Najvyšší súd

4Obdo/11/2009

Slovenskej republiky  

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jany Zemaníkovej a členov senátu JUDr. Evy Hudobovej a Mgr. Ľubomíry Kúdelovej v právnej veci žalobcu: F., s. r. o. so sídlom B., X., IČO: X., reg. OR Okresný súd Bratislava I. odd. Sro. Vl. č. X./B, zast. advokátom JUDr. J.M.., Advokátska kancelária, J., P., X., proti žalovanému 1./: JUDr. M.B.., správca konkurznej podstaty úpadcu, predtým JUDr. M.Ď.., správkyňa konkurznej podstaty úpadcu Z., akciová spoločnosť „v konkurze“ so sídlom V., X., IČO: X., reg. OR Okresný súd Banská Bystrica, odd. Sa, vl. č. X./S, proti žalovanému 2./: S., bytom D., X., žalovanému 3./: Ing. Arch. J.D., bytom D., X., o zaplatenie 5 350 000,– Sk s prísl., na dovolanie žalovaných 2./ a 3./ proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43 CoZm 6/2008 zo dňa 17. septembra 2008, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaných 2./ a 3./ z a m i e t a.

Žalovaní 2./ a 3./   s ú   p o v i n n í   nahradiť žalobcovi trovy dovolacieho konania 942,90 eur na účet právneho zástupcu spoločne a nerozdielne s tým, že plnením jedného z nich v rozsahu plnenia záväzok zaniká.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica uznesením č. k. 63 Zm 57/05 zo dňa 04. 06. 2008 rozhodol tak, že zrušil uznesenie tunajšieho súdu vydaného v konaní pod č. 63 Zm 57/05–164 zo dňa 08. 04. 2008 a konanie prerušil.

O odvolaní navrhovateľa, proti tomuto uzneseniu, rozhodol ako odvolací súd, Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 43 CoZm 6/2008 zo dňa 17. septembra 2008 tak, že uznesenie Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. 63 Zm 57/05-181, IČS: X. zo dňa 04. 06. 2008 v napadnutej časti výroku o prerušení konania zmenil tak, že konanie prerušuje len voči odporcovi 1./.

V dôvodoch uznesenia uviedol, že z obsahu odvolania je zrejmé, že smeruje voči rozhodnutiu súdu prvého stupňa, ktorým súd konanie voči všetkým odporcom prerušil, a že v tomto prípade žalovaní 1./ až 3./ sú samostatnými spoločníkmi v súdnom konaní, aj keď z hľadiska hmotného práva sú solidárnymi dlžníkmi, žalovanému 2/ a 3/ sú ručitelia, zodpovedajú majiteľovi zmenky samostatne bez ohľadu na záväzok žalovaného 1/. S poukazom na § 47 Zmenkového a šekového zákona, konajúci súd uviedol, že nie je možné aplikovať § 511 Občianskeho zákonníka, resp. § 293 Obchodného zákonníka, nakoľko majiteľ zmenky môže požadovať dlh voči ktorémukoľvek dlžníkovi. Z uvedených dôvodov uviedol, že je potrebné prisvedčiť žalobcovi, že vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného 1/, ktorý je v tomto prípade zmenkovým dlžníkom, malo za následok prerušenie konania len voči žalovanému 1/., a nie voči žalovaným 2./ a 3./. Vzhľadom na nesúhlas správcu konkurznej podstaty v zmysle príslušných ustanovení zákona o konkurze a vyrovnaní   a reštrukturalizácii, je konanie naďalej prerušené voči žalovanému 1./. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 212 ods. 4 O.s.p. a § 220 O.s.p. prvostupňové rozhodnutie v napadnutej časti zmenil tak, že konanie zostáva prerušené len voči žalovanému 1./.

Proti tomuto uzneseniu s vyznačenou právoplatnosťou 10. 02. 2009 podali dovolanie žalovaní 2./ a 3./ v zastúpení advokátky JUDr. R.E., podaním doručeným súdu 25. 11. 2008 podľa § 237 písmeno f/ O.s.p., § 239 ods. 1 písmeno a/ a § 241 ods. 2 písmeno c/ O.s.p. a uviedli, že z hľadiska hmotného práva, sú žalovaní nerozlučne spojení, a teda konanie malo byť prerušené voči všetkým trom žalovaným. Napadnuté rozhodnutie označili za také, ktoré im odňalo možnosť konať, lebo sa konajúce súdy nezaoberali dôvodmi nimi uvedenými na prerušenie konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 10a ods. 1 O.s.p.) prejednal dovolanie žalovaných 2./. a 3./ podľa § 242 O.s.p., ako podané v zákonnej lehote a spĺňajúce náležitosti dané ustanovením § 241 O.s.p. s tým, že prípustnosť dovolania žalovaní 2./ a 3./ odvodili ustanovením § 239 ods. 1 písmeno a/ O.s.p. a § 237 písmeno f/ O.s.p.

Základnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti dovolania je, či odvolací súd rozhodol v rozpore so zákonom, keď prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, že voči žalovaným 2./ a 3./ konanie neprerušil. Z obsahu prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že tento súd konanie prerušil voči všetkým odporcom z dôvodu, že na žalovaného 1./ bol vyhlásený konkurz. Dovolací súd sa stotožnil s názorom vysloveným odvolacím súdom, že fakt, že na žalovaného 1./ bol vyhlásený konkurz, nie je v danom prípade dôvodom na prerušenie konania voči odporcom 2./ a 3./, na ktorých konkurz vyhlásený nebol. Z obsahu zdôvodnenia obidvoch rozhodnutí je zrejmé, že okamihom vyhlásenia konkurzu na účastníka konania, pokiaľ správca konkurznej podstaty neoznámi, že súhlasí s pokračovaním konania, sa konanie prerušuje zo zákona. Z uvedeného dôvodu je preto uznesenie odvolacieho súdu v časti, ktorou bolo prerušené iba voči žalovanému 1./ v súlade so zákonom. Odvolací súd správne v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že majiteľ zmenky môže požadovať všetky nároky voči jednému dlžníkovi, voči niektorým dlžníkom, alebo voči všetkým dlžníkom naraz a bez ohľadu na to, či ide o dlžníkov priamych alebo následných, či sa podpísali na zmenku skôr, alebo neskôr a nezáleží na žiadnych okolnostiach, pričom svoje rozhodnutie môže   kedykoľvek meniť. Skutočnosť, že na jedného zo žalovaných (v danom prípade zmenkových dlžníkov) je vyhlásený konkurz, a teda je voči nemu prerušené konanie, nie je právnym dôvodom na prerušenie konania voči ostatným zmenkovým dlžníkom. Tvrdenie žalovaných 2./ a 3./ v dovolaní, že ide o nerozlučné spojenectvo, a preto konanie má byť prerušené voči všetkým dlžníkom, dovolací súd označil za právne irelevantné, nakoľko fakt, že konanie je voči jednému z dlžníkov prerušené, nie je právnym dôvodom na prerušenie konania aj voči ostatným dlžníkom, ktorí za dlh voči veriteľovi zodpovedajú. Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie označené podľa § 239 ods. 1 písmeno a./ O.s.p. označil za právne nedôvodné a podľa ustanovenia § 234b ods. 1 O.s.p. ho zamietol.

Dôvody žalovaných odporcov 2./ a 3./ uvedené v dovolaní, s odkazom na § 237 písmeno f/ O.s.p., že obidva súdy sa nezoberali s ich dôvodmi na prerušenie konania, dovolací súd označil za taktiež za právne irelevantné. Tieto okolnosti boli predmetom odvolania žalovaných zo dňa 30. 04. 2008 a pre posúdenie dôvodnosti predmetného dovolania sú bezpredmetné. Fakt, že v zdôvodnení napadnutého uznesenia, nie je odkaz na tvrdené skutočnosti žalovanými, sa nedá označiť za postup súdu, ktorým bola účastníkom konania odňatá možnosť konať. Dovolací súd nezistil, ani žiaden iný dôvod prípustnosti dovolania podľa § 237 písmeno f/ O.s.p.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 10a ods. 1 O.s.p.) o trovách dovolacieho konania rozhodol tak, že úspešnému žalobcovi priznal účelne vynaložené v zmysle jeho vyčíslenia vo výške 942,90 eur.

P o u č e n i e :   Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.

V Bratislave 05. mája 2009  

  JUDr. Jana Zemaníková, v.r.

predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková