UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Q. L., Š. R. XX/XX, H., právne zastúpený: JUDr. Pavol Gráčik, advokát, Farská 40, Nitra, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti: 1/ ProLogis Slovak Republic Management s.r.o., Diaľničná cesta 24, Senec, právne zastúpený: RUŽIČKA AND PARTNERS s.r.o., Vysoká 2/B, Bratislava, 2/ P.l, 3/ Združenie domových samospráv, Rovniankova 14, Bratislava, korešpondenčná adresa: Námestie SNP 13, P. O. BOX 218, Bratislava, 4/ Mesto Nitra, Štefánikova trieda. 60, Nitra, 5/ Obec Lužianky, Rastislavova 266, Lužianky, 6/ MH Invest, s.r.o., Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, právne zastúpený: MAPLE & FISH s.r.o., Dunajská 15/A, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU- R- CDPK- 2017/037405 zo dňa 23. októbra 2017, o námietke zaujatosti uplatnenej žalobcom voči sudkyniam - členkám senátu 11S Krajského súdu v Nitre v zložení: JUDr. Eva Šišková, JUDr. Darina Vargová a JUDr. Oľga Kováčová z rozhodovania a prejednávania veci vedenej na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 11S/22/2018, takto
rozhodol:
Sudkyne Krajského súdu v Nitre JUDr. Eva Šišková, JUDr. Darina Vargová a JUDr. Oľga Kováčová n i e s ú vylúčené z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 11S/22/2018.
Odôvodnenie
1. V konaní vedenom na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 11S/22/2018, na pojednávaní konanom dňa 25.septembra 2019, vzniesol žalobca ústne a následne predložil v písomnej forme, námietku zaujatosti voči sudkyniam - členkám senátu 11S v zložení: JUDr. Eva Šišková, JUDr. Darina Vargová a JUDr. Oľga Kováčová z dôvodu, že existujú pochybnosti o ich nezaujatosti v konaniach súvisiacich so Strategickým parkom Nitra. Žalobca uviedol, že senát 11S rozhoduje o veľkej väčšine jeho správnych žalôb, týkajúcich sa súdneho prieskumu právoplatných rozhodnutí orgánov verejnej správy vydávaných v administratívnych konaniach súvisiacich s výstavbou automobilového závodu spoločnosti Jaguar LandRover Slovakia, s.r.o. a ostatnými súvisiacimi investíciami v rámci Strategického parku v Nitre. Žalobca poukázal na to, že z jeho 120 správnych žalôb týkajúcich sa danej problematiky pri náhodnom elektronickom prideľovaní pripadlo senátu 11S až 93 žalôb, čo predstavuje 77,5%, pričom senátu 15S len 14 žalôb (11,7%) a senátu 26S len 13 žalôb (10,8%). Preto aj z tohto dôvodu žalobca dospel k názoru, že všetci namietaní členovia senátu 11S sú zaujatí.
2. Žalobca poukázal na konania vedené na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 11S/148/2017 a sp. zn. 11S/105/2017, v ktorých boli dňa 18.09.2019 vyhlásené rozsudky o zamietnutí jeho žalôb, pričom v odôvodňovaní zamietnutia žaloby predsedníčka senátu 11S uviedla, že žalobné dôvody a vyjadrenia sú obdobné ako v už rozhodnutých sporoch vo veci Strategického parku. Preto žalobca nadobudol dojem, že senát musí byť zaujatý, keďže má na sebe ťarchu už viacerých obdobných rozhodnutí, na ktoré pribratí účastníci prípadne žalovaní len poukazujú a nedokáže už pri akejkoľvek žalobcovej argumentácii rozhodnúť inak a prakticky už len prejudikováva svoj názor ako rozhodne do budúcna.
3. Námietka zaujatosti smeruje voči všetkým členkám senátu z dôvodu, že vo všetkých meritórnych konaniach vo veciach súvisiacich so strategickým parkom v Nitre, kde je žalobcom rozhodujú v pomere 3:0 a v ani jednom prípade senát nevyhovel žalobcovmu návrhu na odklad vykonateľnosti žalovaného rozhodnutia, čím de facto umožnil výstavbu Strategického parku, automobilového závodu Jaguar Land Rover, ako aj súvisiacich investícií bez toho, aby bolo vo veci rozhodnuté meritórne.
4. Žalobca namietal, že správny súd v rámci senátu 11S, v žiadnom zo svojich rozhodnutí proti meritórnemu rozhodnutiu orgánu verejnej správy presvedčivo nevysvetlil a nevysporiadal sa s jeho podstatnými žalobnými dôvodmi a teraz vopred prejudikoval, že pri rozhodovaní o všetkých jeho správnych žalobách bude vychádzať z toho, že argumenty nie sú relevantné. Žalobca si je vedomý toho, že ako účastník konania nemá zákonný dôvod na vznesenie námietky zaujatosti proti sudcovi/sudcom, len preto, že sa mu „nepáči" ich rozhodovanie, avšak na druhej strane má právo na to, aby bolo súdne rozhodnutie aj presvedčivo zdôvodnené podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. K posudzovaniu nestrannosti žalobca poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 239/04-149 zo dňa 26.10.2005. Žalobca ďalej namietal, že napriek tomu, že na súdne pojednávania možno využiť celý pracovný týždeň senát mu zhusťuje pojednávania v jeden deň. Žalobca to považoval za zaujatosť, keďže sudcom senátu musí byť jasné, že príprava v tak náročných veciach v boji proti verejnej moci je až zdravie ohrozujúca. Podľa názoru žalobcu je uplatnenie námietky zaujatosti plne dôvodné, konkrétne z dôvodu pre pomer k veci zo strany sudcov senátu 11S, pričom vyjadril podozrenie, že sa môže jednať v tomto až dokonca politickom procese o strach sudcov rozhodnúť inak ako zamietnuť jeho žalobu, prípadne o obavu, keby tak rozhodli, že by mohol byť pozastavený ich kariérny rast.
5. Vo vyjadrení k vznesenej námietke zaujatosti zo dňa 25.09.2019 predsedníčka senátu JUDr. Eva Šišková uviedla, že sa v uvedenej veci necíti byť zaujatá, žalobcu nepozná, nemá k nemu žiadny pomer, ani k ostatným účastníkom konania, ani k veci samej. K žalobám žalobcu, týkajúcich sa najmä výstavby Strategického parku Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. uviedla, že väčšina napadla do senátu 11S podľa pomeru nápadu vecí tak, ako je nastavený rozvrhom práce krajského súdu na jednotlivé kalendárne roky. Niektoré z vecí už boli meritórne rozhodnuté, doposiaľ žalobca voči senátu 11S námietku zaujatosti nevzniesol. Predsedníčka senátu sa k procesnému postupu, procesným rozhodnutiam o odklade vykonateľnosti, o odmietnutí žaloby, zastaveniu konania a k vydaným rozhodnutiam vo veci nevyjadrila, nakoľko tieto námietky budú zrejme predmetom posúdenia kasačným súdom pri podaných kasačných sťažnostiach. K námietke týkajúcej sa počtu vytýčených vecí v jeden deň uviedla, že senát 11S má určený pojednávací deň v stredu, ktorý plne využíva na účely pojednávaní. Veci, v ktorých podal žalobca správnu žalobu, senát vytyčuje tak, ako napadli. K námietke žalobcu, že vytýčenie jeho náročných vecí je až zdraviu ohrozujúce, predsedníčka senátu uviedla, že rovnako náročné je pre členov senátu pripraviť sa na rovnaký počet vecí v jeden pojednávací deň ako žalobca, pričom ide o náročnú problematiku a obsiahle administratívne spisy, s ktorými sa musí senát oboznámiť. K podozreniu žalobcu, že senát rozhoduje pod politickým strachom v obave rozhodnúť inak, ako zamietnuť jeho žalobu, prípadne z obáv o pozastavenie kariérneho rastu sudkýň predsedníčka senátu opakovane uviedla, že sa vo veci necíti byť zaujatá, necíti žiadny tlak na svoje rozhodovanie v uvedenej veci. Senát, ktoréhoje členkou, resp. predsedníčkou senátu, rozhoduje po dôkladnom oboznámení sa s vecou a v súlade so zákonom.
6. Členka senátu JUDr. Darina Vargová vo vyjadrení zo dňa 25.09.2019 uviedla, že z písomného podania žalobcu a z tvrdení v ňom uvedených je zrejmé, že žalobca námietku zaujatosti odôvodnil okolnosťami uvedenými v ust. § 87 ods. 3 SSP, teda okolnosťami, ktoré spočívajú v procesnom postupe a v rozhodovacej činnosti senátu. V predmetnej veci sa JUDr. Vargová necíti byť zaujatá, nemá žiadny vzťah k prejednávanej veci vedenej pod sp. zn. 11 S/22/2018 a ani k ďalším veciam, ktoré sa týkajú výstavby strategického parku v Nitre - automobilového závodu Jaguar Land Rover, k žalobcovi, ani jeho právnemu zástupcovi, ani k žalovanému, resp. jeho zamestnancom, a ani k ďalším účastníkom konania, resp. ich právnym zástupcom.
7. Členka senátu JUDr. Oľga Kováčová k námietke žalobcu týkajúcej sa počtu žalôb pridelených na konanie a rozhodnutie senátu 11S uviedla, že žaloby boli prideľované v súlade s rozvrhom práce, vo veci sa necíti byť zaujatá, nemá žiaden pomer k veci, účastníkom konania, ich zástupcom, prípadne osobám zúčastneným na konaní, vo veci nekonala a nerozhodovala ako zamestnanec orgánu verejnej správy.
8. Podľa § 87 ods. 1 SSP sudca správneho súdu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom konania, ich zástupcom alebo k osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti, alebo ak konal, či rozhodoval vo veci ako zamestnanec orgánu verejnej správy.
9. Podľa § 87 ods. 3SSP dôvodom na vylúčenie sudcu správneho súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.
10. Podľa § 90 ods. 1 SSP účastník konania má právo z dôvodov uvedených v § 87 uplatniť námietku zaujatosti.
11. Podľa § 90 ods. 2 SSP v námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa účastník konania podávajúci námietku o dôvode vylúčenia dozvedel a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, správny súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému správnemu súdu nepredkladá. Ustanovenie § 58 ods. 1 sa nepoužije.
12. Podľa § 91 ods. 1 SSP námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní, odkedy sa účastník konania dozvedel o dôvode, pre ktorý je sudca správneho súdu vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti správny súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému správnemu súdu nepredkladá.
13. Podľa § 91 ods. 3 SSP ak námietka zaujatosti spočíva v dôvodoch podľa § 87 ods. 3, správny súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému správnemu súdu nepredkladá.
14. Podľa § 92 ods. 1 SSP správny súd predloží vec s vyjadrením namietaného sudcu nadriadenému správnemu súdu do siedmich dní od uplatnenia námietky zaujatosti.
15. Krajský súd v Nitre podľa § 92 ods. 1 SSP predložil námietku žalobcu spolu so spisovým materiálom a s vyjadreniami namietaných sudkýň Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.
16. Najvyšší súd Slovenskej republiky posúdil námietku zaujatosti vznesenú voči sudkyniam zo senátu 11S Krajského súdu v Nitre vzhľadom na ich pomer k veci, k účastníkom konania a ich zástupcom, túto prejednal v intenciách právnej úpravy § 87 a nasl. SSP a dospel k záveru, že nie je zákonný dôvod na vylúčenie dotknutých sudkýň.
17. Účelom § 87 SSP citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednávaniu sporu, k nezaujatému prístupu k stranám, ich zástupcom a osobám zúčastneným na konaní; zámerom je tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania.
18. Cieľu sledovanému uvedeným ustanovením zodpovedá aj právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právne relevantnú. Je ňou existencia určitého právne významného vzťahu sudcu, a to: a) k sporu, v rámci ktorého by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia sporu alebo konania, b) k stranám sporu, ktorý by bol založený na príbuzenskom alebo rýdzo osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k ním, c) k zástupcom strán sporu, ktorý by bol založený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného pod b/, d) k osobám zúčastneným na konaní resp. k osobám podieľajúcim sa na rozhodovaní ako zamestnanci orgánu verejnej správy. Relevantný je iba taký vzťah, ktorý by (vzhľadom na jeho charakteristické znaky) pri všetkej možnej snahe sudcu o správnosť konania a rozhodovania ovplyvnil jeho objektívny pohľad na spor a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného rozhodnutia.
19. Obsahom práva na prejednanie sporu pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania sporu pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie sporu nestranným súdom je len povinnosť prejednať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia a rozhodnúť o ňom (I. ÚS 73/97, I. ÚS 27/98, II. ÚS 121/03).
20. Vzhľadom na to, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 87 až § 91 SSP predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), možno sudcu vylúčiť z prejednávania a rozhodovania sporu skutočne iba výnimočne a z naozaj závažných dôvodov, ktoré mu celkom zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom nezaujato a spravodlivo.
21. Pri posudzovaní dôvodov namietanej nezaujatosti treba mať na zreteli nielen právnu úpravu danú ustanoveniami SSP, ale tiež judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) a napokon aj závery, ku ktorým dospela doterajšia rozhodovacia prax najvyššieho súdu.
22. ESĽP pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza z toho, že okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri svojom rozhodovaní. Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu a k stranám sporu, prípadne k ich zástupcom. Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti dovtedy, kým nie je preukázaný opak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti (pozri napríklad Hauschildt proti Dánsku). Rozhodujúci nie je subjektívny aspekt, ale existencia objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré môžu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Uplatňuje sa tu tzv. teória zdania nezaujatosti (viď tézu, že spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná). Nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť (Delcourt proti Belgicku).
23. Objektívny aspekt nestrannosti je založený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prejednávanému sporu, stranám, ich zástupcom a osobám zúčastneným na konaní. Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o (ne)zaujatosti zákonného sudcu je, či obava strany sporu je objektívne oprávnená. Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemožno ale chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje z prejednávania a rozhodovania veci.
24. Nestrannosť sudcu je potrebné posudzovať vždy v závislosti od konkrétnych okolností prípadu a podľa objektívneho kritéria rozhodnúť, či existujú preukázateľne skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik pochybností o nestrannosti sudcu (pozri tiež Fey proti Rakúsku). Pri rozhodovaní, či je daný oprávnený dôvod na obavu, že konkrétny sudca nie je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej namietať zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môže táto obava považovať objektívne za oprávnenú. Len nestranný súd totiž poskytuje stranám rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok (II. ÚS 71/97).
25. Z ustanovenia § 30 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyplýva (o. i.) povinnosť sudcu zdržať sa všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov. Sudca musí vystupovať nezaujato a dbať o to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná. K stranám je povinný pristupovať bez akýchkoľvek predsudkov. Aj so zreteľom na toto ustanovenie má sudca zachovávať k sporu, stranám, ich zástupcom a osobám zúčastneným na konaní vždy vecný a profesionálny prístup.
26. Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov na účely tohto zákona sa rozvrhom práce rozumie akt riadenia predsedu súdu, ktorým sa riadi organizácia práce súdu pri zabezpečovaní výkonu súdnictva na príslušný kalendárny rok.
27. Podľa § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, veci určené podľa predmetu konania sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým senátom alebo samosudcom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí. Súdnym úradníkom sa prideľujú veci podľa rozvrhu práce tak, aby sa zabezpečilo ich rovnomerné zaťaženie a riadny chod súdu.
28. Podľa § 51 ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z., podmienka náhodného výberu podľa odseku 1 je splnená vtedy, ak sa má vec prideliť jednému z aspoň dvoch senátov, samosudcov alebo súdnych úradníkov.
29. Z rozvrhov práce Krajského súdu v Nitre, zverejnených na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky www.justice.gov, Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že senátom správneho kolégia krajského súdu boli veci prideľované náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov nasledovne: v roku 2016: senát 11S v rozsahu 20/25-in, senát 15S v rozsahu 3/25-in, senát 26S v rozsahu 2/25-in, v roku 2017: senát 11S v rozsahu 20/25-in, senát 15S v rozsahu 3/25-in, senát 26S v rozsahu 2/25-in, v roku 2018: senát 11S v rozsahu 190/220- in, senát 15S bez nápadu, senát 26S v rozsahu 30/220-in, v roku 2019: senát 11S bez nápadu, senát 15S v rozsahu 2/3- in, senát 26S v rozsahu 1/3-in.
30. Najvyšší súd Slovenskej republiky z úradnej činnosti zároveň zistil, že z celkového počtu 277 vecí, napadnutých na Krajskom súde v Nitre v agende S v roku 2017, bolo senátu 11S pridelených náhodným výberom v súlade s platným rozvrhom práce na rok 2017 - 223 vecí, senátu 15S - 34 vecí, senátu 26S - 20 vecí. V roku 2018 z celkového počtu 312 napadnutých vecí bolo senátu 11S pridelených 263 vecí a 49 vecí senátu 26S. Z uvedených štatistických zistení vyplýva, že podľa účinného Rozvrhu práce Krajského súdu v Nitre v rokoch 2016-2018 bola senátu 11S pridelená na rozhodnutie podstatná časť podaných správnych žalôb, medzi nimi i žalôb žalobcu, avšak táto okolnosť nemôže byť dôvodom na rozhodnutie o vylúčení členiek senátu z rozhodovania o jeho žalobách. A to i z dôvodu, že pri kreovaní rozvrhu práce bola rešpektovaná (vzhľadom na zvolený podiel deľby nápadu vecí v roku 2018 podľa názoru najvyššieho súdu viac - menej formálne) zákonná podmienka zaradiť do rozvrhu aspoň dva senáty, ktoré danú agendu rozhodujú, aby bol zachovaný náhodný výber senátu.
31. K námietke žalobcu, že senát 11S rozhoduje o jeho správnych žalobách už len na základe svojich skorších rozhodnutí a prejudikuje svoje budúce rozhodnutia Najvyšší súd Slovenskej republiky považujeza potrebné zdôrazniť, že zákonné ustanovenie § 87 ods. 3 SSP výslovne vylučuje, aby dôvodom na vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci boli okolnosti, ktoré spočívajú v jeho rozhodovacej činnosti v iných veciach a v zmysle § 91 ods. 3 SSP na ňu neprihliada (napr. rozhodovanie senátu v pomere hlasov 3:0, nevyhovenie návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodnutia, zamietnutie žaloby, odmietnutie žaloby, zastavenie konania). Dôvodom na vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci nie je podľa citovaných ustanovení zákona procesný postup sudcov v prejednávanej veci (námietka ohľadom nariadenia viacerých pojednávaní v jeden pojednávací deň).
32. K námietke žalobcu týkajúcej sa práva na presvedčivo zdôvodnené rozhodnutie, ktoré je súčasťou obsahu základného opráva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky najvyšší súd uvádza, že uvedený dôvod nemôže byť predmetom námietky zaujatosti voči sudcom, ale môže byť dôvodom podania kasačnej sťažnosti podľa § § 440 ods. 1 písm. f)SSP proti právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu.
33. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení, konštantnej judikatúry a procesných zásad Najvyšší súd Slovenskej republiky v danej veci nemohol považovať dôvody, ktoré uviedol žalobca v námietke zaujatosti zo dňa 25.09.2019 za dôvody pre vylúčenie sudkýň JUDr. Evy Šiškovej, JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Oľgy Kováčovej - členiek senátu 11S Krajského súdu v Nitre z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 11S/22/2018.
34. Najvyšší súd dodáva, že z obsahu spisu nevyplýva ani žiadny dôvod pre spochybnenie pravdivosti vyjadrenia sa samotných sudkýň senátu 11S, v zmysle ktorého nemajú vzťah k prejednávanej veci, účastníkom konania, ich zástupcom, alebo k osobám zúčastneným na konaní.
35. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.