Najvyšší súd
4Ndz/1/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov: 1./ S. P. T., M.B., 2./ D., s.r.o., B., obaja zastúpení advokátom JUDr. E. K., K., proti odporcovi: Daňový úrad
Kráľovský Chlmec, Mierová č. 2, Kráľovský Chlmec, zastúpený Obchodnou spoločnosťou
M. & P. B.v konaní o návrhu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, vedenej na
Krajskom súde v Košiciach pod č.k. 7S/13894/2010 o vylúčení predsedu senátu JUDr. J. K.
z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 7S/13894/2010, takto
r o z h o d o l :
Sudca Krajského súdu v Košiciach JUDr. J. K. n i e j e v y l ú č e n ý
z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn. 7S/13894/2010 na Krajskom súde
v Košiciach.
O d ô v o d n e n i e
V konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 7S/13894/2010
písomným podaním zo dňa 22.2.2011 vzniesol žalovaný námietku zaujatosti voči sudcovi
Krajského súdu v Košiciach a predsedovi senátu JUDr. J. K. z toho dôvodu, že sudca mal
nadštandardné priateľské vzťahy s právnym zástupcom navrhovateľov. Túto informáciu sa
odporca dozvedel pred dvoma dňami a má závažné pochybnosti o tom, že táto skutočnosť môže
mať vplyv na nezávislé zhodnotenie skutkového a právneho stavu v predmetnom konaní
a v konečnom dôsledku na objektívnosť a správnosť rozhodnutia sudcu.
Žiadne iné okolnosti ani dôkazy ohľadne svojho tvrdenia odporca, ktorý podal námietku
zaujatosti prostredníctvom právneho zástupcu neuviedol.
K námietke zaujatosti sa vyjadril JUDr. J. K., ktorý vo veci koná ako predseda senátu.
Uviedol, že advokáta JUDr. E. K., zástupcu navrhovateľa pozná iba z jeho účasti ako advokáta
v súdnych konaniach, v ktorom bol činný ako predseda senátu, resp. člen senátu. S menovaným
nie je v žiadnom priateľskom vzťahu a nemá s ním žiadne kontakty s výnimkou
profesionálneho kontraktu sudca – zástupca účastníka súdneho konania. Poukázal na to, že
odporca svoje tvrdenie nijako nešpecifikoval a neodôvodnil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Košiciach
(§16 ods. 1 OSP) posudzoval opodstatnenosť vznesenej námietky zaujatosti z aspektu
existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci.
Vychádzal pritom z ustanovenia § 14 ods. 1 OSP, podľa ktorého sudcovia sú vylúčení
z prejednávania a rozhodovania veci a so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo ich
zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.
Účelom § 14 ods.1 OSP je prispieť k správnemu prejednaniu veci, k nezaujatému
prístupu súdu k účastníkom konania alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti
neobjektívneho rozhodovania. Z hľadiska uvedeného ustanovenia je právne významný stav
sudcu a to buď:
1.) k veci (t.j. taký vzťah, keď sudca má osobný záujem na určitom výsledku konania)
2.) k účastníkom konania (o takýto vzťah ide v prípade vzťahu sudcu charakteru
rodičovského, manželského, súrodeneckého, alebo iného blízkeho rodinného alebo
osobného vzťahu)
3.) k zástupcom účastníka konania.
Z ustanovenia § 30 zákona 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyplýva povinnosť sudcu zdržať sa všetkého,
čo by mohlo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov. Sudca
musí vystupovať nezaujato, dbať na to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná.
K účastníkom konania je povinný pristupovať bez akýchkoľvek predsudkov. Aj so zreteľom
na toto ustanovenie má sudca zachovávať k prejednávanej veci, účastníkom konania a k ich
zástupcom vecný a profesionálny prístup. Miera schopnosti sudcu zachovať nadhľad a potrebnú
dávku odstupu od veci, od účastníkov konania a od všetkého, čo súvisí s prejednávaním veci
v súdnom konaní je daná stupňom osobnej a osobnostnej pripravenosti sudcu na výkon
súdnictva.
O nestrannosť musí dbať predovšetkým sudca sám. Pri výkone súdnictva má zachovať
vecný prístup za každých okolností. Musí mať dostatok schopností ovládať nie len svoje
konanie, ale tiež sféru svojich vnútorných pocitov. Nesmie dopustiť, aby v ňom niektorá
skutočnosť týkajúca sa prejednávanej veci vyvolala pocity zakladajúce pochybnosť o jeho
nezaujatosti. Súčasťou takto vnímaného vecného prístupu sudcu k prejednávanej veci
a k účastníkom konania je tiež schopnosť vyrovnať sa vnútorne so situáciou, že niektorého
z účastníkov pozná, aj takáto jeho schopnosť je totiž neoddeliteľnou súčasťou spôsobilosti
vykonávať funkciu sudcu.
Nestrannosť sudcu je predovšetkým subjektívnou psychickou kategóriou, vyjadrujúcou
vnútorný psychický stav sudcu prejednávajúceho vec v širšom zmysle, o ktorej je relatívne
presne schopný referovať len sudca sám. Za objektívne však nemožno považovať iba ako sa
nestrannosť subjektívne javí vonkajšiemu pozorovateľovi, ale to, či reálne existujú objektívne
okolnosti, ktoré by mohli objektívne viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca
určitým nezaujatým vzťahom k veci disponuje.
Vylúčenie sudcu z pojednávania a rozhodovania veci nemusí byť založené na skutočne
preukázanej zaujatosti, ale je postačujúce, ak možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.
Subjektívne hľadisko účastníka konania môže byť podnetom k takémuto preskúmavania
zaujatosti, rozhodovanie o tejto otázke sa však musí uskutočniť výlučne z hľadiska
objektívneho. To znamená, že otázka zaujatosti nemusí byť ustálená absolútnou istotou. Pri jej
posudzovaní nie je možné zohľadňovať len subjektívne pocity osôb zúčastnených na konaní,
ale aj právny rozbor skutočností, ktoré k týmto pochybnostiam účastníka konania vedú.
Najvyšší súd Slovenskej republiky svoje rozhodnutie o návrhu účastníka založil
na vzájomnej korelácii hľadísk teórie zdania (tak subjektívneho ako aj objektívneho
hľadiska). V súlade s judikatúrou ESĽP, Ústavného súdu SR ako aj výkladom uvedeným
vyššie dospel k záveru, že v prípade namietaného sudcu JUDr. J. K., nemožno mať
pochybnosti o jeho nezaujatosti, ktorá by bola relevantná v zmysle § 14 ods. 1 OSP. Zo spisu,
ani z podania odporcu žiadna taká skutočnosť, pre ktorú by mohla vzniknúť pochybnosť
o jeho nezaujatosti, nevyplýva. Za danej situácie podľa názoru najvyššieho súdu neexistuje
žiadny dôvod objektívnej povahy, so zreteľom na ktorý by mohla vzniknúť pochybnosť
o tom, že namietaný sudca voči účastníkom konania postupoval nezaujato, neutrálne, že mu
prizná rovnaké možnosti na uplatnenie všetkých práv účastníka konania, a že vec objektívne podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia posúdi so zreteľom na všetky skutočnosti
významné pre rozhodnutie.
Preto rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 15. marca 2011
JUDr. Ida H a n z e l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková