UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: JUDr. B. J., prokurátor Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, zastúpený: JUDr. Eva Mišíková, advokátka, Laurinská 2, Bratislava proti odporcovi: 5. Disciplinárna komisia Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, Štúrova ul. 2, Bratislava, o opravnom prostriedku navrhovateľa proti rozhodnutiu 5. Disciplinárnej komisie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. XV/6 Spr 11/13/1000 z 15. apríla 2015, konajúc o návrhu sudkyne JUDr. Beáty Jurgošovej na jej vylúčenie vo veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 9Sp/50/2015, takto
rozhodol:
Sudkyňa Krajského súdu v Bratislave JUDr. Beáta Jurgošová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod spisovou značkou 9Sp/50/2015.
Odôvodnenie
Krajskému súdu v Bratislave bol dňa 11. júna 2015 doručený opravný prostriedok navrhovateľa zo dňa 29. mája 2015 proti rozhodnutiu 5. Disciplinárnej komisie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. XV/6 Spr 11/13/1000 zo dňa 15. apríla 2015 podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).
Sudkyňa Krajského súdu v Bratislave, ktorej bola vec elektronicky pridelená na vybavenie, JUDr. Beáta Jurgošová, predložila dňa 15. júna 2015 predsedovi Krajského súdu v Bratislave vyjadrenie tohto znenia: „Navrhovateľa osobne poznám dlhé roky, ešte od čias štúdia na Právnickej fakulte v Bratislave. Navrhovateľ je môj spolužiak, už ako študenti sme boli kamaráti, a aj po ukončení štúdia sa na tomto stave doteraz nič nezmenilo. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa cítim byť vo veci zaujatá, čo by malo následok na objektivitu prejednávanej veci. Okrem vyššie uvedeného, je v tejto veci dôvodný predpoklad, že tieto skutočnosti môžu využiť médiá na spochybnenie celého priebehu konania a konečného rozhodnutia vo veci, čo by mohlo mať negatívne dôsledky. Súhlasím s tým, aby vec bola pridelená na prejednanie a rozhodnutie inému sudcovi.“
Predseda Krajského súdu v Bratislave JUDr. Ľuboš Sádovský písomne vo svojom stanovisku uviedol, že nie je dôvod pochybovať o nezaujatosti JUDr. Beáty Jurgošovej v danej veci z dôvodov uvedených vstanovisku predsedníčky správneho kolégia krajského súdu JUDr. Dáši Filovej, s ktorým sa predseda Krajského súdu v Bratislave plne stotožňuje.
Predsedníčka správneho kolégia Krajského súdu v Bratislave vo vyjadrení k oznámeniu JUDr. Beáty Jurgošovej uviedla, že pri posudzovaní dôvodnosti predmetného oznámenia je potrebné vychádzať zo zákonnej prezumpcie nestrannosti sudcov a z toho, že výnimky z tejto prezumpcie stanovuje iba zákon. Sudcovia sú totiž vo všeobecnosti vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci (len vtedy alebo až vtedy), ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti (§ 14 ods. 1 O.s.p.). Zároveň je potrebné vziať zreteľ aj na to, že vo všeobecnosti sú vzájomné vzťahy bývalých spolužiakov z Právnickej fakulty založené na profesionalite a kolegiálnosti. Ak rámec ich vzájomných vzťahov neprekročí tomu zodpovedajúce medze, objektívne nie je daný dôvod pre pochybnosti o ich nezaujatosti. Iba samotná skutočnosť, že sudca pozná účastníka konania ako bývalého spolužiaka, nemôže byť bez ďalšieho dôvodom pre jeho vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci, lebo sama osebe ešte nesvedčí o existencii vzťahu relevantného z hľadiska § 14 O.s.p. Až v prípade, že by vzájomný vzťah prerástol cez rýdzo profesionálny rámec a nadobudol tak charakter bližšieho, priateľského či úzkeho súkromného vzťahu (zodpovedajúcej intenzity), mohlo by ísť o okolnosť vzbudzujúcu odôvodnene pochybnosti o nezaujatosti. Bez ďalšieho osobný vzťah predstavuje všeobecnú deklaráciu neprezradzujúc jeho podstatu (intenzitu), preto nemožno z neho vyvodiť záver, že by tento vzťah k účastníkovi presiahol rámec kolegiálneho (profesionálneho) vzťahu. Takýto vzťah, ktorý neprekročí tomu zodpovedajúce medze, objektívne nezakladá dôvod pochybovať o nezaujatosti sudcu.
Vzhľadom na uvedené predsedníčka správneho kolégia krajského súdu má za to, že u sudkyne JUDr. Beáty Jurgošovej nie sú dané dôvody, pre ktoré je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci, a to bez ohľadu na to, že sa subjektívne cíti byť zaujatá. Sudkyňa JUDr. Beáta Jurgošová v oznámení skutočností podľa § 15 ods. 1 OSP poukázala len na skutočnosť, že s navrhovateľom sa pozná od čias štúdia s tým, že boli kamaráti, čo pretrváva doteraz, pričom tento tvrdený kamarátsky vzťah bližšie nešpecifikovala a nepodložila konkrétnymi skutočnosťami, ktoré by odôvodňovali charakter bližšieho, priateľského či úzkeho súkromného vzťahu s navrhovateľom.
Najvyššiemu súdu bola predmetná vec predložená na rozhodnutie 23. júna 2015. Súd doručoval účastníkom konania na vedomie vyjadrenie sudkyne JUDr. Jurgošovej ako i vyjadrenie predsedu Krajského súdu v Bratislave a predsedníčky správneho kolégia krajského súdu poštou. Zároveň účastníkov konania e-mailom informoval o zložení senátu najvyššieho súdu, ktorý vo veci rozhoduje a stanovil termín na prípadné procesné úkony účastníkov konania pred rozhodnutím o predmetnom návrhu (termín bol stanovený na deň 1. júla 2015 do 08:30 hod.). V stanovenom termíne najvyšší súd neobdržal žiadne podanie od účastníkov konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorému bola vec predložená podľa §14 ods.1 v spojení s § 15 ods. 1 veta štvrtá a s § 16 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), po preskúmaní vyjadrenia sudkyne Krajského súdu v Bratislave JUDr. Beáty Jurgošovej ako aj vyjadrenia predsedníčky správneho kolégia Krajského súdu v Bratislave a vyjadrenia predsedu Krajského súdu v Bratislave, dospel k záveru, že nie sú dané zákonné dôvody na vylúčenie namietanej zákonnej sudkyne.
Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Podľa § 14 ods. 1 O.s.p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom naich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.
Podľa § 15 ods. 1 O.s.p. ak sa sudca dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to neodkladne predsedovi súdu. V konaní môže zatiaľ urobiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Predseda súdu môže prideliť vec inému sudcovi, ak s tým sudca, o ktorého vylúčenie ide, súhlasí; pridelenie zabezpečí podľa osobitného predpisu. Ak ide o vylúčenie sudcu podľa § 14 ods. 1 a predseda súdu má za to, že nie je dôvod pochybovať o nezaujatosti sudcu, predloží vec na rozhodnutie súdu uvedenému v § 16 ods. 1. Na opakované oznámenia tých istých skutočností súd neprihliadne, ak už o nich nadriadený súd rozhodol; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
Podľa § 16 ods. 1 O.s.p. súd predloží vec nadriadenému súdu s vyjadrením sudcu na rozhodnutie o námietke zaujatosti do 15 dní od jej podania. Ak sa spis zároveň predkladá odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní, vec sa predloží až po vykonaní úkonov spojených s predložením veci odvolaciemu súdu. O tom, či je sudca vylúčený, rozhodne do desiatich dní od predloženia veci nadriadený súd v senáte; touto lehotou nie je viazaný, ak rozhoduje zároveň o odvolaní. O vylúčení sudcov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodne do desiatich dní iný senát tohto súdu.
Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 24/05 z 13. apríla 2005, obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutia vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti pre uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto práve rozhodnúť.
Základné právo na prerokovanie a rozhodnutie veci nestranným súdom je v občianskom súdnom konaní garantované prostredníctvom inštitútu vylúčenia sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia pre nezaujatosť. Nestrannosť je potrebné skúmať jednak zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. treba zistiť osobné presvedčenie zákonného sudcu a jednak z objektívneho hľadiska nestrannosti posúdením, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti v danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti, sa nestrannosť sudcu predpokladá až do predloženia dôkazu opaku.
Treba však zároveň zdôrazniť, že rozhodnutie o vylúčení sudcu predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi. Vzhľadom na to možno sudcu vylúčiť z prejednávania a rozhodovania zákonne pridelenej veci len výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré sudcovi celkom zjavne bránia rozhodovať v súlade so zákonom nezaujato a spravodlivo.
Predpokladom vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania veci je taký vzťah k veci, účastníkom alebo k ich zástupcom, ktorého intenzita by aj pri maximálne vynaloženej snahe sudcu o nezaujatosť v konaní a rozhodovaní jednoznačne ovplyvňovala jeho objektívny postoj k spravodlivému riešeniu veci. Dôvody pre vylúčenie pritom nemôžu byť všeobecné, vylúčenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami.
V prejednávanej veci by mala byť dôvodom na vylúčenie sudkyne JUDr. Beáty Jurgošovej skutočnosť, že navrhovateľa osobne pozná, ešte od čias štúdia na právnickej fakulte. Uviedla, že navrhovateľ bol jej spolužiak, už počas štúdia boli kamaráti, na čom sa nič nezmenili ani po skončení štúdia.
Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva taktiež rozoznáva subjektívne hľadisko nestrannosti sudcu, zahrňujúce osobné presvedčenie a správanie sa sudcu vo veci a hľadisko objektívne, založené na existencii dostatočných záruk pre vylúčenie akejkoľvek legitímnej pochybnosti o zaujatosti sudcu (Saraiva de Carvalho proti Portugalsku, 1994, Gautrin a ďalší proti Francúzsku, 1998).
Nestrannosť sudcu sa prejavuje v dvoch aspektoch. Prvý spočíva v rýdzo osobnom presvedčení určitého sudcu v danej veci. Keďže ide o subjektívnu kategóriu vyjadrujúcu vnútorný psychický vzťahsamotného sudcu k prejednávanej veci (zahrňuje vzťah sudcu k predmetu konania, jeho účastníkom a právnym zástupcom), je o nej schopný vypovedať jedine sám sudca. Subjektívna nestrannosť sa prezumuje, až kým nie je preukázaný opak (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Piersach v. Belgicko z 1. októbra 1982, rozsudok vo veci Pullar v. Spojené kráľovstvo z 10. júna 1996). Takto úzko ponímaná kategória nestrannosti by však nenašla v praxi uplatnenie bez jej vyjadrenia aj v širšej, objektívnej rovine. Za objektívne nemožno považovať len to, ako sa nestrannosť sudcu javí navonok (napr. účastníkovi konania), ale najmä to, či reálne existujú okolnosti, ktoré by mohli objektívne založiť pochybnosti o tom, či sudca disponuje určitým vzťahom k veci (Uznesenie NS SR sp. zn. 2 Nc 33/2008 zo dňa 22.10.2008).
Existencia oprávnených pochybností závisí vždy od posúdenia konkrétnych okolností prípadu a podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného správania sudcu) preukázateľne existujú skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik pochybností o nestrannosti sudcu (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Fey vs. Rakúsko).
Existencia nestrannosti musí teda byť určená podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia a správania sudcu v danej veci, a tiež podľa objektívneho hľadiska, t. j. zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená akákoľvek oprávnená pochybnosť (III. ÚS 16/00).
K vylúčeniu sudcu z prerokúvania a rozhodovania veci môže dôjsť aj pri zohľadnení akcentovanej tzv. teórie zdania uplatňovanej v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah k danej veci, účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať "sine ira et studio", teda nezávisle a nestranne (I ÚS 332/08).
Na základe vyššie uvedených argumentov, citovanej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky hodnotil najvyšší súd nestrannosť sudkyne JUDr. Beáty Jurgošovej tak zo subjektívneho, ako aj objektívneho aspektu. Pokiaľ ide o subjektívnu nestrannosť, len ťažko možno vyvrátiť subjektívny, osobný pocit zaujatosti sudkyne. Čo sa týka objektívneho pohľadu na nestrannosť sudkyne JUDr. Beáty Jurgošovej, najvyšší súd nepovažuje dôvody uvedené sudkyňou za dostačujúce pre konštatovanie, že reálne existujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudkyňa JUDr. Beáta Jurgošová určitým, nie nezaujatým vzťahom k osobe navrhovateľa disponuje. Najvyšší súd prihliadol predovšetkým na obsah vyjadrenia sudkyne JUDr. Jurgošovej, z ktorého nezistil, že by intenzita vzťahu medzi sudkyňou a navrhovateľom prekročila v tomto štádiu konania rámec kolegiálneho vzťahu. Pri tomto závere predovšetkým prihliadol na skutočnosť, že sudkyňa neuviedla žiadne konkrétne skutočnosti preukazujúce úzky súkromný vzťah s navrhovateľom. Za tohto stavu podľa názoru najvyššieho súdu je subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti nutné podriadiť prísnejšiemu kritériu objektívnej nestrannosti.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 16 ods. 1 O.s.p. o návrhu na vylúčenie sudkyne krajského súdu, rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.