. 09. 2003 do zaplatenia, zo sumy

27 000,- Sk od 15. 10. 2003 do zaplatenia, zo sumy 2 545 483,20 Sk od 18. 11. 2003

do zaplatenia a nahradiť trovy konania na účet jeho právneho zástupcu vo výške

573 349,50 Sk. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

  2

V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca uzavrel dňa 01. 08. 2002 so žalovaným

ako hlavným dodávateľom na stavbu T. zmluvu o dielo v znení dodatkov č. 1 až 6,

predmetom ktorej ( čl. 3 zmluvy) bola kompletizácia realizácie projektovej dokumentácie pre

jednotlivé časti diela špecifikované v tomto článku. Cena predmetu plnenia bola dohodnutá

v čl. 4 zmluvy vo výške 157 956 324,- Sk spolu s DPH. Dielo malo byť realizované podľa

harmonogramu, ktorý tvoril neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Súčasťou zmluvy bola aj dohoda

strán o zádržnom práve žalovaného vo výške 5 % z každej fakturovanej sumy týkajúcej sa

bodov 3.1.1. a 3.1.2 zmluvy pre prípad výskytu kolaudačných závad alebo nedorobkov. Podľa

čl. 60 zmluvných podmienok, bol žalovaný povinný vyplatiť jednu polovicu zadržaných

platieb pri vydaní protokolu o prebraní prác a druhú polovicu zadržaných platieb mal vyplatiť

po uplynutí záručnej doby. V prípade, že mali rôzne úseky a objekty iné záručné doby,

uplynutím záručnej doby bolo myslené uplynutie poslednej. Pre prípad omeškania si účastníci

v bode 13.1 zmluvy dohodli úrok z omeškania vo výške 0,025 % denne z dlžnej sumy.

Zrealizované práce boli žalobcom vyfakturované žalovanému (okrem iných faktúr,

ktoré žalovaný uhradil) aj faktúrami č. 2200000429, 2200000496, 2200000498, 2200000499,

2200000586, 2300000015, 2300000076, 2300000115, 2300000116, 2300000117,

2300000118, 2300000119, 2300000179, 2300000181, 2300000321, 2300000323,

2300000324, 2300000345, 2300000388, 2300000389, 2300000401, a to na základe

zisťovacích preberacích protokolov a ich príloh - súpisov vykonaných prác. Ku dňu podania

žaloby neboli žalovaným uhradené faktúry vo výške 6 036 199,15 Sk. Na preukázanie

oprávnenosti svojho nároku pritom žalobca poukázal na inventarizáciu záväzkov a

pohľadávok č. 2004/12, v ktorej žalovaný odsúhlasil zostatok neuhradených faktúr, a to aj

faktúr tvoriacich žalovaný nárok. Žalovaný vo svojej obrane poukazoval najmä na uplatnenie

zádržného práva, ako aj uplatnenie započítacej námietky z dôvodu, že pre nesplnenie diela

v dohodnutom rozsahu musel požadovať dopracovanie diela od iných subdodávateľov, a preto

vzniknuté náklady následne započítal na nárok žalobcu započítacím prejavom z 25. 06. 2007.

V priebehu konania uhradil žalovaný na účet žalobcu sumu v celkovej výške 1 854 905,95 Sk

dňa 06. 06. 2008, a to časť faktúry č. 2200000029 ( správne 2200000429) vo výške 396 010,-

Sk, faktúru č. 2200000496 vo výške 209 562,50 Sk, faktúru č. 2200000497 vo výške 34

413,75 Sk, faktúru č. 2200000498 vo výške 30 788,70 Sk, faktúru č. 2200000499 vo výške 30

801,50 Sk, faktúru č. 2200000586 vo výške 386 959,- Sk, faktúru č. 2300000015 vo výške

204 000,- Sk, faktúru č. 2300000076 vo výške 109 012,- Sk, faktúru č. 2300000116 vo výške   3

103 470,- Sk, faktúru č. 2300000181 vo výške 21 600,- Sk, faktúru č. 2300000115 vo výške

71 205,- Sk, časť faktúry č. 2300000321 vo výške 2 094,05 Sk, faktúru č. 2300000324  

vo výške 81 018,75 Sk, faktúru č. 2300000345 vo výške 173 970,20 Sk a po čiastočnom

späťvzatí žaloby žiadal zaplatenie istiny vo výške 4 181 293,20 Sk. Žalovaný k čiastočnému

späťvzatiu žaloby uviedol, že predmetná suma predstavovala druhú polovicu platieb

zadržaných žalovaným z dôvodu uplatneného zádržného práva, pričom k úhrade pristúpil

napriek skutočnosti, že mu nevznikla povinnosť na ich vrátenie, nakoľko doteraz neuplynula

posledná záručná doba na predmet plnenia, pretože dňa 21. 05. 2008 uplynula záručná lehota

len na úsek diela plnenej podľa čl. 3 bodu 3.1.6, keďže žalobca doteraz v zmysle čl. 10 bodu

10.2 zmluvy o dielo a bodu 62 bod 1 všeobecných zmluvných podmienok nedokončil a

neodovzdal prevádzkový predpis technológie T.. Žalovaný však zvážil okolnosť, že napriek

uvedeným skutočnostiam ide o platby za plnenie diela, na ktoré žalobcovi inak právo vzniklo

a ustanovenie bodu 62 bod 1 všeobecných zmluvných podmienok mu umožňuje úhradu

zadržaných platieb aj pred vydaním protokolu o uplynutí záručnej doby. Žalobca vzal so

súhlasom žalovaného späť žalobu aj v časti zaplatenia istiny 50 582,- Sk   na základe

faktúry číslo 2300000118 splatnej 20. 05. 2003 z dôvodu, že akceptoval nárok žalovaného

spojený s vynaložením nákladov na odstránenie vád diela, uplatnený vo faktúre 2005051,

ktorý žalovaný započítal dňom, keď sa vzájomné pohľadávky stretli 26. 01. 2006.

Súd prvého stupňa vec posúdil podľa § 536 ods. 1, § 546 ods. 1, § 554 ods. 1,

§ 560 ods. 1, § 323 ods. 1 a § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. Žalobcom uplatnený nárok

na zaplatenie žalovanej sumy žalovaný namietal z dôvodu uplatnenia zádržného práva, ako aj

z dôvodu nesplnenia predmetu zmluvy riadne. V priebehu konania však žalovaný pristúpil

k úhrade časti ceny diela, na ktorú si uplatnil zádržné právo, aj keď poukázal, že záručná doba

na túto časť diela ešte nezačala plynúť, a žalobcovi by vzniklo právo na zaplatenie ceny diela

až neskôr. Toto tvrdenie žalovaného však súd posúdil ako nedôvodné, naopak stotožnil sa  

so skutkovým záverom žalobcu, že žalovaný dielo riadne prevzal na slávnostnom odovzdaní

celého diela, na ktorom sa zúčastnili všetky subdodávateľské firmy, a to dňa 16. 09. 2003 a

teda posledná záručná doba aplikujúc čl. 60 bod 3 všeobecných podmienok uplynula

po 3 rokoch   dňom 19. 06. 2006. Po zaplatení ceny diela v tejto časti tak predmetom

dokazovania bolo posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu na zaplatenie zvyšnej časti žalovanej

sumy v celkovej výške 4 130 711,20 Sk (4 181 293,20 Sk – 50 582,- Sk). Po vyhodnotení

dokazovania súd prvého stupňa dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný. Poukázal     4

na inventarizáciu záväzkov a pohľadávok č. 2004/12 z 31. 01. 2005, v ktorej žalobca požiadal

žalovaného o odsúhlasenie zostatkov podľa účtovného stavu k 31. 12. 2004, ako aj o vrátenie

potvrdenej kópie späť s tým, že v prípade, ak predmetné vyjadrenie doručené nebude, bude

žalobca vykazovaný zostatok považovať za správny a vzájomne odsúhlasený.  

Na inventarizácii, ktorej súčasťou boli aj faktúry tvoriace zvyšnú časť žalovaného nároku, sa

nachádzajú pečiatky a podpisy zástupcov oboch zmluvných strán. Túto inventarizáciu súd

posúdil ako uznanie záväzku zo strany žalovaného, bolo teda povinnosťou žalovaného

preukázať, že uznané pohľadávky žalobcu sú neoprávnené. Žalovaný však toto nepreukázal.

Naopak z výpovede štatutárneho zástupcu a listinných dôkazov vyplynulo, že dodanie

a obstaranie technologického zariadenia vykonávané žalobcom, ktorý to má v predmete

činnosti a to centrálneho riadiaceho systému,   bolo zrealizované v potrebnom počte

vyhotovení a v slovenskom jazyku. Súd sa stotožnil s výkladom čl. 3 bod 3.4 zmluvy

vykonaným žalobcom a dospel k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno svojej

obrany, naopak inventarizáciu pohľadávok a záväzkov, vrátane čiastočnej úhrady faktúr, súd

posúdil ako uznanie záväzku. Z tohto dôvodu po čiastočnom zastavení konania podľa § 96  

O. s. p. žalobe vyhovel. Súčasne   priznal žalovanému podľa § 369 ods. 1 Obchodného

zákonníka aj dohodnutý úrok z omeškania v zmysle bodu 13.1 zmluvy a v časti, v ktorej

žalobca nevzal žalobu späť o úrok z omeškania týkajúci sa započítanej sumy, žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O. s. p.

Krajský súd v Prešove rozsudkom z 23. 11. 2011, č. k. 3 Cob 30/2010-955 v spojení

s opravným uznesením z 09. 12. 2011, č. k. 3 Cob 30/2010-961 na odvolanie žalovaného proti

časti rozsudku, ktorým žalobe vyhovel, zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej

časti tak, že návrh žalobcu na zaplatenie sumy 117 204,27 eur a požadované úroky

z omeškania 0,025 % zo sumy 625,72 eur, zo sumy 896,24 eur a zo sumy 84 494,56 eur

zamietol. Ďalším výrokom zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným

uznesením v napadnutej časti, t. j. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu

19 910,22 eur a 0,025 % úrok z omeškania zo sumy 3 350,08 eur od 21. 05. 2003

do zaplatenia, zo sumy 1 517,36 eur od 21. 05. 2003 do zaplatenia, zo sumy 10 615,74 eur

od 21. 05. 2003 do zaplatenia, zo sumy 92 926,98 eur od 20. 06. 2006 do 06. 06. 2008,

zo sumy 31 355,38 eur od 07. 06. 2008 do zaplatenia a zo sumy 4 254,37 eur od 20. 06. 2003

do zaplatenia a tiež vo výroku o trovách konania a v tomto rozsahu mu vec vrátil   5

na ďalšie konanie. Opravným uznesením opravil druhý výrok rozsudku, keďže namiesto

sumy 3 355,08 eur bola nesprávne uvedená suma 3 350,08 eur.

V odôvodnení rozhodnutia poukázal na správne zistený skutkový stav súdom prvého

stupňa pokiaľ ide o existenciu zmluvy o dielo uzavretej medzi účastníkmi konania  

z 01. 08. 2002 vrátane 6 dodatkov. Bolo preukázané, že žalovaný zaplatil na žalovanú sumu

1 854 905,95 Sk a ďalej jednostranne   započítal časť pohľadávok. Konštatoval, že z faktúr

s koncovým číslom 429 bola uhradená suma 396 010,- Sk, s koncovým číslom 496, 497, 498,

499, 586, 015, 076, 115, 116 a 181 celá suma. Z čiastočného späťvzatia žaloby vyplýva, že

celkom bola zaplatená suma aj z faktúr s koncovým číslom 324 a 345 a časť faktúry

s koncovým číslom 321 vo výške 2 094,05 Sk. Na tieto faktúry bola zaplatená celkove suma

257 083,- Sk. V súvislosti s námietkou žalovaného, že nedošlo k odovzdaniu diela

dňa 19. 06. 2003 podľa zmluvy,   poukázal na vyjadrenie investora (viď č. l. 888), podľa

ktorého Národná diaľničná spoločnosť k 10. 6. 2011, nemala žiadne podlžnosti vo vzťahu

k žalovanému vyplývajúce z predmetnej zmluvy a v zmysle tohto mu uhradila celú cenu diela.

Uvedená spoločnosť zároveň potvrdila, že doteraz nebol odovzdaný zo strany žalovaného

Prevádzkový predpis, resp. jeho konečná verzia. Z ďalšieho vyjadrenia investora (viď č. l. 827

a č. l. 829) vyplynulo, že k odovzdaniu diela došlo v mesiacoch máj až jún 2003 a postupnosť

vypracovávania preberacieho protokolu v období od 05. 05. 2003 do 19. 06. 2003. Súd mal  

za to, že investor prevzal dielo, ktorého dodávateľom bol žalovaný a žalobca

subdodávateľom, dňa 19. 06. 2003.

V súvislosti s námietkou, že dielo nebolo riadne odovzdané v zmysle § 554 ods. 1

Obchodného zákonníka, pretože bolo odovzdané s vadami, odvolací súd konštatoval, že

žalovaný dielo prevzal dňa 19. 06. 2003, pričom podľa § 560 ods. 2 Obchodného zákonníka

zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania (§ 554 Obchodného

zákonníka). To znamená, že v konkrétnom prípade   vady museli existovať 19. 06. 2003.  

Po tomto dátume by mohlo ísť o zodpovednosť len podľa § 560 ods. 3 Obchodného

zákonníka, čo však v konaní preukázané nebolo alebo o zodpovednosť za vady podľa § 563

ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka, t. j. zodpovednosť za vady, ktoré vznikli počas

záručnej doby. Vady, ktoré vznikli počas záručnej doby, však nemajú vplyv na zaplatenie

ceny diela. Vady diela, ktoré vznikli do 19. 06. 2003 žalovaný odstránil v zmysle zmluvných

podmienok a náklady na ich odstránenie započítal. V tejto súvislosti odvolací súd pripomenul,   6

že žalovaný má zaplatenú cenu diela zhotoveného pre investora a tento žiadnu zodpovednosť

za vady diela vo vzťahu k žalovanému neuplatnil (viď č. 1. 889).

Odvolací súd teda vychádzal z toho, že dielo bolo odovzdané 19. 06. 2003, pričom

podľa čl. 6 bodu 6.2 zmluvy po odovzdaní a prevzatí celého diela mal zhotoviteľ vystaviť

konečnú faktúru, z ktorej budú odpočítané platby za čiastkové faktúry stým, že podľa čl. 6

bodu 6.4 lehota splatnosti faktúr bola 50 dní odo dňa ich doručenia objednávateľovi.

Z vykonaného dokazovania na odvolacom súde bolo preukázané, že žalobca takúto konečnú

faktúru nevystavil, a teda faktúry vystavené po 19. 06. 2003 s koncovým číslom 321, 323,

324, 345, 388, 389 a 401, ako čiastkové faktúry, už nemohli byť vystavené, po odovzdaní

a prevzatí diela mal zhotoviteľ vystaviť konečnú faktúru, z ktorej mal odpočítať platby  

za čiastkové faktúry, túto mal objednávateľovi doručiť a po uplynutí splatnosti 50 dní by bola

konečná faktúra splatná. Konečná faktúra vystavená nebola, preto nenastala splatnosť

celkovej ceny diela. Žalobca tak nemal nárok na zaplatenie súm, ktoré vyúčtoval čiastkovými

faktúrami po 19. 06. 2003, v celkovej výške 3 787 987,95 Sk (správne má byť uvedená suma

3 787 978, 90 Sk), z ktorej sa ale odpočítava suma 257 083,- Sk už žalobcom zaplatená

(viď č.1. 401 spisu). Ide o sumu 3 530 895,90 Sk (117 204,27 eur). Tiež nemal nárok na úrok

z týchto faktúr, pokiaľ bol požadovaný zo sumy 18 850,50 Sk (625,72 eur), zo sumy 27 000,-

Sk (896,24 eur ) a 2 545 483,11 Sk (84 494,56 eur), ktoré sa týkali faktúr s koncovým číslom

323, 389 a 401. Z tohto dôvodu podľa § 220 O. s. p. rozsudok v tejto časti zmenil a žalobu

zamietol.

V ostatnej časti (v sume 599 815,28 Sk, t. j. 19 910,22 eur) odvolací súd podľa § 221

ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil rozsudok súdu prvého stupňa s tým, že úlohou súdu prvého

stupňa bude skúmať, či žalovaný dôvodne započítal svoje pohľadávky z titulu nároku

zo zodpovednosti za vady diela na jednotlivé čiastkové faktúry vystavené žalobcom (viď č. l.

241 a č. 1. 188 spisu) a kedy sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením jednotlivých

faktúr, keďže týmito otázkami sa súd prvého stupňa nezaoberal. Ďalej uložil súdu vykonať

dokazovanie na otázku   výskytu vád diela v čase do 19. 06. 2003, t. j. do momentu jeho

odovzdania, ich odstránenia žalovaným, výšky nákladov na ich odstránenie a dôvodnosti

zápočtu. Žalovaný z hľadiska zodpovednosti za vady postupoval tak, že tieto odstránil

a náklady započítal na ďalšie faktúry. Z tohto pohľadu neuplatnil v tomto konaní nároky

podľa § 564 a 436 Obchodného zákonníka, a preto mu nemohli byť prisúdené.

  7

V súvislosti s námietkou žalobcu, že konkludentným konaním došlo medzi zmluvnými

stranami k zmene zmluvy, odvolací súd poukázal na bod 18.2 zmluvy čl. 18, podľa ktorého

zmluvu bolo možné meniť a dopĺňať výlučne písomnými dodatkami, k čomu však nedošlo

(okrem dodatkov pod bodom 1 až 6). Odvolací súd ďalej nepovažoval inventarizáciu

záväzkov a pohľadávok (viď č. l. 46 spisu) č. 2004/12 z 02. 02. 2005 za uznanie dlhu

zo strany žalovaného, keďže táto nenapĺňala hmotno-právne podmienky uznania záväzku.

Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť 09. 01. 2012.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie. Prvý výrok rozsudku

napadol z dôvodu nesprávnej aplikácie právneho predpisu a nesprávnej aplikácie znenia

zmluvy. Poukázal na ustanovenia § 554 ods. 1, § 537 ods. 2 a § 546 ods. 1 Obchodného

zákonníka, v zmysle ktorých mu vznikol nárok na plnenie z predmetných faktúr. Mal za to, že

nijakým spôsobom neporušil zmluvu, ani všeobecné zmluvné podmienky tým, že aj  

po odovzdaní diela vystavil čiastkové faktúry. Záver odvolacieho súdu by bol správny v tom

prípade, keď by žalobca po odovzdaní diela vystavil konečnú faktúru a následne by vystavil

ďalšie čiastkové faktúry za časti diela, ktoré už mali byť zahrnuté v konečnej faktúre.

Uviedol, že sám žalovaný akceptoval takéto žalobcovo konanie, keď podstatnú časť týchto

faktúr uhradil, a teda konkludentným spôsobom s konaním žalobcu súhlasil. Tiež nesúhlasil

s názorom odvolacieho súdu, že splatnosť čiastkových faktúr by bola podmienená splatnosťou

konečnej faktúry. Zmluva v čl. 6, bod 6.1. počíta s vystavovaním čiastkových faktúr. Až  

po vystavení všetkých čiastkových faktúr, mala byť žalobcom vystavená konečná faktúra ako

sumár všetkých vystavených faktúr. Čiastkové faktúry mohol žalobca vystaviť len na základe

objednávateľom odsúhlaseného súpisu vykonaných prác. Avšak žalobca by až do dnešného

dňa konečnú faktúru vystaviť nemohol, lebo mu chýba odsúhlasený súpis vykonaných prác

pre faktúru č. 401. Druhý výrok dovolateľ napadol z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti, keďže

z odôvodnenia rozsudku nemožno vyvodiť z akého dôvodu odvolací súd vracia konanie

o úrokoch z omeškania zo sumy 92 926,98 eur od 20. 06. 2006 do 06. 06. 2008, a zo sumy

31 355,38 eur od 07. 06. 2008 do zaplatenia na konanie pred prvostupňový súd. Navrhol, aby

dovolací súd dovolaním napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie

konanie.

  8

Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že žalobcom uvádzané skutočnosti

vyjadrujú len rozdielny právny názor na vyhodnotenie zisteného skutkového stavu, ale

nepoukazujú a nepreukazujú nesprávnosť aplikácie právneho predpisu a právnych záverov.

Dodal, že žalovaný by nezaplatil ani keby žalobca vystavil konečnú faktúru, keďže žalobca

nepreukázal splnenie diela riadne a včas. Dovolací dôvod proti druhému výroku napadnutého

rozsudku podľa jeho názoru nie je prípustný. Navrhol preto dovolanie žalobcu zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), ktorý je zastúpený

advokátom (§ 241 ods. 1, veta druhá O. s. p.), najskôr skúmal, či dovolanie smeruje proti

takému rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).

  V zmysle ustanovenia § 238 O. s. p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu

vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý rozsudok odvolacieho

súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O. s. p.)

alebo rozsudok odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O. s. p.), alebo rozsudok odvolacieho

súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vo výroku svojho

potvrdzujúceho rozsudku vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po

právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,

ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153

ods. 3 a ods. 4 (§ 238 ods. 3 O. s. p.).

  V prejednávanej veci je dovolanie proti prvému výroku napadnutého rozsudku

prípustné podľa § 238 ods. 1 O. s. p., pretože smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

  Žalobca v dovolaní poukazuje na existenciu dovolacieho dôvodu podľa § 241 ods. 2

písm. c/ O. s. p., to znamená, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci.  

  9

  Pod nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva

na zistený skutkový stav. O takýto prípad ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než

ktorý mal správne použiť alebo ak súd aplikoval síce správny právny predpis ale nesprávne ho

vyložil.

  Žalobca v dovolaní tvrdil, že odvolací súd vec nesprávne právne posúdil, keď dospel

k záveru o neodôvodnenosti jeho nároku na zaplatenie časti ceny diela na základe čiastkových

faktúr vystavených po odovzdaní diela (19. 06. 2003) s odôvodnením, že čiastkové faktúry  

po odovzdaní a prevzatí diela nemohli byť v zmysle čl. 6 zmluvy vystavené a pretože nebola

vystavená konečná faktúra, nenastala splatnosť celkovej ceny diela.

  Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom konania je zaplatenie neuhradenej časti ceny

diela podľa   zmluvy o dielo uzavretej medzi účastníkmi konania. Odvolací súd zmenil

rozsudok súdu prvého stupňa v časti o zaplatenie 117 204,27 eur s príslušenstvom tak, že

žalobu v tejto časti zamietol s právnym záverom, že aj keď celé dielo bolo 19. 06. 2003

odovzdané a prevzaté, žalobcovi nevzniklo právo na zaplatenie čiastkových faktúr

vystavených po tomto dátume. Poukázal na ustanovenie čl. 6 bod. 6.2 zmluvy o dielo, podľa

ktorého po odovzdaní a prevzatí celého diela vystaví zhotoviteľ konečnú faktúru, od ktorej

odpočíta platby za čiastkové faktúry. V zmysle uvedenej dohody podľa názoru súdu  

po odovzdaní a prevzatí diela môže byť vystavená len konečná faktúra. Ak táto vystavená

nebola, nenastala celková splatnosť ceny diela. S uvedeným právnym záverom odvolacieho

súdu nemožno súhlasiť.

  Podľa § 536 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov

(ďalej len Obchodný zákonník), zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo

a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

  Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zhotoviteľovi

zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena

takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je

objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase

uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

  10

  Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť

zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona

nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.

  Z citovaného ustanovenia § 548   Obchodného zákonníka vyplýva, že právo  

na zaplatenie ceny diela vzniká v dobe dohodnutej v zmluve.   Uvedené ustanovenie je

dispozitívnej povahy, čo znamená, že povinnosť objednávateľa zaplatiť cenu diela môže byť

dohodnutá účastníkmi zmluvy rôzne. Platobné podmienky účastníci dohodli v čl. 6 zmluvy

o dielo. Z čl. 6 bod 1 zmluvy o dielo je zrejmé, že žalovaný sa   ako objednávateľ zaviazal

uhradiť cenu za časti diela na základe čiastkových faktúr vystavených žalobcom ako

zhotoviteľom na základe súpisu vykonaných prác odsúhlaseného objednávateľom. Z čl. 6 bod

2 zmluvy vyplýva, že po odovzdaní a prevzatí celého diela zhotoviteľ vystaví konečnú

faktúru, z ktorej budú odpočítané platby za čiastkové faktúry. Uvedený spôsob platenia ceny

diela dohodnutý čl. 6 bod 1 zmluvy zmluvné strany akceptovali a ako vyplynulo

z vykonaného dokazovania čiastkové faktúry žalovaný aj uhrádzal. Odvolací súd dospel

nesprávnym výkladom uvedených ustanovení zmluvy k právnemu záveru, že po odovzdaní

a prevzatí celého diela zhotoviteľ nemá pred vystavením konečnej faktúry právo  

na vystavenie čiastkových faktúr, a teda aj na zaplatenie časti ceny diela na ich základe.

V zmluve bolo zakotvené právo zhotoviteľa na zaplatenie časti ceny diela na podklade

odsúhlasených dokladov o skutočne vykonaných prácach. V konečnej faktúre vystavenej  

po odovzdaní a prevzatí diela mali byť zohľadnené platby čiastkových faktúr. Z citovaných

ustanovení zmluvy však nemožno vyvodiť   záver, že zhotoviteľ nemá právo na zaplatenie

časti ceny podľa odsúhlaseného súpisu vykonaných prác na základe čiastkovej faktúry

vystavenej po odovzdaní a prevzatí diela. Podľa zmluvy žalobcovi ako zhotoviteľovi diela

vzniklo po jeho odovzdaní a prevzatí objednávateľom právo na zaplatenie dohodnutej ceny.

Pokiaľ žalobca žalobou uplatnil právo na zaplatenie ceny diela do výšky dohodnutej

v zmluve, nemožno žalobu zamietnuť s odôvodnením, že zaplatenie časti ceny bolo uplatnené

na základe čiastkových faktúr vystavených po odovzdaní a prevzatí diela a nie na základe

konečnej faktúry. Otázka času vystavenia faktúry môže mať vplyv len na omeškanie dlžníka

s jej zaplatením, nie na vznik nároku na zaplatenie ceny diela.

  11

  Vzhľadom na uvedené nesprávne právne posúdenie veci v dôsledku ktorého odvolací

súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobu zamietol,   Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v uvedenej časti podľa § 243b

ods. 2 O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dovolateľ vo vzťahu k druhej časti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu  

namietal vadu konania podľa § 237 písm. f/ O. s. p., v zmysle ktorého dovolanie je prípustné,

ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Poukázal

pritom na nedostatočné a nepresvedčivé odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým

odôvodnil zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa.

Pojem odňatie možnosti konať pred súdom zákon bližšie v žiadnom zo svojich

ustanovení nedefinuje ani nešpecifikuje. Pod odňatím možnosti konať pred súdom je preto

potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní,

ktorým sa účastníkovi znemožnila realizácia tých jeho procesných práv, ktoré sú mu

Občianskym súdnym poriadkom priznané za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O. s. p. významná,

ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími

všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho

procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka

konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Vyjadrením uvedeného práva je aj

znenie § 157 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku uvedie súd podstatný

obsah prednesov,   stručne a výstižne vyloží, ktoré skutočnosti má preukázané a ktoré nie,

o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov

spravoval, prečo nevykonal i ďalšie dôkazy a posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných

ustanovení, ktoré použil. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom

konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú

skutkový a právny základ rozhodnutia.

  12

  Dovolací súd vychádzajúc z týchto ústavne významných úvah, dospel k záveru, že

odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu tieto požiadavky spĺňa. Odôvodnenie napadnutého

rozhodnutia s poukázaním na ustanovenie § 221 ods. 1 O. s. p. obsahuje aj dôvody, pre ktoré

odvolací súd časť rozhodnutia súdu prvého stupňa zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil  

na ďalšie konanie. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatoval, že súd prvého stupňa sa

nezaoberal započítacou námietkou vznesenou v konaní   žalovaným z titulu nároku  

zo zodpovednosti za vady diela, preto poukázal na potrebu doplniť v tejto časti dokazovanie.

Ďalej vytkol súdu prvého stupňa, že sa nezaoberal   otázkou, kedy sa žalovaný dostal  

do omeškania so zaplatením jednotlivých faktúr, preto mu uložil doplniť dokazovanie aj

v tomto smere.

  Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil, že rozhodnutie odvolacieho súdu  

vo výroku, ktorým rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie je

postihnuté vadou uvedenou v § 237 písm. f/ O. s. p.   Z uvedených dôvodov odmietol

dovolanie žalovaného v tejto časti podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1  

písm. c/ O. s. p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je tento

opravný prostriedok prípustný.

  Právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní je záväzný. V novom rozhodnutí súd

znova rozhodne aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania.  

( § 243d ods. 1 O. s. p.).  

  Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasom 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. septembra 2013   JUDr. Viera Pepelová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková