Najvyšší súd  

4 Obdo 1/2012

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: E., s. r. o., so sídlom v priestoroch P., IČO: X., zastúpeného JUDr. I. I.., advokátom, so sídlom M., v konaní o návrhu navrhovateľa na zápis zmeny zapísaných údajov spoločnosti s ručením obmedzeným do obchodného registra v oddieli Sro, vložka číslo 13161/L, vedenej na

Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 26Nsre 30/2011, o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu

Krajského súdu v Žiline zo 16. júna 2012 č. k. 14Cob 103/2011-109, takto

r o z h o d o l:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e:

Okresný súd Žilina uznesením z 12. apríla 2011 č. k. 26Nsre 30/2011-98 námietky

navrhovateľa podané proti odmietnutiu vykonania zápisu zamietol.

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na zápis, podaným dňa

09. marca 2011 domáhal vykonania zmeny zapísaných údajov. Vyšší súdny úradník podľa § 8

ods. 3 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len „zákon č. 530/2003 Z. z.“) odmietol vykonať zápis do obchodného

registra. O odmietnutí vykonania zápisu bol navrhovateľ podľa § 8 ods. 4 zákona č. 530/2003

Z. z. upovedomený oznámením z 21. marca 2011. Navrhovateľ podal proti odmietnutiu

vykonania zápisu námietky. Súd prvého stupňa poukázal na ustanovenie § 68 ods. 2 a 3

zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Obchodný zákonník). Bol

toho názoru, že ustanovenie § 68 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka nie je možné

vykladať izolovane bez prihliadnutia na súvisiacu právnu úpravu pri zrušení a likvidácii

obchodných spoločností uvedenú v nasledujúcich ustanoveniach § 68 Obchodného zákonníka. Obchodný zákonník upravuje výnimky, pri ktorých sa pri zrušení obchodnej spoločnosti

nevyžaduje likvidácia, napriek tomu, že imanie neprechádza na právneho nástupcu. Jedným

z okruhov výnimiek sú rozhodnutia konkurzných súdov. Skutočnosť, že ustanovenie § 68

druhá veta Obchodného zákonníka má všeobecnú povahu pri vymedzení výnimiek, kedy sa

nevyžaduje pri zrušení spoločnosti likvidácia, vyplýva z tej skutočnosti, že nie každé

rozhodnutie o ukončení konkurzného konania znamená zrušenie spoločnosti a nevyžadovanie

následnej likvidácie, ale len to konkurzné rozhodnutie, ktoré je uvedené v § 68 ods. 3 písm. d/

Obchodného zákonníka. Ustanovenie § 68 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka vo

vzťahu ku konkurzným rozhodnutiam je teda všeobecnou úpravou, na ktorú nadväzuje

ustanovenie § 68 ods. 3 písm. d) a § 68 ods. 4 Obchodného zákonníka. Ďalším okruhom

výnimiek, kedy sa nevyžaduje pri zrušení spoločnosti jej likvidácia je prípad, ak spoločnosť

nemá žiaden majetok. Na túto výnimku nadväzuje ustanovenie § 68 ods. 8 a 9 Obchodného

zákonníka, t. j. v tých prípadoch, kedy o zrušení spoločnosti rozhoduje súd z dôvodov

uvedených v § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka alebo z iných dôvodov, uvedených

v Obchodnom zákonníku. Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že právna úprava

a konštrukcia ustanovenia § 68 Obchodného zákonníka je založená na výnimkách, kedy

Obchodný zákonník nevyžaduje pri zrušení spoločnosti prechod imania na právneho nástupcu

ani jej likvidáciu, pričom táto právna úprava predpokladá predchádzajúci judikovaný záver

súdu o nemajetnosti spoločnosti (na základe predchádzajúceho vykonaného súdneho

dokazovania), a to či už prostredníctvom rozhodnutí konkurzných súdov (uvedených v § 68

ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), kedy jednoznačne zo zákona táto výnimka vyplýva

alebo pri rozhodnutí súdu o zrušení obchodnej spoločnosti postupom podľa § 68 ods. 6, 7, 8

a 9 Obchodného zákonníka. V prípade rozhodnutia konkurzných súdov uvedených v § 68 ods.

3 písm. d) Obchodného zákonníka, ako aj v prípade rozhodnutia súdu o zrušení spoločnosti

bez likvidácie z dôvodu jej nemajetnosti, je následne obchodná spoločnosť ex offo vymazaná

z obchodného registra. Dôvodom tohto zjednodušeného postupu bez podania návrhu

zapísanej spoločnosti na jej výmaz z obchodného registra a bez akýchkoľvek príloh je práve

predchádzajúce súdne konanie, ktorého výsledkom je záver o nemajetnosti obchodnej

spoločnosti. Takýto postup

pri výmaze z obchodného registra však nie je umožnený a zákon ho ani nepredpokladá,

v prípade, ak by došlo k zrušeniu spoločnosti rozhodnutím príslušného orgánu samotnej

spoločnosti z dôvodu jej nemajetnosti, t. j. bez likvidácie a bez právneho nástupcu.

Ak spoločnosť samotná dobrovoľne podáva návrh na svoj výmaz z obchodného registra,

môže tak urobiť iba na tlačive č. 19 podľa vyhlášky č. 25/2004 Z. z. a potom je jej povinnosťou predložiť tie prílohy, ktoré sú vymenované v § 28 vyhlášky č. 25/2004 Z. z.

a rozlíšené podľa toho, či sa jedná o zrušenie spoločnosti s právnym nástupcom na základe

zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia, alebo je povinnosťou zapísanej spoločnosti predložiť

tie prílohy, ktoré sú uvedené v § 28 ods. 4 vyhlášky č. 25/2004 Z. z., t. j. v prípade,

keď dôjde k rozhodnutiu spoločnosti o jej zrušení s likvidáciou. V danom prípade spoločnosť,

ak nemá právneho nástupcu, musí vstúpiť do likvidácie, a to aj v prípade, ak by sa spoločnosť

zrušila dohodou. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvého stupňa v zmysle § 200 ods. 6

Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.) námietky navrhovateľa zamietol.

Krajský súd v Žiline na odvolanie navrhovateľa uznesením zo 16. júna 2012 č. k.

14Cob 103/2011-109 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa a zároveň pripustil dovolanie

proti svojmu rozhodnutiu.

Odvolací súd v odôvodení svojho rozhodnutia uviedol, že základná otázka, ktorá bola

riešená v konaní pred súdom prvého stupňa v súvislosti s podaným návrhom na výmaz

obchodnej spoločnosti   - E., s. r. o., so sídlom v priestoroch P., IČO: X. z obchodného

registra, spočívala v tom, či boli splnené zákonné podmienky k tomu, aby mohol byť

navrhovateľ ako obchodná spoločnosť vymazaný z obchodného registra v zmysle rozhodnutia

orgánu tejto spoločnosti, a to valného zhromaždenia z 15. decembra 2008, na ktorom

spoločníci zrušili spoločnosť E., s. r. o. bez likvidácie z dôvodu, že spoločnosť nemá žiaden

majetok.

Odvolací súd konštatoval, že v konečnom dôsledku súd prvého stupňa vyslovil názor,

že ustanovenie § 68 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka, kedy toto ustanovenie

nevyžaduje pri zrušení spoločnosti likvidáciu z dôvodu, že spoločnosť nemá žiaden majetok

a nevyžaduje prechod imania na právneho nástupcu, priamo súvisí, a to výhradne

s ustanovením § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka, t. z. v prípadoch, kedy súd a nie spoločníci

spoločnosti rozhoduje o zrušení spoločnosti a na základe vykonaného dokazovania dospeje

k záveru o nemajetnosti zapísanej spoločnosti v obchodnom registri.

Odvolací súd poukázal na citácie zákonných ustanovení § 68 ods. 1, 2 a 3 písm. b)

Obchodného zákonníka a ustanovenia § 8a ods. 1 písm. c) zákona č. 530/2003 Z. z.

Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, že spoločníci, resp. príslušný

orgán spoločnosti môže rozhodnúť o zrušení spoločnosti s likvidáciou alebo bez likvidácie, iba ak súčasne rozhodnú o zlúčení, splynutí, alebo rozdelení spoločnosti, čo vyplýva

z ustanovenia § 68 ods. 3 písm. b) Obchodného zákonníka. V prípade dobrovoľného zrušenia

spoločnosti bez právneho nástupcu musí spoločnosť vždy vykonať likvidáciu, preto v zmysle

ustanovenia § 68 ods. 3 písm. b) Obchodného zákonníka, vzájomného výkladu s ustanovením

§ 68 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka, v spojení s ustanovením § 68 Obchodného

zákonníka spoločnosť môže rozhodnúť len o tom, že sa zrušuje bez likvidácie s právnym

nástupcom alebo že sa zrušuje s likvidáciou, ak imanie neprechádza na právneho nástupcu.

V iných prípadoch ako v uvedených, súd nemôže na návrh spoločnosti titulom rozhodnutia

spoločnosti o jej zrušení bez likvidácie a bez právneho nástupcu vykonať výmaz spoločnosti

z obchodného registra, keďže o takomto stave nemajetnosti spoločnosti nebolo vydané žiadne

právoplatné súdne rozhodnutie, na základe ktorého by bol výmaz spoločnosti z obchodného

registra možný. Hoci súd prvého stupňa mal preukázané, že spoločnosť nemá žiaden majetok,

bolo potrebné o tomto najskôr rozhodnúť právoplatným súdnym rozhodnutím a až následne

navrhovateľa ako obchodnú spoločnosť vymazať z obchodného registra. V súvislosti

s vykonaným právnym zhodnotením odvolací súd poukázal na ust. § 68 ods. 3 písm. b)

Obchodného zákonníka, v ktorom bola úprava doplnená, a to v časti...„ak ide o zrušenie

spoločnosti s likvidáciou alebo o zrušenie spoločnosti bez likvidácie s právnym nástupcom“,

ktoré spôsoby zrušenia sa viažu na rozhodnutie spoločníkov alebo orgánu spoločnosti. Spôsob

zrušenia spoločnosti bez likvidácie a bez právneho nástupcu patrí tak do dispozície súdu, čo

znamená, že pri zrušení spoločnosti bez likvidácie pre nemajetnosť sa vyžaduje judikovaný

záver súdu o tom, že spoločnosť nemá žiaden majetok.

Odvolací súd uviedol, že pokiaľ sa odchýlil od doterajšej rozhodovacej činnosti, tak je

to postup vyvolaný potrebou zjednotenia súdneho rozhodovania v registrovom konaní

v prípadoch, ak sama spoločnosť pristúpi k rozhodnutiu o jej zrušení bez likvidácie z titulu,

že nemá žiaden majetok a následne pre túto skutočnosť podá na súd návrh na výmaz

z obchodného registra.

Odvolací súd mal za to, že ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu

a preto proti svojmu potvrdzujúcemu rozhodnutiu pripustil dovolanie z dôvodu, že nie je

jednotný prístup, resp. spôsob riešenia tejto právnej otázky, keďže niektoré konajúce

registrové súdy na základe rozhodnutia spoločnosti o jej zrušení bez likvidácie, ak nie je

žiaden majetok, podľa ustanovenia § 68 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka uskutočnia

výmaz takejto spoločnosti z obchodného registra, zatiaľ čo aj v predmetnom súdnom rozhodnutí bol prijatý právny názor, že postup zrušenia spoločnosti bez likvidácie z dôvodu,

že spoločnosť nemá žiaden majetok, s následne podaným návrhom na výmaz takejto

spoločnosti, nie je možný bez súdneho rozhodnutia, t. z. že tento spôsob zrušenia spoločnosti

podporne aj podľa znenia ustanovenia § 68 ods. 3 písm. b) Obchodného zákonníka

spoločnosťou nie je možný.  

Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť 21. júla 2011.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal v zákonom stanovenej lehote dovolanie

navrhovateľ, ktorého prípustnosť odôvodnil podľa § 239 ods. 2 písm. a/ O. s. p. Navrhovateľ

v dovolaní poukázal na ustanovenie § 151 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého

je možné zrušiť spoločnosť s ručením obmedzeným okrem prípadov uvedených v § 68

aj rozhodnutím súdu podľa ustanovenia § 152 Obchodného zákonníka alebo z iných dôvodov

uvedených v spoločenskej zmluve. Spoločenská zmluva navrhovateľa obsahuje ustanovenie

v čl. 9 ods. 1 písm. g/, že valné zhromaždenie rozhoduje o zrušení spoločnosti a v čl. 18,

kde je uvedené, že okrem dôvodov uvedených v Obchodnom zákonníku, spoločnosť možno

zrušiť aj dohodou. Má za to, že podľa Zápisnice z valného zhromaždenia spoločnosti

z 15. decembra 2008 všetci spoločníci navrhovateľa sa jednomyseľne dohodli, že spoločnosť

zrušujú k 15. decembru 2008, teda postupovali v zmysle ustanovenia § 151 písm. b/

Obchodného zákonníka. Navrhovateľ uviedol, že predložil doklady, že spoločnosť nemá

žiaden majetok. Právny predpis neupravuje podrobnejšie ustanovenia, ako má registrový súd

vymazať spoločnosť bez majetku, keď bola dobrovoľne zrušená všetkými spoločníkmi podľa

§ 151 písm. b/ Obchodného zákonníka. Navrhovateľ je toho názoru, že registrový súd mal na

základe týchto listinných dôkazov spoločnosť vymazať z obchodného registra aj bez návrhu

z vlastného podnetu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,

že dovolanie bolo podané účastníkom konania včas (§ 240 ods. 1 O. s. p.), pričom jeho

prípustnosť je daná podľa ustanovenia § 239 ods. 2 písm. a) O. s. p., pristúpil k vecnému

prejednaniu dovolania bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.)

a dospel k názoru, že dovolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.

Dovolateľ v dovolaní namietal, že postupoval v zmysle § 151 písm. b/ Obchodného

zákonníka, v zmysle ktorého možno zrušiť spoločnosť z iných dôvodov uvedených v spoločenskej zmluve. Spoločnosť E., s. r. o. bola v súlade s čl. 18 spoločenskej zmluvy

zrušená na základe rozhodnutia valného zhromaždenia.

Všeobecnú úpravu zrušenia a zániku právnických osôb upravuje Občiansky zákonník,

a to v ustanovení § 20a, podľa ktorého právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo

v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné

zákony neustanovujú inak. Pred zánikom právnickej osoby sa vyžaduje jej likvidácia, pokiaľ

celé jej imanie nenadobúda právny nástupca alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

Spoločnosť E. je spoločnosťou s ručením obmedzeným. Najvyšším orgánom

spoločnosti s ručením obmedzeným je valné zhromaždenie. Do jeho kompetencie medzi iným

patrí podľa § 125 ods. 1 písm. i) Obchodného zákonníka rozhodovanie o zrušení spoločnosti

alebo o zmene právnej formy, ak to spoločenská zmluva pripúšťa. Teda o zrušení spoločnosti

alebo o zmene jej právnej formy môžu rozhodovať podľa spoločenskej zmluvy všetci

spoločníci, alebo ak spoločenská zmluva obsahuje úpravu, podľa ktorej o zrušení spoločnosti

rozhoduje valné zhromaždenie, tak o zrušení spoločnosti rozhoduje valné zhromaždenie, ktoré

taktiež rozhoduje o vstupe spoločnosti do likvidácie a o ustanovení likvidátora. Ide

o dobrovoľné zrušenie spoločnosti bez likvidácie formou zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia

pre všetky právne formy obchodných spoločností a družstvo, pričom všeobecné spoločné

princípy dobrovoľného zrušenia spoločnosti bez likvidácie upravuje ustanovenie § 69 a § 69a

Obchodného zákonníka. Pre spoločnosť s ručením obmedzeným je dobrovoľné zrušenie

spoločnosti upravené v ustanovení § 152a a § 152b Obchodného zákonníka.

Za dobrovoľné zrušenie je treba považovať aj rozhodnutie valného zhromaždenia

spoločnosti alebo spoločníkov spoločnosti o zrušení spoločnosti s likvidáciou. Teda

k dobrovoľnému zrušeniu spoločnosti dochádza z vôle spoločníkov. Nútené zrušenie

spoločnosti je buď právnym dôsledkom rozhodnutí konkurzného súdu alebo k zrušeniu

spoločnosti dochádza rozhodnutím registrového súdu z dôvodov uvedených v § 68 ods. 6

Obchodného zákonníka, ďalej z dôvodov uvedených v ustanoveniach upravujúcich jednotlivé

právne formy spoločnosti, ako aj z dôvodov uvedených v prechodných a záverečných

ustanoveniach (§ 113, 119, 120, 151, 152, 152a - 152b, 768c pri spoločnosti s ručením

obmedzeným) Obchodného zákonníka.

Dovolací súd je názoru, že rozhodnutie valného zhromaždenia spoločnosti E., s. r. o.

o zrušení spoločnosti pre nedostatok majetku (bez likvidácie) je takým rozhodnutím valného

zhromaždenia spoločnosti, ktoré nemá právnu relevanciu vo vzťahu k výmazu spoločnosti

z obchodného registra bez právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým dôjde na základe

dokazovania súdu k zisteniu nemajetnosti spoločnosti alebo k procesu postupnej likvidácie

majetku spoločnosti v konkurznom konaní, keďže takéto rozhodnutie neprináleží valnému

zhromaždeniu tejto spoločnosti, prekračuje rámec zákonného oprávnenia valného

zhromaždenia pre dobrovoľné zrušenie spoločnosti, lebo zrušenie spoločnosti bez likvidácie

je nútené zrušenie spoločnosti, o ktorom prináleží rozhodnúť buď konkurznému alebo

registrovému súdu, pretože nejde o zlúčenie, splynutie, alebo rozdelenie spoločnosti.

Dovolací súd sa stotožnil s názorom ako súdu prvého stupňa, tak aj s názorom

odvolacieho súdu, že ustanovenie § 68 Obchodného zákonníka v spojení s ustanoveniami

zákona č. 530/2002 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov

a v spojení s vyhláškou č. 25/2004 Z. z. je potrebné vykladať vo vzájomnej súvislosti, z čoho

jednoznačne vyplynulo, že konanie o výmaze spoločnosti z obchodného registra v zmysle

podaného návrhu na výmaz spoločnosti môže prebehnúť bez likvidácie len v prípade zrušenia

spoločnosti s likvidáciou alebo zrušenia spoločnosti bez likvidácie s právnym nástupcom.

Za situácie, že k zrušeniu spoločnosti dôjde bez likvidácie a bez právneho nástupcu,

je nevyhnutnou podmienkou na konanie o výmaze spoločnosti doloženie predchádzajúceho

právoplatného rozhodnutia súdu o nemajetnosti spoločnosti, ktoré súd vydal na základe

vykonaného súdneho dokazovania postupom podľa § 68 ods. 6, 7, 8 a 9 Obchodného

zákonníka (rozhodnutie súdu o zrušení obchodnej spoločnosti).

Dovolací súd sa taktiež stotožnil s názorom ako súdu prvého stupňa, tak aj názorom

odvolacieho súdu, že ustanovenie § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka systematicky nadväzuje

na § 68 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka a len v súdnych konaniach o zrušenie

obchodnej spoločnosti je možná výnimka zrušenia spoločnosti bez likvidácie z dôvodu jej

nemajetnosti a bez právneho nástupcu. Teda súd a nie spoločníci, resp. valné zhromaždenie

spoločnosti, rozhoduje o zrušení spoločnosti bez likvidácie pre nemajetnosť, keď na základe

vykonaného dokazovania súd dospeje k záveru, že zapísaná spoločnosť v obchodnom registri

nevlastní žiaden majetok.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vychádzajúc z ustanovenia § 68 Obchodného

zákonníka v spojení s ustanoveniami zákona č. 530/2003 Z. z. (§ 8a ods. 1 písm. c/)

a vyhlášky č. 25/2004 Z. z. dospel k názoru totožnému s názorom prvostupňového

i odvolacieho súdu, že spoločnosť sa môže dobrovoľne rozhodnúť na jej zrušení, len ak sa

zrušuje s právnym nástupcom alebo s likvidáciou (§ 68 ods. 2 Obchodného zákonníka).

Tomuto názoru prisvedčuje aj ust. § 68 ods. 3 písm. c) Obchodného zákonníka, ktoré

stanovuje, že spoločnosť sa zrušuje odo dňa uvedeného v rozhodnutí súdu o zrušení

spoločnosti, inak odo dňa, keď toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť. V § 68 ods. 3

písm. b) Obchodného zákonníka je stanovené, že spoločnosť sa zrušuje odo dňa uvedeného

v rozhodnutí spoločníkov alebo orgánu spoločnosti o zrušení spoločnosti, inak odo dňa,

keď bolo toto rozhodnutie prijaté, ak ide o zrušenie spoločnosti s likvidáciou, alebo zrušenie

spoločnosti bez likvidácie s právnym nástupcom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s ustanovením § 243b ods. 1 O. s. p.

dovolanie navrhovateľa zamietol, keďže v predmetnej veci nezistil dôvody dovolania

a nezistil ani vady konania, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť.

P o u č e n i e:   Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. februára 2013

JUDr. Alena Priecelová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Mgr. Monika Poliačiková